Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Ko Ha Nɛ Nihi A Tɔmihi Nɛ Tɔ̃tɔ̃ O Nane

Ko Ha Nɛ Nihi A Tɔmihi Nɛ Tɔ̃tɔ̃ O Nane

“Nyɛ kɛ pa nyɛ he.”​—KOL. 3:13.

LAHI: 53, 28

1, 2. Mɛni Baiblo ɔ de to nɛ tsɔɔ kaa Yehowa we bi a he maa hiɛ?

YEHOWA sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ ji e we Odasefohi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ je ekpa kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ji adesahi nɛ a yi mluku, nɛ a tɔ̃ɔ. Se kɛ̃ ɔ, Mawu mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ Yehowa asafo ɔ kudɔe nɛ e ngɛ nɔ yae, nɛ e yi hu ngɛ blie. E ngɛ mi kaa Yehowa we bi yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa gu a nɔ kɛ ngɛ nyakpɛ níhi pee. Nyɛ ha nɛ wa susu nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ.

2 Benɛ nyagbe ligbi ɔmɛ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he pi kulaa. Se Yehowa jɔɔ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jehahi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, nimli ayɔhi abɔ ba kase Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔmɛ, nɛ a ba pee Yehowa Odasefohi. Yehowa gba kɛ fɔ si kaa nɔ yami ko kaa kikɛ maa ba. E de ke: ‘Wɛtso nyafii pe kulaa ma ba pee ma kpetekpleenyɛ. Ke be ɔ su ɔ, imi nitsɛ ma ha nɔ́ nɛ ɔ maa ba mi oya. Imi ji Yehowa!’ (Yes. 60:22) Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a yibɔ hiɛ pe nihi nɛ a ngɛ mahi fuu a nɔ.

3. Mɛni Mawu sɔmɔli pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi?

3 Ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Yehowa ye bua e we bi nɛ a ná e su titli nɛ ji suɔmi ɔ wawɛɛ. (1 Yoh. 4:8) Yesu kase Mawu suɔmi ɔ, nɛ e de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: ‘Mlaa he i ngɛ nyɛ woe; nyɛɛ suɔ nyɛ sibi. Ke nyɛ suɔ nyɛ sibi ɔ, kɛkɛ nɔ tsuaa nɔ maa le kaa ye kaseli ji nyɛ.’ (Yoh. 13:34, 35) Lingmi nɛ ɔ, benɛ je ma amɛ ngɛ ta hwue nɛ a ngɛ a he gbee ɔ, Yehowa sɔmɔli lɛɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nimli maa pee ayɔ 55 gbo ngɛ je mi ta enyɔne ɔ pɛ mi. Se Yehowa Odasefohi kɛ a he wui ta nɛ ɔ mi. (Kane Mika 4:1, 3.) Enɛ ɔ ye bua mɛ nɛ a “yi nɔ ko muɔ he fɔ.”​—Níts. 20:26, NW.

4. Mɛni he je nɛ e ngɛ nyakpɛ kaa Yehowa we bi a he ngɛ hiɛe ɔ?

4 E ngɛ mi kaa Satan teɔ si kɛ woɔ Mawu we bi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, Mawu we bi a he ngɛ hiɛe. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Satan ji “je nɛ ɔ mi mawu.” (2 Kor. 4:4) Lɛ ji nɔ nɛ kudɔɔ je ɔ mi ma kudɔmi blɔ nya tomi ɔmɛ kaa bɔ nɛ e kudɔɔ amaniɛ bɔmi ní tsumi he ɔmɛ ɔ. Se e be nyɛe maa tsi sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Akɛnɛ Satan le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ he je ɔ, e suɔ kaa e ma puɛ nihi a tue konɛ a ko ja Mawu ngɛ anɔkuale mi. E guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ peeɔ jã.​—Kpoj. 12:12.

