Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 1

‘Nyɛɛ Ya Nɛ Nyɛ Ya Pee Nihi Kaseli’

‘Nyɛɛ Ya Nɛ Nyɛ Ya Pee Nihi Kaseli’

JEHA 2020 WA JEHA NGMAMI: “Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi . . . kaseli, nyɛɛ baptisi mɛ.”​—MAT. 28:19.

LA 79 Nyɛɛ Tsɔɔ Mɛ Ní Konɛ A Fĩ Si Daa

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1-2. Mɛni nɛ bɔfo ko de yihi nɛ a ya Yesu yɔkɔ ɔ he ɔ, nɛ mɛni blɔ tsɔɔmi nɛ Yesu nitsɛ kɛ ha mɛ?

NGƐ Nisan 16, jeha 33 ɔ mi loko pu nɔ si ɔ, yi anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ ya he nɛ a pu Yesu ngɛ ɔ. Jamɛ a be ɔ, a pu Yesu maa pee ligbi kake kɛ fã. A ya lejɛ ɔ konɛ a kɛ tsopa kɛ e he via kɛ nu kɛ e he via ya kpa e nɔmlɔ tso ɔ he, se benɛ a su lejɛ ɔ, a na kaa e yɔkɔ ɔ nya fɔɔ si nɛ gbogboe ɔ be mi. Enɛ ɔ ha nɛ a he mi po wawɛɛ! Bɔfo ko ha nɛ a le kaa a tle Yesu si, nɛ e de kɛ piɛɛ he hu ke: “E ngɛ nyɛ hlami sɛe kɛ yaa Galilea. Nyɛ maa na lɛ ngɛ lejɛ ɔ.”​—Mat. 28:1-7; Luka 23:56; 24:10.

2 Benɛ yi ɔmɛ je yɔkɔ ɔ he ɔ, Yesu nitsɛ je e he kpo kɛ tsɔɔ mɛ nɛ e fã mɛ ke: “Nyɛɛ ya, nyɛ ya bɔ ye nyɛmimɛ ɔmɛ amaniɛ konɛ a ya Galilea, nɛ lejɛ ɔ nɛ a maa na mi ngɛ.” (Mat. 28:10) Enɛ ɔ ji kekleekle kpe nɛ Yesu to he blɔ nya nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ pee ngɛ e si tlemi ɔ se. Ngɛ jamɛ a kpe ɔ sisi ɔ, e kɛ blɔ tsɔɔmi ko nɛ he hia wawɛɛ ha mɛ!

MƐNƆMƐ NƐ YESU FÃ MƐ KAA A PEE NIHI KASELI?

Benɛ a tle Yesu si nɛ e kɛ e bɔfo ɔmɛ kɛ ni kpa komɛ kpe ngɛ Galilea yoku ɔ nɔ ɔ, e de mɛ ke, “nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi . . . kaseli” (Hyɛ kuku 3-4)

3-4. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke munyu nɛ ngɛ Mateo 28:19, 20 ɔ kɔ we bɔfo ɔmɛ pɛ a he ɔ? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

3 Kane Mateo 28:16-20. Benɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ kpe ɔ, e tu ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ e kaseli ɔmɛ ma tsu ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ he munyu. Jamɛ a ní tsumi ɔ nɔuu nɛ wɔ hu wa ngɛ tsue mwɔnɛ ɔ nɛ. Yesu de ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ ye kaseli, . . . nyɛɛ tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ i fã nyɛ ɔmɛ a nɔ.”

