Luka Sane Kpakpa a 16:1-31

  • We nɔ hyɛlɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ dɛ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (1-13)

    • “Nɔ nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ nɔ́ nyafii pe kulaa mi ɔ, e yeɔ anɔkuale ngɛ babauu hu mi” (10)

  • Mlaa a kɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ (14-18)

  • Nyumu niatsɛ ɔ kɛ Lazaro nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (19-31)

16  Lɔ ɔ se ɔ, e kpale de e kaseli ɔmɛ ke: “Niatsɛ ko ngɛ we nɔ hyɛlɔ ko, nɛ a ba po e nya ngɔ ha niatsɛ ɔ kaa e ngɛ e ní ɔmɛ a hɛ mi kpatae.  Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ e we nɔ hyɛlɔ ɔ, nɛ e de lɛ ke, ‘Mɛni i ngɛ nue ngɛ o he nɛ ɔ? Ba bu o we nɔ hyɛmi ɔ he akɔtaa, ejakaa o be nyɛe maa hyɛ we ɔ nɔ hu.’  Kɛkɛ nɛ we nɔ hyɛlɔ ɔ de e he ke, ‘Amlɔ nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ ngɛ we nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɔe ngɛ ye dɛ nɛ ɔ, mɛni ma pee? I be he wami nɛ ma kɛ tsua si, nɛ nɔ́ bami hu maa pee mi zo.  Ahãa! i le nɔ́ nɛ ma pee konɛ ke a ngɔ we nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɛ ye dɛ ɔ, nihi nɛ́ a he mi ngɛ a wehi a mi.’  Nɛ e tsɛ e nyɔmtsɛ ɔ hiɔtsɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ ba e ngɔ, nɛ e bi kekleekle nɔ ɔ ke, ‘Hiɔ enyɛmɛ nɛ o hɛɛ ye nyɔmtsɛ ɔ?’  E he nɔ ke, ‘Oliv nu susumi tɔ* lafa.’ Nɛ e de lɛ ke, ‘Mo hee e nɔ womi ɔ nɛ wa pee ha mo ɔ, nɛ o hi si esɔ nɛ o ngma 50.’  E bi nɔ kpa hu ke, ‘Mo nɛɛ, hiɔ enyɛmɛ nɛ o hɛɛ?’ E de lɛ ke, ‘Ngma susumi ní nguahi lafa.’* E de lɛ ke, ‘Mo hee e nɔ womi ɔ nɛ wa pee ha mo ɔ, nɛ o ngma 80.’  E ngɛ mi kaa we nɔ hyɛlɔ ɔ dɛ mohu lɛɛ, se e nyɔmtsɛ ɔ je e yi akɛnɛ e kɛ juɛmi* tsu ní ɔ he je; ejakaa níhi a blɔ nya tomi* nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ ngɔɔ a juɛmi kɛ tsuɔ ní ngɛ bɔ nɛ a kɛ mɛ nitsɛmɛ a yi nɔ bimɛ ɔmɛ hiɔ si ha a mi pe la bimɛ ɔmɛ.  “Jehanɛ se hu ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛɛ gu ní nami nɛ dɛ* ɔ nɔ kɛ ná huɛmɛ kɛ ha nyɛ he, konɛ ke jamɛ a ní ɔmɛ ta a, a nyɛ nɛ a he nyɛ kɛ ya neneene si himi he ɔmɛ. 10  Nɔ nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ nɔ́ nyafii pe kulaa mi ɔ, e yeɔ anɔkuale ngɛ babauu hu mi, nɛ nɔ nɛ e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ nɔ́ nyafii pe kulaa mi ɔ, e pee we nɔ́ nɛ da ngɛ níhi babauu hu a mi. 11  Enɛ ɔ he ɔ, ke nyɛ pee we nyɛ he nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ ní nami nɛ dɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛnɔ maa tu nɔ́ nɛ ji anɔkuale kɛ wo nyɛ dɛ? 12  Nɛ ke nyɛ pee we nyɛ he nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ ni kpahi a níhi a mi ɔ, mɛnɔ ma ha nyɛ nɔ́ ko nɛ e maa pee nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔ́? 