Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 52

Yihewi—Nyɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Maa Pee Kristofohi Nɛ A Nane Pi Si

Yihewi—Nyɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Maa Pee Kristofohi Nɛ A Nane Pi Si

‘Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa kaa yihi hu nɛ a pee nihi nɛ a peeɔ a ní bɔ nɛ sa, nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ níhi tsuo a mi.’—1 TIM. 3:11.

LA 133 Ja Yehowa Ngɛ O Nihe Kɛ O Yihe Be Mi

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

1. Loko wa maa pee Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?

 BƆ NƐ jokuɛwi waa mlamlaamla nɛ a ba peeɔ nikɔtɔmahi ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ. A gbo we dengme loko a waa. Se loko Kristofo no ma nyɛ maa wa ngɛ mumi mi ɔ, ja e mia e hɛ mi. b (1 Kor. 13:11; Heb. 6:1) Enɛ ɔ he ɔ, loko wa ma nyɛ maa su oti nɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa. Jehanɛ hu ɔ, wa hia Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yemi kɛ buami konɛ wa nyɛ nɛ wa je suhi nɛ e bua jɔ he ɔ kpo, waa kase ní komɛ nɛ maa ye bua wɔ, nɛ wa dla wa he kɛ ha ní tsumihi nɛ a kɛ ma nyɛ maa wo wa dɛ hwɔɔ se.—Abɛ 1:5.

2. Mɛni wa kaseɔ ngɛ 1 Mose 1:27 ɔ mi, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

2 Yehowa lɛ bɔ nyumuhi kɛ yihi tsuo. (Kane 1 Mose 1:27.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e slo bɔ nɛ nyumuhi a nɔmlɔ tso ngɛ ha, nɛ e slo bɔ nɛ yihi hu a nɔmlɔ tso ngɛ ha. Se kɛ̃ ɔ, nyumu kɛ yo je ekpa ngɛ a sibi a he ngɛ blɔ kpahi a nɔ hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa ngɔ blɔ nya ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi kɛ wo a dɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ a ná su komɛ, nɛ a kase ní komɛ nɛ maa ye bua mɛ ngɛ si himi mi bɔ nɛ pee nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛ nɛ e tsu e blɔ nya ní tsumihi. (1 Mose 2:18) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ ní komɛ nɛ yihewi ma nyɛ maa pee konɛ a nyɛ nɛ a pee Kristofohi nɛ a nane pi si. Nɛ Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ maa ye bua nihewi hulɔ.

MO JE SUHI NƐ MAA SA YEHOWA HƐ MI KPO

Ke yihewi kase suhi nɛ yihi anɔkualetsɛmɛ kaa Rebeka, Ester, kɛ Abigail je kpo ɔ, e maa ye bua mɛ nɛ a pee nihi nɛ a nane pi si ngɛ asafo ɔ mi (Hyɛ kuku 3-4)

3-4. Jije yihewi ma nyɛ maa na nihi nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ konɛ a kase mɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

3 Baiblo ɔ tu yihi fuu nɛ a sɔmɔ Yehowa nɛ a suɔ lɛ wawɛɛ ɔ a he munyu. (Hyɛ munyu nɛ ji, “Women in the Bible—What Can We Learn From Them?” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.) Kaa bɔ nɛ ngmami nɛ a ngɔ ní kasemi nɛ ɔ kɛ da nɔ ɔ tsɔɔ ɔ, yi nɛ ɔmɛ ‘pee a ní bɔ nɛ sa, nɛ a ye anɔkuale ngɛ níhi tsuo a mi.’ Yihewi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase babauu kɛ je yihi nɛ a nane pi si nɛ a ngɛ a we asafo ɔmɛ a mi ɔ a ngɔ hulɔ.

4 Yihewi, anɛ nyɛ le nyɛmimɛ yi komɛ nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ nyɛ ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je a ngɔ lo? Ke jã a, nyɛ kadi su kpakpahi nɛ a ngɛ ɔ, nɛ nyɛ susu bɔ nɛ nyɛ ma plɛ kɛ je jamɛ a su ɔmɛ kpo ha a he. Ngɛ kukuhi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu su etɛ komɛ nɛ a he hia wawɛɛ nɛ e sa kaa yihewi nɛ a je kpo konɛ a nyɛ nɛ a pee Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ he.

