Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Mɛni he je nɛ Yesu he nyɛli ɔmɛ buɔ dɛ fɔmi kaa nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ ɔ?

Yesu he nyɛli ɔmɛ tuɔ níhi fuu nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ peeɔ ɔ a he munyu yaya. Ní nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji dɛ fɔmi. Mose Mlaa a tsɔɔ ní komɛ nɛ ke nɔ ko pee loo e ngɛ nɔ ko he ɔ, nɔ ɔ he tsɔ we. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji nyu loo muɔ nɛ beɔ ngɛ nɔ he, he womi nɔ hiɔ yaya, aloo nɔ gbogboe aloo lohwe gbogboe he tami. Mlaa a hu tsɔɔ níhi nɛ e sa kaa nɔ ko nɛ pee konɛ e he nɛ tsɔ ekohu. Nɔ ɔ ma nyɛ maa sã afɔle, loo e du e he, loo e tsɛ̃ muɔ kɛ pue si.​—3 Mose yi 11–15; 4 Mose yi 19.

Yuda mlaa tsɔɔli ɔmɛ ngɔ mɛ nitsɛmɛ a mlaahi kɛ piɛɛ mlaa nɛ ɔmɛ a he. Womi ko tsɔɔ kaa mlaa tsɔɔli ɔmɛ wo mlaahi fuu kɛ piɛɛ Mose Mlaa a he. Mlaa nɛ ɔmɛ eko tsɔɔ nɔ́ nɛ ke nɔ ko pee ɔ e he be tsɔe, kɛ bɔ nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ be hae nɛ ni kpahi hu a he nɛ tsɔ. A wo mlaahi kɛ kɔ tsesihi kɛ níhi nɛ a he tsɔ kɛ ní nɛmɛ nɛ a he tsɔ we he, nɛ a tsɔɔ níhi nɛ nihi maa pee konɛ a he nɛ tsɔ ekohu.

Yesu he nyɛli ɔmɛ bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o kaseli ɔmɛ yi wa nɛmɛ ɔmɛ a blema tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ, nɛ a ngɔɔ a dɛ nɛ sɛ mu kɛ yeɔ ní ɔ?” (Mar. 7:5) Pi nɛ jami hɛ mi nyɛɛli nɛ ɔmɛ ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ nɔ ko nɛ fɔ e dɛ loko e ye ní. Ngɛ a kusumi nya a, a plɛɔ nyu kɛ pueɔ a dɛ mi loko a yeɔ ní. Womi nɛ a wo ta kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ hu kaa: “A sãa nya ngɛ tsesi kɛ nyu nɛ e sa kaa a kɛ fɔ dɛ ɔ he, nɔ nɛ e sa kaa e plɛ nyu ɔ kɛ wo nɔ ko dɛ mi, kɛ nine ɔ he nɛ e sa kaa a fɔ kɛ ya si ɔ he.”

Kɛ Yesu pee e ní ngɛ mlaa nɛ ɔmɛ nɛ nimli wo kɛ piɛɛ mlaa a he ɔ he ha kɛɛ? E de Yuda jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi si blema a ke: “Nɔ́ nɛ Yesaya gba ngɛ nyɛ osatotsɛmɛ nɛ ɔmɛ nyɛ he ɔ ngɛ mi sisiisi kaa bɔ nɛ a ngma ke: ‘Ma nɛ ɔ, a nya kɛkɛ a kɛ puaa imi Mawu ɔ, se a tsui lɛɛ e ngɛ se lokoo. Yaka gu a ke a ngɛ mi jae; nimli adesahi a mlaahi mohu a tsɔɔ!’ Nyɛ ngmɛɛ Mawu mlaa a he nɛ nyɛ pɛtɛ adesa mlaa mohu he.”​—Mar. 7:6-8.