Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 11

LA 129 Wa Ma Fĩ Si Daa

O Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Ma Sɔmɔ Yehowa Ke O Kɔni Mi Jɔ̃

O Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Ma Sɔmɔ Yehowa Ke O Kɔni Mi Jɔ̃

“O ngɛ o hɛ mi miae ngɛ ye biɛ ɔ he je.”KPOJ. 2:3.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa ma nyɛ maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa ke wa kɔni mi jɔ̃.

1. Mɛni jɔɔmi komɛ nɛ wa náa ngɛ Yehowa asafo ɔ nɛ wa ba piɛɛ he ɔ he je?

 E JI jɔɔmi nɛ se be kaa wa piɛɛ Yehowa asafo ɔ he ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. E ngɛ mi kaa níhi ngɛ puɛe wawɛɛ mohu lɛɛ, se Yehowa ha wɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi konɛ a ye bua wɔ. (La 133:1) Yehowa yeɔ bua wɔ konɛ bua jɔmi nɛ hi wa weku ɔ mi. (Efe. 5:33–6:1) Jehanɛ hu ɔ, e haa wɔ nile kɛ juɛmi konɛ wa nyɛ nɛ waa da wa nyagba amɛ a nya nɛ wa bua nɛ jɔ.

2. Mɛni e sa nɛ waa pee, nɛ mɛni he je?

2 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Yehowa. Mɛni he je? Ejakaa be komɛ ɔ, ni kpahi a ní peepee kɛ a munyu tutui ma nyɛ maa hao wɔ wawɛɛ. Jehanɛ se hu ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa gbɔjɔmihi ma nyɛ ma ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃, titli ke wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa ye jamɛ a gbɔjɔmi ɔ nɔ se wa nyɛ we jã peemi. E sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa (1) ke nyɛmi ko pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko, (2) ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ o gba a mi, kɛ (3) ke wɔ nitsɛmɛ wa gbɔjɔmihi ha nɛ wa kɔni mi jɔ̃. Wa ma susu ní nɛ ɔmɛ a he kakaaka ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ. Jehanɛ hu ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he.

YAA NƆ NƐ O SƆMƆ YEHOWA KE NYƐMI KO PEE MO NƆDƆ NƆ́ KO

3. Mɛni nyagba nɛ Yehowa we bi kɛ kpeɔ?

3 Nyagba a. Nyɛmimɛ komɛ ngɛ su komɛ nɛ woɔ wa mi mi la wawɛɛ. A kpɛti ni komɛ ma nyɛ maa pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko loo a kɛ wɔ maa ye ngɛ blɔ yaya ko nɔ. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ dɛ blɔ. Eko ɔ, nyagba nɛ ɔmɛ ma ha nɛ ni komɛ nɛ a nu he kaa pi anɔkuale jami ji nɛ ɔ. Be mi nɛ e sa nɛ a kɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ ‘nɛ pee a nya kake kɛ sɔmɔ’ Mawu ɔ, a pee we jã, mohu ɔ, a kɛ nihi nɛ pee mɛ nɔdɔ nɔ́ ɔ kpaa bɔmi, nɛ be komɛ po ɔ, a kpaa asafo mi kpehi yami kulaa. (Zef. 3:9) Nile be mi kaa nɔ ko maa pee jã. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ ko nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ e kɛ nyagbahi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ kpe ɔ he, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi ɔ he.

4. Mɛni nyagbahi nɛ bɔfo Paulo kɛ kpe?

4 Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́. Bɔfo Paulo le kaa e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ yi mluku. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ ni komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ Paulo kpe ɔ, a he we yi kaa e ba pee kaselɔ. (Níts. 9:26) Pee se ɔ, ni komɛ tu e he munyu yaya konɛ a kɛ puɛ e biɛ. (2 Kor. 10:10) Paulo na kaa asafo mi nɔkɔtɔma ko mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ ma nyɛ maa tɔ̃tɔ̃ ni kpahi a nane. (Gal. 2:​11, 12) Jehanɛ hu ɔ, Maako nɛ e ji Paulo huɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti ɔ pee Paulo nɔ́ ko nɛ dɔ lɛ wawɛɛ. (Níts. 15:​37, 38) Jinɛ Paulo ko nyɛ da ní nɛ ɔmɛ a nɔ nɛ e kɛ nihi nɛ a tɔ̃ e nɔ ɔ ko kpa bɔmi kulaa. Se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e ná e nyɛmimɛ ɔmɛ a he juɛmi nɛ da, nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa. Mɛni lɛ ye bua Paulo nɛ e pee jã a?

