Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Gba Si Himi​—Nɔ Nɛ To Sisi, Kɛ Nɔ́ He Je Nɛ E To Sisi

Gba Si Himi​—Nɔ Nɛ To Sisi, Kɛ Nɔ́ He Je Nɛ E To Sisi

‘Yehowa Mawu de ke, “E hí kaa nyumu ɔ nɔ kake too nɛ hi si; ma ha lɛ he piɛɛlɔ nɛ sa lɛ.”’​—1 MOSE 2:18.

LAHI: 36, 11

1, 2. (a) Kɛ gba si himi plɛ kɛ je sisi ha kɛɛ? (b) Mɛni eko ɔ, Adam kɛ Hawa na ngɛ gba si himi he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

GBA SI HIMI piɛɛ adesahi a si himi he. Ke wa susu bɔ nɛ gba si himi plɛ kɛ je sisi, kɛ yi mi tomi he je nɛ a to gba si himi sisi ɔ he ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa ná gba si himi he juɛmi kpakpa, nɛ wa ná jɔɔmihi fuu ngɛ mi. Benɛ Mawu bɔ Adam ɔ, e ngɔ lohwe ɔmɛ kɛ ba ha lɛ konɛ e wo mɛ biɛ. Se “lɛ nɔmlɔ ɔ nitsɛ lɛɛ a na we he piɛɛlɔ nɛ sa ha lɛ lolo.” Lɔ ɔ he ɔ, Mawu ha nɛ mahe vii ko ba nɔ Adam nɔ, nɛ Mawu je e kasa wu kake, nɛ e kɛ pee yo, nɛ e ngɔ lɛ ba ha Adam. (Kane 1 Mose 2:20-24.) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu ji nɔ nɛ to gba si himi sisi.

2 Yesu ma nɔ mi kaa Yehowa ji nɔ nɛ de ke: “Nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e maa mɛtɛ e yo he, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ma plɛ pee nɔ kake.” (Mat. 19:4, 5) Adam kasa wu kake ɔ nɛ Mawu kɛ bɔ Hawa a ha nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ na kaa a ngɛ kɛ ha a sibi. Mawu de we ke a po gba a mi ligbi ko, nɛ jã kɛ̃ nɛ e de we ke nyumu nɛ ngɔ yo fuu, aloo yo nɛ gba nyumuhi fuu.

GBA SI HIMI TSUƆ YEHOWA YI MI TOMI HE NÍ

3. Mɛni yi mi tomi titli he je nɛ Mawu to gba si himi sisi?

3 Adam bua jɔ e yo ɔ he, nɛ pee se ɔ, e wo lɛ biɛ ke Hawa. Hawa ji Adam “he piɛɛlɔ” nɛ “sa lɛ.” Mɛ ni enyɔ ɔmɛ ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi kaa nɔ kɛ e yo daa. (1 Mose 2:18) Nɔ́ titli he je nɛ Mawu to gba si himi sisi ji kaa adesahi nɛ a fɔ nɛ a hyi zugba a nɔ. (1 Mose 1:28) E ngɛ mi kaa bimɛ maa suɔ a fɔli mohu lɛɛ, se be maa su nɛ a maa sɛ gba si himi mi nɛ a ma si a fɔli ɔmɛ, nɛ a maa to mɛ nitsɛmɛ a wekuhi a sisi. Jinɛ adesahi ma hyi zugba a nɔ bɔ nɛ sa, nɛ a ma ha nɛ zugba a tsuo maa pee paradeiso.

4. Mɛni ba Adam kɛ Hawa a gba a nɔ?

4 Adam kɛ Hawa gba a puɛ, ejakaa a gbo Mawu tue. “Blema sinɔ ngua a” nɛ ji Satan Abosiami ɔ sisi Hawa. E ha nɛ Hawa susu kaa ke e ye “tso nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami” ɔ yiblii ɔ, e maa le ní saminya, nɛ e ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ kpakpa kɛ yayami he. E bui e huno ɔ kaa lɛ ji weku ɔ yi konɛ e ma bi lɛ ga womi ngɛ sane ɔ he. Nɛ be mi nɛ e sa kaa Adam ko bu Mawu tue ɔ, lɛ hu e sɔle tso yiblii ɔ ngɛ Hawa dɛ nɛ e ye.​—Kpoj. 12:9; 1 Mose 2:9, 16, 17; 3:1-6.

