Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

A Da Mawu Nitsɛ E Womi ɔ Nɔ Kɛ To Níhi A He Blɔ Nya

A Da Mawu Nitsɛ E Womi ɔ Nɔ Kɛ To Níhi A He Blɔ Nya

‘Nile Yehowa kɛ bɔ je ɔ. Ga lɛ e kɛ ngɔ hiɔwe ngɔ to e blɔ he.’ —ABƐ 3:19.

LAHI: 6, 24

1, 2. (a) Kɛ nihi peeɔ a ní ngɛ anɔkuale sane nɛ ji kaa Mawu ngɛ blɔ nya tomi ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

ANƐ Mawu ngɛ blɔ nya tomi ko lo? Eko ɔ, ni komɛ ma de ke: “E he hia we nɛ blɔ nya tomi ko nɛ tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e sa kaa o pee. Nɔ́ nɛ he hia pɛ ji kaa huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti.” Anɛ susumi nɛ ɔ da lo? Mɛni ji anɔkuale ɔ?

2 Mawu peeɔ e ní ngɛ blɔ nya tomi nya. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu odasehi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa a he. Jehanɛ hu ɔ, wa ma susu bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa guɔ e blɔ nya tomi ɔ nɔ kɛ haa wɔ ɔ he. (1 Kor. 14:33, 40) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ mwɔnɛ ɔ tsuo ɔ, Ngmami ɔ ye bua Yehowa blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ hehi fuu. Akɛnɛ waa kɛ Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní he je ɔ, asafo ɔ he tsɔ, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi ngɛ mi.

YEHOWA JI BLƆ NYA TOLƆ NƐ PE KULAA

3. Mɛni ha nɛ o he ye kaa Yehowa ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa a?

3 Adebɔ tsɔɔ kaa Mawu ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa. Baiblo ɔ de ke, ‘Nile Yehowa kɛ bɔ je ɔ. Ga lɛ e kɛ ngɔ hiɔwe ngɔ to e blɔ he.’ (Abɛ 3:19) ‘Mawu blɔ ɔmɛ a he níhi bɔɔ kɛkɛ wa le’ nɛ e he “níhi bɔɔ kɛkɛ nɛ wa nu kɛ wa tue.” (Hiob 26:14) Se kɛ̃ ɔ, níhi bɔɔ ko nɛ wa le kɛ kɔ si bɔlemi dodoehi, dodoehi, kɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a he ɔ haa nɛ wa naa kaa a to ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya saminya. (La 8:3, 4) Dodoehi akpehi abɔ lɛ ngɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a mi, nɛ mɛ tsuo a ngɛ a blɔhi a nɔ pɛpɛɛpɛ. Mo susu bɔ nɛ si bɔlemi dodoe nɛ ɔmɛ bɔleɔ pu ɔ be fɛɛ be nɛ ekoeko ji e blɔ nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa nɛ tsɔɔ mɛ blɔ nɛ e sa kaa a gu nɔ. Enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ! Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa ngɔ “nile kɛ pee hiɔwe kɛ zugba” a he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa naa kaa e sa nɛ wa je e yi, wa sɔmɔ lɛ, nɛ wa fĩ e se.—La 136:1, 5-9.

4. Mɛni he je nɛ je mi si kpali nyɛ we nɛ a ha sane bimihi fuu a heto ɔ?

4 Je mi si kpami ha nɛ wa ba le níhi fuu kɛ kɔ je mluku ɔ kɛ zugba a nɛ ji wa we ɔ he, nɛ nile nɛ ɔ ye bua wɔ wawɛɛ ngɛ si himi mi. Se sane bimihi fuu ngɛ nɛ je mi si kpali nyɛ we nɛ a ha a heto. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a kaseɔ dodoehi a he ní ɔ be nyɛe maa tsɔɔ blɔ nɔ nɛ je mluku ɔ gu kɛ ba, aloo nɔ́ he je nɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi ngɛ si bɔlemi dodoe nɛ ji Zugba a nɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, nihi fuu nyɛ we nɛ a tsɔɔ nɔ́ he je nɛ adesahi suɔ kaa a hi wami mi daa a. (Fiɛlɔ 3:11, NW) Mɛni he je nɛ sane bimihi nɛ a he hia fuu ngɛ nɛ nihi nɛ a heto ɔ? Nɔ́ he je ji kaa, je mi si kpali kɛ nihi fuu tsɔɔ kaa Mawu ko be, nɛ su tsakemi tsɔɔmi ɔ mohu ji anɔkuale. Se Yehowa ha wɔ sane bimihi nɛ ngɛ wa nya gbae ɔ tsuo a heto ngɛ lɛ nitsɛ e Womi ɔ mi.

5. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ adebɔ he mlaahi yeɔ bua wɔ ngɛ?

5 Yehowa ha wɔ adebɔ he mlaahi fuu. Mlaa nɛ ɔmɛ tsakee we. Nihi nɛ a dlaa klamahi, paipi he ní tsuli, tsu mami he ga ní tsuli, nihi nɛ a kudɔɔ kɔɔhiɔ mi lɛhi, kɛ dɔkitahi ngɔɔ mlaa nɛ ɔmɛ kɛ tsuɔ ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, akɛnɛ he nɛ adesahi a tsui ngɛ ɔ tsakee we he je ɔ, e yi ha dɔkitahi kaa a maa le he nɛ nɔ ko tsui ngɛ ke a ma nɔ ɔ gbami. Nɛ wɔ tsuo waa kɛ adebɔ he mlaa nɛ ɔmɛ tsuɔ ní. Adebɔ he mlaa ko tsɔɔ kaa ke nɔ ko tu kɛ je hiɔwe ɔ, e ma ba nɔ zugba. Ke nɔ ko yi mlaa nɛ ɔ nɔ, nɛ e susu kaa ke e tu kɛ je hiɔwe ɔ, e be zugba nɔe ɔ, lɛɛ e maa ye e he awi!

MAWU LƐ TO HE BLƆ NYA

6. Mɛni he je nɛ e sa kaa Yehowa sɔmɔli nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ nya tomi nya a?

6 Blɔ nɔ nɛ a gu kɛ to je ɔ he blɔ nya a ngɛ nyakpɛ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ná nɔmi mami kaa, Yehowa suɔ kaa e sɔmɔli nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ nya tomi nya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu ha wɔ Baiblo ɔ konɛ e tsɔɔ wɔ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã. Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ aloo e we asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ tsu we ní, nɛ waa kɛ e sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hu tsu we ní ɔ, wa bua be jɔe ngɛ si himi mi.

7. Mɛni tsɔɔ kaa Baiblo ɔ ji womi nɛ a to he blɔ nya a?

7 Tsa pi Yuda bi kɛ Kristofohi a womihi nɛ adesahi bua nya kɛkɛ ji Baiblo ɔ. Mohu ɔ, e ji womi ko nɛ a to he blɔ nya saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji womi nɛ je Mawu ngɔ. Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ tsuo kɛ a he kpaa gbi. Kɛ je Mose kekleekle womi ɔ kɛ ya ta Kpojemi ɔ tsɔɔ kaa “nina” ko ma ba pee zugba a paradeiso ekohu. Nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi kaa “nina” nɛ ɔ ji Yesu Kristo. Kristo maa ye matsɛ, nɛ e kɛ maa tsɔɔ kaa Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e yeɔ adesahi tsuo a nɔ.—Kane 1 Mose 3:15; Mateo 6:10; Kpojemi 11:15.

8. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke a to Israel bi ɔmɛ a he blɔ nya a?

8 A to blema Israel bi ɔmɛ a he blɔ nya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mose Mlaa a tsɔɔ kaa a to blɔ nya konɛ ‘yi komɛ nɛ a sɔmɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ sinya a nya.’ (2 Mose 38:8) A ha Israel bi ɔmɛ mlaa nɛ tsɔɔ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ je a sito he ɔ, kɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ gbɛ kpe he bo tsu ɔ nɛ a ya ma ekohu. Pee se ɔ, Matsɛ David to blɔ nya, nɛ e gba Levi bi ɔmɛ kɛ osɔfo ɔmɛ kɛ wo kuuhi a mi. (1 Kron. 23:1-6; 24:1-3) Benɛ a bu Yehowa tue ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ wawɛɛ. A hi si ngɛ blɔ nya tomi nya, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hi a kpɛti.—5 Mose 11:26, 27; 28:1-14.

