Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 20

Mɛni Nɛ Kpo Jemi Womi ɔ Tsɔɔ Kaa E Maa Ba Mawu He Nyɛli A Nɔ?

Mɛni Nɛ Kpo Jemi Womi ɔ Tsɔɔ Kaa E Maa Ba Mawu He Nyɛli A Nɔ?

“A bua a nya kɛ ya he nɛ a tsɛɔ ngɛ Hebri gbi mi ke Hamagedɔn ɔ.”​—KPOJ. 16:16.

LA 150 Hla Mawu Se Blɔ Konɛ E He O Yi Wami

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Mɛni nɛ Kpo Jemi womi ɔ de ngɛ Mawu we bi a he?

 KPO JEMI womi ɔ tsɔɔ kaa a to Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ sisi, nɛ a fiee Satan kɛ je hiɔwe. (Kpoj. 12:1-9) Enɛ ɔ ha nɛ tue mi jɔmi ba hiɔwe se zugba a nɔ lɛɛ e ngɔ nyagbahi kɛ ba. Mɛni he je? Ejakaa Satan mi mi fu nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ zugba a nɔ ɔ.​—Kpoj. 12:12, 15, 17.

2. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ́ waa hɛɛ wa anɔkuale yemi ɔ mi?

2 Kɛ wa maa pee kɛ hɛɛ wa anɔkuale yemi ɔ mi ngɛ tuami nɛ Satan ngɛ wɔ tuae ɔ tsuo se ha kɛɛ? (Kpoj. 13:10) Nɔ́ kake nɛ maa ye bua wɔ ji nɛ wa maa le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ, bɔfo Yohane tsɔɔ jɔɔmi komɛ nɛ e be kɛe nɛ wa ma ná. Jɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji kaa a ma kpata Mawu he nyɛli a hɛ mi. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Kpo Jemi womi ɔ kale he nyɛli nɛ ɔmɛ ha, kɛ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ.

“OKADIHI” NƐ A KƐ KALE MAWU HƐ NYƐLI

3. Mɛni ji okadi komɛ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi?

3 Kekleekle kuku nɛ ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ ha nɛ wa le kaa níhi nɛ wa kaneɔ ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ ji níhi nɛ a kɛ “okadihi” da si kɛ ha mɛ. (Kpoj. 1:1) A ngɔ okadihi kɛ kale Mawu he nyɛli, nɛ a tu lohwe awi yeli fuu a he munyu ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a tu “lohwe awi yelɔ ko nɛ e ngɛ kpo jee ngɛ wo ɔ mi kɛ ma” a he munyu. “E ngɛ koli nyɔngma kɛ yi kpaago.” (Kpoj. 13:1) Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, a tu “lohwe awi yelɔ kpã ko nɛ e ngɛ kpo jee ngɛ zugba a mi kɛ ma” a he munyu. Lohwe awi yelɔ nɛ ɔ tuɔ munyu kaa drako nɛ e haa nɛ “la jeɔ hiɔwe kɛ baa.” (Kpoj. 13:11-13) Lɔ ɔ se ɔ, lohwe awi yelɔ kpa ko hu je kpo nɛ yo ajuama a hii si ngɛ e nɔ. Lohwe nɛ ɔ ji “lohwe awi yelɔ tsutsuutsu ko.” Lohwe awi yeli etɛ nɛ ɔmɛ daa si kɛ ha nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ Yehowa Mawu kɛ e Matsɛ Yemi ɔ kɛ je blema. Enɛ ɔ he je ɔ, e he hia kaa wa maa le lohwe awi yeli nɛ ɔmɛ a mi tso.​—Kpoj. 17:1, 3.

LOHWE AWI YELI NGUANGUAHI EYWIƐ

A “je wo ɔ mi kɛ ba.” (Dan. 7:1-8, 15-17) A daa si kɛ ha je mi nɔ yemihi nɛ a te si kɛ wo Mawu we bi nɛ a bɔni nɔ yemi kɛ je Daniel be ɔ mi (Hyɛ kuku 4, 7)

4-5. Kɛ nɔ́ nɛ a de ngɛ Daniel 7:15-17 ɔ ye bua wɔ nɛ wa nu nɔ́ nɛ okadi nɛ ɔmɛ tsɔɔ ɔ sisi ha kɛɛ?

