Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 9

Nihewi—Mɛni Nyɛ Maa Pee Konɛ Ni Kpahi Nɛ A Ná Nyɛ Mi Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi?

Nihewi—Mɛni Nyɛ Maa Pee Konɛ Ni Kpahi Nɛ A Ná Nyɛ Mi Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi?

“Nihewi babauu ma ba pue si . . . kaa makɛ bɔ.”​—LA 110:3.

LA 39 Mo Ná Biɛ Kpakpa Ngɛ Mawu Hɛ Mi

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ nihewi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he?

NIHEWI, nyɛ ma nyɛ maa pee babauu ngɛ asafo ɔ mi. Nyɛ kpɛti nihi fuu ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. (Abɛ 20:29) Nyɛ peeɔ níhi fuu kɛ yeɔ bua nyɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Eko ɔ, nyɛ ngɛ be nɛ a maa hla nyɛ kaa asafo mi sɔmɔli ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ. Se eko ɔ, nyɛ ma susu kaa ni kpahi maa na nyɛ kaa nyɛ wɛ, loo nyɛ be níhi a si kpami nɛ nyɛ ma nyɛ ma tsu ní tsumihi nɛ a he hia a he ní. E ngɛ mi kaa eko ɔ, nyɛ wɛ mohu lɛɛ, se nyɛ ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a ná nyɛ mi hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a bu nyɛ.

2. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

2 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu Matsɛ David si himi he. Jehanɛ hu ɔ, wa ma susu ní komɛ nɛ ya nɔ ngɛ Yuda matsɛmɛ enyɔ nɛ ji Asa kɛ Yehoshafat a si himi mi ɔ he. Wa ma susu nyagbahi nɛ nyumuhi etɛ nɛ ɔmɛ kɛ kpe, bɔ nɛ a pee a ní ha, kɛ nɔ́ nɛ nihewi ma nyɛ maa kase ngɛ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a mi ɔ he.

MOO KASE MATSƐ DAVID NƆ HYƐMI NƆ́ Ɔ

3. Mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ nihewi ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ?

3 Benɛ David ji niheyo ɔ, e kase ní komɛ nɛ nihi naa mɛ kaa a he hia. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, David ji mumi mi nɔmlɔ. E kase bɔ nɛ a fiaa saku ha, nɛ e kɛ ye bua Saul nɛ Mawu hla lɛ kaa matsɛ ɔ. (1 Sam. 16:16, 23) Nihewi, anɛ nyɛ hu nyɛ ngɛ nyɛmi nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ maa ye bua ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi lo? Nyɛ kpɛti nihi fuu ngɛ nyɛmihi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛ ma yɔse kaa ke nyɛ tsɔɔ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi bɔ nɛ a kɛ a fon ɔmɛ kɛ a tablɛti ɔmɛ maa pee dɛ he ní kasemi, kɛ bɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ha ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ. Akɛnɛ nyɛ le bɔ nɛ a kɛ klama nɛ ɔmɛ tsuɔ ní saminya ha he je ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ.

David hyɛ e tsɛ to ɔmɛ a nɔ, nɛ e po a he piɛ kɛ je osisiblisi ko po he. Jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ ní tsumi kɛ wo e dɛ nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ (Hyɛ kuku 4)

4. Mɛni nihewi ma nyɛ maa kase ngɛ David he? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

4 Níhi nɛ David pee daa ligbi ngɛ e si himi mi ɔ tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ji niheyo ɔ, e hyɛ e papaa to ɔmɛ a nɔ saminya. Oslaa ngɛ ní tsumi nɛ ɔ he wawɛɛ. Pee se ɔ, David de Matsɛ Saul ke: “I hyɛɛ tsaatsɛ tohi; nɛ ke e ba mi kaa jata, loo osisiblisi ko ba nu to bi ko ngɛ to ɔmɛ a kpɛti ɔ, i nyɛɛɔ e se nɛ i ya fiaa lɛ nɔ, nɛ i jeɔ to bi ɔ ngɛ e nya mi.” (1 Sam. 17:34, 35) David le kaa e sa nɛ e bu to ɔmɛ a he, enɛ ɔ he ɔ, e kɛ kã pee jã. Nihewi hu ma nyɛ maa kase David kɛ gu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ nɛ a ma tsu lɛ saminya a nɔ.