5. Mɛni lɛ ye bua Paulo nɛ e kɔni mi jɔ̃ we ngɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ a he? (Kolose Bi 3:​13, 14) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

5 Paulo suɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ. Suɔmi nɛ Paulo ngɛ kɛ ha ni kpahi ɔ ye bua lɛ nɛ e kɛ e juɛmi mɛ a gbɔjɔmi ɔmɛ a nɔ, mohu ɔ, e kɛ e juɛmi ma su kpakpahi nɛ a ngɛ ɔ nɔ. Jehanɛ se hu ɔ, suɔmi ye bua Paulo nɛ e kɛ ni kpahi a tɔmihi ke mɛ kaa bɔ nɛ lɛ nitsɛ e ngma ngɛ Kolose Bi 3:​13, 14 ɔ. (Kane.) Mo susu bɔ nɛ Paulo kɛ Maako hi si ha a he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa Maako kua Paulo ngɛ e kekleekle blɔ hiami ɔ mi mohu lɛɛ, se Paulo kɛ abofu ɔ wui e mi. Pee se ɔ, Paulo je suɔmi mi nɛ e ngma sɛ womi ko kɛ ya ha asafo nɛ ngɛ Kolose ɔ. Ngɛ jamɛ a sɛ womi ɔ mi ɔ, e je Maako yi kaa e ji nɔ ko nɛ e piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue nɛ e suɔ e sane, nɛ ‘e náa bua womi kɛ jeɔ e ngɔ wawɛɛ nitsɛ.’ (Kol. 4:​10, 11) Benɛ a wo Paulo tsu ngɛ Roma a, e je blɔ nɛ e bi kaa a ha nɛ Maako nɛ ba ye bua lɛ. (2 Tim. 4:11) E ngɛ heii kaa Paulo kɔni mi jɔ̃ we ngɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ a he. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je Paulo ngɔ?

Paulo kɛ Banaba sã nya ngɛ Maako he. Se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, Paulo ngɔɛ abofu ɔ kɛ wui e mi, e ya nɔ nɛ e kɛ Maako tsu ní nɛ a bua jɔ (Hyɛ kuku 5)


6-7. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ a gbɔjɔmi ɔmɛ tsuo se? (1 Yohane 4:7)

6 Nɔ́ nɛ wa kase ngɛ mi. Yehowa suɔ nɛ waa ya nɔ nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ. (Kane 1 Yohane 4:7.) Ke wa nyɛmi ko je su yaya ko kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ, e sa nɛ wa ná nɔ mi mami kaa pi nɛ e je blɔ kaa e maa pee nɔ́ ko nɛ maa dɔ wɔ. E sa nɛ wa kai kaa wa nyɛmi ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní. (Abɛ 12:18) Yehowa suɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ngɛ a gbɔjɔmi ɔmɛ tsuo se. Ke wa pee nɔ́ ko nɛ dɛ po ɔ, e yaa nɔ nɛ e kɛ wɔ peeɔ e huɛmɛ, nɛ e mi mi fu we wɔ. (La 103:9) Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ngɔɔ wa tɔmihi kɛ keɔ wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kase lɛ nɛ wɔ hu waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ ke mɛ.—Efe. 4:32–5:1.

