Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Joseph F. Rutherford kɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ya slaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Europe ɔ

1920—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ

1920—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ

KƐ JE jeha 1920 ɔ sisije ɔ, Yehowa we bi pee klaalo kaa a ma tsu ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a hɛ mi ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 1920 ɔ mi ɔ, a ngɔ munyu nɛ ji “NYƆMTSƐ ɔ ji ye he wami kɛ ye lá” kɛ pee jeha ngmami ɔ.​—La 118:14, King James Version.

Yehowa wo fiɛɛli nɛ a pee klaalo kaa a maa fiɛɛ ɔ he wami. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, daa blɔ gbali nɛ a yibɔ ji 225 ɔ ya hɛ mi kɛ ya su 350. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a tsɛɛ daa blɔ gbali ke colporteurs. Ngɛ jeha nɛ ɔ mi ɔ, fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe 8,000 ngɔ a fiɛɛmi yami akɔtaa bumi kɛ mane asafo ɔ ní tsumi yi ɔ. Enɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ! Yehowa jɔɔ mɛ wawɛɛ nitsɛ.

A PEE KÃ WAWƐƐ NITSƐ

Ngɛ March 21, 1920 ɔ mi ɔ, Joseph F. Rutherford nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛ nɛ e ngɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛe ɔ tu magbɛ nɔ munyu ko nɛ yi ji “Millions Now Living Will Never Die” ɔ. Baiblo Kaseli ɔmɛ bɔ mɔde wawɛɛ kɛ fɔ nihi nɛ a bua jɔ munyu ɔ he ɔ nine kɛ ba jamɛ a kpe ɔ sisi. A hai theater nguahi nɛ ngɛ New York City ɔ a kpɛti kake, nɛ a gba nine fɔmi womihi maa pee 320,000.

Adafi fiami womi nɛ tu munyuyi nɛ ji “Millions Now Living Will Never Die” ɔ he munyu ɔ

Nihi nɛ a ya kpe nɛ ɔ a he hiɛ wawɛɛ pe bɔ nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ hyɛ blɔ. Nihi 5,000 kɛ se lɛ a ya theater nɛ ɔ mi nɛ nihi 7,000 tlɔ agbo se. Hwɔɔmi Mɔ ko de ke, “Kpe nɛ ɔ ji kpehi nɛ se be nɛ Baiblo Kaseli ngɛ je kɛ wɛ ɔ pee ɔ a kpɛti kake.”

A ba le Baiblo Kaseli nɛ ɔmɛ kaa a ji nihi nɛ a fiɛɛɔ ke, “Millions now living will never die.” Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ li kaa e he hia nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ wawɛɛ ngɛ je kɛ wɛ, se kɛ̃ ɔ, a kɛ kã fiɛɛ wawɛɛ. Ida Olmstead nɛ e bɔni asafo mi kpehi yami ngɛ jeha 1902 ɔ mi ɔ de ke, “Wa le kaa adesahi tsuo ma ná jɔɔmi babauu hwɔɔ se. Enɛ ɔ ha nɛ wa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi tsuo nɛ waa kɛ mɛ kpeɔ ngɛ fiɛɛmi tso mi ɔ.”

WA BƆNI WƆ NITSƐMƐ WA WOMIHI FIAMI

Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Betel ɔ bɔni womi ɔmɛ ekomɛ fiami konɛ a nine nɛ su mumi mi niye ní nɔ be fɛɛ be. A he klama nɛ a kɛ maa fia womi ɔmɛ, nɛ a kɛ ya ma tsu ko nɛ a hai ɔ mi ngɛ he ko nɛ a tsɛɛ ke 35 Myrtle Avenue, ngɛ Brooklyn, New York. Lejɛ ɔ kɛ Betel he kɛ we kulaa.

Ngɛ January jeha 1920 ɔ mi ɔ, a fɔ Leo Pelle kɛ Walter Kessler nine kɛ ya Betel. Walter de ke, “Benɛ wa ba su ɔ, nyɛminyumu nɛ e hyɛɛ womi fiami nɔ ɔ hyɛ wɔ, nɛ e de ke, ‘E piɛ ngmlɛfia kake kɛ fã nɛ wa maa ye piani ní.’ Lɔ ɔ he ɔ, e ha nɛ wa ya muɔɔ dakahi nɛ womihi ngɛ mi ngɛ tsu ko mi kɛ ba.”