5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je heto nɛ Adam kɛ Hawa ha Yehowa a mi?

5 Benɛ Mawu bi Adam sane ɔ, Adam tsɛ̃ munyu ɔ kɛ fɔ e yo ɔ nɔ. E de ke: “Yo ɔ nɛ o ngɔ ba piɛ ye he ɔ, lɛ nɛ ha mi tso ɔ yiblii ɔ eko nɛ i ye.” Hawa hu de ke sinɔ ɔ lɛ mlɔɔ lɛ. (1 Mose 3:12, 13) Adam kɛ Hawa ngɔ níhi nɛ sisi numi be he kɛ je a nya! Akɛnɛ a gbo Yehowa tue he je ɔ, e bu mɛ gbenɔ fɔ. Nɔ́ nɛ ba a nɔ ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha wɔ! Loko nɔ kɛ e yo ma ná bua jɔmi ɔ, e sa kaa a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ kplɛɛ e tɔmi nɔ nɛ e bu Yehowa tue.

6. Kɛ o ma plɛ kɛ tsɔɔ 1 Mose 3:15 ɔ nya ha kɛɛ?

6 Ngɛ nɔ́ nɛ Satan pee ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi tsuo se ɔ, Yehowa ma nɔ mi kɛ ha adesahi kaa a ma nyɛ ma ná hɛ nɔ kami hwɔɔ se. Kekleekle gbami nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ wa ná hɛ nɔ kami nɛ ɔ. (Kane 1 Mose 3:15.) Gbami nɛ ɔ tsɔɔ kaa “yo” ɔ “nina” a ma kpata Satan hɛ mi. Huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ Yehowa kɛ bɔfo anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ lɛ sɔmɔe ngɛ hiɔwe ɔ a kpɛti. A ngɛ kaa e yo. E ma ha nɛ nɔ ko maa je bɔfo nɛ ɔmɛ a kpɛti nɛ e maa “fia” Abosiami yi nɔ́. Nina a ma ha nɛ adesahi nɛ a buɔ Yehowa tue ɔ a nine maa su nɔ́ nɛ ngmɛɛ Adam kɛ Hawa a nɔ. A ma ná he blɔ kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene kaa bɔ nɛ Yehowa to e yi mi kɛ je blema a.​—Yoh. 3:16.

7. (a) Kɛ je be nɛ Adam kɛ Hawa tɔ̃ ɔ, mɛni lɛ ba gba si himi nɔ? (b) Mɛni Yehowa suɔ kaa huno kɛ e yo nɛ a pee?

7 Atua nɛ Adam kɛ Hawa tsɔ ɔ sa a gba si himi ɔ he, nɛ e sa gba si himi kpahi hu a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Hawa kɛ yihi tsuo nɛ maa ba ngɛ e se ɔ maa pii ngɛ a hɔ ngɔmi kɛ a fɔmi be mi. Yigbayi maa suɔ a hunomɛ wawɛɛ, se a hunomɛ maa ye a nɔ, nɛ a maa pee mɛ ní sɛ níhi po, kaa bɔ nɛ nihi fuu peeɔ ngɛ a gba si himi mi mwɔnɛ ɔ. (1 Mose 3:16) Yehowa suɔ kaa wekuyihi nɛ a suɔ a yihi, nɛ e suɔ kaa yigbayi hu nɛ a ba a he si kɛ ha a hunomɛ. (Efe. 5:33) Ke nɔ kɛ e yo nɛ a yeɔ Mawu gbeye peeɔ kake ɔ, a ma nyɛ ma tsu nyagbahi fuu nɛ a kɛ maa kpe ngɛ a gba si himi mi ɔ he ní.

GBA SI HIMI​—KƐ JE ADAM YI NƆ KƐ YA SI BENƐ NYU KPEKPEMI Ɔ BA

8. Mɛni o ma nyɛ ma de ngɛ gba si himi nɛ hi si kɛ je Adam yi nɔ kɛ ba si benɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba a he?