7 Mo kai hu kaa akɛnɛ e be kɛe nɛ níhi a blɔ nya tomi yaya nɛ ɔ maa ba nyagbe he je ɔ, e sa nɛ waa hɛ kɛ su wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he wawɛɛ. E sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa a maa wa wɔ yi mi wawɛɛ. E ma nyɛ maa ba kaa a maa wo wɔ tsu ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he je. Ke e ba jã a, wa maa hia wa nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ po. (Abɛ 17:17) Mo susu nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Josep a nɛ e ji asafo mi nɔkɔtɔma ngɛ Spain ɔ níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. A wo e kɛ nyɛmimɛ komɛ tsu akɛnɛ a kɛ a he wui ta buli a ní tsumi mi ɔ he je. E de ke: “Ngɛ tsu womi he ɔ, e he wɛ kulaa kaa o mi mi ma fu o nyɛmi, ejakaa wɔ tsuo wa ngɛ he kake. Se wa ná wa sibi a he tsui nɛ waa kɛ wa sibi a tɔmihi ke mɛ faa. Jã nɛ wa pee ɔ ha nɛ wa pee kake, nɛ e po wa he piɛ hulɔ. Nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ tsu womi he ɔ sɔmɔ we Yehowa. Ligbi ko ɔ, ye nine plaa nɛ a fĩ nɔ ha mi, lɔ ɔ he ɔ, i nyɛ we nɔ́ ko nɔ́ ko peemi. Se nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake fɔ ye tade ɔmɛ a he ha mi, nɛ e ye bua mi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. I nu he kaa a je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ ha mi ngɛ be nɛ sa mi.” Enɛ ɔ he ɔ, ke nyagba ko ba waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti ɔ, e sa kaa waa kɛ mɛ nɛ dla amlɔ nɔuu!

YAA NƆ NƐ O SƆMƆ YEHOWA KE O KƐ NYAGBAHI NGƐ KPEE NGƐ O GBA A MI

8. Mɛni nyagba nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ kɛ kpeɔ?

8 Nyagba a. Gba si himi ko be nɛ nyagba be mi. Baiblo ɔ ha nɛ e pee heii kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ “maa na amanehlu ngɛ a he lo ɔ mi.” (1 Kor. 7:28) Mɛni he je? Ejakaa ni enyɔ ɔmɛ nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ tsuo yi mluku, nɛ e slo a ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ e su, níhi nɛ e bua jɔ he, kɛ níhi nɛ e bua jɔɛ he. Jehanɛ hu ɔ, e slo he nɛ a tsɔse a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ngɛ. Ke be ngɛ mi pue ɔ, a ma nyɛ ma yɔse su ko ngɛ a sibi he nɛ a li loko ji a sɛ gba si himi mi. Ní nɛ ɔmɛ tsuo ma nyɛ maa ngɔ nyagba kɛ ba. Ke nyagba ko ba a, e sɛ nɛ a pia a sibi, mohu ɔ, e sa nɛ a kai kaa mɛ tsuo a tɔ̃ɔ, lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ a pee kake kɛ tsu nyagba a he ní. Ke a kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, a ma nyɛ maa nu he kaa a je a sibi a he be bɔɔ loo a po gba a mi kulaa. Ke a je a sibi a he be bɔɔ aloo a po gba a mi po ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ma ná bua jɔmi lo? b Amlɔ nɛ ɔ, wa maa kase yo ko nɛ Baiblo ɔ tu e he munyu ɔ he ní. E ngɛ mi kaa e huno ɔ ha nɛ si himi ɔ mi wa ha lɛ mohu lɛɛ, se e ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale.

9. Mɛni nyagba nɛ Abigail kɛ kpe?

9 Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́. Nabal kɛ Abigail sɛ gba si himi mi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Nabal sane he wa, nɛ e be subai. (1 Sam. 25:3) E ngɛ heii kaa Abigail ná we lɛ gbɔjɔɔ kaa e kɛ nyumu nɛ ɔ maa hi si. Anɛ Abigail ná he blɔ kaa e kɛ Nabal maa po gba mi lo? Ee. E ná jamɛ a he blɔ ɔ benɛ David nɛ e ma ba ye Israel ma a nɔ matsɛ ɔ mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa gbe e huno ɔ akɛnɛ e huno ɔ jɛ David kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ he je. (1 Sam. 25:​9-13) Jinɛ Abigail ko nyɛ tu fo konɛ David nɛ gbe Nabal. Se e pee we jã. Mohu ɔ, e kɛ David susu níhi a he konɛ e ko gbe Nabal. (1 Sam. 25:​23-27) Mɛni wo Abigail he wami nɛ e pee jã?