9. Mɛni tsɔɔ kaa a to Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he blɔ nya?

9 A to Kristofohi asafo nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu he blɔ nya. Jamɛ a be ɔ, a ngɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa asafo ɔ. Yesu bɔfo ɔmɛ ji kekleekle nihi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli. (Níts. 6:1-6) Pee se ɔ, a hla nyɛmimɛ nyumu komɛ kɛ piɛɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ ɔmɛ a he. (Níts. 15:6) Mawu mumi ɔ ye bua nyumuhi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, aloo nyumuhi nɛ a yeɔ bua nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ɔ nɛ a ngma sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔmɛ konɛ a kɛ ga womi kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ ha mɛ. (1 Tim. 3:1-13; Tito 1:5-9) Benɛ asafo ɔmɛ kɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ga womi ɔ tsu ní ɔ, kɛ a ná he se ha kɛɛ?

10. Benɛ asafohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ mlaahi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ha mɛ ɔ tsu ní ɔ, mɛni je mi kɛ ba? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

10 Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 16:4, 5. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ haa nɛ a ya slaa asafo ɔmɛ ɔ, ‘tsɔɔ asafo ɔmɛ mlaahi nɛ bɔfo ɔmɛ, kɛ asafo nikɔtɔma amɛ wo ngɛ Yerusalem ɔ konɛ a ye nɔ.’ Asafo ɔmɛ kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsu ní, nɛ “enɛ ɔ ha asafo ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi ba wa, nɛ daa nɛ ɔ, nihi babauu ba piɛɔ a he.” Anɛ wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ mi, nɛ wa kɛ tsu ní ngɛ Mawu asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ lo?

ANƐ O KƐ BLƆ TSƆƆMI TSUƆ NÍ LO?

11. Ke Mawu asafo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha a, kɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli nɛ a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?

11 Ke Mawu blɔ nya tomi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli, Ma Ajla Toli, kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ɔ, mɛni e sa kaa a pee? Yehowa nitsɛ e Womi ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wɔ tsuo waa ba wa he si nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi tue. (5 Mose 30:16; Heb. 13:7, 17) Mawu we bi ti si kɛ wui blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ, nɛ a tui he munyu nyanyaanya hulɔ, ejakaa su nɛ ɔ ma nyɛ ma puɛ suɔmi, tue mi jɔmi, kɛ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofo no nɛ yeɔ anɔkuale ɔ pee we e ní kaa Diotrefe. Diotrefe bui nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɛ e tsɔ atua kɛ si mɛ. (Kane 3 Yohane 9, 10.) Enɛ he ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i woɔ nyɛmimɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale lo? Ke nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha a, anɛ i kplɛɔ nɔ, nɛ i kɛ tsuɔ ní oya nɔuu lo?’

12. Mɛni ji tsakemi nɛ a pee ngɛ blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli ɔ he?

12 Mo susu yi mi kpɔ ko nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ mwɔ lingmi nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ November 15, 2014 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, tsɔɔ tsakemi nɛ a pee ngɛ blɔ nɔ nɛ a guu kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Ngɛ jamɛ a munyu ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ha kpɔ mi nɔ hyɛli ɔmɛ he blɔ kaa a hla asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Kaa bɔ nɛ a pee ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kɛ je September 1, 2014 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Kpɔ mi nɔ hyɛli ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa le nyumuhi nɛ a je a yi kɛ ha he blɔ nɛ ɔmɛ ɔ, nɛ ke e maa hi ɔ, a kɛ mɛ yaa fiɛɛmi. Jehanɛ hu ɔ, ke nyɛminyumu ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ hyɛɛ bɔ nɛ e weku ɔ bɔɔ mɔde ngɛ Mawu jami mi ha a hulɔ. (1 Tim. 3:4, 5) Asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ toɔ a tsui si nɛ a susuɔ nyɛmimɛ nɛ a je a yi ɔ a he ke ji a su níhi nɛ Ngmami ɔ ngɛ hlae ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli a he ɔ he.—1 Tim. 3:1-10, 12, 13; 1 Pet. 5:1-3.

13. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha wɔ ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ a se?

