Luka Sane Kpakpa a 20:1-47
20 Ligbi ko ɔ, benɛ e ngɛ nihi nɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ ní tsɔɔe nɛ e ngɛ sane kpakpa a jajee kɛ ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ ba
2 nɛ a ba bi lɛ ke: “Mo de wɔ, mɛnɔ he wami lɛ o kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ? Aloo mɛnɔ ha mo he wami nɛ ɔ?”
3 E he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Imi hu ma bi nyɛ sane ko nɛ nyɛ ha mi heto:
4 Anɛ Yohane nɔ baptisimi ɔ je hiɔwe aloo e je adesahi a ngɔ?”
5 Kɛkɛ nɛ a susu he nɛ a ma nya si ke: “Ke wa de ke, ‘E je hiɔwe’ ɔ, e ma bi ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ he we lɛ yi ɔ?’
6 Se ke wa de ke, ‘E je adesahi a ngɔ ɔ,’ ni ɔmɛ tsuo maa fiaa wɔ tɛ, ejakaa a he ye wawɛɛ kaa gbalɔ ji Yohane.”
7 Enɛ ɔ he ɔ, a ha heto ke a li he nɛ e je.
8 Yesu de mɛ ke: “Imi hu i be nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ dee.”
9 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní, nɛ e bɔni ni ɔmɛ demi ke: “Nyumu ko pee wai ngmɔ nɛ e ngɔ kɛ wo ngmɔ huli a dɛ, nɛ e hia blɔ kɛ ho ma se ya nɛ e se ya kɛ.
10 Benɛ wai yiblii kpami be su ɔ, e tsɔ nyɔguɛ ko kɛ ya ngmɔ huli ɔmɛ a ngɔ konɛ a ha lɛ wai yiblii ɔ eko. Se ngmɔ huli ɔmɛ kongo lɛ, nɛ a fiee lɛ kɛ ho kɛ e dɛ gu.
11 Se e kpale tsɔ nyɔguɛ kpa ko. Lɛ hu a kongo lɛ nɛ a pue e hɛ mi si nɛ a fiee lɛ kɛ ho kɛ e dɛ gu.
12 Se kɛ̃ ɔ, e kpale tsɔ nɔ etɛne; lɛ hu a plaa lɛ, nɛ a fiee lɛ kɛ je kpo.
13 Kɛkɛ nɛ wai ngmɔtsɛ ɔ de ke, ‘Mɛni e sa kaa ma pee? Ma tsɔ ye binyumu nɛ i suɔ ɔ. Eko ɔ, a maa bu lɛ.’
14 Benɛ ngmɔ huli ɔmɛ a hɛ ngmɛ gba e nɔ ɔ, a kɛ a sibi susu he nɛ a de ke, ‘Gbosi ní yelɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ konɛ wa nine nɛ su gbosi ní ɔ nɔ.’
15 Kɛkɛ nɛ a je lɛ kpo kɛ je wai ngmɔ ɔ mi nɛ a ya gbe lɛ. Lɛɛ mɛni wai ngmɔtsɛ ɔ maa pee mɛ mɔ?
16 E maa ba nɛ e ma ba gbe ngmɔ huli nɛ ɔmɛ nɛ e maa ngɔ wai ngmɔ ɔ kɛ wo ni kpahi a dɛ.”
Benɛ a nu nɔ́ nɛ ɔ, a de lɛ ke: “Eko ba mi jã kɔkɔɔkɔ!”
17 Se e hyɛ a hɛ mi totooto nɛ e bi mɛ ke: “Lɛɛ mɛni ji nɔ́ nɛ a ngma nɛ ɔ sisi mɔ: ‘Tɛ ɔ nɛ tsu mali ɔmɛ kua a, lɔ ɔ lɛ e ba pee kɔ̃ nya tɛ titli’?*
18 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nɔ jamɛ a tɛ ɔ nɔ ɔ, e mi ma tsɔtslɔɔ. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ tɛ ɔ maa nɔ e nɔ ɔ, tɛ ɔ maa gbɛ lɛ.”
19 Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi ɔ, womi ngmali ɔmɛ kɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ hla kaa a maa nu lɛ, se a ye ni ɔmɛ gbeye, ejakaa a yɔse kaa a he je nɛ e ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsu ní ɔ nɛ.
20 Nɛ benɛ a da lɛ hluu ɔ, a ya bɔ nyumu komɛ apaa ngɛ laami mi nɛ a tsɔ mɛ kɛ ya e ngɔ konɛ a bua nɛ a pee a ní kaa dali ji mɛ, konɛ a gu e nya mi munyu nɔ nɛ́ a nine nɛ su e nɔ nɛ a ngɔ lɛ kɛ wo nɔ yemi ɔ kɛ amlaalo ɔ dɛ mi.
21 Nɛ a ya bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, wa le kaa munyuhi nɛ o tuɔ kɛ níhi nɛ o tsɔɔ ɔ da, nɛ o hyɛ we nɔ hɛ mi, mohu ɔ, o tsɔɔ Mawu blɔ ɔ ngɛ anɔkuale mi:
22 Anɛ mlaa ngmɛɛ blɔ* kaa a wo tó kɛ ha Kaisare aloo a ko wo?”
23 Se e yɔse a ga tsɔmi ɔ nɛ e de mɛ ke:
24 “Nyɛɛ ngɔ denario* kake kɛ ba ha mi nɛ ma hyɛ. Mɛnɔ foni kɛ ningma lɛ ngɛ nɔ ɔ?” A de ke: “Kaisare níhi.”