10. Eko ɔ, mɛni lɛ ye bua Abigail nɛ e ya nɔ e da nyagbahi nɛ e kɛ kpe ngɛ e gba si himi mi ɔ nya?

10 Abigail suɔ Yehowa, nɛ e kɛ mlaahi nɛ Yehowa wo kɛ kɔ gba si himi he ɔ tsuɔ ní. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa e le nɔ́ nɛ Yehowa de benɛ e ngɔ Hawa kɛ ha Adam kaa e yo ɔ. (1 Mose 2:24) Abigail le kaa gba si himi ji nɔ́ ko nɛ ngɛ klɔuklɔu ngɛ Yehowa hɛ mi. E suɔ nɛ e sa Yehowa hɛ mi, enɛ ɔ he ɔ, e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e kɛ po e weku ɔ kɛ e huno ɔ he piɛ. E kɛ oya yemi tsi David blɔ konɛ e ko gbe Nabal. E kpa pɛɛ ngɛ yayami nɛ tsa pi lɛ nɛ e pee ɔ he po. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa suɔ yo kãtsɛ nɛ ɔ nɛ́ e fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi ɔ. Mɛni hunomɛ kɛ yigbayihi ma nyɛ maa kase ngɛ Abigail nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

11. (a) Mɛni nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe ngɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ a dɛ? (Efeso Bi 5:33) (b) Mɛni o kase ngɛ nɔ́ nɛ Carmen pee kɛ po e gba a he piɛ ɔ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Nɔ́ nɛ wa kase ngɛ mi. Yehowa suɔ kaa hunomɛ kɛ yigbayihi nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ a sibi nɛ hi si ke a kpɛti nɔ kake ha nɛ níhi a mi wa kɛ ha e he piɛɛlɔ ɔ po. Hyɛ bɔ nɛ Yehowa bua maa jɔ ha ke e na kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a ma tsu nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ he ní, nɛ a ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ bumi kpo jee kɛ tsɔɔ a sibi hulɔ! (Kane Efeso Bi 5:33.) Mo susu Carmen nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ Carmen sɛ gba si himi mi jeha ekpa se ɔ, e kɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ kase Baiblo ɔ, nɛ pee se ɔ, a baptisi lɛ. Carmen de ke: “Ye huno ɔ kplɛɛ we yi mi kpɔ nɛ i mwɔ nɛ ɔ nɔ. E je Yehowa he hunga. Ye huno ɔ jɛɔ mi nɛ e woɔ ye he gbeye kaa e kɛ mi be si hie hu.” Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Carmen ya nɔ nɛ e da nyagbahi nɛ e kɛ ngɛ kpee ngɛ e gba a mi ɔ nya. E bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ e huno ɔ jeha 50 sɔuu! Carmen de ke: “Benɛ be ngɛ mi puee ɔ, i ba nu ye huno ɔ sisi saminya, nɛ i kɛ lɛ tuɔ munyu ngɛ mi mi jɔmi mi. Akɛnɛ i le kaa gba si himi ngɛ klɔuklɔu ngɛ Yehowa hɛ mi he je ɔ, i pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ kɛ po wa gba a he piɛ. I susuu we gblee kaa ma je ye huno ɔ he, ejakaa i suɔ Yehowa.” c Ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ o gba a mi ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo kɛ da nya.