NÍHI NƐ MA NYƐ MA HA NƐ E MAA YE HA WƆ KAA WA MAA YE ANƆKUALE

5. Mɛni he je nɛ eko ɔ, nihi ma nyɛ maa pee wɔ nɔdɔ nɔ́ be komɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

5 Kristofohi asafo ɔ maa nɔ mi kaa e he hia nɛ waa suɔ Mawu kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ. Yesu tsɔɔ kaa jã ji bɔ nɛ e maa ba. Benɛ nɔ ko bi lɛ ke mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ ɔ, e ha lɛ heto ke: “‘Suɔ Nyɔmtsɛ, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’ Enɛ ɔ ji kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa. Mlaa nɛ nyɛɛ se ɔ hu ngɛ kaa jã kɛ̃: ‘Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.’” (Mat. 22:35-39) Se Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa yayami nɛ Adam pee ɔ ha nɛ a fɔ wɔ tsuo kaa nihi nɛ a yi mluku. (Kane Roma Bi 5:12, 19.) Enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, nyɛmimɛ komɛ ma nyɛ maa tu munyu ko aloo a ma nyɛ maa pee nɔ́ ko nɛ maa dɔ wɔ. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e he maa wa ha wɔ kaa wa maa suɔ Yehowa kɛ e we bi. Ke e ba jã a, mɛni wa maa pee? Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a po tu munyu komɛ aloo a pee ní komɛ kɛ ye ni kpahi awi. Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ a he ɔ mi.

Kaa o hi si ngɛ Israel bi ɔmɛ a be ɔ mi benɛ Eli kɛ e binyumu ɔmɛ ngɛ je mi ɔ, kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 6)

6. Mɛni tsɔɔ kaa Eli gbla we e binyumu ɔmɛ a tue ɔ?

6 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Osɔfo Nɔkɔtɔma Eli ngɛ binyumuhi enyɔ nɛ a yi Yehowa mlaahi a nɔ. Baiblo ɔ de ke: ‘Eli binyumu ɔmɛ ɔ, yakayaka nimli ji mɛ; a bui Yehowa.’ (1 Sam. 2:12) E ngɛ mi kaa a tsɛ ɔ ji nɔ titli nɛ ha nɛ nihi ja Mawu ngɛ anɔkuale mi mohu lɛɛ, se e binyumu enyɔ ɔmɛ pee yayami nguanguahi. Eli le kaa nɔ́ nɛ e bimɛ ɔmɛ ngɛ pee ɔ hí, nɛ jinɛ e sa kaa e ko gbla a tue, se e pee we he nɔ́ ko. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu gbla Eli kɛ e weku ɔ a tue. (1 Sam. 3:10-14) Pee se ɔ, Mawu ha we nɛ Eli weku ɔ mi nɔ ko nɛ sɔmɔ kaa osɔfo nɔkɔtɔma hu. Kaa o hi si ngɛ Eli be ɔ mi nɛ o le kaa Eli bimɛ ɔmɛ pee yayami nguanguahi se Eli pee we nɔ́ ko ngɛ he ɔ, jinɛ kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? Anɛ o ma ha nɛ lɔ ɔ nɛ e tɔ̃tɔ̃ o nane nɛ o kpa Mawu sɔmɔmi lo?

7. Mɛni yayami nguanguahi nɛ David pee, nɛ mɛni Mawu pee ngɛ he?

7 Yehowa suɔ David sane, nɛ e na lɛ kaa “e tsui nya nɔmlɔ.” (1 Sam. 13:13, 14; Níts. 13:22) Se pee se ɔ, David kɛ Batsheba puɛ gba, nɛ e wo lɛ hɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ benɛ Batsheba huno Uria ngɛ ta nga nɔ. Benɛ Uria ba we mi be kpiti ko ɔ, David bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ Uria kɛ Batsheba nɛ ná bɔmi konɛ nihi nɛ a susu kaa Uria ji nɔ nɛ wo hɔ ɔ nɛ. Uria pee we nɔ́ nɛ Matsɛ David de lɛ ke e pee ɔ, enɛ ɔ he ɔ, David ha nɛ a gbe Uria ngɛ ta mi. Yayami nɛ ɔ nɛ David pee ɔ ngɔ haomihi kɛ ba e kɛ e weku mi bimɛ a nɔ. (2 Sam. 12:9-12) Se kɛ̃ ɔ, Mawu na David mɔbɔ, ejakaa ngɛ David si himi mi ɔ, e bɔ mɔde kaa ‘e ma sɔmɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo.’ (1 Ma. 9:4) Kaa o hi si ngɛ David be ɔ mi ɔ, kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? Anɛ o ko ha nɛ yayami nɛ David pee ɔ ko tɔ̃tɔ̃ o nane lo?

