Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Jije Wa Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Nitsɛnitsɛ Ngɛ?

Jije Wa Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Nitsɛnitsɛ Ngɛ?

Jije Wa Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Nitsɛnitsɛ Ngɛ?

NGƆƆ lɛ kaa o watsi kpa ní tsumi, nɛ o na kaa e puɛ. O suɔ kaa o ma ya dla, se o li he tutuutu nɛ o ma ya dla ngɛ. Watsi dlali babauu ngɛ adafi fiae kaa a nyɛɔ nɛ a dlaa watsihi nɛ a puɛ ɔ saminya, se a kɛ a he kpa we gbi. Se ngɔɔ lɛ kaa o ba ná le kaa nɔ ko nɛ e ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ lɛ e pee watsi nɛ ɔ jeha komɛ nɛ be. Jehanɛ se hu ɔ, e suɔ nɛ e ma dla ha mo, nɛ e be mo sika hee. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ o maa le he tutuutu nɛ o maa ya?

Amlɔ nɛ ɔ, moo ngɔ watsi nɛ ɔ kɛ to hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke o yɔse kaa o hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ ngɛ tae, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nihi babauu a blɔ fa mi akɛnɛ nyagbahi pɔ he ngɛ je ɔ mi ɔ he je ɔ, jije tutuutu o ma ná yemi kɛ buami kɛ je? Nihi babauu tsɔɔ kaa a ma nyɛ ma tsu nyagba nɛ ɔ he ní, se ga womihi nɛ a kɛ haa a ngɛ hwanyaa, nɛ a kɛ a sibi kpa we gbi hulɔ. Nile ngɛ mi kaa wa ma bi yemi kɛ buami kɛ je Nɔ nɛ e bɔ adesahi nɛ e ha mɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ ngɔ. Baiblo ɔ de ke, “e kɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ he kɛ we” nɛ jehanɛ se hu ɔ, e suɔ kaa e maa ye bua wɔ.—Ní Tsumi 17:27; 1 Petro 5:7.

Nɔ́ Nɛ Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Ji Tutuutu

Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi kuɔ pe bɔ nɛ dɔkitahi, je mi si kpali, kɛ ní leli kpahi tsɔɔ ɔ. Munyunguhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ da si ha “hɛ kɛ nɔ fɔmi” ɔ sisi ji nɛ o kɛ bua jɔmi maa mlɛ be mi nɛ o ngɛ nɔ́ kpakpa ko blɔ hyɛe. Ke wa ma de ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi daa si ngɛ ní enyɔ komɛ a nɔ. Lɔ ɔmɛ ji nɛ́ o maa suɔ kaa o nine maa su nɔ́ kpakpa ko nɔ, kɛ nɔ mi mami nɛ o ma ná kaa o nine maa su nɔ́ kpakpa nɛ o ngɛ blɔ hyɛe ɔ nɔ. Níhi nɛ Baiblo ɔ tu he munyu kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ, pi nlami ko kɛkɛ, mohu ɔ, a ji níhi nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ a nɔ.

Enɛ ɔ he ɔ, tsakpa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kɛ hemi kɛ yemi a kpɛti. Enyɔ ɔmɛ tsuo biɔ nɛ o ná nɔ mi mami ngɛ nɔ́ ko mi, se pi nɛ o maa kplɛɛ nɔ́ ko nɔ kɛkɛ. (Hebri Bi 11:1) Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa hemi kɛ yemi kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ji ní ekpaekpahi.—1 Korinto Bi 13:13.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Ke o bi o huɛ ko kaa e ye bua mo ɔ, o ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e maa ye bua mo. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ o huɛ ɔ mi ɔ ha nɛ o he lɛ ye. O le o huɛ ɔ saminya. O na lɛ nɛ e ye bua ni kpahi, nɛ́ e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ hyɛ. Tsakpa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi, kɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ o huɛ ɔ mi ɔ a kpɛti, se a ji ní ekpaekpa enyɔ. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa jã ngɛ Mawu mi?

He Nɛ Wa Ma Nyɛ Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Kɛ Je

Mawu pɛ ji nɔ nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ‘pɛ nɛ Israel bi ɔmɛ ngɔ a hɛ kɛ fɔ e nɔ.’ (Yeremia 14:8) E ma a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ e mi, enɛ ɔ he ɔ, lɛ ji a hɛ kɛ nɔ fɔmi. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a ngɛ ɔ tsɔɔ we kaa a suɔ nɛ a ná nɔ́ ko kɛkɛ. Mawu pee níhi babauu kɛ ha mɛ hyɛ, nɛ lɔ ɔ lɛ ha nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e mi ɔ nɛ. Ngɛ jeha lafahi abɔ nɛ Yehowa kɛ mɛ hi si ɔ mi ɔ, e wo mɛ si kaa e maa pee níhi fuu ha mɛ, nɛ e ye e si womi ɔmɛ tsuo a nɔ. Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ Yoshua de mɛ ke: ‘Nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ le . . . kaa Yehowa nyɛ Mawu ɔ ha nyɛ ní kpakpa amɛ tsuo nɛ e wo si ke e ma ha nyɛ ɔ.’—Yoshua 23:14.

Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ akɛnɛ e yeɔ e si womihi a nɔ ɔ he je. Mawu wo sihi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ yi nɔ sane hu tsɔɔ kaa si womi nɛ ɔmɛ ba mi pɛpɛɛpɛ. A tu gbami komɛ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he munyu kaa nɔ́ nɛ a ba mi momo, ejakaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ nɔ kaa a maa ba mi kokooko.

Enɛ ɔ he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke waa kɛ wa hɛ ma nyɛ maa fɔ Baiblo ɔ nɔ ɔ nɛ. Ke o ya nɔ nɛ o kase bɔ nɛ Mawu kɛ adesahi hi si ha a he ní ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ e mi ɔ mi maa wa wawɛɛ. Bɔfo Paulo ngma ke: “Níhi tsuo nɛ a ngma ngɔ to ɔ, a ngma kɛ ha wɔ ní tsɔɔmi, konɛ kɛ gu wa si fimi, kɛ jehanɛ ɔ se hu, kɛ gu bua womi nɛ jeɔ Ngmami ɔ mi ɔ nɔ ɔ, wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi.”—Roma Bi 15:4.

Mɛni Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Nɛ Mawu Ha Nɛ Wa Ná?

Mɛni be titli nɛ wa hia hɛ kɛ nɔ fɔmi wawɛɛ? Anɛ pi be nɛ wa suɔlɔ ko gbo lo? Ngɛ nihi fuu a blɔ fa mi ɔ, ke a suɔlɔ ko gbo ɔ, jamɛ a be ɔ mi ji be nɛ a hɛ kɛ nɔ fɔmi tsuo taa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, gbenɔ ji nɔ́ titli nɛ haa nɛ nihi a hɛ kɛ nɔ fɔmi taa. Wa kpɛti nɔ ko nɔ ko be nɛ e ma nyɛ maa tu gbenɔ nya fo. Wa nyɛ we gbenɔ nya fo tumi, nɛ wa be nyɛe maa ngɔ nihi nɛ a gbo ɔ hu kɛ ba wami mi ekohu. E hi wawɛɛ kaa Baiblo ɔ tsɛ gbenɔ ke “nyagbe he nyɛlɔ.”—1 Korinto Bi 15:26.

Mɛni blɔ nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ke wa suɔlɔ ko gbo? Bua jɔmi sane ji kaa Ngmami nɛ tsɛ gbenɔ ke nyagbe he nyɛlɔ ɔ nɔuu de ke, “a ma kpata” gbenɔ hɛ mi. Yehowa Mawu he wa kulaa pe gbenɔ. E pee níhi fuu kɛ tsɔɔ jã. Mɛni e pee? E tle gbogboehi si. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu kɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ tle nihi kakaaka nɛɛ si kɛ ba wami mi ekohu ngɛ be slɔɔtohi a mi.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa ha e bi Yesu he wami nɛ e tle e huɛ nɛ e fiɛ we e he kulaa nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lazaro, nɛ e gbo ligbi eywiɛ sɔuu ɔ si. Yesu pee we enɛ ɔ ngɛ laami mi, mohu ɔ, e pee lɛ heii nɛ nihi babauu na kɛ a hɛ ngmɛ.—Yohane 11:38-48, 53; 12:9, 10.

Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Mɛni he je nɛ a tle nihi nɛ a gbo ɔ si ɔ? Anɛ a gbo we ekohu lo?’ Ee, a gbo ekohu. Se gbogboehi a si tlemi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ nɛ́ a bɔ he amaniɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ haa nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma tle wa suɔli nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu. Wa ngɛ nɔ́ nɛ wa maa da nɔ kɛ he ye kaa wa suɔli nɛ a gbo ɔ maa ba wami mi ekohu. Enɛ ɔ he je ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nitsɛnitsɛ.

