Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 42

‘A Gbaa Ni Nɛmɛ Nɛ A Hɛɛ A We Anɔkuale Yemi Ɔ Mi’

‘A Gbaa Ni Nɛmɛ Nɛ A Hɛɛ A We Anɔkuale Yemi Ɔ Mi’

‘A gbaa ni nɛmɛ nɛ hɛɛ a we anɔkuale yemi ɔ mi, nihi nɛ baa a je mi ngɛ Yehowa mlaa a nya.’​—LA 119:1.

LA 124 Wa Maa Ye Anɔkuale Daa

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

Wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi komɛ nɛ a ngɛ kã nɛ a wo mɛ tsu ngɛ anɔkuale nɛ a yeɔ Yehowa a he je. A ngmɛɛ a ti ni komɛ a he, se a ti ni komɛ hu ngɛ tsu womi mi loloolo (Hyɛ kuku 1-2)

1-2. (a) Mɛni nɛ nɔ yeli komɛ pee Yehowa we bi, se kɛ Yehowa we bi pee a ní ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma nya ke a ngɛ wɔ yi mi wae po? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

 AMLƆ nɛ ɔ, ngɛ mahi 30 kɛ se a nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, a tsi wa ní tsumi ɔ fã ko nya, loo a tsi tsuo nya. Ngɛ ma nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ ɔ, ma nɔ yeli ɔmɛ wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ tsu. Anɛ a tɔ̃ tɔmi ko lo? Dɛbi, Yehowa naa mɛ kaa tɔmi ko be a he. Nɔ́ nɛ a pee pɛ ji, a kaneɔ nɛ a kaseɔ Baiblo ɔ, a tuɔ a hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi, nɛ a yaa asafo mi kpehi. Jehanɛ ɔ hu ɔ, a kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi a mi. Ngɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa nɛ a kɛ ngɛ kpee nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ hɛɛ a we anɔkuale yemi ɔ mi nɛ a ha we nɛ nɔ́ ko nɛ tsi jami nɛ a kɛ ma ha Yehowa a nya. Enɛ ɔ nɛ a peeɔ ɔ haa nɛ a náa bua jɔmi!

2 Eko ɔ, o na nyɛmimɛ nɛ a ngɛ kã nɛ ɔmɛ ekomɛ a foto nɛ a ngɛ mwɔe. A bua jɔ ejakaa a le kaa Yehowa bua jɔ kaa a ngɛ lɛ anɔkuale yee. (1 Kron. 29:17a) Yesu de ke: “Nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da nɛ lɔ ɔ he je a waa mɛ yi mi ɔ ngɛ bua jɔmi, . . . Nyɛ nya nɛ nyɛ bua nɛ jɔ wawɛɛ, ejakaa nyɛ hiɔwo kle ngɛ hiɔwe.”​—Mat. 5:10-12.

A PEE NƆ HYƐMI NƆ́ HA WƆ

Petro kɛ Yohane pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ e ma bi nɛ a fã a hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ kojomi he ɔ (Hyɛ kuku 3-4)

3. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Ní Tsumi 4:19, 20 ɔ, mɛni nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ pee, nɛ mɛni he je nɛ a pee jã?

3 Níhi nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ hehi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ ɔ kɛ ngɛ kpee ɔ, jamɛ a ní ɔmɛ nɔuu nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ kɛ kpe benɛ a ngɛ Yesu he sane kpakpa a fiɛɛe ɔ. Kojoli nɛ a ngɛ Yuda bi a kojomi he ngua a wo mɛ mlaa kaa “a kpa munyu tumi ngɛ Yesu biɛ ɔ mi.” (Níts. 4:18; 5:27, 28, 40) Kɛ bɔfo ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ? (Kane Ní Tsumi 4:19, 20.) A le kaa nɔ ko nɛ e ngɛ he wami pe mɛ lɛ e ‘fã mɛ kaa a tsɔɔ ni ɔmɛ ní nɛ a ye Kristo ɔ he odase kɛ pi si’ ɔ nɛ. (Níts. 10:42) Enɛ ɔ he ɔ, Petro kɛ Yohane da kaseli ɔmɛ a nane mi nɛ a kɛ kã de ke a maa bu Mawu tue mohu pe jamɛ a kojoli ɔmɛ, nɛ a maa ya nɔ maa tu Yesu he munyu. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a ngɛ nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a bie ke, ‘Nyɛ susu kaa e sa nɛ adesahi nɛ a bu nyɛ tue mohu pe Mawu lo?’