8 Loko Adam kɛ Hawa ma gbo ɔ, a fɔ binyumuhi kɛ biyihi. (1 Mose 5:4) Kain ji a bitɛte. Yo nɛ e ngɔ ɔ ji lɛ nitsɛ e weku no. Kain nina Lamek ji kekleekle nɔ nɛ Baiblo ɔ tu e he munyu kaa e ngɔ yihi enyɔ. (1 Mose 4:17, 19) Kɛ je Adam yi nɔ kɛ ba si benɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba ngɛ Noa be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a hi si ɔ a ti nihi bɔɔ ko pɛ ji Yehowa sɔmɔli. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ ji Habel, Enok, kɛ Noa kɛ e weku ɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Noa be ɔ mi ɔ, “Mawu binyumu ɔmɛ ekomɛ na kaa yi nɛ ɔmɛ a he ngɛ fɛu; lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ a ti ni nɛmɛ nɛ a suɔ.” Yehowa bɔɛ bɔfohi kaa a kɛ yihi nɛ hi si, enɛ ɔ he ɔ, bimɛ nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ yi ɔmɛ fɔ ɔ je ekpa ngɛ adesahi a he. A tsɛɛ bɔfohi a bimɛ nɛ ɔmɛ ke Nefilim. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, “nimlihi a yi mi wa, nɛ nɔ́ yaya pɛ a susuɔ daa nɛ ɔ.”​—1 Mose 6:1-5.

9. Mɛni Yehowa pee yayami peeli ɔmɛ ngɛ Noa be ɔ mi, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ jamɛ a be ɔ mi ɔ mi?

9 Yehowa ngɔ Nyu Kpekpemi ɔ nɛ ba ngɛ Noa be ɔ mi ɔ kɛ kpata yayami peeli a hɛ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, níhi nɛ nihi peeɔ daa ligbi ɔ he a juɛmi. “Noa nɛ fiɛɛ ke a pee nɔ́ nɛ da a” bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ hɛ mi kpatami nɛ ma a he, se a bui tue. Ní nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji gba si himi mi sɛmi. (2 Pet. 2:5) Yesu ngɔ níhi nɛ ya nɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ kɛ to níhi nɛ wa maa na ngɛ wa be ɔ mi ɔ he. (Kane Mateo 24:37-39.) Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo, konɛ wa kɛ ye je ma amɛ tsuo odase loko je ɔ nyagbe ɔ nɛ ba, se nihi fuu bui tue. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba a mi? E sɛ nɛ wa ha nɛ níhi kaa gba si himi kɛ bi fɔmi nɛ he wa juɛmi nɛ wa hɛ nɛ je nɔ kaa Yehowa ligbi ɔ su si ta.

GBA SI HIMI​—KƐ JE NYU KPEKPEMI Ɔ SE KƐ BA SI YESU BE Ɔ MI

10. (a) Mɛni ajuama bɔmi ní peepeehi nɛ he si ngɛ mahi fuu a nɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Abraham kɛ Sara gu kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ gba si himi mi?

10 E ngɛ mi kaa Noa kɛ e binyumuhi etɛ ɔmɛ tsuo a ti nɔ tsuaa nɔ ngɔ yo kake mohu lɛɛ, se ngɛ a be ɔ mi ɔ, ni komɛ hu ngɔ yihi fuu. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, nihi nɛ́ tɔmi ko ngɛ ajuama bɔmi ní peepeehi a he. A peeɔ jamɛ a ní ɔmɛ ngɛ a jamihi po a mi. Benɛ Abram (Abraham) kɛ e yo Sarai (Sara) bu Mawu tue nɛ a hia kɛ ho Kanaan ya a, Kanaan bi ɔmɛ peeɔ níhi kɛ gbeɔ gba si himi he guɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ma e juɛmi nya si kaa e ma kpata Sodom kɛ Gomora hɛ mi, ejakaa ma bi ɔmɛ kɛ a he woɔ ajuama bɔmi mi, nɛ a kplɛɛɔ ajuama bɔmi ní peepeehi a nɔ. Abraham hyɛ e weku ɔ nɔ saminya, nɛ Sara hu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ e ba e he si kɛ ha Abraham kaa e yi. (Kane 1 Petro 3:3-6.) Abraham ha nɛ e bi Isak ngɔ yo nɛ jaa Yehowa. Isak hu ha nɛ e bi Yakob ngɔ yo nɛ jaa Yehowa. Yakob binyumu ɔmɛ nɛ a pee Israel wɛtso 12 ɔ nɛ.

