Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 8

LA 123 Moo Ba O He Si Ha Teokrase Blɔ Nya Tomi

Yaa Nɔ Nɛ O Kɛ Yehowa Blɔ Tsɔɔmi Nɛ Tsu Ní

Yaa Nɔ Nɛ O Kɛ Yehowa Blɔ Tsɔɔmi Nɛ Tsu Ní

‘Imi ji Yehowa, nɔ nɛ ngɛ mo blɔ tsɔɔe ɔ nɛ.’YES. 48:17.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ ngɛ e we bi blɔ tsɔɔe ha mwɔnɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na jɔɔmihi nɛ wa ma ná ke waa kɛ e blɔ tsɔɔmihi tsu ní.

1. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ Yehowa nɛ tsɔɔ wɔ blɔ ɔ? Moo ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsɔɔ nya.

 MOO ngɔ lɛ kaa o laa ngɛ hue ko mi. Hue ɔ mi ngɛ gbeye wawɛɛ ejakaa lohwehi nɛ a he ngɛ gbeye, ngahi kɛ lohwe tsɔwi nɛ a yeɔ nɔ awi ngɛ lejɛ ɔ, nɛ zugba a hu ngɛ googagooga. Ke o na nɔ ko nɛ e le hue ɔ mi saminya nɛ e ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o yu o he ngɛ hehi nɛ a ngɛ oslaa a he ɔ, e ngɛ heii kaa o bua maa jɔ wawɛɛ! Je nɛ ɔ ngɛ kaa jamɛ a hue ɔ. Ní yayahi fuu ngɛ nɔ yae nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. Se wa ngɛ nɔ ko nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ blɔ saminya. Lɛ ji Yehowa. E tsɔɔ wɔ blɔ konɛ wa ko ya sɛ oslaa mi, nɛ wa nyɛ nɛ wa ya su he nɛ wa yaa, nɛ ji je ehe ɔ mi.

2. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ?

2 Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ? E guɔ Baiblo ɔ nɛ ji e Munyu ɔ nɔ titli kɛ tsɔɔ wɔ blɔ. Jehanɛ hu ɔ, e guɔ adesahi a nɔ kɛ peeɔ jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e guɔ “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ɔ nɔ kɛ haa wɔ mumi mi niye ní, nɛ lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ da. (Mat. 24:45) Yehowa guɔ nyumuhi nɛ a he su ɔ a nɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ asafo mi nikɔtɔmahi woɔ wɔ he wami nɛ a tsɔɔ wɔ blɔ. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa daa nyagbahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ a nya. Wa bua jɔ kaa Yehowa ngɛ wɔ blɔ tsɔɔe ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi loko nyagbe ɔ nɛ ba. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa hiɔ waa kɛ Yehowa wa kpɛti konɛ wa si himi nɛ pee kpakpa amlɔ nɛ ɔ, nɛ́ wa ná neneene wami.

3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Se be komɛ ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi ma tsu ní, titli ke blɔ tsɔɔmi ɔ je adesahi nɛ a yi mluku ɔ a ngɔ. Mɛni he je? Eko ɔ, blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ngɛ wɔ hae ɔ, pi lɔ ɔ nɛ wa suɔ nɛ waa nu. Aloo wa ma susu kaa nile be blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ngɛ wɔ hae ɔ mi, nɛ wa ma susu po kaa pi Yehowa ngɔ nɛ e je. Ke e ba jã a, e sa nɛ waa le kaa Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ e we bi blɔ tsɔɔe, nɛ ke waa kɛ e blɔ tsɔɔmihi tsu ní ɔ, e maa jɔɔ wɔ. Wa ma susu níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he konɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi: (1) Bɔ nɛ Yehowa tsɔɔ e we bi blɔ blema ha, (2) bɔ nɛ e ngɛ wɔ blɔ tsɔɔe ha mwɔnɛ ɔ, kɛ (3) bɔ nɛ wa náa he se ha ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ e blɔ tsɔɔmihi tsu ní.

Kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Yehowa guɔ adesahi a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ (Hyɛ kuku 3)


BƆ NƐ YEHOWA TSƆƆ ISRAEL BI ƆMƐ BLƆ HA

4-5. Mɛni Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa e gu Mose nɔ kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ blɔ? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

4 Yehowa hla Mose konɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ je Egipt. Yehowa ha nɛ Israel bi ɔmɛ na níhi nɛ tsɔɔ heii kaa lɛ nɛ e gu Mose nɔ kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke je na a, e haa nɛ a naa bɔku titima, nɛ ke je jɔ ɔ, e haa nɛ a naa la titima. (2 Mose 13:21) Mose nyɛɛ titima a se nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kɛ Israel bi ɔmɛ ya su Wo Tsu ɔ he. Se Egipt bi ɔmɛ tu fo kɛ nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a se, enɛ ɔ ha Israel bi ɔmɛ ye gbeye wawɛɛ, ejakaa a susu kaa Egipt bi ɔmɛ maa gbe mɛ. Israel bi ɔmɛ susu kaa Mose tla blɔ nɛ e ngɔ mɛ kɛ ya gu Wo Tsu ɔ nya, se pi jã ji sane ɔ kulaa. Yehowa je blɔ nɛ e gu Mose nɔ kɛ nyɛɛ e we bi a hɛ mi kɛ ya lejɛ ɔ. (2 Mose 14:2) Mawu gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ.—2 Mose 14:​26-28.

Mose gu bɔku titima a nɔ kɛ tsɔɔ Mawu we bi blɔ ngɛ nga a nɔ (Hyɛ kuku 4-⁠5)


5 Jeha 40 se ɔ, loloolo ɔ, Mose ya nɔ nɛ e ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa ngɛ bɔku titima a nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe ngɛ nga a nɔ. a Ligbi ko ɔ, Yehowa ha nɛ bɔku titima a je kpo ngɛ Mose bo tsu ɔ yi mi ngɛ he nɛ Israel bi ɔmɛ tsuo ma nyɛ maa na. (2 Mose 33:​7, 9, 10) Yehowa kɛ Mose tu munyu kɛ je bɔku titima a mi, nɛ Mose hu ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi ɔmɛ kɛ ha Israel bi ɔmɛ. (La 99:7) Enɛ ɔ ha nɛ e pee heii ha Israel bi ɔmɛ kaa Yehowa gu Mose nɔ kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe.

Mose kɛ Yoshua nɛ ji e se yelɔ ɔ (Hyɛ kuku 5, 7)


6. Kɛ Israel bi ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ ngɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi he? (4 Mose 14:​2, 10, 11)

6 Aywilɛho sane ji kaa Israel bi komɛ he we yi kaa Yehowa lɛ ngɛ Mose nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. (Kane 4 Mose 14:​2, 10, 11.) A kɛ a ní peepee tsɔɔ si abɔ kaa a kplɛɛ we nɔ kaa Yehowa ngɛ Mose nɔ gue kɛ ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe. Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a yi nɔ bi ɔmɛ ná we he blɔ nɛ a ya Si Womi Zugba a nɔ.—4 Mose 14:30.

7. Moo tsɔɔ ni komɛ nɛ a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. (4 Mose 14:24) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

7 Se Israel bi komɛ kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa to Kaleb he hɛ nɛ e de ngɛ e he ke: “Kaleb . . . ya nɔ nɛ e kɛ e tsui tsuo nyɛɛ ye se.” (Kane 4 Mose 14:24.) Mawu jɔɔ Kaleb nɛ e ngmɛ lɛ blɔ konɛ lɛ nitsɛ e hla he nɛ e suɔ nɛ e maa hi ngɛ Si Womi Zugba a nɔ. (Yosh. 14:​12-14) Israel bi kpahi nɛ a ná he blɔ kɛ ya Si Womi Zugba a nɔ ɔ hu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. Benɛ Mose gbo nɛ Yoshua ba nyɛɛ ma a hɛ mi ɔ, ‘a je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ e wami ligbi ɔmɛ tsuo.’ (Yosh. 4:14) Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa jɔɔ mɛ, nɛ e ngɔ Si Womi Zugba a kɛ ha mɛ.—Yosh. 21:​43, 44.

8. Moo tsɔɔ blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsɔɔ e we bi blɔ benɛ matsɛmɛ bɔni nɔ yemi ngɛ Israel ɔ. (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

