Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 11

Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Dla O He Kɛ Ha Baptisimi

Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Dla O He Kɛ Ha Baptisimi

“Mɛni tsiɔ ye baptisimi nya?”​—NÍTS. 8:36.

LA 50 Ye He Nɔ Jɔɔmi Sɔlemi

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihewi kɛ yihewi kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ yaa a hɛ mi nɛ a baptisiɔ mɛ (Hyɛ kuku 1-2)

1-2. Ke o he sui kɛ ha baptisimi lolo ɔ, mɛni he je e sɛ nɛ o kɔni mi nɛ jɔ̃ ɔ? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

 KE O suɔ nɛ a baptisi mo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɔ oti kpakpa kɛ ma o hɛ mi. Amlɔ nɛ ɔ, o pee klaalo kaa o ma ha nɛ a baptisi mo lo? Ke o na kaa o pee klaalo kɛ ha baptisimi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kplɛɛ nɔ kaa a baptisi mo ɔ, lɛɛ ke he blɔ ko ba a, koo gbla o nane si kaa o maa pee jã. Ke o pee jã a, o ma ná bua jɔmi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.

2 Anɛ nɔ ko de mo hyɛ kaa e he maa hia nɛ o pee tsakemi komɛ loko a baptisi mo lo? Aloo mo nitsɛ o na kaa e he hia nɛ o pee tsakemi komɛ? Ke jã a, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. O wa jio, o wɛ jio, o ma nyɛ maa ya o hɛ mi konɛ o pee tsakemihi nɛ a hia.

‘MƐNI TSIƆ YE NYA?’

3. Mɛni nɛ Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma a bi Filipo, nɛ mɛni sane bimi nɛ enɛ ɔ tle si? (Ní Tsumi 8:36, 38)

3 Kane Ní Tsumi 8:36, 38. Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma ko bi Filipo ke: “Mɛni tsiɔ ye baptisimi nya?” Etiopia nyumu ɔ suɔ nɛ a baptisi lɛ, se anɛ e pee klaalo niinɛ kaa e ma ha nɛ a baptisi lɛ lo?

Etiopia nyumu ɔ fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ maa kase Yehowa he ní (Hyɛ kuku 4)

4. Mɛni nɛ Etiopia nyumu ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e kase babauu?

4 Etiopia nyumu ɔ “ya Yerusalɛm nɛ e ya ja Mawu.” (Níts. 8:27) Eko ɔ, nyumu nɛ ɔ ji ma je no nɛ e tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa e kase Yehowa he ní fuu ngɛ Hebri Ngmami klɔuklɔu ɔ mi. Se loloolo ɔ, e suɔ nɛ e kase babauu. Benɛ Filipo kɛ nyumu ɔ kpe ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, mɛni nɛ e na nɛ nyumu ɔ ngɛ pee? E na kaa e ngɛ womi kpo ko nɛ gbalɔ Yesaya ngma a kanee. (Níts. 8:28) Nɔ́ nɛ e ngɛ kanee ɔ ji Baiblo mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ. E ngɛ mi kaa Etiopia nyumu ɔ kase Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ mohu lɛɛ, se e suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e kase babauu.

5. Mɛni nɛ Etiopia nyumu ɔ pee ngɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ he?

5 Etiopia nyumu nɛ ɔ hɛɛ blɔ nya ngua ngɛ Etiopia Manyɛ Kandake sisi. Lɛ “ji manyɛ ɔ juetlihi tsuo a nɔ hyɛlɔ.” (Níts. 8:27) E ngɛ heii kaa nyumu nɛ ɔ be deka kulaa, ejakaa blɔ nya ní tsumihi fuu ngɛ e kuɛ nɔ. Se kɛ̃ ɔ, e ná be kɛ ha Yehowa sɔmɔmi. Pi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ pɛ nɛ e bua jɔ he kaa e maa kase, e kɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ tsu ní hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e hia blɔ kɛ je Etiopia kɛ ya Yerusalem konɛ e ya sɔmɔ Yehowa ngɛ sɔlemi we ɔ. E ngɛ mi kaa blɔ hiami nɛ ɔ ma he be kɛ sika babauu mohu lɛɛ, se e susuu we lɔ ɔmɛ a he kulaa, ejakaa e suɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa.