11. Mɛni blɔ nɔ Mose Mlaa a po Israel bi ɔmɛ a he piɛ ngɛ?

11 Pee se ɔ, Yehowa kɛ Yakob (Israel) nina a so somi ko. E ha mɛ Mose Mlaa a, nɛ Mlaa a po hunomɛ kɛ yigbayi a he piɛ ngɛ a gba si himi ɔ mi. Mlaa a eko tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a ngɔ yihi fuu. Mlaa a po Israel bi ɔmɛ a he piɛ, nɛ a kɛ nihi nɛ a jaa lakpa mawuhi sɛ we gba si himi mi konɛ a ko je mɛ kɛ je Yehowa he. (Kane 5 Mose 7:3, 4.) Ke nihi kɛ a yihi kɛ nyagbahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, ma nimeli yeɔ bua mɛ. Ke nɔ ko je e yo loo e huno se, aloo e ngɛ hunga jee, aloo e yi mi tɛ lɛ ngɛ e huno ɔ loo e yo ɔ he ɔ, mlaa a yeɔ bua mɛ kɛ tsuɔ he ní. Mlaa a ngmɛ blɔ kaa nihi kɛ a yihi ma nyɛ maa po gba mi, se blɔ tsɔɔmi ngɛ he. Ke nyumu ko na “nɔ́ yayami” ko ngɛ e yo he ɔ, e kɛ lɛ ma nyɛ maa po gba mi. (5 Mose 24:1) Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ pɔtɛɛ nɛ ji “nɔ́ yayami” ɔ, se hunomɛ be nyɛe maa da sane tsɔwitsɔwi a nɔ nɛ a kɛ a yihi nɛ po gba mi.​—3 Mose 19:18.

KOO JE O YO ALOO O HUNO SE KƆKƆƆKƆ

12, 13. (a) Kɛ ni komɛ kɛ a yihi hi si ha kɛɛ ngɛ Malaki be ɔ mi? (b) Mwɔnɛ ɔ, ke nɔ ko nɛ a baptisi lɛ kɛ nɔ ko yo loo nɔ ko huno puɛ gba a, mɛni maa je mi kɛ ba?

12 Ngɛ gbalɔ Malaki be ɔ mi ɔ, hunomɛ nɛ a ji Yuda bi fuu da tɔ̃tɔ̃mi tsɔwitsɔwihi a nɔ nɛ a kɛ a yihi po gba mi. A ngmɛɔ a nihe mi yihi nɛ a kpee ɔ a he nɛ a ya ngɔɔ zangmawi, aloo yihi nɛ a jaa wɔ po. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yuda bi “daa nɔ́ tsuaa nɔ́” ko nɔ nɛ a kɛ a yi ɔmɛ poɔ gba mi. (Mat. 19:3) Yehowa Mawu sume gba mi pomi kaa kikɛ ɔ.​—Kane Malaki 2:13-16.

13 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa sɔmɔlɔ ko be nyɛe nɛ e da nɔ́ ko kɛkɛ nɔ nɛ e kɛ e yo loo e huno nɛ po gba mi. Se ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nɛ a baptisi lɛ puɛ gba, nɛ e kɛ lɛ nitsɛ e yo loo e huno po gba mi konɛ e kɛ nɔ nɛ e kɛ lɛ puɛ gba a nɛ sɛ gba si himi mi. Ke nɔ ɔ pia we e he ɔ, a maa fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. (1 Kor. 5:11-13) Ja e ‘pee níhi nɛ tsɔɔ kaa e tsake e tsui’ loko a maa ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu. (Luka 3:8; 2 Kor. 2:5-10) A tsɔɔ we be abɔ nɛ e sa kaa nɔ ɔ nɛ ye loko a ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu. Se ke nɔ ko je e yo loo e huno se ɔ, e sɛ nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ nɔ, e ngɛ mi kaa e ji nɔ́ ko nɛ pɔɛ bami ngɛ asafo ɔ mi mohu lɛɛ. E ma nyɛ ma he be, eko ɔ, jeha kake loo nɔ́ nɛ pe jã loko nɔ ɔ kɛ maa tsɔɔ kaa e pia e he niinɛ. Ke a ngɔ nɔ ɔ ngɛ asafo ɔ mi ekohu po ɔ, loloolo ɔ, ‘Mawu hɛ mi e maa da si ngɛ nɛ Mawu maa kojo lɛ.’​—Rom. 14:10-12; hyɛ November 15, 1979 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 31-32.