8. (a) Mɛni Petro pee nɛ tsɔɔ kaa e yi e munyu nɔ? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa ya nɔ nɛ e kɛ Petro tsu ní ngɛ e tɔmi ɔ se ɔ?

8 Nɔ kpa hu nɛ Baiblo ɔ tu e he munyu ji bɔfo Petro. Yesu hla lɛ kaa e bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, se kɛ̃ ɔ, be komɛ ɔ, Petro deɔ ní komɛ aloo e peeɔ ní komɛ nɛ pee se ɔ e piaa e he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a nu Yesu ɔ, e bɔfo ɔmɛ kua lɛ. Petro de kɛ sɛ hlami kaa ke ni kpa amɛ tsuo ma kua Yesu ɔ, lɛɛ lɛɛ e be lɛ kuae. (Mar. 14:27-31, 50) Se benɛ a nu Yesu ɔ, Petro kɛ bɔfo ɔmɛ tsuo kua lɛ. Petro de si abɔ kaa e li Yesu. (Mar. 14:53, 54, 66-72) Se Petro pia e he, nɛ Yehowa ya nɔ nɛ e kɛ lɛ tsu ní. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, kaa o piɛɛ kaseli ɔmɛ a he ɔ, anɛ nɔ́ nɛ Petro pee ɔ ko ha nɛ o ko kpa Yehowa sɔmɔmi lo?

9. Mɛni he je nɛ o he ye kaa Mawu yeɔ dami sane be fɛɛ be ɔ?

9 Nɔ hyɛmi níhi nɛ wa susu he kɛ sɛ hlami ɔ ha nɛ wa na Yehowa sɔmɔli komɛ nɛ a pee ní yayahi kɛ ye ní kpahi awi wawɛɛ. Ke nɔ́ ko kaa jã ba mwɔnɛ ɔ, mɛni o maa pee? Anɛ o ma ha nɛ lɔ ɔ nɛ tɔ̃tɔ̃ o nane nɛ o kua Yehowa kɛ e we bi, aloo o kpa asafo mi kpehi yami lo? Aloo o ma yɔse kaa Yehowa ma nyɛ ma ha yayami peelɔ ɔ be konɛ e tsake e tsui, nɛ nyagbenyagbe ɔ, Yehowa ma tsu sanehi a he ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ lo? Se be komɛ ɔ, nihi nɛ a peeɔ yayami nguanguahi ɔ pia we a he konɛ Yehowa nɛ na mɛ mɔbɔ. Ke e ba jã a, anɛ o náa nɔ mi mami kaa ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa maa kojo yayami peeli nɛ ɔmɛ nɛ eko ɔ, e ma je mɛ ngɛ asafo ɔ mi lo?

YAA NƆ NƐ O YE ANƆKUALE

10. Kɛ Yesu na Yuda Iskariot kɛ Petro a tɔmi ɔmɛ ha kɛɛ?

10 Baiblo ɔ tu Mawu sɔmɔli fuu nɛ a ya nɔ nɛ a ye Yehowa kɛ e we bi anɔkuale ɔ a he munyu. E ngɛ mi kaa nihi nɛ a bɔle mɛ ɔ pee yayami nguanguahi mohu lɛɛ, se a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu sɔle nyɔnyɔɔnyɔ kɛ ha e Tsɛ ɔ loko e hla bɔfo 12 ɔmɛ. Yuda Iskariot piɛɛ a he. Pee se benɛ Yuda tsɔɔ Kristo se blɔ ɔ, Kristo ha we nɛ lɔ ɔ nɛ puɛ e kɛ e Tsɛ Yehowa a kpɛti, nɛ jã kɛ̃ nɛ Yesu ha we nɛ kuami nɛ Petro kua lɛ ɔ hu nɛ puɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. (Luka 6:12-16; 22:2-6, 31, 32) Yesu le kaa pi Yehowa aloo Yehowa we bi nɛ a pee nɔ́ ko. E ngɛ mi kaa Yesu se nyɛli ɔmɛ a ti ni komɛ pee níhi nɛ Yesu hyɛ we blɔ mohu lɛɛ, se Yesu ya nɔ nɛ e tsu ní tsumi kpakpa nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Yehowa jɔɔ lɛ nɛ e tle lɛ si kɛ je gbeje. Enɛ ɔ bli blɔ ha Yesu konɛ e ba pee Matsɛ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya.​—Mat. 28:7, 18-20.