8 Jeha komɛ a se ɔ, Yehowa ha Israel bi ɔmɛ kojoli konɛ a tsɔɔ mɛ blɔ. Pee se hu ɔ, benɛ matsɛmɛ bɔni Israel bi ɔmɛ a nɔ yemi ɔ, Yehowa gu gbali a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ. Matsɛmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ bu gbali ɔmɛ a ga womi tue. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ gbalɔ Natan kã Matsɛ David hɛ mi ɔ, e ba e he si nɛ e kplɛɛ nɔ. (2 Sam. 12:​7, 13; 1 Kron. 17:​3, 4) Matsɛ Yehoshafat hu ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ gbalɔ Yahaziel kɛ ha lɛ ɔ kɛ tsu ní, nɛ e wo Yuda bi ɔmɛ he wami konɛ ‘a he nɔ́ nɛ Mawu gbali ɔmɛ de ɔ nɛ a ye.’ (2 Kron. 20:​14, 15, 20) Benɛ Matsɛ Hezekia hao ɔ, e bi yemi kɛ buami kɛ je gbalɔ Yesaya ngɔ. (Yes. 37:​1-6) Be fɛɛ be nɛ matsɛmɛ ɔmɛ maa ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ tsu ní ɔ, e jɔɔ e we bi nɛ e poɔ a he piɛ. (2 Kron. 20:​29, 30; 32:22) Nɔ fɛɛ nɔ na heii kaa Yehowa guɔ e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi ní, se matsɛmɛ ɔmɛ kɛ ma bi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kua Yehowa gbali ɔmɛ.—Yer. 35:​12-15.

Matsɛ Hezekia kɛ gbalɔ Yesaya (Hyɛ kuku 8)


BƆ NƐ YEHOWA TSƆƆ KRISTOFOHI NƐ A HI SI NGƐ KASELI ƆMƐ A BE Ɔ MI Ɔ BLƆ HA

9. Mɛnɔmɛ a nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ blɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

9 Benɛ a tle Yesu si se ɔ, Yehowa to Kristofohi asafo ɔ sisi. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ blɔ? E hla Yesu Kristo kaa asafo ɔ yi. (Efe. 5:23) Se Yesu nitsɛ tsɔɔ we e kaseli ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee. E gu bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ a nɔ kɛ nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi. (Níts. 15:​1, 2) Jehanɛ hu ɔ, e hla asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi.—1 Tɛs. 5:12; Tito 1:5.

Bɔfo ɔmɛ kɛ nyumu nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ (Hyɛ kuku 9)


10. (a) Kɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a ti nihi fuu pee a ní ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ he ha kɛɛ? (Ní Tsumi 15:​30, 31) (b) Mɛni he je nɛ nihi nɛ a hi si blema a, a kpɛti ni komɛ kplɛɛ we blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa gu adesahi a nɔ kɛ ha mɛ ɔ nɔ ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Nɔ́ He Je Nɛ Ni Komɛ Kplɛɛ We Nɔ Kaa Yehowa Guɔ Adesahi A Nɔ Kɛ Tsɔɔ E We Bi Blɔ.”)

10 Anɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ kɛ tsu ní lo? A kpɛti nihi fuu a bua jɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ he, nɛ a je a tsui mi nɛ a kɛ tsu ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “a nya ngɛ he wami womi” nɛ a kɛ ha mɛ ɔ he. (Kane Ní Tsumi 15:​30, 31.) Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi?

BƆ NƐ YEHOWA TSƆƆ WƆ BLƆ HA MWƆNƐ Ɔ

11. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa gu ni komɛ a nɔ kɛ nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ha ngɛ wa be nɛ ɔ mi.

11 Loloolo ɔ, Yehowa yaa nɔ nɛ e tsɔɔ e we bi blɔ mwɔnɛ ɔ. E guɔ e Munyu ɔ kɛ e Bi ɔ nɛ ji asafo ɔ yi ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Anɛ odase ko ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Mawu yaa nɔ nɛ e guɔ adesahi a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ mwɔnɛ ɔ lo? Ee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1870 ɔ se ɔ he nɛ o hyɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Charles Taze Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ba nu sisi kaa jeha 1914 ɔ maa pee jeha ko nɛ he hia wawɛɛ, ejakaa a maa to Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ jamɛ a jeha a mi. (Dan. 4:​25, 26) Kɛ a plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? A hla níhi a mi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ a ná nɔ mi mami kaa gbamihi nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ maa ba mi. Anɛ Yehowa tsɔɔ mɛ blɔ kɛ hla níhi a mi ngɛ Baiblo ɔ mi lo? Ee, e pee jã. Níhi nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ ma nɔ mi kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi. A hwu kekleekle je mi ta a ngɛ jamɛ a jeha a mi, nɛ zugba mimiɛɛ ngɛ he slɔɔtohi, nɛ gbenɔ hiɔhi gbɛ fĩa nɛ hwɔ hu ba wawɛɛ. (Luka 21:​10, 11) E ngɛ heii kaa Yehowa gu nyumu anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ ye bua e we bi.

12-13. Be mi nɛ a ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ, mɛni blɔ nya nɛ a to nɛ́ lɔ ɔ ha nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi wawɛɛ?