KRISTOFOHI A GBA SI HIMI

14. Mɛni Mose Mlaa a tsu?

14 Mose Mlaa a hɛɛ Israel bi ɔmɛ jeha 1,500 kɛ se. Mlaa a ye bua Mawu we bi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, sisi tomi mlaahi ngɛ Mlaa a mi nɛ e yeɔ bua mɛ kɛ tsuɔ a weku mi nyagbahi a he ní, nɛ e hɛɛ mɛ kɛ ya si benɛ Mesia a ba. (Gal. 3:23, 24) Benɛ Yesu gbo ɔ, Mlaa a se po, nɛ Mawu kɛ blɔ nya tomi ehe bɔni ní tsumi. (Heb. 8:6) Blɔ nya tomi ehe nɛ ɔ kplɛɛ we ní komɛ nɛ Mose Mlaa a kplɛɛ nɔ ɔ a nɔ.

15. (a) Mɛni gba si himi he mlaa nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a nyɛɛ se? (b) Ke Kristofo no ko kɛ e yo loo e huno maa po gba mi ɔ, mɛni he e sa kaa e susu?

15 Ligbi ko ɔ, Farisi bi ɔmɛ ba bi Yesu sane ko kɛ kɔ gba si himi he. Yesu tsɔɔ kaa e ngɛ mi kaa Mose Mlaa ngmɛ blɔ kaa nihi kɛ a yihi loo a hunomɛ ma nyɛ maa po gba mi mohu lɛɛ, se “pi jã ji sane ɔ kɛ je sisi je.” (Mat. 19:6-8) Heto nɛ Yesu ha a tsɔɔ kaa yi mi tomi he je nɛ Mawu to gba si himi sisi ɔ ji nɔ́ nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a nyɛɛ se. (1 Tim. 3:2, 12) Akɛnɛ ke nihi sɛ gba si himi mi nɛ a peeɔ “he lo kake” he je ɔ, e sa nɛ nihi kɛ a yihi aloo a hunomɛ nɛ mɛtɛ a sibi a he, nɛ a ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Mawu kɛ a sibi ɔ mi nɛ wa. Ke nɔ ko kɛ e huno aloo e yo po gba mi ngɛ mlaa nya nɛ tsa pi kaa nɔ kake ɔ ya bɔ ajuama a, a ti nɔ ko kɛ nɔ kpa ko be nyɛe maa sɛ gba si himi mi hu. (Mat. 19:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko huno loo e yo puɛ gba nɛ e pia e he ɔ, nɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ kɛ pa lɛ kaa bɔ nɛ gbalɔ Hosea hu ngɔ e yo Gomer gba puɛlɔ ɔ he yayami kɛ pa lɛ ɔ. Jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu na Israel ma nɛ a puɛ gba ngɛ mumi mi ɔ mɔbɔ. (Hos. 3:1-5) Ke nɔ ko le kaa e yo aloo e huno puɛ gba nɛ e kplɛɛ nɛ e kɛ lɛ na bɔmi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɔ nɔ nɛ puɛ gba a he yayami kɛ pa lɛ. Ke e ba jã a, nɔ́ ko be nɛ nɔ ɔ maa da nɔ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ e kɛ nɔ ɔ nɛ po gba mi.

