Manyadali 9:1-57

  • Abimelek ba pee matsɛ ngɛ Shekem (1-6)

  • Yotam nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (7-21)

  • Abimelek kɛ yi mi wami ye nɔ (22-33)

  • Abimelek ya tua Shekem (34-49)

  • Yo ko plaa Abimelek; e gbo (50-57)

9  Pee se ɔ, Abimelek, Yerubaal binyumu ɔ ya e yayo nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ngɛ Shekem, nɛ e ya de a kɛ e nɛnɛ weku ɔ* tsuo ke:  “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ bi Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ* tsuo ke, ‘Te nɔ́ nɛ maa hi ha nyɛ nɛɛ, kaa Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ tsuo maa ye nyɛ nɔ, aloo nɔ kake maa ye nyɛ nɔ? Nɛ nyɛ kai kaa nyɛ weku no tutuutu ji mi.’”*  Lɔ ɔ he ɔ, e yayo nyɛminyumu ɔmɛ ya bɔ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsuo amaniɛ ha lɛ, nɛ a tsui plɛ kɛ ya nyɛɛ Abimelek se, ejakaa a de ke: “Wɔ nitsɛmɛ wa nyɛminyumu ji lɛ.”  Kɛkɛ nɛ a ya je sika hiɔ 70 ngɛ Baal Berit jami he ɔ* kɛ ha Abimelek, nɛ e kɛ ya bɔ nyumuhi nɛ a tsu we nɔ́ ko nɛ a bui nɔ ɔ apaa kɛ ba piɛɛ e he.  Lɔ ɔ se ɔ, e ya e tsɛ we ɔ ngɛ Ofra nɛ e ya gbe e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ ji Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ ngɛ tɛ kake nɔ. Yotam, Yerubaal binyumu wayoo pe kulaa a pɛ ji nɔ nɛ e yi ná wami, ejakaa e ya laa e he.  Kɛkɛ nɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsuo kɛ Bet Milo tsuo bua a he nya, nɛ a wo Abimelek matsɛ ngɛ tso ngua a kasa nya haa, ngɛ titima a nɛ ngɛ Shekem ɔ kasa nya.  Benɛ a bɔ Yotam amaniɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e ya da Gerizim Yoku ɔ yi mi, nɛ e kɛ ngmlaa de mɛ ke: “Nyɛ Shekem ma nikɔtɔmahi, nyɛɛ bu mi tue, nɛ Mawu hu maa bu nyɛ tue.  “Ligbi ko ɔ, tsohi ya konɛ a ya pɔ a ti nɔ ko nu kaa matsɛ nɛ e ye a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a de oliv tso ke, ‘Moo ye wa nɔ.’  Se oliv tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye nu* nɛ a ngɔɔ kɛ woɔ Mawu kɛ adesahi a hɛ mi nyami ɔ nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso kpa amɛ a yi nɔ lo?’ 10  Lɔ ɔ se ɔ, tso ɔmɛ de fig tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 11  Se fig tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye ngɔɔmi kɛ ye yiblii kpakpa a nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso kpa amɛ a yi nɔ lo?’ 12  Lɔ ɔ se ɔ, tso ɔmɛ de wai tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 13  Wai tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye wai ehe ɔ nɛ haa nɛ Mawu kɛ adesahi nyaa a nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso ɔmɛ a yi nɔ lo?’ 14  Nyagbenyagbe ɔ, tso kpa amɛ tsuo de mio tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 15  Kɛkɛ nɛ mio tso ɔ de tso ɔmɛ ke, ‘Ke nyɛ ngɛ mi nu pɔe kaa ma ye nyɛ nɔ matsɛ niinɛ ɔ, lɛɛ nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba sa we ngɛ ye hɔ̃ ɔ mi. Se ke pi jã a, lɛɛ la nɛ e je mio tso ɔ mi nɛ e ba sã Lebanon seda tso ɔmɛ.’ 16  “Amlɔ nɛ ɔ, anɛ nyɛ ye anɔkuale kɛ dami sane kaa nyɛ wo Abimelek matsɛ, nɛ nyɛ pee Yerubaal kɛ e we mi bimɛ kpakpa, nɛ nyɛɛ kɛ lɛ hi si bɔ nɛ e sa lɛ lo? 17  Benɛ ye tsɛ ɔ hwu ta kɛ ha nyɛ ɔ, e ngɔ e wami* kɛ wo oslaa mi nɛ e kɛ he nyɛ yi wami kɛ je Midian bi ɔmɛ a dɛ mi. 18  Se mwɔnɛ ɔ, nyɛ te si kɛ wo ye tsɛ we ɔ, nɛ nyɛ gbe e binyumuhi 70 ɔmɛ ngɛ tɛ kake nɔ. Nɛ nyɛ wo Abimelek, e mawayo ɔ binyumu ɔ matsɛ ngɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a nɔ akɛnɛ e ji nyɛ nyɛminyumu ɔ he je. 19  Ee, ke nyɛ ngɛ Yerubaal kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ anɔkuale kɛ dami sane yee mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, lɛɛ nyɛ nya ngɛ Abimelek he, nɛ lɛ hu e nya ngɛ nyɛ he. 20  Se ke pi jã a, la nɛ́ je Abimelek mi nɛ e sã Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ Bet Milo, nɛ la nɛ́ je Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ Bet Milo a mi nɛ e sã Abimelek.” 21  Kɛkɛ nɛ Yotam tu fo kɛ ho Beer ya, nɛ e ya hi lejɛ ɔ ngɛ e nyɛminyumu Abimelek he je. 22  Abimelek ye Israel nɔ jeha etɛ. 23  Lɔ ɔ se ɔ, Mawu ha nɛ ninyɛ te si ngɛ* Abimelek kɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti, nɛ a je Abimelek se. 24  Enɛ ɔ ba mi jã konɛ a kɛ ye yi wu tso ní nɛ a pee Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ ɔ he lue, nɛ́ a ngɔ a muɔ he fɔ yemi ɔ kɛ bu a nyɛminyumu Abimelek yi ngɛ gbemi nɛ e gbe mɛ ɔ he je, kɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ hu a yi, akɛnɛ a ye bua lɛ kɛ gbe e nyɛminyumu ɔmɛ ɔ he je. 25  Enɛ ɔ he ɔ, Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsɔ nyumuhi konɛ a ya wo e he ka ngɛ yoku ɔmɛ a yi mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ guɔ jamɛ a blɔ ɔ nɔ ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ juɔ e níhi ngɛ e dɛ. Pee se ɔ, nihi ya wo Abimelek tue nɔ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ he. 26  Kɛkɛ nɛ Ebed binyumu Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ po mi kɛ ho Shekem ya, nɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ he lɛ ye. 27  A je kpo kɛ ho ngmɔ ɔ mi ya, nɛ a ya bua a wai yiblii nya, nɛ a naa nɔ kɛ nga wai ngɛ mi, nɛ a ye gbijlɔ, lɔ ɔ se ɔ, a ya sɛ a mawu ɔ we ɔ nɛ a ye ní nɛ a nu ní nɛ a gbiɛ Abimelek. 