12 Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ a ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ susu Kpo Jemi 17:8 ɔ he se ɔ, a ba yɔse kaa jamɛ a ta a be Harmagedon ngɔe kɛ ba, mohu ɔ, a ba na kaa tue mi jɔmi maa ba ngɛ ta nɛ ɔ se, nɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ ma ná he blɔ kɛ fiɛɛ kɛ ha nihi babauu. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ nile be mi mohu lɛɛ, se asafo ɔ to Gilead sukuu ɔ sisi nɛ a kɛ tsɔse ma se sane kpakpa fiɛɛli konɛ a ya fiɛɛ nɛ a tsɔɔ nihi ní ngɛ je ɔ mi tsuo. A ha nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli ya ma komɛ a nɔ konɛ a ya fiɛɛ benɛ a ngɛ ta a hwue ɔ po. Jehanɛ hu ɔ, tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ to Teokrase Sɔmɔmi b ní tsumi ɔ he blɔ nya konɛ a kɛ tsɔse fiɛɛli nɛ a ngɛ asafo ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a fiɛɛ nɛ a tsɔɔ ní saminya. Jã nɛ a pee ɔ dla Mawu we bi kɛ ha ní tsumi nɛ ngɛ a hɛ mi ɔ.

13 Mwɔnɛ ɔ, wa na heii kaa Yehowa lɛ tsɔɔ e we bi blɔ ngɛ behi nɛ a mi wa kaa jã a mi. Kɛ je benɛ a hwu je mi ta enyɔne ɔ se ɔ, Yehowa we bi nyɛ nɛ a fiɛɛ faa ngɛ mahi fuu a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ nihi babauu ba le Yehowa nɛ e sɔmɔli hu ngɛ fiɛɛe loloolo ngɛ je kɛ wɛ.

14. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ haa wɔ ɔ nɔ? (Kpo Jemi 2:1) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Mwɔnɛ ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nyɛɛɔ Kristo blɔ tsɔɔmi se. A suɔ kaa blɔ tsɔɔmihi nɛ a kɛ ma ha nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ nɛ pee nɔ́ nɛ je Yehowa ngɔ. A guɔ kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a nɔ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa nyɛmimɛ ɔmɛ. c Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ “ngɛ [Kristo] hiɔ nine mi.” (Kane Kpo Jemi 2:1.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ yi mluku nɛ mɛ hu a tɔ̃ɔ be komɛ. Mose kɛ Yoshua tɔ̃, nɛ jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ bɔfo ɔmɛ hu a blɔ fa mi. (4 Mose 20:12; Yosh. 9:​14, 15; Rom. 3:23) Se wa naa heii kaa Kristo ngɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kudɔe, nɛ e maa ya nɔ maa pee jã “ligbi ɔmɛ tsuo kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.” (Mat. 28:20) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ nihi nɛ e guɔ a nɔ kɛ haa wɔ blɔ tsɔɔmi ɔ a mi.

Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ (Hyɛ kuku 14)


KE WAA KƐ YEHOWA BLƆ TSƆƆMI TSUƆ NÍ Ɔ, WA NÁA HE SE

15-16. Mɛni o kase ngɛ nihi nɛ a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmihi tsu ní ɔ a níhi a si kpami ɔmɛ a mi?

15 Ke wa yaa nɔ nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní ɔ, wa ma ná jɔɔmihi amlɔ nɛ ɔ po. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Andy kɛ Robyn ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha kaa waa pee wa si himi kpokploo ɔ kɛ tsu ní. (Heb. 13:5) Enɛ ɔ he ɔ, a nyɛ nɛ a ngɔ a he kɛ ha kɛ ma asafo ɔ tsuhi. Robyn de ke: “Wa ya hi tsu nyafii komɛ a mi. Behi fuu ɔ, he ko be nɛ wa maa hoo ní ngɛ po. E ngɛ mi kaa ye bua jɔ foto pomi he wawɛɛ mohu lɛɛ, se e he ba hia nɛ ma jua ye foto pomi klamahi fuu. Ní nɛ ɔmɛ nɛ i jua a ha nɛ i fo ya wawɛɛ. Se kaa bɔ nɛ Abraham yo Sara pee ɔ, i fia ye pɛɛ si kaa i be ye se hyɛe.” (Heb. 11:15) Kɛ Andy kɛ Robyn ná nɔ́ nɛ a pee ɔ he se ha kɛɛ? Robyn de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ ejakaa wa le kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa peeɔ kɛ haa Yehowa a je wa tsui mi. Ke wa ngɛ asafo ɔ ní tsumi ko tsue ɔ, e haa nɛ wa naa bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha ngɛ je ehe ɔ mi.” Andy hu de ke: “Wa ngɛ bua jɔmi wawɛɛ akɛnɛ waa kɛ wa be kɛ wa he wami tsuo ngɛ Yehowa ní tsumi tsue ɔ he je.”

