Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 44

Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?

Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?

‘Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene!’—LA 136:1.

LA 108 Mawu Suɔmi Nɛ Ngɛ Daa

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Mɛni he wami nɛ Yehowa ngɛ wɔ woe?

SUƆMI nɛ se pui he hia Yehowa wawɛɛ. (Hos. 6:6) E suɔ nɛ suɔmi nɛ se pui he nɛ hia e sɔmɔli hulɔ. Yehowa gu gbalɔ Mika nɔ kɛ wo wɔ he wami kaa “waa na mɔbɔ”, nɛ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa je suɔmi nɛ se pui kpo. (Mika 6:8) Se loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e sa nɛ waa le nɔ́ nɛ suɔmi nɛ se pui ɔ tsɔɔ.

2. Mɛni ji suɔmi nɛ se pui?

2 Mɛni ji suɔmi nɛ se pui? Munyu nɛ ji “suɔmi nɛ se pui” ɔ je kpo maa pee si 230 ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures ɔ mi. Mɛni e tsɔɔ? Ke nɔ ko ngɛ suɔmi nɛ se pui ɔ, e tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi nɛ mi wa kɛ ha nɔ ko, nɛ e maa ya nɔ maa ye nɔ ɔ anɔkuale nɛ e hi e kasa nya be fɛɛ be. Behi fuu ɔ, a kɛ suɔmi nɛ ɔ kaleɔ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha adesahi ɔ, se a kɛ kaleɔ suɔmi nɛ hiɔ adesahi a kpɛti ɔ hulɔ. Yehowa ji nɔ nɛ peeɔ suɔmi nɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ pe kulaa. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ adesahi ha a he. Nɛ ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ma nyɛ maa kase Yehowa nɛ a je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ a sibi ha a he.

YEHOWA ‘SUƆMI NƐ SE PUI Ɔ HIƐ BABAUU’?

3. Mɛni Yehowa de Mose kɛ kɔ e he?

3 Benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt kɛ we ɔ, Yehowa tsɔɔ Mose e biɛ kɛ e su komɛ. E de ke: ‘Imi Yehowa a, Mawu mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ ji mi; ye mi mi fu we mla, nɛ ye suɔmi nɛ se pui kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu. I jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nimli akpeakpe, nɛ i ngɔɔ a he yayami kɛ tɔmi ngɔ paa mɛ.’ (2 Mose 34:6, 7) Mawu su nɛ ɔmɛ taa nɔ tsui he wawɛɛ. Se Yehowa kpale de Mose nɔ́ kpa ko nɛ sa kadimi wawɛɛ ngɛ e suɔmi nɛ se pui ɔ he. Mɛni e de lɛ?

4-5. (a) Kɛ Yehowa kale e he ha kɛɛ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?

4 Yehowa tsɔɔ we kaa e ngɛ suɔmi nɛ se pui kɛkɛ, se mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e ‘suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu.’ Munyu nɛ ɔ je kpo si ekpa sɔuu ngɛ Baiblo ɔ mi. (4 Mose 14:18, NW; Neh. 9:17, NW; La 86:15; 103:8, NW; Yoel 2:13, NW; Yona 4:2, NW) Ngɛ eko fɛɛ eko mi ɔ, a kɛ munyu nɛ ɔ kale Yehowa pɛ, se pi adesahi. E sa kadimi wawɛɛ kaa Yehowa nitsɛ kale e he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. Enɛ ɔ haa nɛ wa naa kaa suɔmi nɛ se pui ji su ko nɛ he hia lɛ wawɛɛ. * Enɛ ɔ he je nɛ Matsɛ David de ke: ‘Yehowa, o suɔmi nɛ be nyagbe ɔ kle agbo kaa hiɔwe ɔ tsuo. Yehowa, hyɛ bɔ nɛ o suɔmi nɛ se pui ɔ he jua wa ha! Adesahi tsuo ba saa we ngɛ o pɛli ɔmɛ a sisi.’ (La 36:5, 7) Anɛ wɔ hu wa bua jɔ Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ he kaa David lo?

5 Bɔ nɛ pee nɛ waa nu nɔ́ nɛ suɔmi nɛ se pui ɔ tsɔɔ ɔ sisi saminya a, ha nɛ wa susu sane bimi enyɔ nɛ ɔmɛ a he: Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ? Nɛ kɛ wa ma nyɛ ma ná Yehowa su nɛ ɔ he se ha kɛɛ?