4 Yesu suɔ nɛ e se nyɛɛli tsuo nɛ a fiɛɛ. Pi e kaseli 11 ɔ pɛ nɛ e fã mɛ kaa a tsu ní tsumi nɛ ɔ. Mɛni he je nɛ wa deɔ jã? Benɛ Yesu kɛ fami ha ngɛ Galilea yoku ɔ nɔ kaa a pee nihi kaseli ɔ, anɛ kaseli 11 ɔ pɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ lo? Mo kai kaa bɔfo ɔ de yi ɔmɛ ke: “Nyɛ maa na lɛ ngɛ [Galilea].” Enɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa yihi anɔkualetsɛmɛ komɛ ngɛ lejɛ ɔ benɛ Yesu kɛ fami ɔ ha a. Se pi mɛ pɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa Yesu “je e he kpo ngɔ tsɔɔ nyɛmimɛ nɛ a he hiɛ pe 500 ngɛ be kake mi.” (1 Kor. 15:6) Ngɛ jije?

5. Mɛni wa kaseɔ ngɛ 1 Korinto Bi 15:6 mi?

5 Paulo tu kpe nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ pee ngɛ Galilea a he munyu ngɛ 1 Korinto Bi 15:6. Wa ma nyɛ ma de ke Mateo yi 28 lɛ ngɛ e juɛmi mi benɛ e tu jamɛ a munyu ɔ. Mɛni he je? Kekleekle ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu ji Galilea bi. Enɛ ɔ he ɔ, e maa hi kaa e kɛ nihi fuu maa kpe ngɛ Galilea yoku ɔ nɔ pe nɛ a maa kpe ngɛ nɔ ko we mi ngɛ Yerusalem. Enyɔne, benɛ a tle Yesu si ɔ, e sɛ hlami nɛ e kɛ e bɔfohi 11 ɔ kpe ngɛ nɔ ko we mi ngɛ Yerusalem. Ke Yesu ngɛ hlae nɛ e kɛ fami nɛ kɔɔ kaseli peemi he ɔ nɛ ha e bɔfo ɔmɛ pɛ ɔ, jinɛ e ko nyɛ pee jã ngɛ Yerusalem. Se e pee we jã, mohu ɔ, e de e kaseli ɔmɛ, yi ɔmɛ kɛ ni kpa amɛ kaa a kɛ lɛ nɛ kpe ngɛ Galilea.​—Luka 24:33, 36.

6. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mateo 28:20 ɔ tsɔɔ kaa kaselɔ peemi ní tsumi ɔ kɔɔ wa he mwɔnɛ ɔ, nɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihi kɛ fami nɛ ɔ ngɛ ní tsue?

6 Mo kadi oti nɛ ji etɛ ɔ. Fami nɛ Yesu kɛ ha kaa a pee nihi kaseli ɔ kɔ we Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pɛ a he. Kɛ wa pee kɛɛ kɛ le? Yesu gbe fami nɛ e kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ nya ke: “I kɛ nyɛ ngɛ ligbi ɔmɛ tsuo kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.” (Mat. 28:20) Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu kɛ a he ngɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi woe kaa bɔ nɛ Yesu fã a. Moo lɛɛ mo susu he nɛ o hyɛ! Daa jeha a, a baptisiɔ nihi maa pee 300,000 kaa Yehowa Odasefohi, nɛ a ba peeɔ Yesu Kristo kaseli!

7. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi, nɛ mɛni he je?

7 Nihi fuu nɛ a kaseɔ Baiblo ɔ yaa a hɛ mi, nɛ a haa nɛ a baptisiɔ mɛ. Se ni komɛ hu nɛ waa kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ yeɔ gbeye kaa a maa pee kaseli. A bua jɔ ní kasemi ɔ he, se a yɛ a hɛ mi nɛ a su baptisimi he. Ke o kɛ nɔ ko ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, oti nɛ o kɛ maa o hɛ mi ji kaa o maa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e kɛ nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ nɛ tsu ní, konɛ e ba pee Kristo Kaselɔ. Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ su wa Baiblo kaseli ɔmɛ a tsui he, nɛ́ a ya a hɛ mi ngɛ mumi mi. Mɛni he je nɛ sane nɛ ɔ he hia a? Ejakaa be maa su nɛ e ma bi nɛ o mwɔ yi mi kpɔ kaa o kɛ Baiblo kaselɔ ko ma tsa ní kasemi ɔ nɔ loo nyɛ be nɔ tsae.