5. Kɛ he si bami maa ye bua yihewi ha kɛɛ konɛ a pee Kristofohi nɛ a nane pi si?

5 He si bami ji su ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ maa ye bua Kristofo no konɛ e nane nɛ pi si. Ke nyɛmiyo ko baa e he si ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi e kɛ Yehowa kɛ ni kpahi a kpɛti. (Yak. 4:6) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo nɛ e suɔ Yehowa wawɛɛ ɔ ngɔɔ ga womi nɛ ngɛ 1 Korinto Bi 11:3 ɔ kɛ tsuɔ ní. Ngɛ lejɛ ɔ, Yehowa tsɔɔ nɔ nɛ e sa kaa e nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi, kɛ nɔ nɛ e sa kaa e nyɛɛ weku ɔ hɛ mi. c

6. Mɛni yihewi ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Rebeka ba e he si ha a mi?

6 Mo susu Rebeka nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E ji yo nɛ e le ní wawɛɛ. Ngɛ e si himi mi tsuo ɔ, e mwɔ yi mi kpɔhi nɛ biɔ nɛ e pee kã, nɛ e le bɔ nɛ e sa nɛ e pee e ní ha, kɛ be nɛ e sa kaa e pee jã. (1 Mose 24:58; 27:​5-17) Se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, e ji nɔ ko nɛ e buɔ nɔ wawɛɛ nɛ e baa e he si. (1 Mose 24:​17, 18, 65) Ke o baa o he si kaa Rebeka, nɛ o fĩɔ Yehowa blɔ nya tomi se ɔ, o weku mi bimɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa kase o nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a.

7. Mɛni yihewi ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Ester pee e he humi ha a mi?

7 E sa kaa Kristofohi tsuo nɛ a nane pi si ɔ nɛ a pee a he humi. Lɔ ɔ ji su kpa ko hu nɛ he hia. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ‘nɔ nɛ peeɔ e he humi ɔ, e le nɔ́.’ (Abɛ 11:2) Ester ji yo ko nɛ e pee e he humi nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Mawu. Akɛnɛ e pee e he humi he je ɔ, benɛ e ba pee manyɛ ɔ, e wo we e he nɔ. E bu ga womi nɛ Mordekai nɛ ji e weku no ɔ kɛ ha lɛ ɔ tue. (Est. 2:​10, 20, 22) Mo hu o ma nyɛ maa kase Ester nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ke o biɔ ga womi kpakpa kɛ jeɔ nihi a ngɔ, nɛ o kɛ tsuɔ ní.—Tito 2:​3-5.

8. Ngɛ 1 Timoteo 2:​9, 10 nya a, mɛni blɔ nɔ nɛ humi peemi ma nyɛ maa ye bua nyɛmiyo ko nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ngɛ he dlami he?

8 Ester pee nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa e peeɔ e he humi. “E ji yiheyo nɛ he ngɛ fɛu, nɛ zangma pue e nɔ” mohu lɛɛ, se e gblɛ nihi a juɛmi kɛ bɛ e nɔ. (Est. 2:​7, 15) Kɛ Ester nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua yihi nɛ a ji Kristofohi ɔ ha kɛɛ? A tsɔɔ blɔ kake nɛ Ester nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua yihi nɛ a ji Kristofohi ɔ ngɛ 1 Timoteo 2:​9, 10. (Kane.) Bɔfo Paulo wo yihi nɛ a ji Kristofohi ɔ ga kaa a kɛ a he dlami nɛ tsɔɔ kaa a peeɔ a he humi nɛ a ngɛ bumi kɛ ha Mawu. Hela munyunguhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ yihi nɛ a dla a he bɔ nɛ sa, nɛ a susu bɔ nɛ a he dlami ma nyɛ ma ná nihi a nɔ he wami ha a he. Wa suɔ nyɛ wa nyɛmimɛ yihi nɛ nyɛ bɔɔ mɔde kaa nyɛ ma dla nyɛ he saminya a!

9. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Abigail nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

9 Su kpa ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ e sa kaa yihi nɛ a ji Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ nɛ a je kpo ji nɔ́ se kɔmi. Mɛni ji nɔ́ se kɔmi? Lɔ ɔ ji nyɛmi nɛ nɔ ko kɛ leɔ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti, kɛkɛ ɔ, nɔ ɔ maa e juɛmi nya si kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Mo susu Abigail nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E huno ɔ mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ ma nyɛ maa ngɔ e weku ɔ kɛ wo oslaa mi. Oya nɔuu nɛ Abigail pee nɔ́ ko ngɛ sane ɔ he. Akɛnɛ e kɔ nɔ́ se he je ɔ, e he nihi babauu a yi wami. (1 Sam. 25:​14-23, 32-35) Ke wa kɔɔ nɔ́ se ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ waa le be nɛ e sa kaa waa tu munyu kɛ be nɛ e sa kaa waa pee dii. Jehanɛ hu ɔ, e yeɔ bua wɔ nɛ wa susuɔ ni kpahi a he, nɛ a tsui nɔɔ a mi.—1 Tɛs. 4:11.

MOO KASE NÍHI NƐ MAA YE BUA MO NGƐ SI HIMI MI

Ke o kase ní kanemi kɛ ní ngmami saminya a, kɛ e maa ye bua mo ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 11)

10-11. Ke o kase ní kanemi kɛ ní ngmami saminya a, kɛ e maa ye bua mo nitsɛ kɛ ni kpahi ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

10 E sa nɛ yo nɛ e ji Kristofo no ɔ nɛ e kase ní komɛ nɛ maa ye bua lɛ ngɛ e si himi mi. Ní nɛ ɔmɛ nɛ e maa kase ngɛ e jokuɛwi a si ɔ maa ye bua lɛ ngɛ e si himi mi tsuo. Mo susu ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee ɔ he nɛ o hyɛ.

11 Moo kase ní kanemi kɛ ní ngmami saminya. Ngɛ he komɛ ɔ, nihi susuɔ kaa e he hia we nɛ yihi nɛ a kase ní kanemi kɛ ní ngmami. Se kɛ̃ ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ Kristofohi tsuo nɛ a le ní kanemi kɛ ní ngmami. d (1 Tim. 4:13) Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o kase ní kanemi kɛ ní ngmami saminya. Ke o pee jã a, kɛ o ma ná he se ha kɛɛ? E maa ye bua mo konɛ o ná ní tsumi. Jehanɛ hu ɔ, e he be wae ha mo kaa o maa kase Baiblo ɔ saminya nɛ o tsɔɔ ni kpahi hulɔ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke o kaneɔ Baiblo ɔ nɛ o pueɔ o yi mi tɛ ngɛ he ɔ, e ma ha nɛ o maa hɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ.—Yosh. 1:8; 1 Tim. 4:15.

12. Mɛni o kase ngɛ Abɛ 31:26 mi?

12 Moo kase bɔ nɛ a kɛ nihi sɛɛɔ ní saminya ha. E sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a kase bɔ nɛ a kɛ nihi sɛɛɔ ní ha. Yakobo wo wɔ ga ko nɛ maa ye bua wɔ wawɛɛ. E de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ he nɛ e sɔ kɛ bu munyu tue, e he nɛ e ko sɔ kɛ tu munyu.” (Yak. 1:19) Ke ni kpahi ngɛ munyu tue nɛ wa bu tue saminya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ‘nuɔ he kɛ haa mɛ.’ (1 Pet. 3:8) Ke nɔ ko ngɛ munyu tue nɛ o nui nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ sisi loo o li bɔ nɛ e ngɛ he nue ha a, mo bi lɛ sanehi nɛ sa. Lɔ ɔ se ɔ, mo susu nɔ́ nɛ o ma de ɔ he loko o tu munyu. (Abɛ 15:28) Mo bi o he ke: ‘Anɛ munyu nɛ i ma tumi ɔ ji anɔkuale, nɛ e maa wo lɛ he wami lo? Anɛ e maa tsɔɔ kaa i ngɛ bumi kɛ ha lɛ, nɛ ye mi mi jɔ lo?’ Moo kase nyɛmimɛ yihi nɛ ke a kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, a buɔ tue saminya nɛ́ a kɛ mi mi jɔmi tuɔ munyu ɔ. (Kane Abɛ 31:26.) Moo to bɔ nɛ nyɛmimɛ yi nɛ ɔmɛ tuɔ munyu ha a he hɛ saminya. Ke o kase su nɛ ɔ, e maa ye bua mo nɛ o kɛ nihi maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi.