6-7. Mɛni blɔ nɔ nɛ suɔmi nɛ Etiopia nyumu ɔ ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa?

6 Etiopia nyumu ɔ kase anɔkuale ehe komɛ ngɛ Filipo ngɔ. Eko ji kaa Yesu ji Mesia a nɛ. (Níts. 8:34, 35) Benɛ Etiopia nyumu ɔ ba kase nɔ́ nɛ Yesu pee ha lɛ ɔ, e bua jɔ wawɛɛ. Lɔ ɔ se ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ? Nyumu nɛ ɔ ji ma je no nɛ e ba plɛ pee Yuda no nɛ a buɔ lɛ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e ko nyɛ ko ngɔ e juɛmi kɛ ma he blɔ nɛ e ná nɛ ɔ nɔ. Se e pee we jã, mohu ɔ, e ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa kɛ e Bi ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e pee tsakemihi nɛ a he hia ngɛ e si himi mi, nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa a baptisi lɛ konɛ e ba pee Kristo kaselɔ. Benɛ Filipo na kaa nyumu nɛ ɔ pee klaalo ɔ, e baptisi lɛ.

7 Etiopia nyumu ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o dla o he kɛ ha baptisimi. Mo hu o kɛ nɔ mi mami ma nyɛ ma bi o he ke: “Mɛni tsiɔ ye baptisimi nya?” Etiopia nyumu ɔ kase ní, nɛ e kɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ tsu ní, nɛ suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Mawu ɔ mi wa. Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ kase e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ?

YAA NƆ NƐ O KASE BAIBLO Ɔ

8. Mɛni nɛ Yohane 17:3 ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ o pee?

8 Kane Yohane 17:3. Anɛ munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ lɛ ha nɛ o ma o juɛmi nya si kaa o maa kase Baiblo ɔ lo? Jã nɛ e ji ngɛ wa kpɛti nihi fuu wa blɔ fa mi. Anɛ Yesu munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kase Baiblo ɔ lo? Ee. Wa maa ya nɔ ‘maa le anɔkuale Mawu ɔ daa.’ (Fiɛlɔ 3:11, NW) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa maa ya nɔ maa kase Yehowa he ní kɛ ya neneene. Ke wa ya nɔ nɛ wa kase Yehowa he ní ɔ, wa maa hɛ kɛ su e he wawɛɛ.​—La 73:28.

9. Ngɛ sisije tsɔɔmi ɔmɛ nɛ o maa kase ɔ se ɔ, mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ e he hia kaa o pee?

9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa bɔni Yehowa he ní kasemi ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, sisije tsɔɔmi ɔmɛ pɛ lɛ wa kaseɔ. Ngɛ sɛ womi nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Hebri bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa sisije tsɔɔmi ɔmɛ ji “sisije níhi.” Nɔ́ nɛ e de ɔ tsɔɔ we kaa “sisije tsɔɔmi” ɔmɛ a he hia we. Mohu ɔ, e kɛ to nyɔ nyu nɛ haa bimwɔyo he wami ɔ he. (Heb. 5:12; 6:1) Jehanɛ se hu ɔ, bɔfo Paulo wo Kristofohi tsuo he wami kaa a ya nɔ nɛ a kase anɔkualehi nɛ a mi kuɔ nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ, mohu pe nɛ a maa kase sisije tsɔɔmi ɔmɛ pɛ. Anɛ o bua jɔ he kaa o maa kase Baiblo tsɔɔmihi nɛ a mi kuɔ ɔ lo? Anɛ o suɔ kaa o maa ya o hɛ mi nɛ o kase Yehowa kɛ e yi mi tomihi a he ní lo?