13 Asafo mi nikɔtɔma amɛ daa Baiblo ɔ nɔ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa wɔ, ejakaa a suɔ kaa a maa po asafo ɔ he piɛ nɛ a hyɛ nɔ. E sa nɛ waa bu nɔ hyɛli anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ mi ɔ tue, ejakaa a kɛ “sane kpakpa a” nɛ ngɛ Mawu nitsɛ e Womi ɔ mi ɔ nɛ tsuɔ ní. (1 Tim. 6:3) Mo kai ga womi nɛ Paulo kɛ ha nihi nɛ a bɛ a je mi saminya ngɛ asafo ɔ mi ɔ. A kpɛti ni komɛ “tsu we ní, se mohu a ngɔɔ a nya ngɔ woɔ nihi a sanehi a mi.” E ngɛ heii kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ wo mɛ ga, se a kɛ ga womi ɔ tsu we ní. Kɛ e sa kaa asafo ɔ kɛ nɔ ko kaa jã a nɛ hi si ha kɛɛ? Paulo tsɔɔ kaa: “Nyɛ kadi lɛ, nɛ nyɛɛ kɛ lɛ ko bɔ.” Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a kɛ nɔ ɔ nɛ bɔ, se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ a bu lɛ kaa he nyɛlɔ. (2 Tes. 3:11-15) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke nɔ ko yaa nɔ nɛ e peeɔ ní komɛ nɛ sɛ ngɛ asafo ɔ mi, kaa nɔ ko nɛ e kɛ nɔ ko nɛ be asafo ɔ mi ngɛ nyɛɛe konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, eko ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ maa tu magbɛ nɔ munyu ko kɛ bɔ lɛ kɔkɔ. (1 Kor. 7:39) Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ tu munyu ko kaa jã a, kɛ o peeɔ o ní ngɛ he ha kɛɛ? Ke o le nɔ nɛ ngɛ jamɛ a nɔ́ ɔ pee ɔ, anɛ o maa bɔ mɔde kaa o kɛ jamɛatsɛ ɔ be bɔe lo? Ke o fĩ si nɛ o kɛ lɛ bɔɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e na kaa e sa nɛ e kua je mi bami yaya a. [1]

NYƐƐ YA NƆ NƐ NYƐ HA NƐ ASAFO Ɔ HE NƐ TSƆ, NƐ TUE MI JƆMI KƐ KAKE PEEMI NƐ HI MI

14. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ?

14 Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ asafo ɔ he ma tsɔ. Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Korinto ɔ he nɛ o hyɛ. Paulo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e fiɛɛ ngɛ ma a mi, nɛ e suɔ e nyɛmimɛ nɛ a ji ‘ni klɔuklɔu’ ɔ. (1 Kor. 1:1, 2) Enɛ ɔ he ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ lɛ ha benɛ e nu he kaa nɔ ko bɔ ajuama, nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee we he nɔ́ ko, nɛ a ngmɛɛ e he nɛ e ngɛ asafo ɔ mi ɔ! Paulo de nikɔtɔma amɛ kaa a ngɔ jamɛatsɛ ɔ kɛ wo Satan dɛ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a fie nɔ ɔ kɛ je asafo ɔ mi. E sa nɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a je “masa” a konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. (1 Kor. 5:1, 5-7, 12) Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ pee juɛmi kaa e sa nɛ a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ ɔ, e sa nɛ wa fĩ se. Eko ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ tsake konɛ e bi Yehowa nɛ e ngɔ e yayami ɔ kɛ pa lɛ.

15. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ tue mi jɔmi nɛ hi asafo ɔ mi?

15 Nyagba kpa ko hu ngɛ Korinto asafo ɔ mi nɛ e sa kaa a tsu he ní. Nyɛmimɛ komɛ ya samaa a nyɛmimɛ ngɛ kojomi he. Paulo de nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. E de ke: “Nyɛ ha nɛ ni kpahi pee nyɛ yayami mohu jinɛ tse e ko hi!” (1 Kor. 6:1-8) Ní komɛ kaa jã yaa nɔ mwɔnɛ ɔ. Nyɛmimɛ komɛ kɛ a sibi pee ní tsumi he somi, se a ye hiɔ aloo a susu kaa a nyɛmi ɔ yi mɛ anɔkuale. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ pɛ nɛ ba a kpɛti. Ke e ba lɛ jã a, ni komɛ kɛ a nyɛmimɛ yaa kojomi he, se Mawu nitsɛ e Womi ɔ ha nɛ wa na kaa e hi kaa wa maa ye hiɔ mohu pe nɛ wa ma ha nɛ ni kpahi nɛ a gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ, aloo wa puɛ tue mi jɔmi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. [2] Ke wa ma nyɛ ma tsu nyagbahi nɛ a he wa a he ní, nɛ wa dla pɛhi ɔ, e sa nɛ waa ngɔ Yesu ga womi ɔ kɛ tsu ní. (Kane Mateo 5:23, 24; 18:15-17.) Ke wa peeɔ jã a, wa haa nɛ kake peemi hiɔ Yehowa sɔmɔli a kpɛti.

16. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ blɔ kaa Mawu we bi maa pee kake ɔ?

16 Yehowa nitsɛ e Womi ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa hyɛ blɔ kaa kake peemi maa hi e we bi a kpɛti ɔ. La polɔ ɔ la ke: “Hyɛ bɔ nɛ e hi, bɔ nɛ e ngɛ fɛu, ke nyɛmimɛ pee kake kɛ hi si!” (La 133:1) Benɛ Israel bi ɔmɛ bu Yehowa tue ɔ, a hi si ngɛ blɔ nya tomi nya, nɛ kake peemi hi a kpɛti. Mawu tsɔɔ nɔ́ nɛ e maa pee ha e we bi hwɔɔ se. E de ke: “Ma ngɔ nyɛ kɛ ba he kake kaa tohi nɛ kpale ba a tsu mi.” (Mika 2:12) Yehowa gu e gbalɔ Zefania nɔ kɛ de ke: ‘Ma ha je ma amɛ gbi nɛ he tsɔ [nɛ ji anɔkuale nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ]. Mɛ tsuo a maa fa kue ha imi Yehowa, nɛ a maa pee a nya kake kɛ sɔmɔ mi.’ (Zef. 3:9) Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa wa pee kake kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe!

Asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua nihi nɛ a tɔ̃ ɔ (Hyɛ kuku 17)

17. Ke nɔ ko pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni blɔ nɔ e sa kaa nikɔtɔma amɛ nɛ a gu kɛ tsu he ní konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ nɛ kake peemi nɛ hi mi?

17 Loko asafo ɔ he ma tsɔ nɛ kake peemi maa hi mi ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a je suɔmi mi nɛ a tsu sanehi a he ní amlɔ nɔuu. Paulo le kaa suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ dɛ si ngɛ he numi ko kɛkɛ nɔ, nɛ ke nɔ ko pee yayami ko ɔ, Mawu ma we e hɛ kɛ fɔɛ nɔ. (Abɛ 15:3) Enɛ ɔ he ɔ, Paulo tui tsle kaa e maa ngma e kekleekle womi ɔ kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ. E je suɔmi mi kɛ ngma, se hɛdɔ ngɛ he. Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo ngma Korinto bi ɔmɛ a womi nɛ ji enyɔ ɔ. Womi nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa a pee tsakemi, ejakaa nikɔtɔma amɛ kɛ bɔfo Paulo blɔ tsɔɔmi ɔ tsu ní. Ke Kristofo no ko tɔ̃ ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a to a tsui si nɛ a ngɔ nɔ ɔ kɛ ba blɔ dadɛ nɔ.—Gal. 6:1.

18. (a) Kɛ asafohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ná ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ he se ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

18 E ngɛ heii kaa ga womi nɛ ngɛ Mawu nitsɛ e Womi ɔ mi nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto asafo ɔ, kɛ asafo kpahi a mi ɔ kɛ tsu ní ɔ ha nɛ asafo ɔ he tsɔ, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hi a kpɛti. (1 Kor. 1:10; Efe. 4:11-13; 1 Pet. 3:8) Enɛ ɔ ha nɛ nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nyɛ nɛ a tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo nyɛ nɛ e de kɛ nɔ mi mami ke, ‘a fiɛɛ sane kpakpa nɛ ɔ ngɔ tsɔɔ bɔ níhi tsuo ngɛ je ɔ mi.’ (Kol. 1:23) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, a to Yehowa we bi a he blɔ nya, kake peemi ngɛ a kpɛti, nɛ a ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ maa tsɔɔ wɔ kaa Yehowa we bi ngɛ bu kɛ ha Baiblo ɔ, nɛ a fia a pɛɛ si kaa a ma je Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa yi.—La 71:15, 16.

^ [1] (kuku 13) Moo hyɛ womi nɛ ji Organized to Do Jehovah’s Will ɔ, bf. 134-136.

^ [2] (kuku 15) Ke o ngɛ hlae nɛ o le si fɔfɔɛhi a mi nɛ Kristofohi ma nyɛ maa ngɔ a nyɛmi Kristofo no ko kɛ ya kojomi he ɔ, hyɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” bf. 223, sisi ningma.