11. Mɛni Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa e ma hi Yehowa sɔmɔli a kpɛti ngɛ wa be nɛ ɔ mi?

11 Yesu ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa kɛ Yehowa we bi a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa susu níhi nɛ Yehowa gu e sɔmɔli a nɔ kɛ ngɛ pee ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ he ɔ, e ngɛ nyakpɛ wawɛɛ. Ngɛ Yehowa we bi a se ɔ, kuu kpa ko be nɛ ngɛ anɔkuale ɔ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Yehowa yi bua kuu kpa ko, mohu ɔ, e yeɔ bua e we asafo nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ kake peemi ngɛ mi ɔ. Yesaya 65:14 ɔ tsɔɔ kaa kake peemi kɛ bua jɔmi maa hi Mawu we bi a kpɛti. E de ke: “Ye sɔmɔli ma la, nɛ a bua maa jɔ a he.”

12. Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ ni kpahi a tɔmihi a he ha kɛɛ?

12 Yehowa sɔmɔli a bua jɔɔ, ejakaa Yehowa kudɔɔ mɛ nɛ a nyɛɔ peeɔ ní kpakpahi. Se ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Satan je ɔ yeɔ kɔmɔ akɛnɛ níhi ngɛ puɛe kulaa ngɛ mi ɔ he je. Juɛmi be mi kaa wa ma pia Yehowa aloo Yehowa asafo ɔ ngɛ tɔmihi nɛ Mawu sɔmɔli kakaaka komɛ peeɔ ɔ he. E he hia nɛ waa ye Yehowa kɛ Yehowa asafo ɔ anɔkuale, nɛ waa le bɔ nɛ wa maa pee wa ní ngɛ ni kpahi a tɔmihi a he ha.

BƆ NƐ E SA KAA WAA PEE WA NÍ NGƐ NIHI A TƆMIHI A HE HA

13, 14. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa wa ná wa sibi a he tsui ɔ? (b) Mɛni si womi lɛ wa suɔ kaa e hi wa juɛmi mi?

13 Lɛɛ ke Mawu sɔmɔlɔ ko tuɔ munyu aloo e peeɔ nɔ́ ko kɛ yeɔ wɔ awi ɔ, kɛ e sa kaa waa pee wa ní ha kɛɛ? Baiblo ɔ kɛ ga womi kpakpa ha wɔ. Baiblo ɔ de ke: “Hyɛ nɛ o mi mi ko fu mlamlaamla, ejakaa kuasia lɛ ngɔɔ nɔ́ kɛ toɔ e tsui mi.” (Fiɛlɔ 7:9) Wɔ tsuo wa yi mluku nɛ wa tɔ̃ɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ba maa pee jeha 6,000 ji nɛ ɔ ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa wa nyɛmimɛ Kristofohi ma tɔ̃ wa nɔ. Ke wa nyɛmi ko tɔ̃ wa nɔ ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ Mawu we bi nɛ kpa bɔmi ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. Ke nihi tɔ̃ wa nɔ nɛ wa ha nɛ lɔ ɔ tɔ̃tɔ̃ wa nane nɛ wa je Yehowa asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ maa pee tɔmi agbo nɛ wɔ mohu wa tɔ̃. Ke e ba jã a, wa be nyɛe maa pee Mawu suɔmi nya ní hu, nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ kaa wa nine maa su Mawu je ehe ɔ nɔ ɔ ma bɔ wɔ.

14 Loko wa maa ya nɔ ma ná bua jɔmi ngɛ Mawu sɔmɔmi mi, nɛ wa maa hɛɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi wawɛɛ ɔ, e sa nɛ Yehowa si womi nɛ jɔɔ nɔ bua nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi: “I ngɛ hiɔwe he, kɛ zugba he bɔe, nɛ a be blema ní ɔmɛ kaie hu; hɛ maa je a nɔ pɛsɛpɛsɛ.” (Yes. 65:17; 2 Pet. 3:13) Ko ha nɛ nihi a tɔmihi nɛ ha nɛ jɔɔmi nɛ ɔmɛ nɛ bɔ mo.