28  Kɛkɛ nɛ Ebed binyumu Gaal de ke: “Mɛnɔ ji Abimelek, nɛ mɛnɔ ji Shekem nɛ e sa kaa wa sɔmɔ lɛ? Anɛ pi Yerubaal binyumu ji lɛ lo, nɛ pi Zebul ji e ma nɔ hyɛlɔ lo? Nyɛ sɔmɔ Shekem tsɛ Hamor bimɛ ɔmɛ! Mɛni he je nɛ e sa kaa wa sɔmɔ Abimelek? 29  Kaa nimli nɛ ɔmɛ ngɛ ye sisi ɔ, jinɛ i ko kple Abimelek si.” Kɛkɛ nɛ e de Abimelek ke: “Ngɔɔ nihi babauu kɛ piɛɛ o ta buli ɔmɛ a he nɛ nyɛɛ je kpo kɛ ba.” 30  Benɛ Zebul nɛ ji ma a nɔ yelɔ ɔ nu Ebed binyumu Gaal munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e mi mi fu wawɛɛ. 31  Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔ nihi nigii kɛ ho Abimelek ngɔ ya, nɛ a ya de lɛ ke: “Hyɛ! Amlɔ nɛ ɔ, Ebed binyumu Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ Shekem, nɛ a ba ngɛ ma a tue puɛe konɛ a te si kɛ wo mo. 32  Enɛ ɔ he ɔ, o kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ o he ɔ nɛ kuɔ kɛ ba nyɔ mi nɛ nyɛ ba wo ka ngɛ nga a mi. 33  Mɔtu, ke pu je pɛ ɔ, nyɛɛ te si mla nɛ nyɛ ya tua ma a; nɛ ke e kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ je kpo nɛ a kɛ nyɛ ba kpe ɔ, nyɛɛ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ kɛ ye e nɔ kunimi.”* 34  Lɔ ɔ he ɔ, Abimelek kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ te si nyɔ mi, nɛ a gba a mi kɛ wo kuu eywiɛ mi, nɛ a ya wo Shekem he ka. 35  Benɛ Ebed binyumu Gaal je kpo nɛ e ya da si ngɛ ma a agbo ɔ nya a, Abimelek kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ te si kɛ je he nɛ a wo ka ngɛ ɔ. 36  Benɛ Gaal na ni ɔmɛ ɔ, e de Zebul ke: “Hyɛ! Nihi ngɛ si kplee kɛ ngɛ yoku ɔmɛ a yi mi jee kɛ ma.” Se Zebul de lɛ ke: “Yoku ɔmɛ a nini lɛ o ngɛ hyɛe nɛ o ke nimli ɔ nɛ.” 37  Pee se ɔ, Gaal de ke: “Hyɛ! Nihi ngɛ si kplee kɛ ngɛ zugba a kpɛti tutuutu jee kɛ ma, nɛ kuu kake gu blɔ nɛ gu Meonenim tso ngua a he ɔ nɔ kɛ ma.” 38  Zebul ha lɛ heto ke: “Jehanɛ ɔ, jije fĩami nɛ o ngɛ fĩae ke, ‘Mɛnɔ ji Abimelek nɛ e sa kaa wa sɔmɔ lɛ’ ɔ ngɛ? Pi nihi nɛ o kua mɛ ɔ ji nɛ ɔ lo? Amlɔ nɛ ɔ, jee kpo nɛ o kɛ mɛ nɛ ya hwu ta.” 39  Lɔ ɔ he ɔ, Gaal nyɛɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a hɛ mi nɛ a kɛ Abimelek ya hwu ta. 40  Abimelek nyɛɛ Gaal se, se Gaal tu fo kɛ je e dɛ, nɛ nihi fuu gbo kɛ pue si hluu kɛ ya si ma a agbo ɔ nya tɔɔ. 41  Nɛ Abimelek ya nɔ nɛ e hi Aruma, nɛ Zebul fiee Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ je Shekem. 42  E nɔ jena a, ni ɔmɛ je kpo kɛ ho nga a nɔ ya, nɛ nihi ya wo Abimelek tue nɔ. 43  Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ e we bi ɔmɛ, nɛ e gba a mi kɛ wo kuu etɛ mi, nɛ a ya wo ka ngɛ nga a nɔ. Benɛ e na ni ɔmɛ nɛ a ngɛ kpo jee ngɛ ma a mi ɔ, e ya tua mɛ nɛ e gbe mɛ. 44  Be mi nɛ Abimelek kɛ kuu nɛ piɛɛ e he ɔ bu kɛ ya a hɛ mi nɛ a ya da si ngɛ agbo ɔ nya a, kuu enyɔ ɔmɛ hu ya tua nihi tsuo nɛ a ngɛ nga a nɔ ɔ, nɛ a gbe mɛ. 45  Abimelek kɛ ma a hwu ta jamɛ a ligbi ɔ tsuo, nɛ e ngɔ ma a. E gbe nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, nɛ e kpata ma a hɛ mi, nɛ e fĩa ngo kɛ pue ma a mi. 46  Benɛ Shekem mɔ ɔ mi nikɔtɔma amɛ nu nɔ́ nɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɔuu nɛ a ya sɛ laami he ɔ ngɛ El Berit jami he ɔ.