5. Ngɛ La 25:14 ɔ nya a, mɛni ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ nihewi ma nyɛ maa pee?

5 Benɛ David ji niheyo ɔ, e ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi e kɛ Yehowa a kpɛti. Huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ David kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he hia lɛ kulaa pe kã nɛ e peeɔ, kɛ nyɛmi nɛ e ngɛ nɛ e kɛ fiaa saku ɔ. Yehowa ba pee David Mawu kɛ e huɛ kpakpa. (Kane La 25:14.) Nihewi, nɔ́ nɛ he hia nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ji kaa nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi nyɛɛ kɛ nyɛ hiɔwe Tsɛ ɔ nyɛ kpɛti. Jã nɛ nyɛ maa pee ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛ ná he blɔ slɔɔtohi.

6. Mɛni susumi nɛ dɛ nɛ ni komɛ ná ngɛ David he?

6 E he ba hia nɛ David nɛ ye susumi nɛ dɛ nɛ ni kpahi hɛɛ ngɛ e he ɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e de ke e kɛ Goliat maa nɔ ɔ, Matsɛ Saul bɔ mɔde kaa e ma jɔ̃ e kɔni mi. E de David ke: “Niheyo kɛkɛ ji mo.” (1 Sam. 17:31-33) David wetsɛ nɔkɔtɔma a sɛ hlami po e nya kaa e hyɛ we ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ nɔ saminya. (1 Sam. 17:26-30) Se Yehowa lɛɛ e nɛ David kaa nɔ ko nɛ e nyɛ we nɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ, nɛ e nɛ lɛ kaa nɔ ko nɛ e wɛ. E le David saminya. Akɛnɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɛ ji e Huɛ ɔ nɔ he je ɔ, e nyɛ nɛ e gbe Goliat.​—1 Sam. 17:45, 48-51.

7. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ David sane ɔ mi?

7 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ David sane ɔ mi? Wa na kaa e sa nɛ waa to wa tsui si. Eko ɔ, e ma he be loko nihi nɛ a le mo kɛ je o jokuɛwi a si ɔ maa na mo kaa nɔ nɛ wa. Se o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa pi bɔ nɛ o ngɛ ha ngɛ kpo nɔ blɔ ɔ nɛ Yehowa hyɛɛ, e le mo, nɛ e le nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. (1 Sam. 16:7) Mo ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti. David pee jã kɛ gu níhi nɛ Yehowa bɔ nɛ e to a he hɛ ɔ nɔ. David susu nɔ́ nɛ adebɔ ní nɛ ɔmɛ tsɔɔ ngɛ Bɔlɔ ɔ he ɔ he. (La 8:3, 4; 139:14; Rom. 1:20) Nɔ́ kpa ko hu nɛ o ma nyɛ maa pee ji kaa o maa ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ e wo mo he wami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o sukuu bi komɛ yeɔ o he fɛu akɛnɛ o ji Yehowa Odasefo no ɔ he je lo? Ke jã a, moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e ye bua mo kɛ da nyagba nɛ ɔ nya. Jehanɛ hu ɔ, moo ngɔ ga womihi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, wa womi ɔmɛ kɛ video ɔmɛ a mi ɔ kɛ tsu ní. Be fɛɛ be nɛ o maa na kaa Yehowa ye bua mo kɛ da nyagba ko nya a, lɔ ɔ ma ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Jehanɛ hu ɔ, ke ni kpahi naa kaa o ngɔɔ o hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ o mi.

Nihewi ma nyɛ maa je he si bami mi kɛ ye bua ni kpahi ngɛ blɔhi fuu a nɔ (Hyɛ kuku 8-9)

8-9. Mɛni lɛ ye bua David nɛ e nyɛ nɛ e to e tsui si kɛ ya si benɛ e ba ye matsɛ, nɛ mɛni nihewi ma nyɛ maa kase ngɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

8 Mo susu nyagba kpa ko hu nɛ David kɛ kpe ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ a pɔ lɛ nu kaa matsɛ ɔ, e he ba hia nɛ e mlɛ jehahi babauu loko e bɔni nɔ yemi kaa matsɛ ngɛ Yuda. (1 Sam. 16:13; 2 Sam. 2:3, 4) Mɛni lɛ ye bua David jamɛ a be ɔ nɛ e nyɛ nɛ e to e tsui si? E ha we nɛ e kɔni mi nɛ jɔ̃, mohu ɔ, e ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ́ nɛ e ma nyɛ maa pee ɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ David tu fo kɛ ho Filisti zugba a nɔ ya a, e ngɔ he blɔ ɔ kɛ hwu kɛ si Israel bi ɔmɛ a he nyɛli ɔmɛ. Jã nɛ e pee ɔ ha nɛ e po Israel bi ɔmɛ a huzu ɔmɛ a he piɛ.​—1 Sam. 27:1-12.