Leo tsɔɔ nɔ́ nɛ ya nɔ e nɔ jena a. E de ke: “Wa ní tsumi ji kaa wa ma sa hiɔwe tsu nɛ a hai ɔ sisi nɔ́ kulaa a mi. Enɛ ɔ ji kekleekle be nɛ i tsu mu ní tsumi ko kaa kikɛ. Se akɛnɛ e ji Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi he je ɔ, ní tsumi ɔ hɛ mi ba nyami.”

Klama a nɛ a kɛ fia Hwɔɔmi Mɔ ɔ

Otsi bɔɔ ko pɛ mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ kã wawɛɛ ngɔ a he kɛ ha faa, nɛ a bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ fiami. A ngɔ klama nɛ ngɛ siaudo nɛ to nɔ enyɔ ɔ mi ɔ kɛ fia February 1, 1920 Hwɔɔmi Mɔ ɔ kakaaka 60,000. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ to klama kpa ko hu he blɔ nya ngɛ tsu bi ko mi ngɛ mɔ ɔ sisi nɔ́ ɔ mi. A tsɛɛ klama nɛ ɔ ke Battleship. Nyɛmimɛ ɔmɛ nitsɛmɛ bɔni The Golden Age ɔ hu fiami jehanɛ ɔ, nɛ a kɛ April 14, 1920 nɔ́ ɔ lɛ je sisi. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yehowa jɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a mɔde bɔmi ɔ nɔ.

“Akɛnɛ e ji Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi he je ɔ, ní tsumi ɔ hɛ mi ba nyami”

“NYƐ HA NƐ WAA HI SI NGƐ TUE MI JƆMI MI”

Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee kake nɛ a kɛ kã ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ekohu. Se ngɛ jeha 1917 kɛ ya si jeha 1919 ɔ mi ɔ, a kɛ nyagbahi kpe. Enɛ ɔ ha nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a kpɛti ni komɛ je Yehowa asafo ɔ mi. Mɛni a ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ?

April 1, 1920 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu sane ko nɛ yi ji “Let Us Dwell In Peace” ɔ he munyu. Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Wa ngɛ nɔ mi mami . . . kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ mumi ɔ ngɛ e nɔ ɔ . . . maa suɔ nɛ e je e juɛmi ngɛ tɔmihi nɛ e tɔ̃ kɛ be ɔ a nɔ, . . . nɛ e ba piɛɛ nyɛmimɛ a he nɛ a pee kake kɛ tsu Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ.”

Nyɛmimɛ fuu bu ga womi kpakpa nɛ ɔ tue. Nyɛminyumu ko kɛ e yo de ke: “Wa na kaa si nɛ wa hi gu nɛ́ wa ngmɛɛ [fiɛɛmi] ní tsumi ɔ he ha ni kpahi kaa a tsu ɔ ji nɔ́ ko nɛ sɛ kulaa. . . . Wa fia wa pɛɛ si kaa kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa lɛɛ waa kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ be fiɛe kulaa.” Ní tsumi fuu ngɛ nɛ fiɛɛli nɛ ɔmɛ nɛ a nɔ gbagba te ɔ ma tsu.

WA GBA WOMI NƐ JI “ZG” Ɔ

Ngɛ June 21, 1920 ɔ mi ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ fiɛɛ wawɛɛ konɛ a kɛ gba womi nɛ ji The Finished Mystery * nɛ a po lɛ kpiti ke “ZG” ɔ. Jehanɛ ɔ lɛɛ a kɛ womi lɛ pee womi nɛ ɔ se mi ɔ. A kɛ womi ɔ fuu to loko a tsi womi ɔ kɛ ní tsumi nya ngɛ jeha 1918 ɔ mi.