MƐNƆMƐ NƐ YEHOWA JEƆ SUƆMI NƐ SE PUI KPO KƐ TSƆƆ?

6. Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ?

6 Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa suɔ ní komɛ kaa ‘ngmɔ humi,’ ‘wai kɛ da,’ ‘tsɔsemi,’ “nile,” kɛ ekpahi. (2 Kron. 26:10; Abɛ 12:1; 21:17; 29:3) Se kɛ̃ ɔ, wa je we suɔmi nɛ se pui kpo ha níhi, mohu ɔ, wa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ adesahi pɛ. Yehowa je we suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ we nɔ fɛɛ nɔ, mohu ɔ, e jeɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ pɛ. Wa Mawu ɔ yeɔ e huɛmɛ anɔkuale. E ngɛ yi mi tomi kpakpa kɛ ha mɛ, nɛ e kɔni mi be jɔ̃e ngɛ a he kɔkɔɔkɔ.

Yehowa haa adesahi tsuo nɛ nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ po piɛɛ he ɔ ní kpakpahi fuu (Hyɛ kuku 7) *

7. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ adesahi tsuo?

7 Yehowa suɔ adesahi tsuo. Yesu de Nikodemo ke: “Mawu suɔ je ɔ [nɛ ji adesahi tsuo] saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a ko kpata e hɛ mi, mohu ɔ, e ná neneene wami.”—Yoh. 3:1, 16; Mat. 5:44, 45.

Munyuhi nɛ Matsɛ David kɛ gbalɔ Daniel tu ɔ haa nɛ wa naa kaa Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a suɔ lɛ nɛ a le lɛ, nɛ a yeɔ lɛ gbeye nɛ a yeɔ e mlaa amɛ a nɔ ɔ pɛ (Hyɛ kuku 8-9)

8-9. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu?

8 Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti, nɛ ji e sɔmɔli ɔ pɛ. Munyuhi nɛ Matsɛ David kɛ gbalɔ Daniel tu ɔ maa enɛ ɔ nɔ mi. David de ke: “Yaa nɔ nɛ o je o suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a le mo ɔ.” “Se Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa neneene kɛ ha nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ.” Daniel hu de ke: “O Yehowa, mo ji Mawu nɛ o yeɔ anɔkuale, o jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ suɔ mo a yeɔ o mlaa amɛ a nɔ ɔ.” (La 36:10; 103:17, NW; Dan. 9:4, NW) Kaa bɔ nɛ ngmami ɔmɛ tsɔɔ ɔ, Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli akɛnɛ a le lɛ, a yeɔ lɛ gbeye, a suɔ lɛ, nɛ a yeɔ e mlaa amɛ a nɔ ɔ he je. Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ pɛ.

9 Loko wa ma bɔni Yehowa sɔmɔmi ɔ, Yehowa suɔ wɔ kaa bɔ nɛ e suɔ adesahi tsuo ɔ. (La 104:14) Se akɛnɛ wa ba ngɛ lɛ sɔmɔe he je ɔ, wa náa e suɔmi nɛ se pui ɔ he se. Yehowa ma nɔ mi kɛ ha e sɔmɔli ke: “Suɔmi [nɛ se pui] nɛ i ngɛ kɛ ha [nyɛ] ɔ se be poe.” (Yes. 54:10) Kaa bɔ nɛ e ba mi ngɛ David blɔ fa mi ɔ, ‘Yehowa hla nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da kɛ ha e he.’ (La 4:3) Kɛ e sa nɛ waa pee wa ní ha kɛɛ ngɛ suɔmi klɛdɛɛ nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he? La polɔ ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ ji ní lelɔ ɔ, e susu ní nɛ ɔmɛ a he. Nihi tsuo nɛ a susu Yehowa suɔmi nɛ ngɛ daa a he.’ (La 107:43) Be mi nɛ ga womi kpakpa nɛ ɔ nɛ je Yehowa ngɔ ɔ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu blɔ etɛ nɔ nɛ wa náa e suɔmi nɛ se pui ɔ he se ngɛ.

MƐNI BLƆ NƆ WA MAA GU KƐ NÁ YEHOWA SUƆMI NƐ SE PUI Ɔ HE SE?