15. Mɛni Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa pee ke nihi tɔ̃ wa nɔ?

15 Se akɛnɛ wa be je ehe ɔ mi lolo he je ɔ, e he hia nɛ waa le Mawu susumi ngɛ bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ke nihi tu munyu aloo a pee nɔ́ ko nɛ e dɔ wɔ ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, sisi tomi mlaa kake ko nɛ e sa kaa wa kai ji nɔ́ nɛ Yesu de kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ: “Ke nyɛɛ kɛ nihi a tɔmihi pa mɛ ɔ, nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ tɔmihi maa pa nyɛ. Se ke nyɛɛ kɛ nihi a tɔmihi pɛ mɛ ɔ, nyɛ Tsɛ ɔ hu kɛ nyɛ tɔmihi be nyɛ pae.” Mo kai hu kaa benɛ Petro bi Yesu kaa e sa nɛ e ngɔ nihi a tɔmi kɛ pa mɛ “si kpaago lo” ɔ, Yesu ha lɛ heto ke: “Dɛbi, i de we mo ke si kpaago, se mohu si kpaago totoe nyingmi kpaago.” Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ pa mɛ daa.​—Mat. 6:14, 15; 18:21, 22.

16. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Yosef pee?

16 Yosef nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ ke nihi pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, e sa nɛ waa pee wa ní ha. Yosef ji Yakob kɛ Rahel a binyumu enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake. Lɛ ji nɔkɔtɔma. Yosef tsɛbimɛ nyɔngma amɛ ná e he ninyɛ, ejakaa a papaa suɔ e sane. Lɔ ɔ he ɔ, a jua Yosef kaa nyɔguɛ. Jehahi babauu se ɔ, Yosef mɔde bɔmi ha nɛ e ba plɛ Egipt matsɛ ɔ se yelɔ. Benɛ hwɔ ba lejɛ ɔ ní ɔmɛ a mi ɔ, Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ba Egipt konɛ a ba he niye ní, se a li Yosef mi tso. Jinɛ Yosef ko nyɛ ngɔ he blɔ nɛ e ná a kɛ ye lue ngɛ ní yayahi nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ pee lɛ ɔ he. Mohu ɔ, e ka e nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ e hyɛ kaa a tsake a tsui lo. Benɛ Yosef na kaa e nyɛmimɛ ɔmɛ pia a he nitsɛnitsɛ ɔ, e je e he si ngɔ tsɔɔ mɛ. Pee se ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ko ye gbeye. Ma lɛ nyɛ, kɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ.” Baiblo ɔ de hu ke: “Bɔ nɛ Yosef pee nɛ e kɛ munyu ngɔngɔɛhi wo e nyɛmimɛ ɔmɛ bua ji nɛ ɔ nɛ.”​—1 Mose 50:21.

17. Ke nihi tɔ̃ o nɔ ɔ, mɛni o maa suɔ kaa o pee?

17 Jehanɛ se hu ɔ, juɛmi ngɛ mi kaa wa ma kai kaa akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, wa ma nyɛ ma tɔ̃ nihi a nɔ. Ke wa yɔse kaa wa tɔ̃ nɔ ko nɔ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ya nɔ ɔ ngɔ nɛ waa kɛ lɛ ya kpata. (Kane Mateo 5:23, 24.) Ke wa tɔ̃ nihi a nɔ nɛ a kɛ pa wɔ ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ pa mɛ. Kolose Bi 3:13 woɔ wɔ he wami ke: “Ke nɔ ko kɛ e nyɛmi ngɛ sane ko ɔ, nyɛɛ na ha nyɛ sibi, nɛ nyɛ kɛ pa nyɛ he kaa bɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ hu ngɔ nyɛ he yayami ngɔ pa nyɛ ɔ.” A tsɔɔ ngɛ 1 Korinto Bi 13:5 ɔ kaa Kristofo no nɛ ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ ɔ “kɛ nɔ ko tɔmi wui e mi.” Ke waa kɛ nihi a tɔmihi paa mɛ ɔ, Yehowa hu maa ngɔ wa tɔmihi kɛ pa wɔ. Niinɛ, ke nihi tɔ̃ wa nɔ ɔ, nyɛ ha nɛ waa na mɛ mɔbɔ kaa bɔ nɛ Yehowa nɛ ji wa Tsɛ ɔ hu naa wɔ mɔbɔ ɔ.​—Kane La 103:12-14.