Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Anɛ munyu nɛ bɔfo Paulo tu ngɛ 1 Korinto Bi 15:29 ɔ tsɔɔ kaa Kristofohi komɛ nɛ a hi si ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ ha nɛ a baptisi mɛ ngɛ ni gbogboehi a nane mi lo?

Dɛbi. E be Baiblo ɔ mi he ko he ko aloo yi nɔ sane womi ko mi kaa a baptisi Kristofohi ngɛ gbogboehi a nane mi.

Bɔ nɛ Baiblo komɛ tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi ha a lɛ ha nɛ ni komɛ susu kaa a baptisi ni komɛ ngɛ ni gbogboehi a nane mi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ tsɔɔ jamɛ a ngmami ɔ sisi ke: “Kaa a be gbogboehi si tlee kɛ ba wami mi ekohu ɔ, mɛni he je mɔ nɛ ni nɛ ɔmɛ ha nɛ a ngɛ mɛ sɔlee ngɛ ni nɛmɛ nɛ gbo ɔ a nane mi?”

Se mo kadi nɔ́ nɛ Baiblo mi ní leli enyɔ komɛ de. Kekleekle ɔ, Dr. Gregory Lockwood tsɔɔ kaa yi nɔ sane ko aloo odase ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa a baptisi nihi ngɛ gbogboehi a nane mi. Professor Gordon D. Fee hu kɛ Gregory hu de nɔ́ ko kaa jã. Gordon tsɔɔ kaa yi nɔ sane ko aloo odase ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa baptisimi ko kaa jã ngɛ. E tsɔɔ hu kaa Somi Ehe ɔ de we nɔ́ ko kaa jã, nɛ odase ko hu be nɛ tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, aloo jami kpahi nɛ a to sisi ngɛ kaseli ɔmɛ a gbenɔ se ɔ a kpɛti nɔ ko hu pee jã.

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ Yesu se nyɛɛli nɛ a ‘pee nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ kaseli, nɛ a baptisi mɛ, nɛ a tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo’ nɛ e fã mɛ ɔ a nɔ. (Mat. 28:19, 20) Loko nɔ ko ma ba pee Kristo kaselɔ nɛ a baptisi lɛ ɔ, e sa nɛ e kase Yehowa kɛ e Bi ɔ a he ní, e he mɛ nɛ e ye, nɛ́ e bu mɛ tue. Nɔ ko nɛ e gbo nɛ e ngɛ yɔkɔ mi ɔ be nyɛe maa pee ní nɛ ɔmɛ; nɛ Kristofo no ko hu nɛ e hɛ ngɛ ɔ be nyɛe maa pee jã ha nɔ ɔ.​—Fiɛlɔ 9:5, 10; Yoh. 4:1; 1 Kor. 1:14-16.

Lɛɛ mɛni nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe mɔ?

Korinto bi komɛ tsɔɔ kaa a be gbogboehi a si tlee. (1 Kor. 15:12) Se Paulo ha nɛ a na kaa susumi nɛ ɔ dɛ. Mɛni he je? E tsɔɔ kaa “daa ligbi ɔ, [e] kɛ gbenɔ kpeɔ hɛ mi kɛ hɛ mi.” Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ wami mi. E tsɔɔ nya kaa e kɛ oslaahi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ e gbo ɔ kpeɔ daa ligbi, se e ngɛ nɔ mi mami kaa ke e gbo po ɔ, a ma tle lɛ si kaa mumi mi nɔmlɔ kɛ ya hiɔwe kaa bɔ nɛ a tle Yesu si ɔ.​—1 Kor. 15:30-32, 42-44.

E he ba hia nɛ Korinto bi ɔmɛ nɛ a nu sisi kaa ke a pɔ Kristofo no nu ɔ, e kɛ nyagbahi maa kpe daa ligbi, nɛ jã e gbo loko a ma nyɛ ma tle lɛ si. Nɛ ke a “baptisi [nɔ ko] kɛ wo Kristo mi ɔ,” lɛɛ “a baptisi [lɛ] kɛ wo e gbenɔ ɔ mi” hulɔ. (Rom. 6:3) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ kɛ kahi maa kpe nɛ e ma gbo loko a ma nyɛ ma tle lɛ si kɛ ya hiɔwe kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Yesu blɔ fa mi ɔ.

Benɛ a baptisi Yesu ngɛ nyu mi jeha enyɔ se ɔ, e de e bɔfohi enyɔ ke: “Baptisimi nɛ a ngɛ mi baptisie ɔ, a maa baptisi nyɛ.” (Maak. 10:38, 39) Pi benɛ a ngɛ Yesu baptisie ɔ nɛ e tu munyu nɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji kaa anɔkuale nɛ e ngɛ yee ɔ ma ha nɛ a gbe lɛ. Paulo hu tsɔɔ kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ maa “na nɔ́ konɛ a wo [a kɛ lɛ a] hɛ mi nyami kɛ bla.” (Rom. 8:16, 17; 2 Kor. 4:17) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu nɛ a gbo konɛ a nyɛ nɛ a tle mɛ si kɛ ya hiɔwe.

Lɔ ɔ he ɔ, a ma nyɛ maa tsɔɔ Paulo munyu ɔ sisi ke: “Ke pi jã a, lɛɛ mɛni lɛ nihi nɛ a ngɛ mɛ baptisie kɛ yi mi tomi kaa a ma ba pee ni gbogboehi ɔ maa pee? Ke a be gbogboehi a si tlee kulaa a, mɛni he je nɛ mɛ hu a ngɛ mɛ baptisie kɛ yi mi tomi kaa a ma ba pee jã a?