Yo nɛ e kase bɔ nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi ha a yeɔ bua asafo ɔ kɛ e weku ɔ (Hyɛ kuku 13)

13. Mɛni maa ye bua mo konɛ o le bɔ nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi ha? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

13 Moo kase bɔ nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi ha. Ngɛ hehi fuu ɔ, yihi ji nihi nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi titli. O mami loo o nyɛmiyo yo ko nɛ e le bɔ nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi ha a ma nyɛ maa tsɔɔ mo. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Cindy ɔ de ke: “I kase ngɛ ye mami ngɔ kaa ke o tsuɔ ní wawɛɛ ɔ, e haa nɛ o bua jɔɔ. Akɛnɛ i kase ní hoomi, níhi a he fɔmi, ní kpɛmi kɛ bɔ nɛ a heɔ ní ha saminya he je ɔ, e ha nɛ imi nitsɛ i nyɛɔ nɛ i hyɛɔ ye he, nɛ i tsuɔ babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Jehanɛ hu ɔ, ye mami tsɔɔ mi bɔ nɛ a peeɔ nubwɔ ha, nɛ enɛ ɔ ye bua mi nɛ i ba le nyɛmimɛ babauu nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ ma nyɛ ma kase mɛ.” (Abɛ 31:​15, 21, 22) Yihi nɛ a hɛ mi wa kɛ ní tsumi, nɛ a peeɔ nubwɔ, nɛ a kase bɔ nɛ a tsuɔ we mi ní tsumi ha saminya nɛ a ngɛ wa weku ɔmɛ kɛ asafo ɔ mi ɔ ji nike ní nɛ se be.—Abɛ 31:​13, 17, 27; Níts. 16:15.

14. Mɛni o kase ngɛ Crystal níhi a si kpami ɔ mi, nɛ mɛni nɛ e sa nɛ e hi o juɛmi mi?

14 Moo kase bɔ nɛ o maa pee níhi ngɛ o dɛ he ha. Ke o nyɛɔ peeɔ níhi ngɛ o dɛ he ɔ, e maa ye bua mo wawɛɛ nɛ o pee Kristofo no nɛ e nane pi si. (Filip. 4:11) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Crystal de ke: “Ye fɔli ye bua mi nɛ i nyɛ nɛ i hla nɔ́ nɛ ma kase ngɛ sukuu. Nɔ́ nɛ a ye bua mi nɛ i hla a ji nɔ́ ko nɛ ma ná he se hwɔɔ se. Ye papaa wo mi he wami kaa ma kase accounting ngɛ sukuu, nɛ jã nɛ i pee ɔ ye bua mi wawɛɛ.” E he hia nɛ o kase ní komɛ nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o ná ní tsumi, se pi lɔ ɔ pɛ nɛ he hia. Moo bɔ mɔde kaa o maa kase bɔ nɛ o maa to o sika he blɔ nya ha hulɔ, bɔ nɛ pee nɛ o ko puɛ sika pe bɔ nɛ o náa a. (Abɛ 31:​16, 18) O bua nɛ jɔ níhi nɛ o ngɛ ɔ he. Ko he níhi nɛ o be nyɛe maa wo he hiɔ, nɛ o pee o si himi kpokploo konɛ o nyɛ nɛ o tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.—1 Tim. 6:8.

MO DLA O HE KƐ HA HWƆƆ SE

15-16. Mɛni he je nɛ nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ a he jua wa a? (Maako 10:​29, 30)

15 Ke o kase suhi nɛ Yehowa bua jɔ he kɛ ní komɛ nɛ maa ye bua mo hwɔɔ se ɔ, e ma ha nɛ o mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da ngɛ o si himi mi hwɔɔ se. Mo susu ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee ɔ he nɛ o hyɛ.