Yehowa jɔɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ ngɛ blɔ kpahi a nɔ (Hyɛ kuku 10-16) *

10. Mɛni blɔ nɔ nɛ lemi nɛ wa le kaa Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ yeɔ bua wɔ? (La 31:7)

10 Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene. Ngɛ La 136, a kɛ munyu nɛ ji suɔmi [nɛ se pui] ɔ tsu ní si 26 sɔuu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kekleekle kuku ɔ de ke: ‘Nyɛɛ na Yehowa si; ejakaa Yehowa hi, nɛ e suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene!’ (La 136:1) Nɛ a kɛ “e suɔmi [nɛ se pui] ɔ ngɛ kɛ yaa neneene” ɔ tsu ní ngɛ kuku 2 kɛ ya si 26 mi. Ke wa ngɛ la nɛ ɔ kanee ɔ, wa maa na blɔ slɔɔtohi a nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ jeɔ e suɔmi nɛ se pui ɔ kpo nɛ e kpa we. “E suɔmi [nɛ se pui] ɔ ngɛ kɛ yaa neneene” nɛ a kɛ tsu ní si abɔ ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ tsakee we. E ji bua jɔmi sane kaa Yehowa kɔni gbo we ngɛ e sɔmɔli a he! Mohu ɔ, e piɛɛɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ a he, nɛ e mɛtɛɔ a he titli ɔ, ngɛ haomi behi a mi. Bɔ nɛ wa náa he se ha: Lemi nɛ wa le kaa Yehowa mɛtɛɔ wa he ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ, nɛ wa náa he wami kɛ daa kahi a nya, nɛ wa yaa nɔ nɛ wa nyɛɛɔ wami blɔ ɔ nɔ.—Kane La 31:7.

11. Ngɛ La 86:5 ɔ nya a, mɛni haa nɛ Yehowa kɛ tɔmi keɔ?

11 Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e kɛ tɔmihi keɔ. Ke Yehowa na kaa yayami peelɔ ko tsake e tsui nɛ e kpa ní yayahi peemi ɔ, e suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e kɛ nɔ ɔ he yayami keɔ lɛ. La polɔ David de ngɛ Yehowa he ke: “E gbla we wa tue bɔ nɛ sa wɔ; wa yayami ɔmɛ hu e wui wɔ a he hiɔ bɔ nɛ sa wɔ.” (La 103:8-11) David nitsɛ le bɔ nɛ ke nɔ ko he nile ngɛ lɛ fɔ bue ɔ, e ma nyɛ maa hao nɛ e ye aywilɛho ha. Se jehanɛ hu ɔ, e le kaa Yehowa kɛ “yayami paa nɔ.” Mɛni haa nɛ Yehowa kɛ yayamihi keɔ? Heto ɔ ngɛ La 86:5. (Kane.) Niinɛ kaa bɔ nɛ David de ɔ, Yehowa kɛ tɔmi keɔ ejakaa e suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu ngɛ nihi nɛ a kpaa pɛɛ kaa e ngɔ a tɔmihi kɛ ke mɛ ɔ a nɔ.

12-13. Ke wa he nile ngɛ wɔ fɔ bue ngɛ tɔmi ko nɛ wa tɔ̃ kɛ be ɔ he ɔ, mɛni maa ye bua wɔ?

12 Ke wa tɔ̃ ɔ, e hi nɛ e da kaa wa ma pia wa he. E haa nɛ wa tsakeɔ wa tsui nɛ wa kpaleɔ kɛ jeɔ wa blɔ yaya a nɔ. Se Mawu sɔmɔli komɛ a he nile yaa nɔ nɛ e buɔ mɛ fɔ ngɛ yayami komɛ nɛ a pee kɛ be ɔ a he. Loloolo ɔ, a susuɔ kaa Yehowa kɛ yayamihi nɛ a pee be ko nɛ be nɛ a pia a he nɛ a pee tsakemi ngɛ he ɔ be mɛ kee. Ke o nuɔ he jã a, lɛɛ lemi nɛ o maa le kaa Mawu suɔ nɛ e je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mo ɔ maa ye bua mo.