4 Loko wa ma nyɛ ma yɔse he nyɛli nɛ ɔmɛ ɔ, e sa nɛ waa le nɔ́ nɛ lohwe awi yeli ɔmɛ kɛ yo ajuama a daa si kɛ ha. Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ nu sisi ji kaa wa maa ngmɛ blɔ nɛ Baiblo ɔ nitsɛ nɛ tsɔɔ wɔ nya. A tsɔɔ okadihi babauu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ nya ngɛ Baiblo womi kpahi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, gbalɔ Daniel nla nɛ “lohwe nguangua munomuno eywiɛ je wo ɔ mi kɛ ba.” (Dan. 7:1-3) Daniel tsɔɔ nɔ́ nɛ a daa si kɛ ha. Lohwe awi yeli nguangua nɛ ɔmɛ daa si kɛ ha “matsɛmɛ” loo nɔ yemihi. (Kane Daniel 7:15-17.) Mi tsɔɔmi nɛ ngɛ heii nɛ ɔ ye bua wɔ nɛ wa ba na kaa lohwe awi yeli nɛ Kpo Jemi womi ɔ tu a he munyu ɔ ma nyɛ maa da si kɛ ha ma kudɔmi blɔ nya tomi ɔmɛ hulɔ.

5 Amlɔ nɛ ɔ, wa ma susu okadi komɛ nɛ Kpo Jemi womi ɔ tu a he munyu ɔ a he. Ke wa pee jã a, wa maa na bɔ nɛ Baiblo ɔ maa ye bua wɔ kɛ yɔse nɔ́ nɛ okadi nɛ ɔmɛ daa si kɛ ha. Wa maa je sisi kɛ je lohwe awi yeli munomuno ɔmɛ a nɔ. Kekleekle ɔ, wa ma yɔse nɔ nɛ a daa si kɛ ha. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ ba lohwe awi yeli nɛ ɔmɛ a nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, ma susu bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ kɔɔ wa he ha a he.

WA LE MAWU HE NYƐLI ƆMƐ A MI TSO

LOHWE AWI YELƆ NƐ NGƐ YI KPAAGO Ɔ

E ‘je wo ɔ mi kɛ ba’ nɛ e ngɛ yi kpaago, koli nyɔngma, kɛ matsɛ jlasi nyɔngma. (Kpoj. 13:1-4) E daa si kɛ ha nɔ yemihi tsuo nɛ a ye adesahi a nɔ kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. Yi kpaago ɔ peeɔ je ɔ tsuo nɔ yeli kpaago nɛ a te si kɛ wo Mawu we bi ɔ he okadi (Hyɛ kuku 6-8)

6. Mɛni nɛ lohwe awi yelɔ nɛ e ngɛ yi kpaago nɛ a tu e he munyu ngɛ Kpo Jemi 13:1-4 ɔ daa si kɛ ha?

6 Mɛni nɛ lohwe awi yelɔ nɛ ngɛ yi kpaago ɔ daa si kɛ ha? (Kane Kpo Jemi 13:1-4.) Wa yɔse kaa lohwe awi yelɔ nɛ ɔ ngɛ kaa ngatsɛ. E nanewɛɛ ngɛ kaa osisiblisi nanewɛɛ, nɛ e nya ngɛ kaa jata nya, nɛ e ngɛ koli nyɔngma. A tu lohwe awi yeli eywiɛ a he munyu ngɛ Daniel yi 7 ɔ mi. E slo bɔ nɛ lohwe nɛ ɔmɛ eko fɛɛ eko ngɛ ha. Se lohwe awi yelɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ ngɛ suhi nɛ lohwe awi yeli nɛ a tu a he munyu ngɛ Daniel womi ɔ mi ɔ ngɛ ɔ tsuo eko. Lohwe awi yelɔ nɛ ɔ dɛ si kɛ ha nɔ yemi kake aloo nɔ yemi ko nɛ ngɛ he wami wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo. A tsɔɔ kaa e ngɛ “wɛtso fɛɛ wɛtso kɛ nimli kɛ lilɛ kɛ je ma nɔ” yee. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e nɔ kuɔ pe nɔ yemi fɛɛ nɔ yemi nɛ ngɛ zugba a nɔ. (Kpoj. 13:7) Lɔ ɔ he ɔ, lohwe awi yelɔ nɛ ɔ daa si kɛ ha nɔ yemihi tsuo nɛ a ye adesahi a nɔ kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. *​—Fiɛlɔ 8:9.