16 O ma nyɛ maa mlɛ bɔɔ loko o sɛ gba si himi mi. Kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, ni komɛ ma nyɛ maa hla kaa a be gba si himi mi sɛe ke a pee we jã ngɛ a kusumi nya po. (Mat. 19:​10-12) Ni komɛ hu ma nyɛ maa hla kaa a be gba si himi mi sɛe ngɛ yi mi tomi kpahi a he je. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ Yesu susuu we kaa akɛnɛ o sɛ we gba si himi mi he je ɔ, o he hia we. Ngɛ je kɛ wɛ ɔ, nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ ngɛ asafo ɔ mi. Akɛnɛ a suɔ nihi nɛ a susuɔ a he wawɛɛ he je ɔ, a ngɛ kaa nyɛmimɛ yihi kɛ nyɛmɛ kɛ ha nihi babauu ngɛ asafo ɔ mi.—Kane Maako 10:​29, 30; 1 Tim. 5:2.

17. Mɛni ma nyɛ maa ye bua yiheyo ko nɛ́ e dla e he amlɔ nɛ ɔ kɛ ha be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ?

17 O ma nyɛ maa ngɔ o he kɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Yihi nɛ a ji Kristofohi ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue wawɛɛ. (La 68:11) Anɛ o ma nyɛ maa to blɔ nya amlɔ nɛ ɔ konɛ o kɛ o he nɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi lo? O ma nyɛ ma sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ, loo o ye bua kɛ ma asafo ɔ tsuhi loo o ya sɔmɔ ngɛ Betel. Moo sɔle ngɛ oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he. O kɛ nihi nɛ a su jamɛ a oti ɔ he ɔ nɛ sɛɛ ní, nɛ o bi mɛ nɔ́ nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o su jamɛ a oti ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, moo pee níhi nɛ ma ha nɛ o su oti ɔ he. Ke o nyɛ nɛ o su oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ, e ma ha nɛ o ná he blɔhi fuu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.

Ke o ngɛ hlae nɛ o sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ o kɛ nile nɛ hla nyumu nɛ o kɛ lɛ maa hi si ɔ (Hyɛ kuku 18)

18. Mɛni he je nɛ e sa nɛ yiheyo ko nɛ e kɛ nile nɛ hla nɔ nɛ e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

18 O ma nyɛ maa hla kaa o maa sɛ gba si himi mi. Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, suhi kɛ ní kpahi nɛ wa susu he ɔ maa ye bua mo konɛ o pee yogbayo kpakpa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o ngɛ susue kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ o kɛ nile nɛ hla nyumu nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi. Mɛni he je? Ejakaa e piɛɛ yi mi kpɔhi nɛ a he hia wawɛɛ kaa o mwɔ ngɛ o si himi mi ɔ he. Mo kai kaa nyumu nɛ o kɛ lɛ maa hi si ɔ ma ba pee o yi. (Rom. 7:2; Efe. 5:​23, 33) Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ nyumu nɛ ɔ ji Kristofo no nɛ e nane pi si lo? Anɛ e kɛ mumi mi níhi yeɔ kekle blɔ he ngɛ e si himi mi lo? Anɛ e mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ da lo? Anɛ ke e tɔ̃ ɔ, e kplɛɛɔ nɔ lo? Anɛ e buɔ yihi lo? Anɛ e ma nyɛ maa ye bua mi konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa, nɛ e ha mi ye he lo nya hiami níhi, nɛ e pee ye huɛ kpakpa lo? Anɛ e tsuɔ e blɔ nya ní tsumihi a he ní saminya lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ a ngɔ ní tsumi ko kɛ wo e dɛ ngɛ asafo ɔ mi lo?’ Ke jã a, kɛ e tsuɔ he ní ha kɛɛ? (Luka 16:10; 1 Tim. 5:8) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o suɔ nɛ o ná huno kpakpa hwɔɔ se ɔ, e sa nɛ mo nitsɛ hu o pee yo kpakpa.