13 Bɔ nɛ wa náa he se ha: E ngɛ mi kaa wa yi mluku mohu lɛɛ, se waa kɛ he nile kpakpa ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa kɛ bua jɔmi. Wa ma nyɛ maa pee jã, ejakaa “e Bi Yesu muɔ ɔ tsuɔ wa he kɛ jeɔ yayamihi tsuo a he.” (1 Yoh. 1:7) Ke tɔmi ko nɛ o tɔ̃ be ko nɛ be ɔ jɔ̃ɔ o kɔni mi ɔ, mo kai kaa Yehowa pee klaalo kaa e kɛ nihi nɛ a tsake a tsui ɔ a tɔmi maa ke mɛ. Mo kadi tsakpa nɛ ngɛ suɔmi nɛ se pui nɛ Yehowa jeɔ kpo kɛ tɔmi nɛ e kɛ keɔ nɛ David tu he munyu ɔ a kpɛti. E de ke: “Bɔ nɛ blɔ nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a kpɛti ɔ hí kalemi ɔ, jã kɛ̃ nɛ suɔmi nɛ se pui nɛ e ngɛ kɛ ha nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ hu hí kalemi. Kaa bɔ nɛ puje he kɛ pusinɔ he a kpɛti kɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ e ha nɛ waa kɛ wa tɔmi ɔmɛ a kpɛti kɛ.” (La 103:11, 12, NW) Yehowa pee klaalo kaa ‘be fɛɛ be ɔ, e kɛ tɔmi maa pa.’—Yes. 55:7.

14. Mɛni blɔ nɔ nɛ David tsɔɔ kaa Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ poɔ wa he piɛ?

14 Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ poɔ wa he piɛ. Benɛ David ngɛ sɔlee ha Yehowa a, e de ke: “O ji laami he kɛ ha mi; o maa po ye he piɛ ngɛ haomi he. O kɛ yi wami hemi he ose hemi maa bɔle mi kɛ kpe. . . . Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ lɛ kɛ kpeɔ.” (La 32:7, 10, NW) Kaa bɔ nɛ a fiaa gbogbohi kɛ woɔ mahi a he blema nɛ e poɔ ma bi ɔmɛ a he piɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ wɔ, nɛ e poɔ wa he piɛ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ maa ka wa anɔkuale yemi ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e gblaa wɔ kɛ baa e ngɔ.—Yer. 31:3.

15. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kaa wesa he kɛ he piɛ pomi nɔ́ ɔ?

15 David tsɔɔ bɔ nɛ Mawu poɔ e we bi a he piɛ ha ngɛ blɔ kpa nɔ. E de ke: “Mawu ji ye wesa he nɛ ngɛ slɔkee, Mawu ɔ nɛ jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mi ɔ.” E de ngɛ Yehowa he hu ke: “Lɛ ji ye suɔmi nɛ se pui kɛ ye he piɛ pomi he, ye wesa he nɛ he wa kɛ ye kpɔlɔ, ye tsɛ̃i kɛ Nɔ nɛ i saa we ngɛ e ngɔ.” (La 59:17; 144:2, NW) Mɛni he je nɛ David ngɔ Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ kɛ to wesa he kɛ he piɛ pomi nɔ́ he ɔ? Ke wa sɔmɔɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ, he fɛɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, e ma ha wɔ he piɛ pomi níhi nɛ wa hia a konɛ wa kɛ baa huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ yi. La 91 ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami nɛ ɔ. La polɔ ɔ de ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘Ma de Yehowa ke, “Mo ji ye wesa he, kɛ ye he bulɔ.”’ (La 91:1-3, 9, 14) Mose hu ngɔ munyu ko kaa jã kɛ tsu ní. (La 90:1) Jehanɛ hu ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Mose ma gbo ɔ, e tu munyu ko nɛ taa nɔ tsui he wawɛɛ. E de ke: “Mawu ji we sa he kɛ je blema lokoo, e kɔnihi nɛ a ngɛ kɛ yaa neneene ɔ ngɛ o sisi.” (5 Mose 33:27, NW) Mɛni nɛ munyu nɛ ji “e kɔnihi nɛ a ngɛ kɛ yaa neneene ɔ ngɛ o sisi” ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?