MOO SU BAIBLO KASELƆ Ɔ TSUI HE

8. Mɛni he je nɛ e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa su Baiblo kaselɔ ko tsui he ɔ?

8 Yehowa suɔ nɛ nihi nɛ a je a tsui mi kɛ sɔmɔ lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa maa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a na kaa Yehowa susuɔ a he saminya kaa ni kakaakahi, nɛ e suɔ mɛ wawɛɛ. Wa suɔ nɛ waa ye bua mɛ konɛ a na Yehowa kaa “awusahi a tsɛ, kɛ yalɔyihi a he bulɔ.” (La 68:5) Ke nihi nɛ o kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ ba na bɔ nɛ Mawu suɔ mɛ ha a, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa. Eko ɔ, e he maa wa ha Baiblo kaselɔ ko kaa e maa na Yehowa kaa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ke lɛ nitsɛ e tsɛ je we suɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ. (2 Tim. 3:1, 3) Ke o kɛ lɛ ngɛ ní ɔ kasee ɔ, moo ma Yehowa su kpakpa amɛ a nɔ mi ha lɛ. Moo ye bua o Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a na kaa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ suɔ nɛ a ná neneene wami, nɛ e pee klaalo kaa e maa ye bua mɛ konɛ a nine nɛ su nɔ. Mɛni nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa pee?

9-10. Mɛni womihi nɛ e sa nɛ wa kɛ tsu ní ke waa kɛ nihi ngɛ ní kasee, nɛ mɛni he je?

9 Moo ngɔ womi nɛ ji “Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?” kɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” ɔ kɛ tsu ní. A to womi nɛ ɔmɛ a he blɔ nya konɛ e ye bua wɔ nɛ wa nyɛ nɛ waa su Baiblo kaseli ɔmɛ a tsui he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Tsɔɔ Wɔ womi ɔ yi kake ɔ ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto: Anɛ Mawu susuɔ wa he lo, aloo e yi mi wa?, Ke nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, kɛ e peeɔ Mawu ha kɛɛ? kɛ Anɛ o ma nyɛ maa pee Mawu huɛ lo? Nɛ womi nɛ ji Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi ɔ hu nɛɛ? Womi nɛ ɔ maa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e nu Baiblo sisi tomi mlaahi a sisi, kɛ bɔ nɛ e kɛ ma tsu ní ha konɛ e hɛ lɛ kɛ su Yehowa he. Ke o kɛ Baiblo kaseli slɔɔtohi kase womi nɛ ɔ si abɔ po ɔ, e sa nɛ o dla o he kɛ ha ní kasemi fɛɛ ní kasemi, nɛ́ o hyɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ɔ.

10 Ngɔɔ lɛ kaa Baiblo kaselɔ ɔ bua jɔ munyu ko nɛ ngɛ Baiblo kasemi womi ko mi ɔ he, se jamɛ a womi ɔ piɛɛ we wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ a he. Ke e ba jã a, eko ɔ, o ma nyɛ maa wo lɛ he wami nɛ e kane jamɛ a womi ɔ ngɛ e dɛ he bɔ nɛ pee nɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛ tsa ní kasemi ɔ nɔ ngɛ womihi nɛ waa kɛ nihi kaseɔ nɛ wa tu a he munyu kɛ sɛ hlami ɔ eko mi.

Moo sɔle kɛ je Baiblo mi ní kasemi ɔ sisi (Hyɛ kuku 11)

11. Mɛni be nɛ e sa nɛ waa je ní kasemi sisi kɛ sɔlemi, nɛ́ waa gbe nya kɛ sɔlemi, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e na nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa sɔle?