7. Mɛni nɛ lohwe awi yelɔ nɛ ngɛ yi kpaago ɔ, e yi ɔ eko fɛɛ eko daa si kɛ ha?

7 Mɛni nɛ yi kpaago ɔmɛ eko fɛɛ eko daa si kɛ ha? Kpo Jemi yi 17 ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa na heto ɔ. E kale bɔ nɛ lohwe awi yelɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Kpo Jemi yi 13 ɔ ngɛ ha. Kpo Jemi 17:10 de ke: “Matsɛmɛ kpaago ngɛ: Enuɔ nɔ si, kake ngɛ, nɛ kake lɛɛ e ba sui lolo; se ke e ná nɛ e ba su ɔ, e sa nɛ e ba hi si be bɔɔ ko.” A ngɔ nɔ yemihi nɛ Satan kɛ tsu ní ngɛ je ɔ mi ɔ a kpɛti kpaago kɛ to lohwe awi yelɔ ɔ “yi” kpaago ɔmɛ a he ejakaa a ngɛ he wami wawɛɛ. Mɛ ji je ɔ mi nɔ yemihi nɛ a ngɛ he wami wawɛɛ nɛ a hi si, nɛ́ a te si kɛ wo Mawu we bi. Benɛ e ke e suu bɔfo Yohane be ɔ mi ɔ, nɔ yemi nɛ ɔmɛ a kpɛti enuɔ ba ye nɔ momo. Mɛ ji: Egipt, Asiria, Babilon, Medo-Persia, kɛ Hela. Benɛ Yohane na nina nɛ ɔ, nɔ yemi nɛ he wa ngɛ je ɔ mi nɛ ji nɔ yemi ekpane ɔ ngɛ nɔ yee. Lɔ ɔ ji Roma nɔ yemi ɔ. Nɔ yemi te nɛɛ nɛ maa pee nɔ yemi kpaagone ɔ, nɛ ji nyagbe nɔ́ ɔ aloo yi ɔ?

8. Nɔ yemi te nɛɛ lɛ lohwe awi yelɔ yi kpaagone ɔ daa si kɛ ha?

8 Amlɔ nɛ ɔ, gbamihi nɛ a ngɛ Daniel womi ɔ mi ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa na lohwe awi yelɔ ɔ yi kpaagone ɔ, nɛ ji nyagbe yi ɔ. Mɛni nɔ yemi nɛ́ ngɛ he wami ngɛ je ɔ mi lɛ ngɛ nɔ yee ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔ mi, loo “Nyɔmtsɛ ɔ ligbi ɔ mi.” (Kpoj. 1:10) Lɔ ɔ ji Anglo-Amerika Nɔ Yemi ɔ. Mahi enyɔ nɛ ji United Kingdom kɛ United States of America nɛ peeɔ nɔ yemi nɛ ɔ. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Kpo Jemi 13:1-4 ɔ, wa ma nyɛ maa ma nya si kaa lohwe awi yelɔ yi kpaagone ɔ daa si kɛ ha Anglo-Amerika Nɔ Yemi ɔ.

LOHWE AWI YELƆ NƐ E NGƐ KOLI ENYƆ KAA JIJƆ BI

E ‘je kpo ngɛ zugba a mi kɛ ma’ nɛ e ngɛ munyu tue “kaa drako.” E haa nɛ “la jeɔ hiɔwe kɛ baa” nɛ e peeɔ okadihi kaa “lakpa gbalɔ.” (Kpoj. 13:11-15; 16:13; 19:20) Lohwe awi yelɔ nɛ ngɛ koli enyɔ nɛ a tsɛ lɛ ke lakpa gbalɔ ɔ daa si kɛ ha Anglo Amerika. Anglo Amerika sisi nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ tsuo nɛ e de mɛ ke á “pee lohwe awi yelɔ” nɛ e ngɛ yi kpaago kɛ koli nyɔngma a “he amaga” (Hyɛ kuku 9)