Tsa pi blɔ gbali pɛ nɛ a ha nɛ a gba womi nɛ ɔ, mohu ɔ, a ha nɛ fiɛɛli tsuo gba eko. A de ke, “E sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ asafo ɔ mi nɛ e tu e he kɛ ha Nyɔmtsɛ ɔ nɛ e je e tsui mi faa kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ. Munyu nɛ e sa nɛ e wo nɔ fɛɛ nɔ he wami ji, ‘Nɔ́ kake nɛ i suɔ nɛ ma pee ji kaa ma gba ZG womi ɔ.’” Edmund Hooper tsɔɔ kaa enɛ ɔ ji kekleekle be nɛ fiɛɛli fuu kɛ a he wo wehi a mi fiɛɛmi mi. E de hu ke: “Kpaako wa ba nu ní tsumi nɛ e be kɛe nɛ e yi ma bli wawɛɛ ɔ sisi nitsɛnitsɛ.”

A TO FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ HE BLƆ NYA EKOHU NGƐ EUROPE

Kekleekle je mi ta a he je ɔ, e he wa kaa nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ Baiblo Kaseli kpahi nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ maa tu munyu. Enɛ ɔ he ɔ, Nyɛminyumu Rutherford suɔ nɛ e wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami, nɛ́ e to fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya ekohu. Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ August 12, 1920 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Rutherford kɛ nyɛmimɛ nyumuhi eywiɛ komɛ hia blɔ gagaa kɛ ho England kɛ ma kpahi a nɔ ya.

Nyɛminyumu Rutherford ngɛ Egypt

Benɛ Nyɛminyumu Rutherford ya slaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ England ɔ, Baiblo Kaseli nɛ a ngɛ lejɛ ɔ pee kpokpa nɔ kpe slɔɔtohi etɛ kɛ asafo mi kpehi 12. Nihi tsuo nɛ a ba kpe slɔɔto ɔmɛ ɔ a yibɔ ji 50,000. Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu slaami ɔ he munyu kpiti ke: “Nyɛmimɛ ɔmɛ a bua jɔ nɛ a nɔ gbagba te. A je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi wawɛɛ, nɛ a pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ tsuihi tsuo nɛ ngɛ aywilɛho yee ɔ nya.” Benɛ Nyɛminyumu Rutherford ya Paris hu ɔ, e tu magbɛ nɔ munyu nɛ yi ji, “Millions Now Living Will Never Die” ɔ nɔuu. Benɛ e je munyu ɔ sisi ɔ, he nɛ a ngɛ kpe ɔ pee ngɛ ɔ hyi. Nihi lafa etɛ de kaa a suɔ nɛ a le níhi babauu.

Womi nɛ a kɛ fia munyu nɛ a tu ngɛ London’s Royal Albert Hall ɔ he adafi

Ngɛ otsihi nɛ nyɛɛ se ɔ hu mi ɔ, Nyɛminyumu Rutherford kɛ nyɛmimɛ nyumuhi eywiɛ ɔ ya slaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Athens, Cairo, kɛ Jerusalem ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a kpale ya slaa nihi nɛ a bua jɔ anɔkuale ɔ he ɔ, Nyɛminyumu Rutherford ha nɛ a dla he ko ngɛ Ramallah ngɛ Jerusalem kasa nya konɛ a kɛ wa womi ɔmɛ ekomɛ ya hi lejɛ ɔ toe. Lɔ ɔ se ɔ, e kpale kɛ ho Europe ya nɛ e ya to asafo ɔ ní tsumi kɔni sisi ngɛ Central Europe, nɛ e to blɔ nya konɛ a hi wa womi ɔmɛ fiae ngɛ lejɛ ɔ.

DAMI SANE NƐ A YI Ɔ JE KPO HEII

Ngɛ September jeha 1920 ɔ mi ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ je womi tɛtlɛɛ nɛ ji The Golden Age nɛ to nɔ 27 ɔ kpo. Womi nɛ ɔ tu yi mi wami nɛ a kɛ ba Baiblo Kaseli ɔmɛ a nɔ ngɛ jeha 1918 ɔ mi ɔ he munyu. A kɛ klama nɛ ji Battleship nɛ wa tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ tsu ní nyɔ kɛ pia kɛ fia womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ ayɔ eywiɛ kɛ se.