9 Mɛni nihewi ma nyɛ maa kase ngɛ David nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? Ngɔɔ he blɔhi nɛ o ma ná a kɛ sɔmɔ o nyɛmimɛ. Mo susu nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ricardo ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. * Benɛ e ye maa pee jeha nyɔngma nɛ e ngɔ blɔ gbami ní tsumi ɔ kɛ pee oti ngɛ e si himi mi. Se asafo mi nikɔtɔma amɛ de lɛ kaa e he sui. Ricardo mi mi fu we, nɛ e kɔni mi hu jɔ̃ we. E ya nɔ nɛ e tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ. E de ke: “Jamɛ a be ɔ, i naa kaa e sa nɛ ma ya ye hɛ mi. Ke i na nɔ ko nɛ e bua jɔ kaa e maa kase Baiblo ɔ, i kpaleɔ kɛ ya slaa lɛ. I dlaa ye he loko i yaa. Jamɛ a be ɔ po ji kekleekle be nɛ i kɛ nɔ ko kase Baiblo ɔ. Benɛ i ngɛ ye hɛ mi yae ɔ, kã nɛ i ngɛ ɔ hu mi ngɛ wae.” Amlɔ nɛ ɔ, Ricardo ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbalɔ kɛ asafo mi sɔmɔlɔ.

10. Be ko benɛ David maa mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ he hia a, mɛni e pee?

10 Mo susu nɔ́ kpa ko hu nɛ ya nɔ ngɛ David si himi mi ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ David ngɛ Saul nya fo tue nɛ e kɛ e nyumu ɔmɛ ya laa a he ngɛ Filisti bi ɔmɛ a zugba a nɔ ɔ, a si a weku ɔmɛ nɛ a kɛ a he nyɛli ɔmɛ ya hwu ta. Benɛ a ngɛ ta nga a nɔ ɔ, he nyɛli ba sɛ a we ɔmɛ a mi nɛ a nuu a yi ɔmɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ kɛ ho kaa nyɔguɛhi. Akɛnɛ David le ta hwumi saminya he je ɔ, e ko nyɛ ko de e we bi ɔmɛ kaa a ho nɛ a ya kpɔ̃ a yi ɔmɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ, se e pee we jã. E bi Yehowa ga womi mohu. Osɔfo Abiatar ye bua David, nɛ e bi ga womi kɛ je Yehowa ngɔ. David bi Yehowa ke: “Ma nyɛɛ ní hali ɔmɛ a se lo?” Yehowa de David kaa e ma nyɛ maa pee jã, nɛ e ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa e maa ye manye. (1 Sam. 30:7-10) Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi?

E sa nɛ nihewi nɛ a bi ga womi kɛ je asafo mi nikɔtɔmahi a ngɔ (Hyɛ kuku 11)

11. Loko o maa mwɔ yi mi kpɔhi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?

11 Mo bi ga womi loko o mwɔ yi mi kpɔhi. Mo bi ga womi kɛ je o fɔli a ngɔ. O ma nyɛ ma bi ga womi kɛ je asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a ngɔ. Yehowa he nyumuhi nɛ e hla mɛ nɛ ɔ ye, nɛ mo hu o ma nyɛ ma he mɛ nɛ o ye. Yehowa naa mɛ kaa “nike níhi” ngɛ asafo ɔ mi. (Efe. 4:8) Ke o kase a hemi kɛ yemi ɔ, nɛ o bu ga womi kpakpahi nɛ a kɛ ma ha mo ɔ tue ɔ, e maa ye bua mo. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Matsɛ Asa he.