9. Mɛni nɛ lohwe awi yelɔ nɛ ngɛ “koli enyɔ kaa jijɔ bi” ɔ daa si kɛ ha?

9 Kpo Jemi yi 13 ɔ tsɔɔ kaa yi kpaagone ɔ nɛ ji Anglo-Amerika Nɔ Yemi ɔ peeɔ e ní hu kaa lohwe awi yelɔ ko nɛ e ngɛ “koli enyɔ kaa jijɔ bi, se e bɔni munyu tumi kaa drako.” Lohwe awi yelɔ nɛ ɔ ‘peeɔ okadi nguanguahi, e haa nɛ la jeɔ hiɔwe kɛ baa zugba a nɔ po ngɛ adesahi a hɛ mi.’ (Kpoj. 13:11-15) Kpo Jemi yi 16 kɛ 19 ɔ tsɛɛ lohwe awi yelɔ nɛ ɔ ke “lakpa gbalɔ.” (Kpoj. 16:13; 19:20) Daniel de nɔ́ ko kaa jã nɔuu; nɛ ji kaa, Anglo-Amerika Nɔ Yemi ɔ “ma kpata níhi a hɛ mi basabasa.” (Dan. 8:19, 23, 24) Jã pɛpɛɛpɛ lɛ ya nɔ ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi. Je mi si kpali nɛ a ngɛ Britain kɛ Amerika nɛ a pee kake kɛ pee oplɛmi nguahi enyɔ nɛ a fia nɛ ha nɛ ta a ba nyagbe ɔ nɛ. Ngɛ oplɛmi nɛ ɔmɛ a peemi mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Anglo-Amerika Nɔ Yemi ɔ ha nɛ ‘la je hiɔwe kɛ ba zugba a nɔ.’

LOHWE AWI YELƆ TSUTSUUTSU Ɔ

Yaholɔ ɔ nɛ ji Babilon Ngua a hii si ngɛ e nɔ. A kale lohwe awi yelɔ nɛ ɔ kaa matsɛ kpaanyɔne. (Kpoj. 17:3-6, 8, 11) Sisije ɔ, yaholɔ ɔ kudɔ lohwe awi yelɔ ɔ, se nyagbe ɔ, lohwe awi yelɔ ɔ kpata yaholɔ ɔ hɛ mi. Yaholɔ ɔ daa si kɛ ha je nɛ ɔ mi lakpa jamihi tsuo. Mwɔnɛ ɔ, lohwe awi yelɔ ɔ daa si kɛ ha Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ nɛ e fĩɔ je nɛ ɔ mi ma kudɔmi blɔ nya tomi ɔmɛ a se ɔ (Hyɛ kuku 10, 14-17)

10. Mɛni nɛ “lohwe awi yelɔ ɔ he amaga a” daa si kɛ ha? (Kpo Jemi 13:14, 15; 17:3, 8, 11)

10 Jehanɛ hu ɔ, Kpo Jemi womi ɔ tu lohwe awi yelɔ kpa ko hu he munyu. Lohwe awi yelɔ nɛ ɔ ngɛ kaa lohwe awi yelɔ nɛ ngɛ yi kpaago ɔ, se enɛ ɔ lɛɛ e ngɛ tsutsuutsu. A tsɛ lɛ ke “lohwe awi yelɔ ɔ he amaga a,” nɛ a kale lɛ kaa “matsɛ kpaanyɔne.” * (Kane Kpo Jemi 13:14, 15; 17:3, 8, 11.) Yohane tsɔɔ kaa jinɛ “matsɛ” nɛ ɔ ngɛ, se e su he ko ɔ, a nɛ lɛ hu se e kpale ba ekohu. Enɛ ɔ kaleɔ bɔ nɛ Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ peeɔ níhi kɛ fĩɔ je ɔ mi ma kudɔmi blɔ nya tomi ɔmɛ a se ɔ ha a saminya. Be ko nɛ be ɔ, jinɛ a tsɛɛ kuu nɛ ɔ ke Je Ma Amɛ A Somi. Se e ba gu loo e laa ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi. A kpale to sisi ekohu nɛ a ha lɛ biɛ nɛ wa le mwɔnɛ ɔ, nɛ ji Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ.

11. Mɛni lohwe awi yeli ɔmɛ woɔ nihi he wami nɛ a pee, nɛ mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa ye mɛ gbeye?