Emma Martin foni

Nihi nɛ a kane womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ na sane nɛ ba Nyɛmiyo Emma Martin nɔ ɔ. Nyɛmiyo Martin ji blɔ gbalɔ ngɛ San Bernardino ngɛ California. Ngɛ March 17, 1918 ɔ, Nyɛmiyo Martin kɛ nyɛmimɛ nyumuhi etɛ nɛ ji E. Hamm, E. J. Sonnenburg, kɛ E. A. Stevens ya kpe nyafii ko nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ pee ɔ.

Nyumu ko nɛ ba kpe ɔ bɛ kaa e ma nɛ e ba kase Baiblo ɔ. Pee se ɔ, e de ke: “I ya kpe nɛ ɔ, . . . ejakaa kojolɔ ɔ tsɔ mi lejɛ ɔ. I ya lejɛ ɔ kɛ yi mi tomi ɔ kaa ma ya hla odase ko.” E na “odase” nɛ e ngɛ hlae ɔ, nɛ ji womi nɛ a tsɛɛ ke The Finished Mystery ɔ. Ligbi bɔɔ komɛ a se ɔ, a nu Nyɛmiyo Martin kɛ nyɛmimɛ nyumuhi etɛ nɛ a ya jamɛ a kpe ɔ. A bu mɛ fɔ kaa a gbo tue nɛ a ngɛ womi nɛ a tsi nya a gbae.

A tsɔɔ kaa Emma kɛ nyɛmimɛ nyumuhi etɛ ɔ ye fɔ, nɛ a ma nya si kaa a wo mɛ tsu jeha etɛ. A ngɔ a sane ɔ kɛ ya kojomi he si abɔ, se ngɛ May 17, 1920 ɔ, he blɔ nɛ a ngɛ kaa a maa ya nɔ nɛ a ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he ɔ nya ta, lɔ ɔ he ɔ, a wo mɛ tsu. Se e kɛ we kulaa nɛ níhi tsake.

Ngɛ June 20, 1920 ɔ nɔ ɔ, Nyɛminyumu Rutherford tu a níhi a si kpami ɔ he munyu ngɛ kpokpa nɔ kpe ko sisi ngɛ San Francisco. Nihi nɛ a ba kpe ɔ a he mi po ngɛ bɔ nɛ a po nyɛmimɛ ɔmɛ a nya ha a he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a ngma sɛ womi kɛ mane United States nɔ yelɔ ɔ. A ngma ke: ‘Wa na kaa amlaalo ɔ yi dami sane. E ji klama nɛ a je blɔ tsɔ Nyɛmiyo Martin konɛ a ná nɔ́ ko nɛ a da nɔ kɛ wo lɛ tsu.’

E nɔ jena a, Woodrow Wilson nɛ ji ma nɔ yelɔ ɔ po fɔ nɛ a bu Nyɛmiyo Martin kɛ Nyɛminyumu Hamm, Sonnenburg, kɛ Stevens ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ, a po a tsu womi ɔ mi.

Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ jeha 1920 ɔ maa ba nyagbe ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ na kaa níhi fuu ya nɔ nɛ e sa kaa lɔ ɔ nɛ ha nɛ a ná bua jɔmi. Ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ yi ngɛ blie pe be ko nɛ be ɔ. Baiblo Kaseli ɔmɛ hu fiɛɛ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ lɛ ma tsu adesa nyagbahi a he ní. (Mat. 24:14) Nɛ jeha nɛ nyɛɛ se nɛ ji jeha 1921 ɔ maa pee jeha nɛ a kɛ maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ wawɛɛ.

^ kk. 18 Womi nɛ ji The Finished Mystery ɔ ji Studies in the Scriptures ɔ kpo kpaagone. “ZG,” nɛ ji The Finished Mystery ɔ nɛ a kɛ womi pee e se mi ɔ lɛ je kpo kaa March 1, 1918 Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ. “Z” ɔ daa si kɛ ha Zion’s Watch Tower, nɛ “G” nɛ ji ningma okadi kpaagone ɔ tsɔɔ kaa womi ɔ kpo kpaagone ji lɔ ɔ nɛ.