10. Mɛni he je nɛ e be gbɔjɔɔ ha ni komɛ kaa a maa kase ní ɔ?

10 E be gbɔjɔɔ ha wa kpɛti nihi fuu kaa wa maa kase ní. Kɛ mo hu o naa ní kasemi ha kɛɛ? Anɛ o kase bɔ nɛ a kaneɔ ní, kɛ bɔ nɛ a kaseɔ ní saminya ha ngɛ sukuu lo? Anɛ o bua jɔɔ ní kasemi he nɛ o náa he se wawɛɛ lo? Aloo o yɔse kaa o bua jɔɛ ní kasemi he lo? Ke jã a, lɛɛ pi mo pɛ, nihi babauu hu nuɔ he jã. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo, ejakaa e ye mluku nɛ e ji Tsɔɔlɔ nɛ pe kulaa.

11. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ji ‘Tsɔɔlɔ Kpanaa’?

11 Yehowa tsɛɔ e he ke ‘Tsɔɔlɔ Kpanaa.’ (Yes. 30:20, 21) Yehowa ji Tsɔɔlɔ nɛ e mi mi jɔ, e toɔ e tsui si, nɛ e nuɔ nɔ́ sisi. Yehowa ngɔɔ e juɛmi kɛ maa su kpakpahi nɛ nihi nɛ e tsɔɔ mɛ ní ɔ ngɛ ɔ nɔ. (La 130:3) E hyɛ we blɔ kaa waa pee níhi nɛ wa be nyɛe maa pee. Mo kai kaa kalegbɔ ɔ nɛ e bɔ ɔ ngɛ nyakpɛ. (La 139:14) Wa suɔ nɛ waa kase ní. Wa Bɔlɔ ɔ suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ ní kasemi he, nɛ waa ya nɔ nɛ waa kase e he ní kɛ ya neneene. Enɛ ɔ he ɔ, nile ngɛ mi kaa wa ma ha nɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ nɛ “jlo” wɔ. (1 Pet. 2:2) Ngɔɔ otihi nɛ o ma nyɛ maa su he ɔ kɛ ma o hɛ mi, nɛ o bɔ mɔde nɛ o kase Baiblo ɔ be fɛɛ be. (Yosh. 1:8) Yehowa maa ye bua mo nɛ o bua maa jɔ ní kanemi kɛ ní kasemi he wawɛɛ.

12. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa kase Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he ní ɔ?

12 Mo ná be kɛ pue o yi mi tɛ ngɛ Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he be fɛɛ be. Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ nɛ wa maa kase saminya a ji nɔ́ titli nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. (1 Pet. 2:21) Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a kɛ haomihi maa kpe. (Luka 14:27, 28) Se kɛ̃ ɔ, Yesu ngɛ nɔ mi mami kaa e se nyɛɛli ɔmɛ ma nyɛ maa ye manye kaa bɔ nɛ lɛ hu e ye manye ɔ. (Yoh. 16:33) Moo kase Yesu si himi ngɛ zugba a nɔ ɔ he ní, nɛ o kɛ pee oti kaa o maa kase e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ daa ligbi.

13. Mɛni nɛ e sa nɛ o ya nɔ nɛ o bi Yehowa, nɛ mɛni he je?

13 Nile pɛ nɛ́ o ma ná a pi. Nɔ́ he je nɛ o suɔ nɛ o ná nile ji kaa o suɔ nɛ o kase Yehowa he ní babauu konɛ o suɔ lɛ, nɛ o ná e mi hemi kɛ yemi. (1 Kor. 8:1-3) Ke o ngɛ Yehowa he ní kasee ɔ, yaa nɔ nɛ o bi lɛ nɛ e ha mo hemi kɛ yemi fuu. (Luka 17:5) Yehowa jeɔ suɔmi mi nɛ e haa sɔlemihi kaa jã a heto. Wa Mawu ɔ he anɔkuale nile nɛ o ma ná a ma ha nɛ o ná hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ, nɛ e maa ye bua mo konɛ o ya o hɛ mi.​—Yak. 2:26.