13  Sɔmɔlɔ ko be nɛ e ma nyɛ maa pee nyɔguɛ kɛ ha nyɔmtsɛmɛ enyɔ, ejakaa ke e ná we nɔ kake he ninyɛ nɛ e maa suɔ nɔ kpa a, lɛɛ e maa mɛtɛ nɔ kake he nɛ e ma kua nɔ kpa a. Nyɛ be nyɛe maa pee nyɔguɛhi kɛ ha Mawu kɛ Ní Nami tsuo.” 14  Jehanɛ ɔ, Farisi bi ɔmɛ nɛ a ji sika suɔli ɔ ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo tue bue, nɛ a bɔni e he fɛu yemi. 15  Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ lɛ nyɛ deɔ ngɛ nimli a hɛ mi kaa dali ji nyɛ, se Mawu le nyɛ tsui mi. Ejakaa nɔ́ nɛ nimli naa kaa e hɛ mi ngɛ nyami ɔ, e ji tsui nya kpɔtɔmi nɔ́ ngɛ Mawu hɛ mi. 16  “Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ hi si kɛ ba su Yohane nɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nɛ a ngɛ jajee kaa sane kpakpa, nɛ nimli saisaa ngɛ mɔde bɔe kaa a maa su he. 17  Niinɛ, e be yee kaa hiɔwe kɛ zugba maa be kɛ ho, se Mlaa a mi ningma okadi kake ngmelu po be nɛ e be mi bae. 18  “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ e yo poɔ gba mi nɛ e ya ngɔɔ nɔ kpa a, e puɛ gba, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ngɔ yo ko nɛ e huno kɛ lɛ po gba mi ɔ, e puɛ gba. 19  “Nyumu niatsɛ ko hi si, e woɔ tade nɛ hɛɛ alamua tu su kɛ klala, nɛ e yeɔ ngɔɔmi wawɛɛ nitsɛ daa ligbi. 20  Se a ngɔɔ ní balɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lazaro kɛ e he pahi kɛ ba hiɔ si ngɛ e we agbo ɔ nya. 21  Nɛ e jloɔ lɛ kaa e ma ná niye ní nɛ jeɔ niatsɛ ɔ we okplɔɔ ɔ nɔ kɛ pueɔ si ɔ eko nɛ e ye. Ee, gbehi po baa nɛ a ba lɔɔ e pa amɛ a nɔ. 22  Jehanɛ ɔ, ngɛ be komɛ a se ɔ, ní balɔ ɔ gbo nɛ hiɔwe bɔfohi ba ngɔ lɛ kɛ ho Abraham kasa nya* ya. “Niatsɛ ɔ hu ba gbo nɛ a pu lɛ. 23  Nɛ benɛ e ngɛ piie ngɛ Gbeje* ɔ, e wo e hɛ ngmɛ nɔ nɛ e na Abraham ngɛ tsitsaa lokoo, kɛ Lazaro ngɛ e kasa nya.* 24  Lɔ ɔ he ɔ, e kpa ngmlaa nɛ e de ke, ‘Tsaatsɛ Abraham, naa mi mɔbɔ nɛ o tsɔ Lazaro konɛ e ngɔ e nine nguɛ nya kɛ sɔ nyu mi nɛ e kɛ ba jɔɔ ye lilɛ he ha mi, ejakaa i ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ngɛ la nɛ e ngɛ tsoe gegeege nɛ ɔ mi.’ 25  Se Abraham de lɛ ke, ‘Bi, mo kai kaa o ná ní kpakpahi babauu ngɛ o wami be ɔ mi, nɛ Lazaro lɛɛ ní yayamihi sɔuu nɛ e ná. Se amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ e bua woe ngɛ hiɛ ɔ, nɛ moo lɛɛ o ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ. 26  Nɛ ngɛ enɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, dɔgba ngua ko ngɛ waa kɛ mo wa kpɛti, enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a suɔ kaa a maa je hiɛ ɔ kɛ ba o ngɔ ɔ be nyɛe maa pee jã, nɛ jã kɛ̃ nɛ nihi be nyɛe maa je o ngɔ kɛ ba wa ngɔ.’ 27  Kɛkɛ nɛ niatsɛ ɔ de ke, ‘Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ tsaatsɛ, i kpa mo pɛɛ nɛ o tsɔ lɛ kɛ ya ye tsaatsɛ we ɔ mi, 28  ejakaa i ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi enuɔ, konɛ e ya ye odase ngɔ tsɔɔ mɛ fitsofitso bɔ nɛ pee nɛ mɛ hu a ko ba piimi he nɛ ɔ.’ 29  Se Abraham de lɛ ke, ‘Mose kɛ Gbali ɔmɛ kɛ mɛ ngɛ; ha nɛ a bu mɛ tue.’ 30  Kɛkɛ nɛ e de ke, ‘Dɛbi, tsaatsɛ Abraham, ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko je gbeje kɛ ya a ngɔ ɔ, a ma tsake a tsui.’ 31  Se Abraham de lɛ ke, ‘Ke a bui Mose kɛ Gbali ɔmɛ tue ɔ, lɛɛ ke a tle nɔ ko si kɛ je gbeje kɛ ya a ngɔ po ɔ, a yi mi be plɛe.’”

Sisi Ningmahi

Aloo “bat susumi nɔ́.” Bat kake peeɔ lita 22 aloo galɔn 5.81.
Aloo “Koros susumi níhi lafa.” Koros kake peeɔ lita 220 aloo kilogram 170.
Aloo “ga; hɛ mi tɛmi.”
Aloo “yi nɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Nɛ ji níhi nɛ nyɛ ná ngɛ je nɛ ɔ mi.
Hela, “gugue mi.”
Aloo “Hades,” okadi peemi mi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hela, “gugue mi.”