11 O kɛ sɔlemi nɛ je ní kasemi ɔ sisi. Ke si fɔfɔɛ ɔ maa ngmɛ wɔ blɔ ɔ, e maa hi kaa wa maa je ní kasemi ɔ sisi kɛ sɔlemi nɛ́ waa gbe nya kɛ sɔlemi, nɛ́ e he be hiae nɛ waa mlɛ otsi babauu. E sa nɛ waa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e nu sisi kaa ja Mawu mumi ɔ ye bua wɔ loko wa maa nu e Munyu ɔ sisi. Ke fiɛɛli komɛ kɛ a Baiblo kaseli ngɛ sɔlemi he susue ɔ, a kaneɔ Yakobo 1:5 ɔ. Lejɛ ɔ de ke: “Ke nyɛ ti nɔ ko hia juɛmi ɔ, ha nɛ e ya nɔ nɛ e hi Mawu bie.” Lɔ ɔ se ɔ, a biɔ Baiblo kaselɔ ɔ ke, “Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ bi Mawu konɛ e ha wɔ juɛmi?” Enɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e na kaa e he hia nɛ a sɔle kɛ ha Mawu.

12. Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa ngɔ La 139:2-4 ɔ kɛ ye bua o Baiblo kaselɔ ko konɛ e sɔlemi nɛ nu tso?

12 Moo tsɔɔ Baiblo kaselɔ ɔ bɔ nɛ a sɔleɔ ha. Mo ha nɛ o Baiblo kaselɔ ɔ nɛ ná nɔ mi mami kaa Yehowa buɔ sɔlemi nɛ wa sɔleɔ kɛ jeɔ wa tsui mi ɔ tue. Mo ha nɛ e nu sisi kaa ke wa ngɛ sɔlee ɔ, wa ma nyɛ ma de Yehowa níhi nɛ ngɛ wa tsui mi, nɛ wa ma nyɛ ma de lɛ níhi nɛ e maa ye ha wɔ kaa waa kɛ ni kpahi maa sɛɛ he ní ɔ po. Wa hɛ ko je nɔ kaa Yehowa le wa tsui mi susumihi tsuo. (Kane La 139:2-4.) Wa ma nyɛ maa wo mɛ he wami konɛ a bi Mawu nɛ e ye bua mɛ nɛ a tsake susumihi nɛ dɛ kɛ je mi bami yayami komɛ nɛ a ngɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa Baiblo kaselɔ ko nɛ o kɛ lɛ kase ní be saii ɔ bua jɔ gbijlɔ yemihi nɛ kɛ wɔ jami ngɛ tsakpa a he. E le kaa gbijlɔ yemi nɛ ɔ dɛ, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e bua jɔ ní komɛ nɛ a peeɔ ngɛ mi ɔ he. O ma nyɛ maa wo lɛ he wami nɛ e de Yehowa bɔ nɛ e nuɔ he ha, nɛ́ e kpa lɛ pɛɛ nɛ e ye bua lɛ konɛ e suɔ níhi nɛ lɛ Yehowa a suɔ ɔ.​—La 97:10.

Moo fɔ o Baiblo kaselɔ ɔ nine kɛ ba asafo mi kpe (Hyɛ kuku 13)

13. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa to tsle kaa wa maa fɔ Baiblo kaselɔ ko nine kɛ ba asafo mi kpe? (b) Mɛni wa maa pee konɛ Baiblo kaselɔ ko hɛ nɛ mwɔ si ke e ba Matsɛ Yemi Asa a nɔ?