16 Ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmihi tsu ní ɔ, mɛni blɔ kpa nɔ nɛ wa ma ná he se ngɛ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Marcia gbe nɔ tsami sukuu nya a, e suɔ nɛ e ngɔ ga womi nɛ e nine su nɔ kaa e ngɔ e he kɛ wo blɔ gbami ní tsumi ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. (Mat. 6:33; Rom. 12:11) E de ke: “I ná he blɔ nɛ ma ya yunivɛsiti jeha eywiɛ nɛ i be he hiɔ woe. Se i suɔ nɛ ma ngɔ mumi mi otihi kɛ ma ye hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, i kase nine nya ní tsumi, konɛ e ye bua mi nɛ ma ná nɔ́ ko kɛ hyɛ ye he, nɛ ma nyɛ ma tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. I na kaa yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ɔ se be kulaa. Amlɔ nɛ ɔ, i kɛ bua jɔmi ngɛ blɔ gbami ní tsumi ɔ tsue, nɛ be komɛ ɔ, i náa be kɛ ya tsuɔ ní ngɛ Betel. Jehanɛ hu ɔ, i náa be kɛ tsuɔ ní tsumi kpahi ngɛ Yehowa sɔmɔmi.”

17. Mɛni jɔɔmi kpahi nɛ wa ma ná ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní? (Yesaya 48:​17, 18)

17 Be komɛ ɔ, wa nine suɔ ga womi nɔ kɛ jeɔ Yehowa asafo ɔ ngɔ, nɛ lɔ ɔ poɔ wa he piɛ kɛ jeɔ he lo nya níhi a se dimi kɛ níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa tɔ̃ Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ he. Ke wa ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ kɛ tsu ní ɔ, wa ma ná he se. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa ná he nile nɛ he tsɔ, nɛ wa maa yu wa he ngɛ haomihi fuu a he. (1 Tim. 6:​9, 10) Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo ma sɔmɔ Yehowa. Nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ haa wɔ bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi pe Yehowa nɛ wa ma sɔmɔ.—Kane Yesaya 48:​17, 18.

18. Mɛni he je nɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ maa ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmihi kɛ tsu ní?

18 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa maa ya nɔ maa gu adesahi a nɔ kɛ ha wɔ blɔ tsɔɔmihi ngɛ amanehlu ngua a mi hluu kɛ ya su Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi. (La 45:16) Anɛ wa maa ya nɔ nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ma ha wɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ ma tsu ní ke e dɛ wɔ po lo? Bɔ nɛ wa maa pee wa ní ha ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ amlɔ nɛ ɔ he ɔ lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ wa maa pee wa ní ha ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ kɛ guɔ nyumuhi nɛ a hla mɛ ɔ a nɔ ɔ nɛ tsu ní be fɛɛ be, ejakaa mɛ lɛ a hyɛɛ wa nɔ. (Yes. 32:​1, 2; Heb. 13:17) Wa ngɛ yi mi tomi kpakpahi a he je nɛ e sa nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɛ ji wa Blɔ Tsɔɔlɔ ɔ nɔ, ejakaa e poɔ wa he piɛ kɛ jeɔ níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ he konɛ wa nyɛ nɛ wa ná neneene wami.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ blɔ?

  • Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ blɔ?

  • Kɛ wa náa Yehowa blɔ tsɔɔmihi nɛ waa kɛ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ he se ha kɛɛ?

LA 48 Waa Kɛ Yehowa Maa Nyɛɛ Daa Ligbi

a Yehowa tsɔ bɔfo ko hu konɛ e ‘nyɛɛ Israel ma kpekpemi ɔ hɛ mi’ kɛ ya Si Womi Zugba a nɔ. E ngɛ heii kaa jamɛ a bɔfo ɔ ji Michael. Lɔ ɔ ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ Yesu benɛ e ji bɔfo ɔmɛ a nya dalɔ ngɛ hiɔwe ɔ.—2 Mose 14:19; 32:34.

b Pee se ɔ, a ba tsɛ jamɛ a sukuu ɔ ke Teokrase Sɔmɔmi Sukuu. Mwɔnɛ ɔ, tsɔsemi nɛ ɔ piɛɛ wa otsi kpɛti kpe ɔ he.

c Hyɛ daka nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Ɔmɛ Tsuɔ” nɛ ngɛ February 2021 Hwɔɔmi Mɔ ɔ, bf. 18 ɔ mi.