4. Ngɛ Ní Tsumi 5:27-29 ɔ nya a, mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfo ɔmɛ pee, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase mɛ?

4 Bɔfo ɔmɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha Kristofohi tsuo, nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, wa nyɛɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se. A fia a pɛɛ si kaa a maa “bu Mawu tue kaa nɔ yelɔ mohu pe adesahi.” (Kane Ní Tsumi 5:27-29.) Be nɛ a kongo bɔfo ɔmɛ ngɛ a we anɔkuale yemi ɔ he se ɔ, a je Yuda bi ɔmɛ a kojomi he ngua a, nɛ “a ngɛ nyae kaa ngɛ [Yesu] biɛ ɔ he je ɔ, a bu mɛ kaa a ji nihi nɛ a sa hɛ mi si puemi.”​—Níts. 5:40-42.

5. Mɛni sane bimihi nɛ a he hia nɛ wa ma ha a heto?

5 Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfo ɔmɛ pee ɔ tle sane bimɛ komɛ si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kɛ bɔfo ɔmɛ ma plɛ kɛ bu Mawu tue mohu pe adesahi, nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, a maa ‘ba a he si kɛ ha blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ’ ɔ ha kɛɛ? (Rom. 13:1) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ je ‘bumi kpo kɛ ha nɔ yemihi kɛ blɔ nyahi’ nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa maa ye Mawu anɔkuale kaa nɔ yelɔ nɛ pe kulaa?​—Tito 3:1.

“BLƆ NYAHI NƐ A NƆ KUƆ”

6. (a) Mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ “blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ” nɛ a tu he munyu ngɛ Roma Bi 13:1 ɔ, nɛ kɛ e sa nɛ waa na mɛ ha kɛɛ? (b) Mɛni anɔkuale sane nɛ wa le ngɛ adesa nɔ yeli ɔmɛ a he?

6 Kane Roma Bi 13:1. Ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ, “blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ” ɔ daa si kɛ ha adesa nɔ yeli nɛ a ngɛ he wami ngɛ ni kpahi a nɔ. E sa nɛ Kristofohi nɛ a ba a he si kɛ ha nɔ yeli nɛ ɔmɛ. Nɔ yeli nɛ ɔmɛ haa nɛ níhi yaa nɔ saminya, a hyɛɛ konɛ nihi nɛ a ye mlaa nɔ, nɛ be komɛ po ɔ, a poɔ Yehowa we bi a he piɛ. (Kpoj. 12:16) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa wo tó nɛ waa kɛ bu nɛ sa nɛ ha mɛ. (Rom. 13:7) Se nɔ yeli nɛ ɔmɛ ngɛ he blɔ ejakaa Yehowa ngmɛ mɛ blɔ kaa a hi si. Yesu ha nɛ oti nɛ ɔ pee heii benɛ Roma Amlaalo Pontio Pilato ngɛ lɛ munyu bie ɔ. Benɛ Pilato de ke e ngɛ he wami nɛ e ma nyɛ ma ha nɛ a gbe Yesu loo a ngmɛɛ e he ɔ, Yesu de lɛ ke: “Kaa pi hiɔwe nɛ a je nɛ a ha mo he wami ɔ, jinɛ o be he wami ko kulaa ngɛ ye nɔ.” (Yoh. 19:11) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Pilato blɔ fa mi ɔ, huzu ngɛ he blɔhi nɛ adesa nɔ yeli tsuo ngɛ ɔ he.

7. Ngɛ mɛni si fɔfɔɛhi a mi nɛ e sɛ nɛ waa bu nɔ yeli ɔmɛ tue, nɛ mɛni nɛ e sa nɛ nɔ yeli ɔmɛ nɛ a kai?

7 E sa nɛ Kristofohi nɛ a ye mlaahi tsuo nɛ adesa nɔ yeli woɔ ɔmɛ a nɔ ke e ti si kɛ wui Mawu mlaa. Se ke adesa nɔ yeli de wɔ ke waa pee nɔ́ ko nɛ Mawu sume aloo wa ko pee nɔ́ ko nɛ Mawu suɔ kaa waa pee ɔ, e sɛ nɛ waa bu mɛ tue. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ, nɔ yeli ɔmɛ ma nyɛ fã nihewi kaa a ngɔ a he kɛ wo ta hwumi mi. b A ma nyɛ ngɔ a nine kɛ fɔ Baiblo ɔ kɛ wa womi ɔmɛ a nɔ nɛ a maa tsi wa nya kaa wa ko fiɛɛ nɛ wa ko ya asafo mi kpe hulɔ. Ke ma nɔ yeli ɔmɛ kɛ blɔ nyahi nɛ a ngɛ ɔ tsu we ní saminya nɛ a ya nɔ nɛ a wa Kristo se nyɛɛli yi mi ɔ, Yehowa ngɛ mɛ hyɛe nɛ a maa bu a ní peepee ɔ he akɔtaa.​—Fiɛlɔ 5:8.

8. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ nihi nɛ hɛɛ “blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ” kɛ “nɔ nɛ e nɔ kuɔ pe kulaa” a kpɛti, nɛ mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a?

8 “Nɔ yeli ɔmɛ” ngɛ “blɔ nya nɛ nɔ kuɔ.” Se nɔ ko ngɛ nɛ e “nɔ kuɔ pe mɛ” kulaa. Yehowa nɔ kuɔ pe mɛ kulaa.” Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a ngɔ biɛ nɛ ji Hiɔwe No ɔ, aloo “Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa” kɛ tsɛ lɛ si abɔ.​—Dan. 7:18, 22, 25, 27.

“NƆ NƐ E NƆ KUƆ PE KULAA”

9. Mɛni gbalɔ Daniel na ngɛ e nina a mi?

9 Gbalɔ Daniel na nina nɛ tsɔɔ heii kaa Yehowa nɔ kuɔ kulaa pe blɔ nya kpa amɛ tsuo. Kekleekle ɔ, Daniel na lohwe awi yeli nguanguahi eywiɛ nɛ a daa si kɛ ha je ɔ tsuo nɔ yeli nɛ a ye nɔ blema a, nɛ ji Babilonia, Medo-Persia, Hela, Roma kɛ je ɔ tsuo nɔ yelɔ ɔ nɛ ngɛ nɔ yee amlɔ nɛ ɔ nɛ ji Anglo-Amerika. (Dan. 7:1-3, 17) Kɛkɛ nɛ Daniel na Yehowa Mawu nɛ hii si ngɛ matsɛ sɛ nɔ ngɛ hiɔwe. (Dan. 7:9, 10) E sa nɛ nɔ́ nɛ gbalɔ anɔkualetsɛ nɛ ɔ na a nɛ pee kɔkɔ bɔmi nɔ́ kɛ ha nɔ yeli mwɔnɛ ɔ.

10. Ngɛ nɔ́ nɛ Daniel 7:13, 14, 27 ɔ de ɔ nya a, mɛnɔmɛ nɛ Yehowa ngɔ nɔ yemihi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɔ ha, nɛ mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?

10 Kane Daniel 7:13, 14, 27. Mawu ngɔ he wamihi tsuo ngɛ adesa nɔ yeli a dɛ ɔ kɛ ha ni kpahi nɛ a sa, nɛ a ngɛ he wami pe mɛ. Mɛnɔmɛ nɛ Mawu ngɔ he wami ɔ kɛ ha a? E ngɔ he wami ɔ kɛ ha “nɔ ko kaa nɔmlɔ adesa” nɛ ji Yesu Kristo kɛ “Hiɔwe No ɔ we ni klɔuklɔu ɔmɛ” nɛ ji nihi 144,000 ɔ nɛ a “maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene” ɔ. (Dan. 7:18) Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa ji “Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa” ejakaa lɛ pɛ e nɛ ngɛ he wami nɛ e nyɛɛ nɛ e ngɔɔ blɔ nyahi ngɛ ni kpahi a dɛ kɛ haa nihi nɛ a sa.

11. Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ Daniel de nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ji nɔ nɛ e nɔ kuɔ pe kulaa?

11 Nina nɛ ɔ nɛ a je kpo kɛ tsɔɔ Daniel ɔ maa nɔ́ kpa ko nɛ e de kɛ sɛ hlami ɔ nɔ mi. Daniel de ke, “Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ . . .  lɛ e woɔ matsɛ nɛ e kpaa matsɛ.” E ngma hu ke: “Mawu nɛ ngɛ hiɔwe lokoo ɔ ngɛ he wami ngɛ nimli adesahi a matsɛ yemi nɔ, nɛ e ngɔɔ kɛ haa nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ.” (Dan. 2:19-21; 4:17) Anɛ Yehowa ngɔ matsɛ yemi ngɛ ni komɛ a dɛ kɛ ha ni kpahi hyɛ lo? Ee!