YAA NƆ NƐ O NGƆ NƆ́ NƐ O NGƐ KASEE Ɔ KƐ TSU NÍ

Loko Nyu Kpekpemi ɔ maa ba a, Noa kɛ e weku ɔ bu Yehowa tue (Hyɛ kuku 14)

14. Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfo Petro tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa ngɔ nɔ́ nɛ wa ngɛ kasee ɔ kɛ tsu ní? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Bɔfo Petro tsɔɔ kaa e he hia nɛ Kristo se nyɛɛli nɛ a ya nɔ nɛ a ngɔ nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ kɛ tsu ní. E tu Baiblo mi sane nɛ kɔɔ Noa he ɔ he munyu. Yehowa de Noa kaa e kɛ nyu kpekpemi ma kpata yiwutsotsɛmɛ a hɛ mi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. E ngɛ mi kaa Noa le kaa nyu kpekpemi ɔ maa ba mohu lɛɛ, se lɔ ɔ kɛkɛ pɛ be nyɛe ma he e kɛ e weku ɔ a yi wami. Mo kadi kaa Petro tu níhi nɛ ya nɔ loko Nyu Kpekpemi ɔ ba a he munyu, nɛ ji “benɛ a ngɛ daka a kpɛe ɔ.” (1 Pet. 3:20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, daka ngua a nɛ Noa kɛ e weku ɔ kpɛ ɔ tsɔɔ kaa a bu Mawu tue. (Heb. 11:7) Lɔ ɔ se ɔ, Petro ngɔ nɔ́ nɛ Noa pee ɔ kɛ to Baptisimi he nɛ e de ke: “Baptisimi nɛ e kɛ enɛ ɔ sɔ ɔ ngɛ nyɛ hu nyɛ yi wami hee.” (1 Pet. 3:21) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe konɛ o he nɛ su kɛ ha baptisimi ɔ kɛ to ní tsumi nɛ Noa kɛ e weku ɔ tsu jehahi babauu kɛ kpɛ daka a he. Mɛni e sa nɛ o pee konɛ o nyɛ nɛ o dla o he kɛ ha baptisimi?

15. Mɛni e sa kaa waa pee kɛ tsɔɔ kaa wa pia wa he kɛ je wa tsui mi?

15 Kekleekle ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa pia wa he ngɛ wa yayami ɔmɛ a he. (Níts. 2:37, 38) Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ waa pee tsakemihi nɛ a he hia kaa waa pee ɔ. Anɛ o kua ní peepee komɛ nɛ Yehowa bua jɔɛ he ɔ lo? Ní peepee nɛ ɔmɛ ekomɛ ji je mi bami yaya, taba kɛ ní tsumi, munyuhi nɛ sɛ loo jɛmi munyu tumi. (1 Kor. 6:9, 10; 2 Kor. 7:1; Efe. 4:29) Ke o nyɛ we nɛ o pee tsakemi nɛ ɔmɛ lolo ɔ, lɛɛ mo mia o hɛ mi. Mo de nɔ nɛ e kɛ mo ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, loo asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ye bua mo nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ha mo. Ke o ji niheyo loo yiheyo nɛ o kɛ o fɔli ngɛ we mi ɔ, yaa nɔ nɛ o ha nɛ a ye bua mo konɛ o kpa su yaya komɛ nɛ ma nyɛ maa tsi o baptisimi nya a.

