Manyadali 19:1-30

  • Benyamin bi ɔmɛ tua yiheyo ko abonua ngɛ Gibea (1-30)

19  Benɛ matsɛ ko be Israel ɔ, Levi no ko nɛ ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ he ko tsitsaa a ngɔ yo* ko ngɛ Betlehem ngɛ Yuda.  Se e yo ɔ* ya bɔ ajuama, nɛ e je kɛ ho e tsɛ we ya ngɛ Betlehem ngɛ Yuda. E hi lejɛ ɔ nyɔhiɔ eywiɛ.  Kɛkɛ nɛ e huno ɔ nyɛɛ e se konɛ e ya plɛ e yi mi nɛ e kpale kɛ ba; e ngɔ e tsɔlɔ nyumu kɛ teji enyɔ kɛ piɛɛ e he. Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ ngɔ e huno ɔ kɛ ba e tsɛ we ɔ mi. Benɛ e tsɛ ɔ na nyumu ɔ, e tsɛ ɔ bua jɔ kaa e kɛ lɛ kpe.  Lɔ ɔ he ɔ, e ngatsɛ ɔ, nɛ ji yiheyo ɔ tsɛ ɔ plɛ e yi mi kaa e kɛ lɛ nɛ hi si ligbi etɛ; a yeɔ ní nɛ a nuɔ ní, nɛ e hwɔɔ lejɛ ɔ nɛ je naa.  Ligbi eywiɛne ɔ nɔ benɛ a te si mɔtu mla konɛ a je ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de e ngatsɛ ɔ ke: “Moo ye nɔ́ ko nɛ o ná he wami,* nɛ lɔ ɔ se ɔ, nyɛ ma nyɛ maa je.”  Enɛ ɔ he ɔ, a hi si nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ye ní nɛ a nu ní; lɔ ɔ se ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de nyumu ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, moo hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na, nɛ́ o bua nɛ jɔ o he.”*  Benɛ nyumu ɔ te si kaa e maa je ɔ, e ngatsɛ ɔ ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e kpale hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ je na.  Benɛ e te si mɔtu mla ngɛ ligbi enuɔne ɔ nɔ kaa e maa je ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, moo ye nɔ́ ko nɛ o ná he wami.”* Nɛ a mlɛ hluu kɛ ya si benɛ je bɔni jɔmi, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ya nɔ nɛ a ye ní.  Benɛ nyumu ɔ te si kaa e kɛ e yo ɔ* kɛ e tsɔlɔ ɔ maa je ɔ, e ngatsɛ ɔ, nɛ ji yiheyo ɔ tsɛ ɔ de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, hyɛ! Je jɔ ta. I kpa mo pɛɛ, moo hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na. E piɛ bɔɔ nɛ du ma bu. Nyɛɛ hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na, nɛ́ nyɛ bua nɛ jɔ nyɛ he. Nyɛ ma nyɛ maa te si hwɔɔ mɔtu mla kɛ hia nyɛ blɔ ɔ kɛ ho nyɛ we* mi ya.” 10  Se nyumu ɔ sume kaa e maa kpale hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami ekohu, enɛ ɔ he ɔ, e te si nɛ e pue nɔ kɛ ya si e ya su Yebus, nɛ ji Yerusalem tɔɔ. Teji enyɔ nɛ a wo a nɔ ní, e yo ɔ,* kɛ e tsɔlɔ ɔ piɛɛ e he. 11  Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Yebus ɔ, lɔ ɔ ji kaa du bu ta. Enɛ ɔ he ɔ, tsɔlɔ ɔ bi e nyɔmtsɛ ɔ ke: “Wa gba Yebus bi ɔmɛ a ma nɛ ɔ mi, nɛ wa ya hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami lo?” 12  Se e nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “E sɛ nɛ wa gba ma se bi nɛ a pi Israel bi a ma ko mi. Wa ma tsa nɔ kɛ ya si Gibea.” 13  Kɛkɛ nɛ e de e tsɔlɔ ɔ ke: “Ba nɛ waa ho, ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa su ma nɛ ɔmɛ eko mi; wa ma ya hwɔ Gibea aloo Rama kɛ ya si je maa na.” 14  Kɛkɛ nɛ a tsa a blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Benyamin bi ɔmɛ a ma nɛ ji Gibea a mi ɔ, pu ɔ miɔ nɛ e maa nɔ si. 15  Lɔ ɔ he ɔ, a gba Gibea konɛ a ya hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je maa na. Benɛ a sɛ ma a mi ɔ, a ya hi si ngɛ ma a he nya buami he ɔ, se nɔ ko ngɔɛ mɛ kɛ yɛ e we mi konɛ a ya hwɔ lejɛ ɔ. 16  Be bɔɔ se ɔ, nɔmoyo ko ji nɛ ɔ nɛ́ e je e ngmɔ mi kɛ ma we mi jamɛ a gbɔkuɛ ɔ. E je Efraim yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ e ba ngɛ Gibea be bɔɔ ko; se Benyamin bi ji nihi nɛ a ngɛ ma a mi. 17  Benɛ nɔmoyo ɔ wo e hɛngmɛ nɔ nɛ e na blɔ hialɔ ɔ ngɛ ma a he nya buami he ɔ, e bi lɛ ke: “Jije o je, nɛ jije o yaa?” 18  E ha heto ke: “Wa ya Betlehem ngɛ Yuda. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, wa je lejɛ ɔ kɛ yaa Yehowa we ɔ.* Se nɔ ko nɔ ko ngɔɛ mi kɛ yɛ e we mi. Wa maa kpale kɛ ho Efraim yoku ɔmɛ a nɔ he ko tsitsaa ya, he nɛ i je ɔ. 19  Wa ngɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní nɛ maa su wa teji ɔmɛ, nɛ i kɛ yo ɔ, kɛ wa tsɔlɔ ɔ hu wa ngɛ abolo kɛ wai. Nɔ́ ko nɔ́ ko he hia we wɔ.” 20  Se nɔmoyo ɔ de lɛ ke: “Tue mi jɔmi ha mo! Ha nɛ ma pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o maa hia a ha mo. Ma a he nya buami he ɔ kɛkɛ nɛ nyɛ ko hwɔ.” 21  Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ mɛ kɛ ba e we mi, nɛ e ha teji ɔmɛ niye ní.* Kɛkɛ nɛ a fɔ a nanehi a he nɛ a ye ní nɛ a nu ní. 22  Benɛ a bua ngɛ a he jɔe ɔ, yakayaka nyumu komɛ nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ba bɔle we ɔ nɛ a ngɛ sinya a sie wawɛɛ, nɛ a ya nɔ nɛ a de nɔmoyo ɔ nɛ ji wetsɛ ɔ ke: “Je nyumu ɔ nɛ ba o we ɔ mi ɔ kpo kɛ ha wɔ, konɛ waa kɛ lɛ nɛ ná bɔmi.” 23  Kɛkɛ nɛ wetsɛ ɔ je kpo kɛ ya nɛ e ya de mɛ ke: “Dɛbi, ye nyɛmimɛ, nyɛ ko pee yi wu tso ní nɛ ɔ. I kpa nyɛ pɛɛ, nyumu nɛ ɔ, nubwɔ ji lɛ ngɛ ye we ɔ mi. Nyɛ ko pee zo ní nɛ ɔ. 24  Ye biyo yomiyo kɛ nyumu ɔ yo ɔ* ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ ma je mɛ kpo, nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee mɛ nisɛ ní nɛ nyɛ suɔ. Se e sɛ nɛ nyɛɛ pee nyumu nɛ ɔ hɛ mi si puemi nɔ́ nɛ ɔ.” 25  Se nyumu ɔmɛ bui lɛ tue, lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔ nu e yo ɔ,* nɛ e je lɛ kpo kɛ ha mɛ. A tua lɛ abonua nɛ a pee lɛ nisɛ ní nyɔ ɔ mi tsuo kɛ ya si mɔtu. Kɛkɛ nɛ makɛ futɛfutɛ ɔ, a wo lɛ blɔ kɛ ho. 26  Mɔtu mla a, yo ɔ ba nɛ e ba tsɔ fia si ngɛ nyumu ɔ we ɔ sinya a nya ngɛ he nɛ e nyɔmtsɛ ɔ ngɛ ɔ, nɛ e fɔ si ngɛ lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ je mi tsɔ. 27  Benɛ e nyɔmtsɛ ɔ te si mɔtu nɛ e bli we ɔ sinya amɛ konɛ e je kpo nɛ e tsa e blɔ hiami ɔ nɔ ɔ, e na yo ɔ, nɛ ji e yo ɔ* nɛ e fɔɔ si ngɛ we ɔ sinya a nya nɛ e ninehi pueɔ si ngɛ sinya kpoku ɔ nɔ. 28  Nɛ e de lɛ ke: “Tee si; ha nɛ waa ho.” Se e pui e nya mi. Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ wo lɛ kɛ fɔ teji ɔ nɔ, nɛ e pue nɔ kɛ ho e we mi ya. 29  Benɛ e su e we ɔ mi ɔ, e ngɔ lohwe gbemi ha nɛ e wo e yo ɔ,* nɛ e poo lɛ kpɔ nya kpɔ nya 12, nɛ e tsɔ nɛ a ngɔ kpɔ kakaaka kɛ ya Israel zugba kpɔ ɔmɛ eko fɛɛ eko mi. 30  Nihi nɛ a na a tsuo de ke: “Nɔ́ ko kaa kikɛ bɛ hyɛ, nɛ a nɛ eko hu hyɛ kɛ je be nɛ Israel bi ɔmɛ je* Egipt zugba a nɔ kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. Nyɛ susu he, nyɛɛ wo he ga, nɛ nyɛɛ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ waa pee.”

Sisi Ningmahi

Aloo “yo kpa.”
Aloo “yo kpa a.”
Aloo “konɛ o tsui nɛ ná he wami.”
Aloo “konɛ o tsui nɛ ná bua jɔmi.”
Aloo “konɛ o tsui nɛ ná he wami.”
Aloo “yo kpa a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “bo tsu.”
Aloo “yo kpa a.”
Baiblo komɛ de ke, “nɛ i sɔmɔɔ ngɛ Yehowa we ɔ.”
Aloo “lohwehi a niye ní nɛ a futu.”
Aloo “yo kpa a.”
Aloo “yo kpa a.”
Aloo “yo kpa a.”
Aloo “yo kpa a.”
Aloo “kuɔ kɛ je.”