* 47  Benɛ a ya bɔ Abimelek amaniɛ kaa Shekem mɔ ɔ mi nikɔtɔma amɛ tsuo ya bua a he nya ngɛ he kake ɔ, amlɔ nɔuu nɛ 48  Abimelek kɛ nyumuhi tsuo nɛ piɛɛ e he ɔ kuɔ kɛ ho Zalmon Yoku ɔ nɔ ya. Abimelek wo gbiɛ nɛ e kɛ ya po tso kɔni ko nɛ e kɛ fɔ e konɔ, nɛ e de nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ke: “Nɔ́ nɛ nyɛ na nɛ i pee ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã esɔ!” 49  Enɛ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ tsuo ya poo tso kɔnihi nɛ a nyɛɛ Abimelek se. Lɔ ɔ se ɔ, a kɛ tso kɔni ɔmɛ kpasa laami he ɔ, nɛ a mɛ laami he ɔ he* la. Enɛ ɔ he ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ Shekem mɔ ɔ mi ɔ hu gbo, nyumuhi kɛ yihi maa pee 1,000. 50  Lɔ ɔ se ɔ, Abimelek ho Tebez ya; e ya sa Tebez ma a yi, nɛ e ngɔ ma a. 51  Mɔ ko nɛ he wa ngɛ ma a kpɛti, nɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo kɛ ma nikɔtɔma amɛ tsuo tu fo kɛ ho lejɛ ɔ ya. A nga a yi kɛ wo mi, nɛ a kuɔ kɛ ho mɔ ɔ yi mi ya. 52  Abimelek pue nɔ kɛ ho mɔ ɔ he ya, nɛ e ya tua mɔ ɔ. E ya su mɔ ɔ sinya a nya konɛ e mɛ he la. 53  Kɛkɛ nɛ yi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngmɛɛ wɛ tɛ mi bi he kɛ ba fia e yi, nɛ e yi tɔ ywia. 54  Amlɔ nɔuu nɛ e tsɛ e sɔmɔlɔ ɔ nɛ e hɛɛɔ e ta hwumi ní ɔmɛ ɔ, nɛ e de lɛ ke: “Hiaa o klaate ɔ nɛ o gbe mi, bɔ nɛ pee nɛ a ko de ngɛ ye he ke, ‘Yo kpamakpa lɛ e gbe lɛ.’” Enɛ ɔ he ɔ, e sɔmɔlɔ ɔ kɛ e klaate ɔ gbɔ lɛ, nɛ e gbo. 55  Benɛ Israel nyumu ɔmɛ na kaa Abimelek gbo ɔ, mɛ tsuo a kpale kɛ ho we mi ya. 56  Lɔ ɔ he ɔ, Mawu to Abimelek nane mi ngɛ yayami nɛ e pee kɛ si e tsɛ ɔ ngɛ e nyɛmimɛ nyumuhi 70 nɛ e gbe ɔ he je. 57  Jehanɛ hu ɔ, Mawu ha nɛ yayamihi tsuo nɛ Shekem nyumu ɔmɛ pee ɔ kpale kɛ ba bu mɛ nitsɛmɛ a yi mi. Enɛ ɔ he ɔ, gbiɛmi nɛ Yerubaal binyumu Yotam gbiɛ mɛ ɔ ba a nɔ.

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e yayo ɔ tsɛ ɔ weku we ɔ.”
Baiblo komɛ de ke, “zugbatsɛmɛ ɔmɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ nitsɛmɛ nyɛ wu kɛ nyɛ he lo ji mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “we ɔ.”
Aloo “ma ha nɛ yiblii nɛ i woɔ.”
Aloo “klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tsɔ mumi yayami ko kɛ ba wo.”
Aloo “nyɛɛ pee lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “we ɔ.”
Aloo “tsɔ laami he ɔ.”