Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yehowa “Hyɛɛ Nyɛ Nɔ”

Yehowa “Hyɛɛ Nyɛ Nɔ”

MƐNI he je nɛ o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa hyɛɛ o nɔ niinɛ ɔ? Baiblo ɔ de ngɛ 1 Petro 5:7 ɔ ke: ‘Nyɛɛ ngɔ nyɛ haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ; ejakaa lɛ nɛ e hyɛɛ nyɛ nɔ.’ Mɛni tsɔɔ kaa Yehowa Mawu susuɔ o he?

MAWU HAA ADESAHI A HE LO NYA HIAMI NÍHI

Yehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ, e mi mi jɔ nɛ e haa nɔ nɔ́ faa

Su komɛ ngɛ nɛ o maa suɔ kaa o maa na ngɛ o huɛ nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ he. Mawu ngɛ jamɛ a su ɔmɛ. Nihi nɛ a jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi nɛ a haa a sibi nɔ́ faa a, nyɛɔ nɛ a ba peeɔ huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti. Kaa bɔ nɛ o le ɔ, Yehowa mi mi jɔ, nɛ be tsuaa be ɔ, e haa nɔ nɔ́ faa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ de ke: “E haa pu ɔ jee ngɛ nimli yayamihi, kɛ nimli kpakpahi a nɔ; nɛ e haa hiɔmi nɛɛ ha nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, kɛ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ dɛ tsuo.” (Mat. 5:45) Mɛni Mawu haa nɛ pu kɛ hiɔmi peeɔ haa wɔ? A peeɔ níhi fuu haa wɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji kaa a ‘haa wɔ niye ní, nɛ wa bua jɔɔ saminya.’ (Níts. 14:17) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa haa nɛ zugba a baa ní fuu, nɛ ke wa ná niye ní kpakpa nɛ wa ye ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ.

Lɛɛ mɛni he je nɛ hwɔ yeɔ ni komɛ ɔ? Nɔ́ he je ji kaa adesa nɔ yeli ngɔɔ a juɛmi kɛ maa he wami nɛ a ma ná kɛ ye mahi a nɔ, aloo sika nɛ mɛ nitsɛmɛ a ma ná a nɔ mohu pe si himi kpakpa nɛ a ma ha nɛ nihi nɛ a ná. E be kɛe nɛ Yehowa maa po hɛ tsumi ní peepeehi a se. E maa gu e hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nɛ e Bi ɔ ji e nya Matsɛ ɔ nɔ kɛ kpata ma kudɔmi blɔ nya tomihi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a hɛ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, hwɔ be nɔ ko yee. Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, Mawu maa ya nɔ maa hyɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ. (La 37:25) Anɛ lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e susuɔ wa he lo?

YEHOWA NÁA NƆ HE DEKA

Yehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ, e náa nɔ he deka

Huɛ kpakpa náa o he deka. E kɛ mo ma nyɛ maa sɛɛ níhi nɛ nyɛ tsuo nyɛ bua jɔ he ɔ a he ní ngmlɛfiahi abɔ. Ke o de o huɛ kpakpa ko o haomi kɛ nyagbahi ɔ, e buɔ tue. Anɛ Yehowa hu peeɔ jã lo? Ee, e peeɔ jã! E buɔ wa sɔlemi tue. Enɛ ɔ he je ɔ, Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa “hi sɔlee daa.” E de po ke, waa “sɔle be tsuaa be.”​—Rom. 12:12; 1 Tes. 5:17.

Ngmlɛfia enyɛmɛ nɛ Yehowa suɔ kaa e kɛ maa bu o sɔlemi tue? Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ haa sane bimi nɛ ɔ heto. Loko Yesu maa hla e bɔfo ɔmɛ ɔ, ‘e sɔle kɛ ha Mawu nyɔ mi tsuo.’ (Luka 6:12) Ngɛ jamɛ a sɔlemi ɔ mi ɔ, eko ɔ, Yesu wo e kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu a biɛ ta, nɛ e susu suhi nɛ a ngɛ kɛ a gbɔjɔmihi a he, nɛ e de e Tsɛ ɔ kaa e ye bua lɛ kɛ hla mɛ. Benɛ je na a, Yesu le kaa nihi nɛ e hla a ji nihi nɛ a he su saminya nɛ a ma nyɛ ma sɔmɔ kaa e bɔfohi. Yehowa “buɔ kue fami tue,” enɛ ɔ he ɔ, e suɔ kaa e maa bu nihi nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ sɔleɔ ɔ tue. (La 65:2) Ke nɔ ko sɔle ngmlɛfiahi abɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia lɛ wawɛɛ ɔ he po ɔ, Yehowa de we ke sɔlemi ɔ ka tsɔ.