13 Koo to tsle kaa o maa fɔ o Baiblo kaselɔ ko nine kɛ ba asafo mi kpehi a sisi. Nɔ́ nɛ wa Baiblo kaseli ɔmɛ naa nɛ a nuɔ ngɛ asafo mi kpe sisi ɔ ma nyɛ maa ta a tsui he, nɛ e maa ye bua mɛ konɛ a ya a hɛ mi. Mo je video nɛ ji Mɛni A Peeɔ Ngɛ Matsɛ Yemi Asahi A Nɔ? ɔ kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ́ o fɔ lɛ nine nɛ e kɛ mo nɛ ya asafo mi kpe. Ke e maa hi ɔ, moo ye bua lɛ nɛ e ya su Matsɛ Yemi Asa a nɔ, aloo mo ha lɛ sika nɛ e kɛ ngɔ lɔle kɛ ya. E maa hi kaa waa kɛ fiɛɛli kpahi ma ya slaa wa Baiblo kaseli ɔmɛ. Lɔ ɔ haa nɛ a leɔ Odasefohi kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɛ a hɛ mwɔɔ si ke a kɛ mɛ ba kpe ngɛ asafo mi kpe sisi.

MOO YE BUA O BAIBLO KASELƆ Ɔ KONƐ E WA NGƐ MUMI MI

14. Mɛni ma nyɛ maa wo Baiblo kaselɔ ko he wami konɛ e ya e hɛ mi?

14 Oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa maa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a ya a hɛ mi. (Efe. 4:13) Ke nɔ ko kplɛɛ nɔ kaa o kɛ lɛ nɛ kase Baiblo ɔ, behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ji kaa e maa na bɔ nɛ ní kasemi ɔ maa ye bua lɛ ha ngɛ e si himi mi. Ke suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ngɛ wae ɔ, eko ɔ, e ma susu blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ ye bua ni kpahi, nɛ́ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi momo ɔ po piɛɛ he. (Mat. 22:37-39) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, moo tu he blɔ nɛ wa ngɛ kaa waa kɛ sika maa ye bua Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ he munyu.

Tsɔɔ o Baiblo kaselɔ ɔ blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ tsu nyagbahi a he ní (Hyɛ kuku 15)

15. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko nɛ e tsu nyagbahi a he ní ngɛ e dɛ he?

15 Moo tsɔɔ Baiblo kaselɔ ɔ nɔ́ nɛ e maa pee ke nyagba ko ba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa o Baiblo kaselɔ ko nɛ a baptisii we lɛ lolo de mo ke nyɛmi ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ pee nɔ́ ko nɛ dɔ lɛ wawɛɛ. Ke e ba jã a, ko fĩ e se, mohu ɔ, tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e pee. E ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ nyɛminyumu ɔ pee ɔ kɛ ke lɛ, aloo ke e be nyɛe maa pee jã a, lɛɛ e sa nɛ e je he si bami mi nɛ e ya na lɛ konɛ a je suɔmi mi kɛ sɛɛ he ní, kɛkɛ ɔ, “nyɛmi pee nyɛmi.” (Kɛ to Mateo 18:15 ɔ he.) Moo ye bua Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e le bɔ nɛ e ma ya tu munyu ɔ ha. Moo tsɔɔ lɛ blɔ nɔ nɛ e maa gu nɛ e ngɔ JW Library® app, Research Guide for Jehovah’s Witnesses ɔ kɛ jw.org® ɔ kɛ hla níhi a mi, konɛ e nyɛ nɛ e tsu sane ɔ he ní. Ke e le blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ tsu nyagbahi a he ní loko a baptisi lɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua nɛ e kɛ ni kpahi maa hi si saminya ngɛ asafo ɔ mi.