16. Ke wa suɔ nɛ wa ja Yehowa be fɛɛ be ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?

16 Jehanɛ hu ɔ, e he hia nɛ waa ngɔ wa he kɛ wo Mawu jami mi ní peepeehi a mi daa. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji asafo mi kpehi nɛ wa maa ya, kɛ wa he nɛ waa kɛ maa wo mi. (Heb. 10:24, 25) Ke o he su kaa o maa piɛɛ asafo ɔ he kɛ ya fiɛɛmi ɔ, lɛɛ moo bɔ mɔde nɛ o pee jã be fɛɛ be. Ke o ya nɔ nɛ o kɛ o he wo fiɛɛmi ní tsumi mi ɔ, o bua maa jɔ he wawɛɛ. (2 Tim. 4:5) Ke o ji niheyo loo yiheyo nɛ o kɛ o fɔli ngɛ we mi ɔ, mo bi o he ke: ‘Ke e su be nɛ wa maa ya asafo mi kpe loo fiɛɛmi ɔ, anɛ ye fɔli ɔmɛ nɛ a kaiɔ mi lo? Aloo i peeɔ jã ngɛ ye dɛ he?’ Ke o peeɔ jã ngɛ o dɛ he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ Yehowa Mawu mi hemi kɛ yemi, nɛ o suɔ lɛ, nɛ o bua jɔ níhi nɛ e peeɔ kɛ haa mo ɔ he wawɛɛ. “Mawu jami mi ní peepee” nɛ ɔmɛ ji nike ní nɛ o kɛ haa Yehowa. (2 Pet. 3:11; Heb. 13:15) Mawu bua jɔɔ nike níhi tsuo nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ haa lɛ ɔ he wawɛɛ. (Kɛ to 2 Korinto Bi 9:7 ɔ he.) Wa suɔ nɛ waa pee ní nɛ ɔmɛ ejakaa ke wa je wa tsui mi kɛ ke Yehowa nɔ́ ko ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ.

HA NƐ SUƆMI NƐ O NGƐ HA YEHOWA A MI NƐ WA DAA

17-18. Mɛni ji su ko nɛ he hia nɛ maa ye bua mo konɛ o ya o hɛ mi kɛ su baptisimi he, nɛ mɛni he je? (Abɛ 3: 3-6)

17 Ke o ngɛ o hɛ mi yae konɛ o su baptisimi he ɔ, o kɛ nyagbahi maa kpe. Ni komɛ ma nyɛ maa ye o he fɛu ngɛ o hemi kɛ yemi ehe ɔ he, nɛ ni komɛ hu ma nyɛ maa te si kɛ wo mo loo a maa wa mo yi mi. (2 Tim. 3:12) Eko ɔ, o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma kpa ní yayami komɛ, se be komɛ ɔ, o kpaleɔ ya peeɔ jamɛ a ní ɔmɛ. Aloo eko ɔ, o maa nu he kaa o be nyɛe maa to o tsui si hu, nɛ o kɔni mi ma jɔ̃ akɛnɛ o sui oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ he je. Ke jã a, mɛni maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o fĩ si? Suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a ji nɔ́ titli nɛ maa ye bua mo.

18 Suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a he hia wawɛɛ. Baiblo ɔ de ke: “Koo ngmɛɛ suɔmi nɛ se pui kɛ anɔkuale yemi he. Moo fĩ mɛ kɛ wo o kuɛ; Ngmaa kɛ fɔ o tsui nɔ.” (Abɛ 3:3, NW; kane Abɛ 3:4-6.) Ke o suɔ Yehowa wawɛɛ ɔ, e maa ye bua mo konɛ o da nyagbahi nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ nya. Baiblo ɔ pɔɔ suɔmi nɛ se pui nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha e sɔmɔli ɔ he munyu tumi. Suɔmi nɛ se pui nɛ Yehowa ngɛ ɔ tsɔɔ kaa e be e sɔmɔli kuae gblegbleegble. (La 100:5) Mawu bɔ mo kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ. (1 Mose 1:26) Mɛni blɔ nɔ wɔ hu wa maa gu kɛ je suɔmi kaa jã a kpo?

O ma nyɛ ma ha nɛ Yehowa nɛ le kaa o bua jɔ níhi nɛ e peeɔ kɛ haa mo daa ligbi ɔ he (Hyɛ kuku 19) b

19. Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa o hɛ sa níhi tsuo nɛ Yehowa peeɔ kɛ haa mo ɔ wawɛɛ? (Galatia Bi 2:20)

19 Kekleekle ɔ, mo je hɛ sa kpo. (1 Tɛs. 5:18) Daa ligbi ɔ, mo bi o he ke, ‘Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mi?’ Lɔ ɔ se ɔ, moo sɔle nɛ o na Yehowa si, nɛ o tu ní pɔtɛɛ komɛ nɛ e pee ha mo ɔ a he munyu. Ke Yehowa pee nɔ́ ko ha mo ɔ, ha nɛ e hi o juɛmi mi kaa suɔmi nɛ e ngɛ ha mo ɔ he je nɛ e pee jamɛ a nɔ́ ɔ ha mo ɔ nɛ. Bɔfo Paulo hu yɔse jã ngɛ Yehowa he. (Kane Galatia Bi 2:20.) Mo bi o he ke, ‘Anɛ imi hu i suɔ nɛ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ Yehowa lo? Suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o da kahi nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ nya, nɛ o fĩ si. E maa wo mo he wami nɛ o ya nɔ nɛ o sɔmɔ Yehowa daa ligbi, nɛ o pee níhi nɛ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ.