16. Mɛni blɔhi enyɔ a nɔ nɛ Yehowa yeɔ bua wɔ ngɛ? (La 136:23)

16 Ke wa he ye kaa Yehowa ji wa Wesa he ɔ, wa tsui nɔɔ wa mi. Se be komɛ ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃ nɛ wa be nyɛe maa pee he nɔ́ ko. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, mɛni Yehowa maa pee ha wɔ? (Kane La 136:23.) E maa ngɔ e nine kɛ wo wa sisi, nɛ e ma wo wa nɔ blɛuu kɛ da si ekohu. (La 28:9; 94:18) Bɔ nɛ wa náa he se ha: Wa le kaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ be fɛɛ be. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ ngɛ blɔhi enyɔ a nɔ. Kekleekle ɔ, he fɛɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, wa ma nyɛ maa sa we ngɛ Yehowa ngɔ. Enyɔne ɔ, wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ susuɔ wa he wawɛɛ nitsɛ.

NƆ́ HE JE NƐ WA NGƐ NƆ MI MAMI KAA MAWU MA JE SUƆMI NƐ SE PUI KPO KƐ TSƆƆ WƆ

17. Mɛni nɔ mi mami wa ma nyɛ ma ná ngɛ Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ mi? (La 33:18-22)

17 Kaa bɔ nɛ wa ba kase ɔ, ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua wɔ nɛ waa hɛɛ wa anɔkuale yemi ɔ mi. (2 Kor. 4:7-9) Gbalɔ Yeremia de ke: ‘Yehowa suɔmi se pui gblegbleegble; e naa mɔbɔ daa.’ (Kɔmɔ 3:22) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ya nɔ ma je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ wɔ, ejakaa la polɔ ɔ de ke: ‘Nihi nɛ yeɔ Yehowa gbeye; nihi nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ e nɔ kaa e je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, Yehowa buu a he.’—Kane La 33:18-22.

18-19. (a) Mɛni nɛ e sa nɛ e hi wa juɛmi mi be fɛɛ be? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

18 Mɛni nɛ e sa nɛ e hi wa juɛmi mi? Loko wa ma ba sɔmɔ Yehowa a, wa nine su suɔmi nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ adesahi tsuo ɔ nɔ. Se akɛnɛ wa ba ngɛ lɛ sɔmɔe amlɔ nɛ ɔ he je ɔ, wa náa e suɔmi nɛ se pui ɔ he se. Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e ngɔɔ e nine nɛ he wa a kɛ poɔ wa he piɛ. E ma ha nɛ waa hi e kasa nya be fɛɛ be, nɛ yi mi nɛ e to ngɛ wa he ɔ maa ba mi. E suɔ nɛ waa pee e huɛmɛ kɛ ya neneene! (La 46:1, 2, 7) Enɛ ɔ he ɔ, ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ, Yehowa ma ha wɔ he wami nɛ wa hia a konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale.

19 Wa na bɔ nɛ Yehowa jeɔ e suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli ha. E suɔ nɛ wɔ hu wa je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ wa sibi. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã? Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu munyu nɛ he hia nɛ ɔ he.

LA 136 “Hiɔwo Kpakpa” Nɛ Je Yehowa Ngɔ

^ kk. 5 Mɛni ji suɔmi nɛ se pui? Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ, nɛ kɛ a náa he se ha kɛɛ? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ kk. 4 Munyu nɛ ji Mawu suɔmi nɛ se pui hiɛ babauu ɔ je kpo ngɛ ngmami kpahi hu a mi.—Hyɛ Nehemia 13:22, NW; La 69:13; 106:7, NW; kɛ Kɔmɔ Yemi 3:32, NW.

^ kk. 54 FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Yehowa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ adesahi tsuo nɛ e sɔmɔli hu piɛɛ he. Foni ɔmɛ nɛ ngɛ ni ɔmɛ a yi nɔ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ ha. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji e Bi Yesu nɛ e ha nɛ e ba gbo kɛ kpɔ̃ wɔ ɔ.

^ kk. 62 FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Yehowa buɔ nihi nɛ a ba ngɛ lɛ sɔmɔe nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ e Bi ɔ kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ a he ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ. Ngɛ suɔmi nɛ Yehowa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ adesahi tsuo se ɔ, Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli. Níhi nɛ Yehowa peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ e sɔmɔli ɔ lɛ a ngɛ foni ɔmɛ a mi ɔ nɛ.