MOO KASE MATSƐ ASA NƆ HYƐMI NƆ́ Ɔ

12. Mɛni su kpakpahi nɛ Matsɛ Asa je kpo benɛ e bɔni nɔ yemi pɛ ɔ?

12 Benɛ Matsɛ Asa ji niheyo ɔ, e ba e he si nɛ e pee kã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ba ye matsɛ ngɛ e tsɛ Abiya se ɔ, e te si kɛ wo amaga jami. E de Yuda bi ɔmɛ ke: ‘A pee Yehowa, a nɛmɛ a Mawu ɔ suɔmi nya ní, nɛ a ye e tsɔɔmi ɔmɛ, kɛ e mlaa amɛ a nɔ.’ (2 Kron. 14:1-7) Benɛ Etiopia ta bulɔ Zera kɛ e ta buli 1,000,000 ba tua Yuda bi ɔmɛ ɔ, Asa ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ́ e ye bua lɛ. E de ke: ‘Yehowa lee, mo nɛ o piɛɔ nihi nɛ a he wa, kɛ ni nɛmɛ nɛ a he wɛ tsuo a he! Yehowa, wa Mawu, moo piɛɛ wa he koo! Ejakaa wa ngɔ wa hɛ ngɔ fɔ o nɔ.’ Sɔlemi nɛ ɔ nɛ Asa sɔle ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ ma he e kɛ e we bi ɔmɛ a yi wami. Asa ngɔ e hɛ kɛ fɔ e hiɔwe Tsɛ ɔ nɔ, nɛ ‘Yehowa ye Etiopia bi ɔmɛ a nɔ kunimi.’​—2 Kron. 14:8-12.

13. Mɛni ba Asa nɔ pee se, nɛ mɛni he je?

13 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ta buli 1,000,000 nɛ a ba tua Asa a wo e he gbeye. Se akɛnɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ he je ɔ, e ye manye. Se aywilɛho sane ji kaa benɛ Asa kɛ nyagba kpa ko kpe ɔ, e ngɔɛ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Benɛ Israel Matsɛ Baasha wo Asa he gbeye ɔ, e ya hla yemi kɛ buami ngɛ Siria matsɛ ɔ ngɔ. Jamɛ a yi mi kpɔ ɔ nɛ e mwɔ ɔ ngɔ nyagba kɛ ba! Yehowa gu gbalɔ Hanani nɔ kɛ de Asa ke: ‘Akɛnɛ o ngɔ o hɛ ngɔ fɔ Siria matsɛ ɔ nɔ, nɛ o ngɔɛ o hɛ ngɔ fɔɛ Yehowa, o Mawu ɔ nɔ he je ɔ, Siria matsɛ tabo ɔ tu fo kɛ je o he.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, ta se pui ngɛ Asa nɔ gblegbleegble. (2 Kron. 16:7, 9; 1 Ma. 15:32) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi?

14. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ ngɛ 1 Timoteo 4:12 ɔ nya a, ke o pee jã a, mɛni se o ma ná?

14 Yaa nɔ nɛ o ba o he si, nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Benɛ a baptisi mo ɔ, o tsɔɔ kaa o he Yehowa ye, nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ e nɔ. Nɛ Yehowa hu kɛ bua jɔmi kplɛɛ o nɔ nɛ o ba piɛɛ e weku ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Eko ɔ, ke o ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ngɛ níhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi he ɔ, e he be wae kaa o maa ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Se ngɛ si fɔfɔɛ kpahi a mi hu nɛɛ? Ke wa ngɛ yi mi kpɔhi mwɔe ngɛ hɛ ja jemi, ní tsumi kɛ ní kpahi nɛ wa suɔ nɛ waa pee ngɛ wa si himi mi a he ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Koo ngɔ o hɛ kɛ fɔ mo nitsɛ o nile nɔ, mohu ɔ, mo hla Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ o si fɔfɔɛ ɔ he ɔ nɛ o kɛ tsu ní. (Abɛ 3:5, 6) Ke o pee jã a, o ma ha nɛ Yehowa bua maa jɔ, nɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu maa bu mo.​—Kane 1 Timoteo 4:12.

MOO KASE MATSƐ YEHOSHAFAT

15. Ngɛ 2 Kronika 18:1-3; 19:2 ɔ nya a, mɛni tɔmihi nɛ Matsɛ Yehoshafat tɔ̃?

15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mo hu o yi mluku kaa adesahi tsuo, nɛ be komɛ ɔ, o ma nyɛ ma tɔ̃. Se ko ha nɛ lɔ ɔ nɛ tsi mo blɔ nɛ o ko pee nɔ́ nɛ o ma nyɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Mo susu Matsɛ Yehoshafat nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ su kpakpahi fuu. Benɛ e ji niheyo ɔ, “e sɔmɔ e tsɛ Mawu ɔ; e ye Mawu mlaa amɛ a nɔ.” Jehanɛ hu ɔ, e tsɔ ganɔhi kɛ ya Yuda ma amɛ tsuo a mi konɛ a ya tsɔɔ Yuda bi ɔmɛ Yehowa he ní. (2 Kron. 17:4, 7) Yehoshafat ye anɔkuale mohu lɛɛ, se e mwɔ yi mi kpɔhi nɛ dɛ be komɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa gbali ɔmɛ a kpɛti nɔ kake kã e hɛ mi. (Kane 2 Kronika 18:1-3; 19:2.) Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ e sane ɔ mi?