11 Lohwe awi yeli ɔmɛ loo je ɔ mi nɔ yemi ɔmɛ tuɔ lakpa munyuhi kɛ woɔ nihi he wami nɛ a te si kɛ wo Yehowa kɛ e we bi. Ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, a ma bua “matsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔmɛ” a nya kɛ ha Harmagedon ta a nɛ ji “Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta a.” (Kpoj. 16:13, 14, 16) Se e sɛ nɛ waa ye gbeye kulaa. Yehowa, wa Mawu nɛ e ngɛ he wami ɔ kɛ oya yemi ma kpɔ̃ nihi tsuo nɛ a fĩɔ e nɔ yemi ɔ se ɔ.​—Eze. 38:21-23.

12. Mɛni maa ba lohwe awi yeli ɔmɛ tsuo a nɔ?

12 Mɛni maa ba lohwe awi yeli ɔmɛ tsuo a nɔ? Kpo Jemi 19:20 ɔ ha heto ke: “Nɛ a nu lohwe awi yelɔ ɔ kɛ lakpa gbalɔ ɔ nɛ e pee nyakpɛ okadihi ngɛ e hɛ mi nɛ e gu lɔ ɔ nɔ kɛ sisi ni nɛmɛ nɛ a nine su lohwe awi yelɔ ɔ kadimi ɔ nɔ kɛ ni nɛmɛ nɛ a ja e he amaga a. A sake mɛ tsuo kɛ wo la taku ɔ nɛ e ngɛ tsoe gegeege kɛ sɔlfa a mi hɛ ngmengmle.” Lɔ ɔ he ɔ, nɔ yemi nɛ ɔmɛ maa hi nɔ yee nɛ Mawu ma kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ.

13. Mɛni nyagbahi nɛ nɔ yeli komɛ kɛ baa Kristofohi a nɔ?

13 Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ? Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, e sa nɛ waa ye Mawu anɔkuale nɛ wa fĩ e Matsɛ Yemi ɔ pɛ se. (Yoh. 18:36) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa kɛ wa he nɛ wo ma kudɔmi sanehi a mi. E be gbɔjɔɔ kaa wa maa pee jã ejakaa je nɛ ɔ mi nɔ yemi ɔmɛ suɔ kaa wa fĩ a se ngɛ wa munyu tutui kɛ wa ní peepee mi. Nihi nɛ a nyɛ a nɔ nɛ a fĩ a se ɔ ma ná lohwe awi yelɔ ɔ kadimi nɔ́ ɔ eko. (Kpoj. 13:16, 17) Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ná jamɛ a kadimi nɔ́ ɔ, Yehowa be e nɔ kplɛɛe, nɛ e be neneene wami náe. (Kpoj. 14:9, 10; 20:4) Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ yeli ɔmɛ ngɛ wa nɔ nyɛe kaa wa fĩ a se kaa mɛni po ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa fĩ si, nɛ wa ko ngɔ wa he kɛ wo ma kudɔmi sanehi a mi.

YAHOLƆ NGUA A NYAGBE Ɔ MAA PEE HƐ MI SI PUEMI

14. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Kpo Jemi 17:3-5 ɔ, mɛni nɛ bɔfo Yohane na nɛ ha nɛ e nya kpɛ e he wawɛɛ?

14 Bɔfo Yohane tsɔɔ kaa e na nɔ́ kpa ko nɛ ha nɛ ‘e nya kpɛ e he wawɛɛ nitsɛ.’ Mɛni e na a? E na yo ko nɛ e hii si ngɛ lohwe awi yeli nɛ ɔmɛ a kpɛti kake nɔ. (Kpoj. 17:1, 2, 6) A tsɔɔ kaa yo nɛ ɔ ji “yaholɔ ngua,” nɛ a tsɛɛ lɛ ke “Babilon Ngua a.” E kɛ ‘zugba a nɔ matsɛmɛ ɔmɛ bɔ ajuama.’​—Kane Kpo Jemi 17:3-5.

15-16. Mɛnɔ ji “Babilon Ngua a,” nɛ kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?

15 Mɛnɔ ji “Babilon Ngua a”? Yo nɛ ɔ be nyɛe maa da si kɛ ha ma kudɔmi blɔ nya tomi ko ejakaa Kpo Jemi womi ɔ tsɔɔ kaa e kɛ je ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ bɔ ajuama. (Kpoj. 18:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lohwe awi yelɔ ɔ nɔ nɛ e hii si ngɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ mɔde bɔe kaa e ma kudɔ je ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ. Jehanɛ hu ɔ, e be nyɛe maa da si kɛ ha jua yemi blɔ nya tomihi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi, nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ, ejakaa ngɛ yaholɔ ngua a se ɔ, Kpo Jemi womi ɔ tu “zugba a nɔ jua yeli” ɔmɛ hu a he munyu.​—Kpoj. 18:11, 15, 16.