Mɛni o kase ngɛ Abigail pɛɛ si nɛ e fia kaa e maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ kɛ po e weku mi bi ɔmɛ a he piɛ ɔ mi? (Hyɛ kuku 11)


YAA NƆ NƐ O SƆMƆ YEHOWA KE MO NITSƐ O GBƆJƆMIHI HA NƐ O KƆNI MI JƆ̃

12. Ke wa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, kɛ wa ma nyɛ maa nu he ha kɛɛ?

12 Nyagba a. Eko ɔ, ke wa pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃. Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa ke wa pee yayami ɔ wa ‘tsui kuɔ nɛ wa haoɔ.’ (La 51:17) Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Robert ɔ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e ba pee asafo mi sɔmɔlɔ. Se kɛ̃ ɔ, e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, lɔ ɔ ha nɛ e yɔse kaa e je Yehowa se. E de ke: “Ye he nile bu mi fɔ wawɛɛ nitsɛ. Lɔ ɔ se ɔ, i hao wawɛɛ. I fo ya nɛ i sɔle ha Yehowa. Se i ba susu kaa Yehowa be ye sɔlemihi tue bue hu, ejakaa i ha nɛ e nine nyɛ si.” Ke wa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃ nɛ wa maa nu he kaa Yehowa kua wɔ. (La 38:4) Ke o nuɔ he jã a, mo susu nɔ ko nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ngɛ Baiblo ɔ mi, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa a he.

13. Mɛni yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ Petro pee, nɛ mɛni lɛ ha nɛ e ba jã?

13 Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́. Gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, bɔfo Petro pee ní komɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he. Kekleekle ɔ, Petro pee e he kaa e le nɔ́ fɛɛ nɔ́. E fĩa kaa ke kaseli kpa amɛ kua Yesu po ɔ, lɛɛ lɛɛ e maa ya nɔ maa mɛtɛ Yesu he kɛ ya si nyagbe. (Maak. 14:​27-29) Jehanɛ se hu ɔ, benɛ a ngɛ Getsemane abɔɔ ɔ mi ɔ, Petro nyɛ we nɛ e ya nɔ nɛ e hwɔɔ. (Maak. 14:​32, 37-41) Lɔ ɔ se ɔ, benɛ nihi babauu ba konɛ a ba nu Yesu ɔ, Petro kua lɛ. (Maak. 14:50) Nyagbenyagbe ɔ, Petro de si etɛ sɔuu kaa e li Yesu, nɛ e kã kita kɛ ma lakpa nɛ e ye ɔ nɔ mi. (Maak. 14:​66-71) Benɛ Petro yɔse kaa e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ? E hao wawɛɛ nɛ e fo ya, nɛ eko ɔ, e he nile po bu lɛ fɔ. (Maak. 14:72) Hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ Petro wawɛɛ ha benɛ pee se ɔ, e na nɛ a gbe e huɛ Yesu ɔ. E ngɛ heii kaa enɛ ɔ ha nɛ Petro pee basaa!

14. Mɛni ye bua Petro nɛ e sɔmɔ Yehowa ngɛ nyagbahi nɛ e kɛ kpe ɔ tsuo se? (Hyɛ foni ɔ.)

14 Petro nyɛ nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je. Petro tsɔ we e he ngɛ kaseli kpa amɛ a he, mohu ɔ, e ya a ngɔ nɛ a wo e bua wawɛɛ. (Luka 24:33) Jehanɛ se hu ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa e je e he kpo kɛ tsɔɔ Petro konɛ e wo lɛ he wami. (Luka 24:34; 1 Kor. 15:5) Pee se ɔ, benɛ Yesu kɛ Petro kɛ kaseli kpa amɛ kpe ɔ, Yesu kã we Petro hɛ mi ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he, mohu ɔ, e ngɔ ní tsumi nguahi kɛ wo e dɛ. (Yoh. 21:​15-17) Petro le kaa e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, se kɛ̃ ɔ, e kɔni mi jɔ̃ we. Mɛni he je? Ejakaa e ngɛ nɔ mi mami kaa loloolo ɔ, e Nyɔmtsɛ Yesu suɔ lɛ. Jehanɛ hu ɔ, kaseli kpa amɛ ya nɔ nɛ a ye bua Petro. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Petro sane ɔ mi?