Nihewi nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ a nɔ ɔ náa biɛ kpakpa (Hyɛ kuku 16)

16. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Rajeev níhi a si kpami ɔ mi?

16 Moo kplɛɛ ga womi nɔ nɛ o kɛ tsu ní. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nihewi fuu a blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, mo hu e he wa ha mo kaa o kɛ Yehowa sɔmɔmi maa ye kekle blɔ he ngɛ o si himi mi. Se o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mo susu nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rajeev níhi a si kpami he nɛ o hyɛ. E kai benɛ e yi jeha 20 lolo ɔ, nɛ e de ke: “I li nɔ́ nɛ i kɛ ye wami maa pee. Nɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nihewi kɛ yihewi fuu a blɔ fa mi ɔ, i suɔ kpɔ mi gbɔlemi kɛ hɛ ja jemi pe asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi yami.” Mɛni lɛ ye bua Rajeev. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ susuɔ e he ɔ wo lɛ ga. Rajeev de ke: “E kɛ mi susu sisi tomi mlaa nɛ ngɛ 1 Timoteo 4:8 ɔ he.” Rajeev je he si bami mi nɛ e kplɛɛ ga womi ɔ nɔ nɛ e kɛ tsu ní. E susu nɔ́ nɛ e sa nɛ e kɛ pee oti ngɛ e si himi mi ɔ he ekohu. E de ke: “I mwɔ ye yi mi kpɔ kaa i kɛ Mawu jami mi otihi maa ma ye hɛ mi.” Mɛni je mi kɛ ba? E de ke: “Benɛ i kplɛɛ ga womi ɔ nɔ ɔ, jehahi bɔɔ komɛ a se ɔ, ye he ba su, nɛ a hla mi kaa asafo mi sɔmɔlɔ.”

MO HA NƐ O HIƆWE TSƐ Ɔ BUA NƐ JƆ

17. Kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ naa nihewi nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a ha kɛɛ?

17 Nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a bua jɔɔ wawɛɛ ke nihewi kɛ mɛ pee “kake” kɛ sɔmɔ Yehowa! (Zef. 3:9) A hɛ sa kã, he wami kɛ gɛjɛmi nɛ nyɛɛ kɛ tsuɔ nyɛ ní tsumi ɔ. A bua jɔ nyɛ he wawɛɛ.​—1 Yoh. 2:14.

18. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Abɛ 27:11 ɔ, kɛ Yehowa naa nihewi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ ha kɛɛ?

18 Nihewi, nyɛ hɛ ko je nɔ kaa Yehowa suɔ nyɛ, nɛ e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ nyɛ mi. E gba kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, nihewi babauu maa je a tsui mi, nɛ a maa ngɔ a he kɛ ha faa. (La 110:1-3) E le kaa o suɔ lɛ, nɛ e suɔ nɛ o kɛ o nyɛmi tsuo nɛ sɔmɔ lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si kɛ ha ni kpahi kɛ mo nitsɛ o he. Ke o tɔ̃ ɔ, kplɛɛ ga womi kɛ tsɔsemi nɛ a kɛ ma ha mo ɔ nɔ, nɛ o na lɛ kaa e je Yehowa ngɔ. (Heb. 12:6) Mo tsu ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ saminya. Nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa a, mo ha nɛ o hiɔwe Tsɛ ɔ bua nɛ jɔ o he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi.​—Kane Abɛ 27:11.

LA 135 Yehowa Ke: “Ye Bi, Pee O He Nilelɔ”

^ kk. 5 Ke nihewi ngɛ a hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi ɔ, a maa suɔ nɛ a pee babauu. Loko nihewi ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔli ɔ, e he hia nɛ a pee níhi nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a bu mɛ. Mɛni nɛ nihewi ma nyɛ maa pee konɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a bu mɛ?

^ kk. 9 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.