16 Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “yaholɔ” ɔ ma nyɛ maa da si kɛ ha nihi nɛ a tsɛɛ a he ke Mawu jali, se mohu ɔ, a ngɔɔ a he kɛ woɔ lakpa jami mi, aloo ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a kɛ je ɔ bɔɔ. (Eze. 16:2, 35, 36; Yak. 4:4) Baiblo ɔ tuɔ nihi nɛ a jaa Mawu ngɛ anɔkuale mi ɔ a he munyu kaa nihi nɛ ‘a he tsɔ,’ nɛ e tsɛɛ mɛ ke “a ji nyumuhi nɛ a li yo.” (2 Kor. 11:2; Kpoj. 14:4) Blema Babilon ji he nɛ lakpa jami he si ngɛ wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Babilon Ngua a daa si kɛ ha lakpa jami slɔɔto ɔmɛ tsuo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ ji lakpa jamihi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ.​—Kpoj. 17:5, 18; hyɛ munyu nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ nɛ e yi ji “What Is Babylon the Great?

17. Mɛni maa ba Babilon Ngua a nɔ?

17 Mɛni maa ba Babilon Ngua a nɔ? Kpo Jemi 17:16, 17 ɔ ha sane bimi nɛ ɔ heto. E de ke: “Nɛ koli nyɔngma amɛ nɛ o na a kɛ lohwe awi yelɔ ɔ maa nyɛ yaholɔ ɔ, nɛ a ma kpɔ̃ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ e dɛ, nɛ e maa hɛɛ e he gu, nɛ a maa ye e he lo ɔ, nɛ a kɛ la maa sã lɛ kulaa. Ejakaa Mawu ngɔ kɛ wo a tsui mi kaa a tsu e susumi ɔ he ní.” Ee, Yehowa maa wo je ma amɛ he wami konɛ a ngɔ lohwe awi yelɔ tsutsuutsu ɔ nɛ ji Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ kɛ tua lakpa jamihi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ konɛ a kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ.​—Kpoj. 18:21-24.

18. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ we Babilon Ngua a se ngɛ nɔ́ ko nɔ́ mi?

18 Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ? E he hia nɛ waa ya nɔ nɛ wa ha nɛ wa ‘jami nɛ he tsɔ, nɛ mu ko nɛ ko hi he ngɛ wa Mawu ɔ hɛ mi.’ (Yak. 1:27) E sɛ nɛ waa ngmɛ blɔ kɔkɔɔkɔ nɛ lakpa tsɔɔmihi nɛ ná wa nɔ he wami, nɛ e sɛ nɛ waa ngɔ wa he kɛ wo gbijlɔhi nɛ a kɛ wɔ jami ngɛ tsakpa mi. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ nɛ waa pee wa ní kaa bɔ nɛ nihi nɛ a be je mi bami ɔ peeɔ ɔ. E sa nɛ waa yu wa he kɛ je mumi yayami ní peepeehi nɛ Babilon Ngua a ngɔɔ e he kɛ woɔ mi ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e sa waa ya nɔ nɛ waa bɔ nihi kɔkɔ nɛ a “je kpo ngɛ e mi” konɛ Mawu nɛ ko kpata a hɛ mi kɛ piɛɛ e he.​—Kpoj. 18:4.

KOJOMI NƐ MAA BA MAWU HE NYƐLƆ NGUA A NƆ

DRAKO NGUA A NƐ E TSUƆ TSUTSUUTSU KAA LA A

Satan ngɔ he wami kɛ wo lohwe awi yelɔ ɔ dɛ. (Kpoj. 12:3, 9, 13; 13:4; 20:2, 10) A ma sake Satan nɛ ji Yehowa he nyɛlɔ ngua a kɛ fɔ muɔ voo ɔ mi jeha 1,000. Lɔ ɔ se ɔ, a ma sake Satan kɛ fɔ “la kɛ sɔlfa taku ɔ mi” (Hyɛ kuku 19-20)

19. Mɛnɔ ji ‘drako ngua a nɛ e tsuɔ tsutsuutsu kaa la’ a?

19 Kpo Jemi womi ɔ kale “drako ngua ko nɛ e tsuɔ tsutsuutsu kaa la,” a hulɔ. (Kpoj. 12:3) Drako nɛ ɔ kɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hwu. (Kpoj. 12:7-9) E tuaa Mawu we bi, nɛ e ngɔɔ he wami kɛ haa lohwe awi yelɔ ɔ loo je ɔ mi nɔ yeli. (Kpoj. 12:17; 13:4) Mɛnɔ ji drako ɔ? Lɛ ji “blema sinɔ ɔ, nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Abosiami kɛ Satan ɔ.” (Kpoj. 12:9; 20:2) Lɛ ji nɔ nɛ fĩɔ Yehowa he nyɛli ɔmɛ tsuo a se.

20. Mɛni maa ba drako ɔ nɔ?

20 Mɛni maa ba drako ɔ nɔ? Kpo Jemi 20:1-3 ɔ tsɔɔ kaa bɔfo ko ma sake lɛ kɛ fɔ muɔ voo ɔ mi nɛ enɛ ɔ maa pee kaa nɔ́ nɛ a wo lɛ tsu. Be mi nɛ Satan ngɛ muɔ voo ɔ mi ɔ, e be nyɛe nɛ e “sisi je ma amɛ hu kɛ yaa si be nɛ jeha 1,000 ɔ maa ba nyagbe.” Nyagbenyagbe ɔ, a ma sake Satan kɛ e daimonio ɔmɛ tsuo “ngɔ wo la kɛ sɔlfa taku ɔ mi,” nɛ tsɔɔ kaa a ma kpata e hɛ mi pɛsɛpɛsɛ. (Kpoj. 20:10) Moo po je ko nɛ Satan kɛ e daimonio ɔmɛ be mi ɔ he foni nɛ o hyɛ. Jamɛ a be ɔ maa pee bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ!

21. Mɛni he je nɛ níhi nɛ wa kane ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa bua nɛ jɔ ɔ?

21 E ngɛ bua jɔmi kaa wa nu okadihi nɛ a tu he munyu ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ sisi. Amlɔ nɛ ɔ, wa le Yehowa he nyɛli ɔmɛ a mi tso, nɛ wa ba le nɔ́ nɛ maa ba a nɔ hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “nɔ nɛ e woɔ e gbi nɔ kɛ kaneɔ gbami nɛ ɔ mi munyu ɔmɛ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a nuɔ nɛ a yeɔ níhi nɛ a ngma ngɛ mi ɔmɛ a nɔ ɔ ngɛ bua jɔmi”! (Kpoj. 1:3) Se ke a kpata Mawu he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi ɔ, mɛni jɔɔmihi nɛ nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ ma ná? Wa ma susu lɔ ɔ he ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

LA 23 Yehowa Je E Nɔ Yemi ɔ Sisi

^ Kpo Jemi womi ɔ ngɔ okadihi kɛ tsu ní kɛ kadi Mawu he nyɛli. Daniel womi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ nɔ́ nɛ okadi nɛ ɔmɛ daa si kɛ ha. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, waa kɛ gbami komɛ nɛ ngɛ Daniel womi ɔ mi ɔ maa to gbamihi kaa jã nɛ a ngɛ Kpo Jemi womi mi ɔ he. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa yɔse Mawu he nyɛli. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ɔ he.

^ Nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa lohwe awi yelɔ nɛ e ngɛ yi kpaago ɔ daa si kɛ ha nɔ yemihi tsuo ɔ ji kaa e ngɛ “koli nyɔngma.” Behi fuu ɔ, ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ yibɔ nɛ ji nyɔngma daa si kɛ haa nɔ́ ko nɛ e su kɛ pi si.

^ Lohwe awi yelɔ ɔ he amaga a ngɛ slɔɔto ngɛ kekleekle lohwe awi yelɔ ɔ he, ejakaa “jlasi” be lohwe awi yelɔ ɔ he amaga a koli ɔmɛ a he. (Kpoj. 13:1) Nɔ́ he je ji kaa ‘e je matsɛmɛ kpaago ɔmɛ a mi,’ nɛ a ngɔ e náa e he wami ɔ kɛ jeɔ. Hyɛ munyu nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ nɛ e yi ji “What Is the Scarlet-Colored Beast of Revelation Chapter 17?