16. Mɛni he je nɛ e hi kaa waa kɛ fiɛɛli kpahi maa piɛɛ wa he kɛ ya slaa wa Baiblo kaseli ɔ?

16 Moo fɔ asafo mi bi ɔmɛ ekomɛ nine nɛ a piɛɛ o he kɛ pee Baiblo mi ní kasemi, nɛ ke kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ ba slaa nyɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa fɔ lɛ nine nɛ e piɛɛ o he kɛ pee ní kasemi ɔ. Mɛni he je? Ngɛ níhi nɛ wa sɛ hlami tu he munyu ɔ se ɔ, ní kpahi ngɛ nɛ fiɛɛli kpa amɛ ma nyɛ maa ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ ngɛ mi pe mo nitsɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, Baiblo kaselɔ ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa e ma kpa sigaleti numi, se e nyɛ we. Ke e ba jã a, moo fɔ fiɛɛlɔ ko nɛ e gblee jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi hyɛ ɔ nine konɛ e piɛɛ o he kɛ pee Baiblo mi ní kasemi ɔ. O nyɛmi Odasefo no ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ Baiblo kaselɔ ɔ ní pɔtɛɛ komɛ nɛ e sa nɛ e pee konɛ e nyɛ nɛ e ye su nɛ ɔ nɔ. Ke o kɛ nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ níhi a si kpami lɛ ya fiɛɛmi nɛ e he wa ha mo kaa o kɛ Baiblo kaselɔ ɔ maa kase ní ɔ, lɛɛ mo ha nɛ nyɛminyumu ɔ nɛ hyɛ Baiblo mi ní kasemi ɔ nɔ. Ke o kɛ fiɛɛli kpahi piɛɛ o he kɛ ya Baiblo kaselɔ ɔ ngɔ ɔ, e ma ná a níhi a si kpami ɔmɛ a he se. Mo kai kaa oti nɛ wa suɔ nɛ waa su he ji kaa wa maa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e wa ngɛ mumi mi.

E MA BI NƐ O KƐ LƐ NƐ KPA NÍ KASEMI Ɔ LO?

17-18. Mɛni ji ní komɛ nɛ e sa nɛ o susu he ke e ma bi nɛ o kɛ Baiblo kaselɔ ko nɛ kpa ní kasemi ɔ?

17 Ke o Baiblo kaselɔ ɔ kɛ níhi nɛ e ngɛ kasee ɔ tsu we ní ngɛ e si himi mi ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, e he maa hia nɛ o bi o he ke, ‘Anɛ e ma bi nɛ i kɛ lɛ nɛ kpa ní kasemi ɔ lo?’ Loko o maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ, e sa nɛ o susu Baiblo kaselɔ ɔ nyɛmi he. Ni komɛ peeɔ tsakemi mla ngɛ a si himi mi pe ni komɛ. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: “Anɛ ye Baiblo kaselɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae bɔ nɛ sa lo? Anɛ e ‘yeɔ’ níhi nɛ e ngɛ kasee ɔ nɔ, aloo e kɛ ngɛ ní tsue lo?” (Mat. 28:20) Eko ɔ, e ma he be loko Baiblo kaselɔ ko maa ya e hɛ mi, se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ e hi tsakemi pee bɔɔbɔɔbɔɔ ngɛ e si himi mi.

18 Se ke waa kɛ nɔ ko kase ní be saii, nɛ loloolo ɔ, e pee we tsakemi ngɛ e si himi mi ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee? Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: O kɛ o Baiblo kaselɔ ko kase Tsɔɔ Wɔ womi ɔ ta, nɛ eko ɔ, nyɛ je Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi womi ɔ po kasemi sisi, se e nane mɛ asafo mi kpe sisi hyɛ, nɛ Kaimi ɔ hu e bɛ hyɛ! Nɛ behi fuu ɔ, ke e sume nɛ e kase ní ɔ, e ngɔɔ níhi nɛ a he hia we tsɔ kɛ jeɔ e nya. Ke jã nɛ o Baiblo kaselɔ ɔ peeɔ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o ha nɛ Baiblo kaselɔ ɔ nɛ na hɛdɔ nɛ ngɛ sane ɔ he. *

