Manyadali 6:1-40

  • Midian bi ɔmɛ wa Israel bi ɔmɛ yi mi (1-10)

  • Bɔfo ko ha nɛ kojolɔ Gideon ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa piɛɛ e he (11-24)

  • Gideon hule Baal afɔle sami la tɛ ɔ (25-32)

  • Mawu mumi ɔ ba Gideon nɔ (33-35)

  • E kɛ jijɔ he bwɔmi hyɛ kaa Mawu piɛɛ e he niinɛ lo (36-40)

6  Se Israel bi ɔmɛ kpale pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi ekohu, lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ngɔ mɛ kɛ wo Midian bi ɔmɛ a dɛ mi jeha kpaago.  Midian bi ɔmɛ a nine si wa ngɛ Israel bi ɔmɛ a nɔ. Midian bi ɔmɛ a he je ɔ, Israel bi ɔmɛ pee laami hehi* kɛ ha a he ngɛ yoku ɔmɛ a mi, ngɛ tɛ puɔ ɔmɛ a mi, kɛ hehi nɛ a yami yee ɔ.  Ke Israel bi ɔmɛ du ní ɔ, Midian bi kɛ Amalek bi kɛ nihi nɛ a je Puje He Je ɔ ba tuaa mɛ.  A buaa a he nya nɛ a tuaa mɛ, nɛ a kpataa a ngmɔ ní ɔmɛ a hɛ mi hluu kɛ ya siɔ Gaza, nɛ a si we nɔ́ ko nɔ́ ko ha Israel bi ɔmɛ nɛ a ye, nɛ a si we jijɔ loo na ku loo teji ko hulɔ.  Ejakaa a kɛ a lohwehi kɛ bo tsuhi kuɔɔ kɛ baa. A he hiɛ babauu kaa baalɛhi. Nɛ a kɛ a we afukpɔngɔ ɔmɛ hí kanemi. A baa zugba a nɔ nɛ a ba kpataa zugba a hɛ mi.  Enɛ ɔ he ɔ, Midian bi ɔmɛ ha nɛ Israel bi ɔmɛ ba pee posoposo; nɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ.  Benɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ ngɛ Midian bi ɔmɛ a he je ɔ,  Yehowa tsɔ gbalɔ ko kɛ ya Israel bi ɔmɛ a ngɔ, nɛ e ya de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Imi lɛ i ngɔ nyɛ kɛ je Egipt, imi lɛ i je nyɛ kɛ je nyɔguɛ we mi kɛ ba.  Nɛ i kpɔ̃ nyɛ kɛ je Egipt bi ɔmɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ a waa nyɛ yi mi ɔ tsuo a dɛ mi, nɛ i fiee mɛ kɛ je nyɛ blɔ mi, nɛ i ngɔ a zugba a kɛ ha nyɛ. 10  Nɛ i de nyɛ ke: “Imi ji Yehowa nyɛ Mawu ɔ nɛ. Nyɛ ko ye Amor bi nɛ nyɛ ngɛ a zugba a nɔ ɔ a mawu ɔmɛ gbeye.” Se nyɛ bui ye gbi tue.’” 11  Pee se ɔ, Yehowa bɔfo ba nɛ e ba hi si ngɛ Yoash, Abiezer no ɔ tso ngua a nɛ ngɛ Ofra a sisi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yoash binyumu Gideon ngɛ hwiit fiaae ngɛ wai ngami he ɔ konɛ e kɛ laa Midian bi ɔmɛ. 12  Yehowa bɔfo ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de lɛ ke: “Yehowa kɛ mo ngɛ, mo tatsɛ he walɔ.” 13  Kɛkɛ nɛ Gideon de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ ye nyɔmtsɛ, ke Yehowa kɛ wɔ ngɛ ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo ba wa nɔ ɔ? Nyakpɛ níhi tsuo nɛ e pee nɛ wa tsɛmɛ ɔmɛ de, kɛ demi nɛ a de wɔ ke, ‘Yehowa lɛ je wɔ kɛ je Egipt ɔ, jije lɛ tsuo ngɛ?’ Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa kua wɔ nɛ e ngɔ wɔ kɛ wo Midian bi ɔmɛ a dɛ mi.” 14  Yehowa plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de lɛ ke: “O kɛ he wami nɛ o ngɛ ɔ nɛ ya, nɛ o ma he Israel yi wami kɛ je Midian bi ɔmɛ a dɛ mi. Anɛ pi imi nɛ i ngɛ mo tsɔe lo?” 15  Gideon ha lɛ heto ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ, kɛ ma pee kɛ he Israel yi wami kɛɛ? Hyɛ! Ye weku* ɔ ji nyafii pe kulaa ngɛ Manase, nɛ imi ji nɔ nyafii pe kulaa ngɛ ye tsɛ we ɔ mi.” 16  Se Yehowa de lɛ ke: “Akɛnɛ ma piɛɛ o he he je ɔ, o ma kpata Midian bi ɔmɛ a hɛ mi kaa a kpataa nɔ kake hɛ mi.” 17  Kɛkɛ nɛ Gideon de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, tsɔɔ mi okadi ko nɛ tsɔɔ kaa mo lɛ o kɛ mi ngɛ munyu tue ɔ nɛ. 18  I kpa mo pɛɛ nɛ o ko je hiɛ ɔ kɛ ya si be nɛ ma kpale kɛ ba nɛ ma ngɔ ye nike ní kɛ ba ma o hɛ mi.” Enɛ ɔ he ɔ, bɔfo ɔ de ke: “Ma hi hiɛ ɔ kɛ ya si be nɛ o maa kpale kɛ ba.” 19  Nɛ Gideon ya nɛ e ya ngɔ apletsi bi kɛ pee hwonyu nɛ e kɛ mamu lita 22* pee abolo nɛ masa be mi. E ta lo ɔ kɛ wo kɛtɛ* mi, nɛ e ngɔ hwonyu ɔ kɛ wo kutu* mi; kɛkɛ nɛ e ngɔ kɛ ba ha lɛ, nɛ e to niye ní ɔ ha lɛ ngɛ tso ngua a sisi. 20  Jehanɛ ɔ, anɔkuale Mawu ɔ bɔfo ɔ de lɛ ke: “Ngɔɔ lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ kɛ pue tɛ sa ngua a nɛ ngɛ lejɛ ɔ nɔ, nɛ o plɛ hwonyu ɔ kɛ pue nɔ.” Nɛ e pee jã. 21  Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ ngɔ tso nɛ e hɛɛ ɔ nya kɛ sa lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ he, nɛ la je tɛ sa a mi nɛ e sã lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ. Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ laa ngɛ e hɛ mi. 22  Jehanɛ ɔ lɛɛ Gideon yɔse kaa Yehowa bɔfo lɛ e na a nɛ. Oya nɔuu nɛ Gideon de ke: “Ao Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, i gbo, ejakaa i na Yehowa bɔfo hɛ mi kɛ hɛ mi!” 23  Se Yehowa de lɛ ke: “Tue mi jɔmi ha mo. Koo ye gbeye; o be gboe.” 24  Enɛ ɔ he ɔ, Gideon ma afɔle sami la tɛ ko ngɛ lejɛ ɔ ha Yehowa, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yehowa-shalom* kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. Loloolo ɔ, e ngɛ Abiezer bi ɔmɛ a ma a mi ngɛ Ofra. 25  Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yehowa de lɛ ke: “Ngɔɔ o tsɛ ɔ na wayoo ɔ, nɛ ji na wayoo enyɔne ɔ nɛ e ye jeha kpaago ɔ, nɛ o ya hule o tsɛ ɔ Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ o po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si. 26  Lɔ ɔ se ɔ, moo to tɛhi kɛ ma afɔle sami la tɛ ha Yehowa o Mawu ɔ ngɛ he piɛ pomi he nɛ ɔ yi mi, nɛ́ o ngɔ wɔ tso* ɔ nɛ o po kɛ fɔ si ɔ kɛ pee lɛ́ nɛ o sã na wayoo enyɔne ɔ kaa sami afɔle ngɛ nɔ.” 27  Enɛ ɔ he ɔ, Gideon ngɔ e sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti ni nyɔngma, nɛ e pee kaa bɔ nɛ Yehowa de lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Se e ye e tsɛ ɔ we ɔ mi bi ɔmɛ kɛ nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ gbeye wawɛɛ hluu kaa e nyɛ we nɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ piani, mohu ɔ, e tsu ní ɔ nyɔ mi. 28  E nɔ jena mɔtu mla benɛ nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ te si ɔ, a na kaa a hule Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ a po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si, nɛ a ngɔ na wayoo enyɔne ɔ kɛ sã afɔle ngɛ afɔle sami la tɛ nɛ a ma a nɔ. 29  A bi a sibi ke: “Mɛnɔ lɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ?” Benɛ a hla mi ɔ, a de ke: “Gideon, Yoash binyumu ɔ lɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ nɛ.” 30  Lɔ ɔ he ɔ, nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ de Yoash ke: “Ngɔɔ o binyumu ɔ kɛ ba nɛ a gbe lɛ, ejakaa e hule Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ e po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si.” 31  Kɛkɛ nɛ Yoash de nihi tsuo nɛ a ba ná lɛ ɔ ke: “Anɛ e sa nɛ nyɛ fã Baal he lo? Anɛ e sa nɛ nyɛ he e yi wami lo? Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma fã e he ɔ, e sa nɛ a gbe lɛ mɔtu nɛ ɔ. Ke mawu ji lɛ ɔ, nyɛ ha nɛ lɛ nitsɛ e fã e he ngɛ e we afɔle sami la tɛ ɔ nɛ a hule ɔ he je.” 32  Nɛ jamɛ a ligbi ɔ, e wo Gideon biɛ ke Yerubaal,* nɛ e de ke: “Ha nɛ Baal nɛ fã lɛ nitsɛ e he, ejakaa nɔ ko hule e we afɔle sami la tɛ ɔ.” 33  Midian bi ɔmɛ kɛ Amalek bi ɔmɛ kɛ nihi nɛ a je Puje He Je ɔ tsuo pee kake; nɛ a po mi* kɛ ho Yezreel Dɔgba a mi ya nɛ a ya bua a he nya. 34  Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ ba* Gideon nɔ, nɛ e kpã titimati* ɔ, nɛ Abiezer bi ɔmɛ bu kɛ nyɛɛ e se. 35  E tsɔ tsɔli kɛ ya kpa Manase tsuo, nɛ mɛ hu a bu kɛ nyɛɛ e se. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔ tsɔli kɛ ya kpa Asher, Zebulun, kɛ Naftali, nɛ mɛ hu a ba nɛ a kɛ lɛ ba kpe. 36  Lɔ ɔ se ɔ, Gideon de anɔkuale Mawu ɔ ke: “Ke o maa gu ye nɔ kɛ he Israel yi wami kaa bɔ nɛ o wo si ɔ, 37  lɛɛ ma ngɔ jijɔ he bwɔmi kɛ fɔ si ngɛ ngma fiaami he ɔ. Ke bɔ́ nɛ kɛ pue jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ nɔ, se zugba a tsuo nɛ bɔle lɛ ɔ gbli ɔ, lɛɛ ma na kaa o maa gu ye nɔ kɛ he Israel yi wami kaa bɔ nɛ o wo si ɔ.” 38  Nɛ jã ji bɔ nɛ e ba mi. E nɔ jena mɔtu mla nɛ e te si nɛ e nga jijɔ he bwɔmi ɔ mi ɔ, nyu nɛ je jijɔ he bwɔmi ɔ mi ɔ hiɛ hluu kaa e hyi ní yemi tsesi ngua ko. 39  Se Gideon de anɔkuale Mawu ɔ ke: “O mi mi nɛ ko fu mi, mohu ɔ, ha nɛ ma bi si kake ekohu. I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma ngɔ jijɔ he bwɔmi ɔ kɛ kpa nɔ́ si si kake ekohu. I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ nɛ gbli, konɛ bɔ́ nɛ nɛ kɛ pue zugba a nɔ tsuo.” 40  Nɛ Mawu pee jã jamɛ a nyɔ ɔ mi; jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ lɛ gbli, se bɔ́ nɛ kɛ pue zugba a nɔ tsuo.

Sisi Ningmahi

Baiblo komɛ de ke, “zugba sisi nito hehi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “akpe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “susumi nɔ́ nɛ ji efa kake.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “kusii.”
Aloo “pɔ buɛ.”
E sisi ji, “Yehowa Ji Tue Mi Jɔmi.”
E sisi ji, “Ha Nɛ Baal Nɛ Fã E He Ngɛ Mlaa Nya (Baal Nɛ Hwu).”
Aloo “a po pa a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ha.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”