19. Mɛni he je nɛ he blɔ nɛ yogbayo ngɛ kaa “yemi kɛ bualɔ” ɔ woɔ e hɛ mi nyami ɔ?

19 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa yogbayo kpakpa ji “yemi kɛ bualɔ” kɛ “he piɛɛlɔ” kɛ ha e huno. (1 Mose 2:18) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ba yihi si lo? Dɛbi! He blɔ nɛ yogbayo ngɛ kaa yemi kɛ bualɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, behi fuu ɔ, Baiblo ɔ kaleɔ Yehowa kaa e ji “yemi kɛ bualɔ.” (La 54:​4, NW; Heb. 13:6) Ke yo ko yeɔ bua e huno nɛ e fĩɔ e se ngɛ yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ji yemi kɛ bualɔ nitsɛnitsɛ. Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ yo ɔ suɔ Yehowa he je ɔ, e peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ kɛ yeɔ bua e huno ɔ, nɛ ni kpahi naa e huno ɔ su kpakpa amɛ. (Abɛ 31:​11, 12; 1 Tim. 3:11) Ke o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa, nɛ o ye bua o we mi bimɛ kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e maa ye bua mo konɛ o pee yogbayo kpakpa hwɔɔ se.

20. Mɛni nɛ binyɛ ko ma nyɛ maa pee kɛ ha e weku ɔ?

20 O ma nyɛ maa pee binyɛ. Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, o kɛ o huno ɔ ma nyɛ ma fɔ bimɛ. (La 127:3) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o susu níhi a he kɛ ya tsitsaa. Suhi kɛ ní kpahi nɛ wa susu a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ maa ye bua mo konɛ o pee yogbayo kɛ binyɛ kpakpa. Ke o jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo nɛ o toɔ o tsui si ɔ, e ma ha nɛ bua jɔmi maa hi o weku ɔ mi, nɛ o bimɛ ɔmɛ maa nu he kaa o suɔ mɛ, nɛ a ngɛ slɔkee.—Abɛ 24:3.

Yihewi babauu nɛ a tsɔɔ mɛ anɔkualehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ a kɛ tsu ní ɔ ba pee Kristofohi nɛ a nane pi si (Hyɛ kuku 21)

21. Kɛ wa naa wa nyɛmimɛ yi ɔmɛ ha kɛɛ, nɛ mɛni he je? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

21 Nyɛmimɛ yihi, wa suɔ nyɛ wawɛɛ ngɛ níhi tsuo nɛ nyɛ ngɛ pee ha Yehowa kɛ e we bi ɔ he je. (Heb. 6:10) Nyɛ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa nyɛ ma je su kpakpahi kpo, nɛ́ nyɛɛ kase ní komɛ nɛ maa ye bua nyɛ nitsɛmɛ kɛ ni kpahi ngɛ si himi mi. Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa nyɛ ma dla nyɛ he kɛ ha hwɔɔ se. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ he jua wa kɛ ha Yehowa asafo ɔ wawɛɛ!

LA 137 Yihi Anɔkualetsɛmɛ

a Yihewi, nyɛ he jua wa wawɛɛ kɛ ha Yehowa asafo ɔ. Nyɛ ma nyɛ maa pee nihi nɛ a nane pi si ngɛ asafo ɔ mi ke nyɛ kase suhi nɛ sa Yehowa hɛ mi, nyɛ kase ní komɛ nɛ maa ye bua nyɛ ngɛ si himi mi, nɛ nyɛ dla nyɛ he kɛ ha hwɔɔ se. Ke nyɛ pee jã a, nyɛ ma ná jɔɔmihi babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.

b MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Kristofo no nɛ e nane pi si ɔ haa nɛ Mawu mumi ɔ tsɔɔ lɛ blɔ, se pi je ɔ nile ɔ. E kaseɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ e bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi e kɛ Yehowa a kpɛti, nɛ e jeɔ suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi.

d Ke o suɔ nɛ o le Babauu kɛ kɔ bɔ nɛ ní kanemi he hia wawɛɛ ha a he ɔ, hyɛ munyu nɛ yi ji “Why Reading Is Important for Children—Part 1: Read or Watch?” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.