19. Mɛni o ma nyɛ ma bi Baiblo kaselɔ ko nɛ e yɛ e hɛ mi, nɛ mɛni ji ní komɛ nɛ e sa nɛ o susu he?

19 O ma nyɛ maa je ní sɛɛmi ɔ sisi ke, ‘Mɛni lɛ ha nɛ e he wa ha mo kaa o ma ba pee Yehowa Odasefo no ɔ?’ Eko ɔ, Baiblo kaselɔ ɔ ma ha heto ke, ‘Ye bua jɔ Baiblo ɔ kasemi he, se i be Yehowa Odasefo no pee gblee!’ Ngɛ be abɔ nɛ o kɛ lɛ kase ní ɔ tsuo se nɛ loloolo ɔ, e pee we tsakemi ko ɔ, lɛɛ e he hia we nɛ o kɛ lɛ nɛ tsa ní kasemi ɔ nɔ. Aloo eko ɔ, o Baiblo kaselɔ ɔ ma de mo nɔ́ he je nɛ e yɛ e hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, e ma susu kaa e be nyɛe maa fiɛɛ ngɛ wehi a mi. Ke o ba na e nyagba a, lɔ ɔ ma ha nɛ o nu lɛ sisi, nɛ o ma nyɛ maa ye bua lɛ.

Ko puɛ be ngɛ Baiblo mi ní kasemi nɛ wui yiblii ɔ he (Hyɛ kuku 20)

20. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Ní Tsumi 13:48 ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le ke ji e he maa hia nɛ waa kɛ nɔ ko nɛ tsa Baiblo mi ní kasemi ko nɔ aloo wa ko tsa nɔ?

20 Aywilɛho sane ji kaa Baiblo kaseli ɔmɛ ekomɛ peeɔ a ní kaa Israel bi nɛ a hi si ngɛ Ezekiel be ɔ mi ɔ. Yehowa de Ezekiel ngɛ a he ke: “A buɔ mo kaa nɔ ko nɛ laa suɔmi la kɛ gbi ngɔngɔɛ, aloo nɔ ko nɛ le saku fiami saminya. A ba buɔ o munyu ɔmɛ tue lɛɛ, se a yi nɔ.” (Eze. 33:32) Eko ɔ, e he maa wa ha wɔ kaa wa ma de ni ɔmɛ kpoo kaa waa kɛ mɛ be ní kasemi ɔ nɔ tsae hu. Se e sa nɛ wa kadi kaa “be ɔ nɛ piɛ ɔ pi hu.” (1 Kor. 7:29) E sa nɛ wa hla nihi nɛ a “ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami,” mohu pe nɛ wa ma puɛ be kɛ pee Baiblo mi ní kasemi nɛ wui yiblii.​—Kane Ní Tsumi 13:48.

Eko ɔ, ni komɛ ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi nɛ a ngɛ sɔlee nɛ a kɛ mɛ nɛ ba kase Baiblo ɔ (Hyɛ kuku 20)

21. Mɛni ji jeha 2020 wa jeha ngmami ɔ, nɛ mɛni e maa ye bua wɔ nɛ waa pee?

21 Ngɛ jeha 2020 ɔ mi ɔ, wa jeha ngmami ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ tsu kaselɔ peemi ní tsumi ɔ saminya a nɔ. E tsɔɔ ní komɛ nɛ Yesu de benɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ pee kpe ko nɛ he hia ngɛ Galilea yoku ɔ nɔ ɔ. E de ke: Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi . . .  kaseli, nyɛɛ baptisi mɛ.”​Mat. 28:19.

Nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ tsu kaselɔ peemi ní tsumi ɔ saminya a nɔ, nɛ waa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ (Hyɛ kuku 21)

LA 70 Mo Hla Tsui Kpakpatsɛmɛ A Se Blɔ

^ kk. 5 Jeha 2020 wa jeha ngmami ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa ‘pee nihi kaseli.’ E sa nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo nɛ a bu fami nɛ ɔ tue. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ wo wa Baiblo kaseli ɔmɛ he wami konɛ a ba pee Kristo kaseli? Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a hɛ kɛ su Yehowa he. Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa na be nɛ e ma bi nɛ waa kɛ Baiblo kaselɔ ko nɛ tsa ní kasemi ɔ nɔ loo wa kpa ní ɔ kasemi.