25 E de mɛ ke: “Lɛɛ bɔ tsuaa bɔ nɛ e ji ɔ, nyɛɛ ngɔ Kaisare níhi kɛ ha Kaisare, se nyɛɛ ngɔ Mawu níhi kɛ ha Mawu.”
26 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a nyɛ we nɛ a da e nya mi munyu ko nɔ kɛ nu lɛ ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi, mohu ɔ, akɛnɛ heto nɛ e ha a pee mɛ nyakpɛ he je ɔ, a ma a nya.
27 Se Saduki bi ɔmɛ nɛ mɛɛ lɛɛ a deɔ ke gbogboehi a si tlemi ko be ɔ, a ti ni komɛ ba nɛ a ba bi lɛ ke:
28 “Tsɔɔlɔ, Mose ngma ha wɔ ke, ‘Ke nyumu ko nyɛminyumu gbo je e yo he, se e si we bi ngɛ e se ɔ, e nyɛminyumu ɔ nɛ e ngɔ yo ɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ fɔ bimɛ ha e nyɛminyumu ɔ.’
29 Jehanɛ ɔ, nyɛmimɛ nyumu kpaago komɛ hi si. Kekle nɔ ɔ ngɔ yo, se e gbo be mi nɛ e be bi.
30 Jã nɛ e ba ngɛ nɔ enyɔne ɔ hu blɔ fa mi,
31 nɛ nɔ etɛne ɔ hu kɛ yo ɔ hi si. Nɛ jã nɛ e ba ngɛ mɛ ni kpaago ɔmɛ tsuo a blɔ fa mi; mɛ tsuo a gbo nɛ a si we bi ngɛ a se.
32 Nyagbe ɔ, yo ɔ hu ba gbo.
33 Lɛɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ, mɛnɔ lɛ yo ɔ maa pee e yo? Ejakaa mɛ ni kpaago ɔmɛ tsuo a kɛ lɛ hi si kaa a yo.”
34 Yesu de mɛ ke: “Níhi a blɔ nya tomi* nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ ngɔɔ yo nɛ a kɛ yihi haa gba,
35 se nihi nɛ a bu mɛ kaa a sa nɛ a ma ná jamɛ a níhi a blɔ nya tomi ɔ kɛ gbogboehi a si tlemi ɔ lɛɛ, a be yo ngɔe, nɛ a kɛ yihi be gba hae hulɔ.
36 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a be nyɛe ma gbo hu, ejakaa a maa hi kaa hiɔwe bɔfo ɔmɛ, nɛ akɛnɛ a ji gbogboehi a si tlemi bimɛ he je ɔ, a ji Mawu bimɛ.
37 Se ngɛ mio tso ɔ he sane ɔ mi ɔ, Mose po ha nɛ wa le kaa a ma tle gbogboehi a si benɛ e tsɛ Yehowa* ke, ‘Abraham Mawu kɛ Isak Mawu kɛ Yakɔb Mawu ɔ.’
38 E ji hɛ kali ɔmɛ a Mawu, se pi ni gbogboe ɔmɛ a Mawu, ejakaa ngɛ e hɛ mi ɔ, mɛ tsuo a hɛ ngɛ.”
39 Womi ngmali ɔmɛ a ti ni komɛ he nɔ nɛ a de ke: “Tsɔɔlɔ, nɔ́ nɛ o de ɔ da.”
40 Nɛ nɔ ko nɔ ko ná we kã nɛ e bi lɛ sane kake ngmelu po hu.
41 Lɛ hu e bi mɛ ke: “Kɛ e ba kɛɛ nɛ a deɔ ke David bi ji Kristo ɔ?
42 Ejakaa David nitsɛ de ngɛ La womi ɔ mi ke, ‘Yehowa* de ye Nyɔmtsɛ ɔ ke: “Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ
43 kɛ yaa si ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa ma nɔ.”’
44 Enɛ ɔ he ɔ, David tsɛɔ lɛ ke Nyɔmtsɛ; lɛɛ kɛ e ba kɛɛ nɛ e peeɔ e bi mɔ?”
45 Kɛkɛ nɛ benɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ tue bue ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke:
46 “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi ngɛ womi ngmali ɔmɛ a he. A suɔ kaa a maa wo tade klɔii kɛ hi nyɛɛe, nɛ a suɔ kaa nihi nɛ a fɔ mɛ ngɛ juahi a nɔ, nɛ a suɔ hɛ mi sɛhi a nɔ* himi ngɛ kpe he ɔmɛ, kɛ hehi nɛ nihi nɛ a he biɛ hiɔ ngɛ gbɔkuɛ okplɔɔ ngmɛmihi a sisi,
47 nɛ a miɔ yalɔyihi* a wehi,* nɛ a sɔleɔ gagaaga konɛ nihi nɛ a na mɛ. Nimli nɛ ɔmɛ a nine maa su kojomi nɛ mi wa* wawɛɛ nɔ.”
Sisi Ningmahi
^ Hela, “yi ngɛ kɔ̃ nya.”
^ Aloo “e da blɔ.”
^ Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
^ Aloo “yi nɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
^ Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
^ Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
^ Aloo “he nɛ e hi pe kulaa.”
^ Aloo “ahoyihi.”
^ Aloo “weto ní.”
^ Aloo “jiɔ.”