Yesu de ke: “Imi ji gbogboehi a si tlemi ɔ kɛ wami ɔ nɛ.” (Yohane 11:25) Yehowa ma ha Yesu he wami nɛ e kɛ ma tle gbogboehi si ngɛ he fɛɛ he. Yesu de ke: “Ngmlɛfia a ma nɛ́ nihi tsuo nɛ a ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ maa nu [Kristo] gbi, nɛ a maa je kpo.” (Yohane 5:28, 29) Ee, a ma tle nihi tsuo nɛ a ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ si kɛ ba paradeiso ɔ mi ngɛ zugba a nɔ.

Gbalɔ Yesaya ngɔ munyuhi nɛ taa nɔ tsui he kɛ kale gbogboehi a si tlemi ɔ. E de ke: ‘Wa ma mi nihi nɛ gbo ɔ ma na wami ekohu! A gbogboe ɔmɛ maa te si. Nihi nɛ hwɔɔ si ngɛ zu mi ɔ, mɛ tsuo a maa te si, nɛ a ma la kɛ bua jɔmi. Kaa bɔ nɛ bɔ́ nyu ngleinglei haa zugba a peeɔ ehe ekohu ɔ, jã Yehowa maa ngɔ wami he kɛ wo nihi nɛ a gbo momo ɔ a mi.’—Yesaya 26:19.

Anɛ enɛ ɔ wui o bua lo? Kaa bɔ nɛ bimwɔyo ko hiɔ slɔkee ngɛ e nyɛ fɔmi kotoku mi ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa suɔli nɛ a gbo ɔmɛ hu ngɛ slɔkee, ejakaa a ngɛ Yehowa kaimi mi. E hɛ be a ti nɔ ko nɔ ko nɔ jee. (Luka 20:37, 38) E be kɛe nɛ e ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu, nɛ a suɔli ma nya a he kɛ ba je ehe nɛ e mi ngɛ bua jɔmi ɔ mi, kaa bɔ nɛ waa kɛ bua jɔmi nyaa bimwɔyo ko he ke a fɔ lɛ ehe ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa ke wa suɔli gbo po ɔ, wa maa na mɛ ekohu.

Bɔ Nɛ Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Maa Ye Bua Mo Ha

Bɔfo Paulo tsɔɔ wɔ se nami nɛ ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi he. E de ke hɛ kɛ nɔ fɔmi piɛɛ mumi mi ta hwumi ní ɔmɛ a he. E tsɔɔ kaa hɛ kɛ nɔ fɔmi ji dade pɛɛ. (1 Tɛsalonika Bi 5:8) Mɛni Paulo ngɛ hlae maa tsɔɔ? Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, ta buli buɔ dade pɛɛ ke a yaa ta, enɛ ɔ he ɔ, ke a tsɛ̃ ta bulɔ ko kɛ̃ɛ̃ ɔ, e ma ba ná dade pɛɛ ɔ, nɛ e be gboe. Nɔ́ nɛ bɔfo Paulo ngɛ hlae maa tsɔɔ ji, kaa bɔ nɛ dade pɛɛ poɔ ta bulɔ ko yi he piɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi poɔ wa juɛmi kɛ wa susumi he piɛ. Ke o ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ, o ma ná tue mi jɔmi, nɛ lɔ ɔ be hae nɛ o ye gbeye loo o kɔni mi nɛ jɔ̃ ke o kɛ nyagbahi kpe. Mɛnɔ po lɛ e sume he piɛ pomi kaa kikɛ?

Paulo ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ kpa ko nɛ sa saminya a kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ bɔ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi he hia ha a mi. E ngma ke: “Wa hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ ngɛ kaa osɛkɛ kɛ ha susuma a, e ngɛ gbugbuugbu nɛ e du si kpɛii.” (Hebri Bi 6:19) Paulo kɛ lɛhi butu si abɔ, enɛ ɔ he ɔ, e le se nami nɛ ngɛ osɛkɛ he. Ke lɛ kudɔli kɛ ahumi ko kpe ɔ, a ngɔɔ osɛkɛ ɔ kɛ fɔɔ wo ɔ mi. Ke osɛkɛ ɔ ya pi nyu ɔ sisi ɔ, lɛ ɔ nyɛɔ daa ahumi ɔ nya, nɛ ahumi ɔ fɔ we lɛ ɔ kɛ ya kɛ ba. Enɛ ɔ yeɔ bua nɛ lɛ ɔ butuu we.

Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ “ngɛ gbugbuugbu nɛ e du si kpɛii” hulɔ ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ ke waa kɛ nyagbahi nɛ a ngɛ kaa ahumi kpe ɔ, wa ma nyɛ maa da nya. Yehowa wo si kaa be ma nɛ tahi, awi yemi, aywilɛho yemi, kɛ gbenɔ se maa po. (Moo hyɛ daka nɛ ngɛ ba fa 10.) Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ nɛ wa ma ná a maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ wa he ya be haomi mi woe, mohu ɔ, wa ma je wa he ngɛ basabasa peemi, kɛ ajuama bɔmi ní peepee nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ a he, nɛ wa maa hi si ngɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ a nya.