20. Mɛni nɛ o he nɔ nɛ o maa jɔɔ ha Yehowa a biɔ nɛ o pee, nɛ mɛni he je nɛ e he hia nɛ o mwɔ jamɛ a yi mi kpɔ ɔ?

20 Benɛ be ngɛ mi puee ɔ, suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a maa wo mo he wami nɛ o maa sɔle sɔlemi klɛdɛɛ ko, nɛ tsɔɔ kaa o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Mawu. Mo kai kaa ke o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa a, o ma ba ná hɛ nɔ kami nɛ se be. O ma nyɛ ma ba pee Yehowa nɔ́ kɛ ya neneene. Ke o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o wo lɛ si kaa o ma sɔmɔ lɛ ngɛ be kpakpahi kɛ behi nɛ a mi wa po a mi. Si kake pɛ nɛ o ma nyɛ maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yi mi kpɔ nɛ o maa mwɔ kaa o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa a ji hɛdɔ nɔ́. Mo susu he nɛ o hyɛ: O maa mwɔ yi mi kpɔhi fuu nɛ a he hia, se ekoeko be nɛ o ma ná he se pe yi mi kpɔ nɛ o maa mwɔ kaa o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa a. (La 50:14) Satan maa bɔ mɔde kaa e ma puɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha o Tsɛ Yehowa a, bɔ nɛ pee nɛ o ko ye lɛ anɔkuale. Ko ha nɛ Satan nɛ ye kunimi kɔkɔɔkɔ! (Hiob 27:5) Ke o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa a, e maa ye bua mo nɛ o hi si ngɛ o he nɔ jɔɔmi ɔ nya, nɛ o maa ya nɔ maa hɛ kɛ su o hiɔwe Tsɛ ɔ he wawɛɛ.

21. Mɛni he je nɛ ke a baptisi nɔ ko ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e gbe e sɔmɔmi ní tsumi ɔ nya, se mohu kpaako e je sisi ɔ?

21 Ke o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa se ɔ, moo ya asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ nyɛ asafo ɔ mi ɔ a ngɔ, nɛ o de mɛ ke o suɔ nɛ a baptisi mo. Mo kai be fɛɛ be kaa ke a baptisi mo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa o gbe Yehowa sɔmɔmi nya, mohu ɔ, kpaako o je sisi nɛ o ma sɔmɔ Yehowa o wami be tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, mo ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha o Tsɛ ɔ mi nɛ wa. Ngɔɔ otihi nɛ ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi maa wa daa ligbi ɔ kɛ ma o hɛ mi. Jã nɛ o maa pee ɔ maa wo mo he wami konɛ o ha nɛ a baptisi mo. Jamɛ a ligbi ɔ maa pee bua jɔmi ligbi. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, kpaako o je o sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi. Yaa nɔ nɛ o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ e Bi ɔ mi nɛ wa kɛ ya neneene!

LA 135 Yehowa Ke: “Ye Bi, Pee O He Ní Lelɔ”

a Loko wa he maa su kɛ ha baptisimi ɔ, e he hia nɛ wa ná susumi nɛ da. Jehanɛ se hu ɔ, e he hia nɛ waa pee níhi nɛ da. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ bɔ nɛ Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma ko sane maa ye bua nihi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ konɛ a le nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee loko a he maa su kɛ ha baptisimi.

b FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ sɔlee ha Yehowa, nɛ e ngɛ lɛ dee kaa e bua jɔ níhi nɛ e pee kɛ ha lɛ ɔ he.