MAWU SUƆ KAA E KƐ WA TƆMIHI MAA PA WƆ

Yehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ, e suɔ kaa e kɛ wa tɔmi maa pa wɔ

Be komɛ ɔ, e yeɔ ha huɛmɛ kpakpahi po kaa a kɛ tɔmi maa pa a sibi. Nihi nɛ a ji huɛmɛ be kɛkɛɛ po a kpɛti gbɛɔ be komɛ akɛnɛ e yee ha mɛ kaa a maa ngɔ tɔmi kɛ pa a sibi ɔ he je. Yehowa pee we e ní jã. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nihi tsuo nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nɛ a bi Yehowa konɛ e ngɔ a yayami kɛ pa mɛ, ejakaa “be tsuaa be ɔ, e kɛ nɔ tɔmi paa.” (Yes. 55:6, 7) Mɛni haa nɛ Mawu ngɔɔ nɔ tɔmi kɛ paa faa a?

Nɔ́ he je ji kaa suɔmi nɛ Mawu ngɛ ɔ hí kalemi. Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e Bi Yesu ngɔ ha, konɛ e ba kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami kɛ haomihi nɛ jeɔ yayami mi kɛ baa a dɛ mi. (Yoh. 3:16) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kpɔmi nɔ́ ɔ peeɔ níhi fuu haa wɔ. Kɛ gu Kristo afɔle sami ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔɔ nihi nɛ e suɔ mɛ ɔ a he yayami kɛ paa mɛ. Bɔfo Yohane ngma ke: “Ke wa jaje wa he yayami ɔmɛ ha Mawu ɔ, e maa ye e siwo ɔ nɔ, nɛ e maa pee nɔ́ nɛ da. E kɛ wa he yayami ɔmɛ maa pa wɔ.” (1 Yoh. 1:9) Akɛnɛ Yehowa ngɔɔ nihi a he yayamihi kɛ paa mɛ he je ɔ, nihi kɛ lɛ ma nyɛ maa pee huɛ. Enɛ ɔ nɛ wa le ɔ, woɔ wa bua wawɛɛ.

KE O HIA YEMI KƐ BUAMI Ɔ, E MAA YE BUA MO

Yehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ, e ngɛ kɛ ha nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ

Huɛ kpakpa yeɔ bua nihi ke e fĩ mɛ. Anɛ Yehowa peeɔ jã lo? E Munyu ɔ de ke: ‘Ke o nɔ si tete po, o be zugba tlɔe; ejakaa Yehowa ma wo o nɔ ekohu.’ (La 37:24) Yehowa guɔ blɔhi fuu a nɔ kɛ ‘woɔ’ e we bi a nɔ. Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Caribbean wo kpɔ nɛ ngɛ St. Croix ɔ he nɛ o hyɛ.

Jokuɛ yoyo ko nga we aflangaa ngɛ sukuu ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he je. Enɛ ɔ ha nɛ nihi nɛ e kɛ mɛ ngɛ sukuu tsu kake mi ɔ nyɛ e nɔ konɛ e nga aflangaa a. E sɔle ha Yehowa, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e ma tsu sane ɔ he ní. Enɛ ɔ he ɔ, be ko nɛ a ha lɛ ní tsumi kaa e ya hla sane ko mi nɛ e ba de e sukuu bi ɔmɛ ɔ, e ngɔ he blɔ ɔ kɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e nga we aflangaa a. E kɛ womi nɛ ji Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi ɔ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e kase ngɛ Shadrak, Meshak, kɛ Abednego a he. E de ke, “Yehowa po Hebri bi etɛ nɛ ɔmɛ a he piɛ akɛnɛ a kpla we si ha amaga ko ɔ he je.” Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ womi ɔ kɛ ha nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ. Nihi nɛ e kɛ mɛ ngɛ sukuu tsu kake mi ɔ a kpɛti nihi 11 de ke a suɔ womi ɔ eko. Jokuɛ yoyo ɔ na kaa Yehowa nɛ e ha lɛ he wami kɛ nile nɛ e kɛ ye nihi odase ngɛ jamɛ a munyu ɔ he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e bua jɔ wawɛɛ.

Ke e peeɔ mo kaa Yehowa susuu we o he ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ Baiblo ngmamihi kaa La 34:17-19; 55:22; kɛ 145:18, 19 ɔ he. Mo bi nihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ konɛ a de mo blɔ nɔ nɛ Yehowa guu kɛ hyɛɛ a nɔ. Nɛ ke o suɔ kaa Mawu nɛ ye bua mo kɛ tsu nɔ́ ko he ní ɔ, moo sɔle ha lɛ ngɛ he. O maa na kaa Yehowa ‘hyɛɛ o nɔ.’