Mo hu o ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Yehowa kɛ ha a he se. E suɔ kaa o ná si himi kpakpa kaa bɔ nɛ e to ɔ. E suɔmi nya ji kaa “a he nimli slɔɔtohi tsuo a yi wami.” Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kekleekle ɔ, e sa “nɛ a ba ná anɔkuale ɔ he nile nitsɛnitsɛ ɔ.” (1 Timoteo 2:4) Womi nɛ ɔ ngmali ngɛ mo he wami woe kaa o kase anɔkuale nɛ ɔ nɛ ma ha nɛ o ná wami ɔ kɛ je Mawu Munyu ɔ mi. Se nami ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Mawu ma ha mo ɔ he kulaa pe nɔ́ kpa ko nɛ o kɛ o hɛ maa fɔ nɔ ngɛ je nɛ ɔ mi.

Ke o ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa kikɛ nɛ ɔ, e sɛ nɛ o nu he kaa o be yemi kɛ bualɔ, ejakaa Mawu ma nyɛ maa wo mo he wami konɛ o nyɛ nɛ o su oti fɛɛ oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi nɛ e kɛ e suɔmi nya ní kɔ ɔ he. (2 Korinto Bi 4:7; Filipi Bi 4:13) Anɛ pi hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa kikɛ nɛ ɔ nɛ o hia a lo? Lɔ ɔ he ɔ, ke o hia hɛ kɛ nɔ fɔmi, loo o ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi hlae ɔ, koo ye tsui. Bua jɔmi sane ji kaa o ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi!

[Daka/Foni]

Nɔ́ He Je Nɛ Wa Ma Nyɛ Ma Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi

Ngmami nɛ ɔmɛ maa ye bua mo nɛ o ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa:

▪ Mawu wo si kaa wa ma ná bua jɔmi hwɔɔ se.

E Munyu ɔ tsɔɔ kaa zugba a tsuo maa pee paradeiso, nɛ nimli nɛ a maa hi nɔ ɔ kɛ bua jɔmi maa hi si kaa weku kake.—La 37:11, 29; Yesaya 25:8; Kpo Jemi 21:3, 4.

▪ Mawu be nyɛe maa ye lakpa.

E hiɔ lakpa slɔɔtohi tsuo. Yehowa ngɛ klɔuklɔu, lɔ ɔ he ɔ, e be nyɛe maa ye lakpa gblee.—Abɛ 6:16-19; Yesaya 6:2, 3; Tito 1:2; Hebri Bi 6:18.

▪ Mawu he wami ɔ se be.

Yehowa pɛ ji ope. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e yi mi tomihi tsuo maa ba mi.—2 Mose 15:11; Yesaya 40:25, 26.

▪ Mawu suɔ nɛ o hi si kɛ ya neneene.

Yohane 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4.

▪ Mawu ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ wa mi.

E kɛ e juɛmi mɛ wa tɔ̃mihi kɛ wa fã tɔmihi a nɔ, mohu ɔ, e kɛ e juɛmi maa su kpakpahi nɛ wa ngɛ kɛ wa mɔde bɔmihi a nɔ. (La 103:12-14; 130:3; Hebri Bi 6:10) E ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa pee nɔ́ nɛ da, nɛ ke wa pee jã a, e bua jɔɔ wawɛɛ.—Abɛ 27:11.

▪ Mawu wo si kaa e maa ye bua mo nɛ o nyɛ nɛ o su Mawu jami mi otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔmɛ a he.

E sɛ nɛ e sɔmɔli nɛ a susu kaa a be yemi kɛ bualɔ. Mawu jeɔ e tsui mi nɛ e haa wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ ji e he wami nɛ se be ɔ konɛ e ye bua wɔ.—Filipi Bi 4:13.

▪ Ke o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ ɔ, o nine be si nyɛe.

Ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ kulaa a, e be hae nɛ wa nine maa nyɛ si.—La 25:3.

[Foni]

Kaa bɔ nɛ dade pɛɛ poɔ yi ɔ he piɛ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi poɔ juɛmi ɔ he piɛ

[Foni]

Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ma nyɛ ma ha nɛ wa he maa wa kaa bɔ nɛ osɛkɛ nɛ e du wo sisi ɔ nuɔ lɛ kɛ daa si ɔ

[Nihi Nɛ Ha He Blɔ]

Courtesy René Seindal/Su concessione del Museo Archeologico Regionale A. Salinas di Palermo