16. Mɛni Yesu de ngɛ si nɛ a hiɔ nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ he?

16 Yesu tsɔɔ kaa ngɛ anɔkuale Kristofohi a blɔ fami ɔ, ja huno ko aloo yogbayo ko ya bɔ ajuama pɛ loko a ma nyɛ maa po gba mi. Lɔ ɔ se ɔ, e tu ‘nihi nɛ Mawu ha’ mɛ nyɛmi nɛ a ma nyɛ maa hi si nɛ a be gba si himi mi sɛe ɔ a he munyu. E de ke: ‘Nɔ nɛ ma nyɛ maa pee jã a, e pee jã.’ (Mat. 19:10-12) Nihi fuu suɔ kaa a maa hi si nɛ a be gba si himi mi sɛe konɛ a nyɛ nɛ a ngɔ a juɛmi tsuo kɛ ma Yehowa jami nɔ. Wa ngɛ nihi nɛ a pee jã a yi jee wawɛɛ.

17. Mɛni ma nyɛ maa ye bua Kristofo no ko konɛ e ma e juɛmi nya si ke ji e maa sɛ gba si himi mi loo e be mi sɛe?

17 Nɔ ko ma nyɛ maa hi si nɛ e be gba si himi mi sɛe jio, e maa sɛ gba si himi mi jio, e sa nɛ lɛ nitsɛ nɛ e hyɛ kaa e ngɛ jamɛ a nyɛmi ɔ lo. Bɔfo Paulo wo nihi he wami kaa ke e maa hi ɔ a ko sɛ gba si himi mi. Se e de hu ke: “Ajuama bɔmi he ɔ, nyumu tsuaa nyumu nɛ ná lɛ nitsɛ e yo, nɛ yo tsuaa yo nɛ ná lɛ nitsɛ e huno.” Lɔ ɔ se ɔ, Paulo de ke: “Ke nyɛ nyɛ we nyɛ he nɔ nyɛɛ ye ɔ, e hia kaa nyɛɛ sɛ gba si himi mi. Ejakaa lɔ ɔ hi pe nɔ́ nɛ akɔnɔ ma ba hao nyɛ.” Ke nɔ ko sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa po e he piɛ konɛ akɔnɔ nɛ ko ha nɛ e fiɛ e fɔmi nihi a he, loo e bɔ ajuama. Jehanɛ hu ɔ, jeha nɛ nɔ ko ye ɔ he hia. Paulo de ke: ‘Ke nɔ ko na kaa e nyɛ we e he nɔ nɛ e hyɛ, nɛ e wa bɔ nɛ sa a, e pee kaa bɔ nɛ e ngɛ hlae ɔ. Yayami ko be enɛ ɔ mi. Ee, a sɛ gba si himi mi.’ (1 Kor. 7:2, 9, 36; 1 Tim. 4:1-3) E sɛ nɛ nihewi kɛ zangmawi nɛ da bɔmi nami he akɔnɔ nɛ mi wa nɛ a náa a nɔ kɛ sɛ gba si himi mi. Eko ɔ, e wɛ nɛ́ e ma nyɛ ma tsu blɔ nya ní tsumihi nɛ ngɛ gba si himi mi ɔ a he ní.

18, 19. (a) Mɛnɔ nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ e kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

18 Ke Kristofo no ko maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ e kɛ nyumu loo yo nɛ a baptisi lɛ nɛ e suɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo ɔ nɛ pee jã. E sa nɛ a suɔ a sibi wawɛɛ hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko kɛ “nɔ ko nɛ le Nyɔmtsɛ ɔ” sɛ gba si himi mi ɔ, a ma ná jɔɔmi. (1 Kor. 7:39) Ke a ná sɛ gba si himi mi ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa mɛ tsuo a maa na kaa ga womi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ se be, nɛ e maa ye bua mɛ nɛ a gba si himi ɔ maa ngɔ.

19 Ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi ɔ, nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ nyagbahi kpeɔ, nɛ nyumuhi kɛ yihi fuu peeɔ níhi nɛ ha we nɛ bua jɔmi nɛ hi a gba si himi ɔ mi. (2 Tim. 3:1-5) Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa kase Ngmami ɔ mi munyu komɛ nɛ ma nyɛ maa ye bua Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ konɛ a nyɛ nɛ a da nyagba nɛ ɔmɛ a nya. Yehowa kɛ ga womi kpakpahi ha wɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. Ga womi nɛ ɔmɛ maa ye bua nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ konɛ a gba si himi ɔ nɛ ngɔ, nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ e we bi nɛ nyɛɛ neneene wami blɔ ɔ nɔ.​—Mat. 7:13, 14.