Yohane 21:​15-17 ɔ tsɔɔ kaa Yesu kɔni mi jɔ̃ we ngɛ Petro he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ Petro ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa (Hyɛ kuku 14)


15. Mɛni nɔ mi mami nɛ Yehowa suɔ nɛ wa ná? (La 86:5; Roma Bi 8:​38, 39) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

15 Nɔ́ nɛ wa kase ngɛ mi. Yehowa suɔ nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e suɔ wɔ, nɛ e pee klaalo kaa e kɛ wa tɔmihi maa ke wɔ. (Kane La 86:5; Roma Bi 8:​38, 39.) Ke wa pee yayami ko ɔ, wa he nile buɔ wɔ fɔ. Tɔmi ko be he kaa wa maa nu he jã. Se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ waa nu he kaa Yehowa sume wɔ hu, aloo e kɛ wa tɔmi ɔ be wɔ kee. Mohu ɔ, e sa nɛ wa bi yemi kɛ buami oya nɔuu. Robert nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “I pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, ejakaa i he ye he ye tsɔ.” Se e ba yɔse kaa e sa nɛ e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ. E de ke: “Benɛ i ya na nikɔtɔma amɛ ɔ, a ye bua mi nɛ i nu he kaa Yehowa suɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, a kɔni mi jɔ̃ we ngɛ ye he. A ye bua mi nɛ i ná nɔ mi mami kaa Yehowa kua we mi.” Ke wa pee yayami ko nɛ wa pia wa he, nɛ wa bi yemi kɛ buami, nɛ wa bɔ mɔde kaa wa be jamɛ a yayami ɔ pee hu ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ, nɛ e kɛ wa tɔmi ɔmɛ maa ke wɔ. (1 Yoh. 1:​8, 9) Ke wa ná nɔ mi mami nɛ ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa ke wa pee yayami ko po.

Ke o na bɔ nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa ye bua mo ha a, mɛni nɔ mi mami lɛ o náa? (Hyɛ kuku 15)


16. Mɛni he je nɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ nyagbahi nɛ o kɛ maa kpe ɔ tsuo se?

16 Yehowa bua jɔɔ wawɛɛ kaa wa ngɛ mɔde bɔe kɛ ngɛ lɛ sɔmɔe ngɛ nyagbe be nɛ níhi a mi wa nɛ ɔ mi. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, wa ma nyɛ maa ya nɔ ma sɔmɔ lɛ ke wa kɔni mi jɔ̃ po. Wa ma nyɛ maa ya nɔ maa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ waa ngɔ a tɔmi kɛ ke mɛ ke a pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko po. Ke wa ya nɔ nɛ wa tsu nyagbahi nɛ maa te si ngɛ wa gba a mi ɔ he ní ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu wawɛɛ, nɛ wa ngɛ bumi kɛ ha gba si himi he blɔ nya tomi ɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke wa pee yayami ko ɔ, e sa nɛ wa bi Yehowa yemi kɛ buami, nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa Yehowa suɔ wɔ nɛ e kɛ wa tɔmi ɔ maa ke wɔ, konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ wɔ saminya ke wa ha we nɛ “wa kɔni mi nɛ jɔ̃ ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he.”—Gal. 6:9.

MƐNI MAA YE BUA WƆ KONƐ WAA YA NƆ NƐ WA SƆMƆ YEHOWA . . .

  • ke wa nyɛmi Kristofo no ko pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko?

  • ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ wa gba a mi?

  • ke wɔ nitsɛmɛ wa gbɔjɔmihi ha nɛ wa kɔni mi jɔ̃?

LA 139 Ngɔɔ Lɛ Kaa O Ngɛ Je Ehe ɔ Mi

a A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.

b Mawu Munyu ɔ wui nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ he wami kaa a je gba. E tsɔɔ hu kaa ke Kristofo no ko je gba a, e be he blɔ nɛ e kɛ nɔ kpa ya sɛɛ gba si himi mi. Se si fɔfɔɛ komɛ ha nɛ Kristofohi komɛ mwɔ a yi mi kpɔ kaa a maa je gba. Hyɛ nyagbe ningma 4 nɛ ji “Gba Jemi” nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ.

c Ke o suɔ nɛ o na nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko kɛ piɛɛ he ɔ, hyɛ video nɛ ji, Ko Ha Nɛ Je ɔ Tue Mi Jɔmi ɔ Nɛ Sisi Mo!—Darrel Kɛ Deborah Freisinger nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.