Yehowa kpɔ Belshazar matsɛ yemi ɔ ngɛ e dɛ nɛ e ngɔ kɛ ha Media kɛ Persia bi ɔmɛ (Hyɛ kuku 12)

12. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ngɔ matsɛ yemi ngɛ ní komɛ a dɛ ha. (Hyɛ foni ɔ.)

12 Yehowa tsɔɔ heii kaa e ngɛ he wami kulaa pe nihi nɛ a hɛɛ “blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ” ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní etɛ komɛ a he. Egipt matsɛ Farao ngɔ Yehowa we bi nyɔguɛ nɛ e kua ke e be a he ngmɛɛ nɛ a je. Se Mawu kpɔ mɛ nɛ e kpata Farao hɛ mi ngɛ Wo Tsu ɔ mi. (2 Mose 14:26-28; La 136:15) Babilon matsɛ Belshazar ngmɛ okplɔɔ nɛ e pee níhi nɛ tsɔɔ kaa e “bui Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ fɛɛ.” E je we Yehowa yi, mohu ɔ, ‘e je mawuhi nɛ a kɛ sika tsu kɛ sika hiɔ pee ɔ a yi.’ (Dan. 5:22, 23) Se Yehowa ba jamɛ a he nɔ wolɔ ɔ si. “Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu” ɔ, a gbe Belshazar nɛ a ngɔ e matsɛ yemi ɔ kɛ ha Media kɛ Persia bi ɔmɛ. (Dan. 5:28, 30, 31) Matsɛ Herode Agripa I nɛ e hi Palestina a ha nɛ a gbe bɔfo Yakobo, nɛ e nu bɔfo Petro hu kɛ wo tsu kɛ yi mi tomi ɔ kaa e maa gbe lɛ. Se Yehowa ngmɛ́ blɔ nɛ Herode nɛ e gbe lɛ. “Yehowa bɔfo ɔ fia lɛ nɔ́” nɛ e gbo.​—Níts. 12:1-5, 21-23.

13. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa kpata matsɛmɛ nɛ a pee kake kɛ wo e we bi a he ɔ a hɛ mi ha.

13 Yehowa tsɔɔ matsɛmɛ nɛ a pee kake kɛ wo e we bi a he ɔ kaa e nɔ kuɔ kulaa pe mɛ. E hwu ha Israel bi ɔmɛ nɛ e ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a kpata Kanaan bi a matsɛmɛ 31 nɛ a pee kake kɛ wo Israel bi ɔmɛ a he ɔ a hɛ mi, nɛ a kpɔ Si Womi Zugba a nɛ Kanaan bi ɔmɛ ngɛ nɔ ɔ ngɛ a dɛ. (Yosh. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24) Yehowa ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a kpata Matsɛ Benhadad kɛ Siria matsɛmɛ 32 nɛ a pee kake kɛ wo Israel bi ɔmɛ a he ɔ a hɛ mi.​—1 Ma. 20:1, 26-29.

14-15. (a) Mɛni Matsɛ Nebukadnezar kɛ Matsɛ Darius de ngɛ Yehowa we agboje ɔ he? (b) Mɛni la polɔ ɔ de ngɛ Yehowa kɛ e ma a he?

14 Yehowa ha nɛ e pee heii si abɔ kaa lɛ ji Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa! Benɛ Babilon Matsɛ Nebukadnezar fĩa ngɛ e ‘he wami kpetekpleenyɛ, e hɛ mi nyami kɛ e we agboje ɔ’ he mohu pe nɛ e maa ba e he si nɛ e ma je Yehowa yi ɔ, Yehowa ha nɛ e nu godo. Benɛ e godo ɔ je ɔ, e je “Mawu nɛ ngɛ Hiɔwe Lokoo ɔ yi” nɛ e de ke: “[Yehowa] maa ye tsɛ kɛ ya neneene.” E de hu ke: “Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa tsi e nya.” (Dan. 4:30, 33-35) Benɛ a ka Daniel nɛ e ye Mawu anɔkuale, nɛ Yehowa kpɔ lɛ kɛ je jata amɛ a nya mi ɔ, Matsɛ Darius de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ ye Daniel Mawu ɔ gbeye, nɛ e bu lɛ ngɛ ye matsɛ yemi he ɔ tsuo. Mawu hɛ kalɔ ji lɛ nɛ e ngɛ kɛ yaa neneene. E matsɛ yemi ɔ hɛ mi be kpatae kɔkɔɔkɔ, nɛ e he wami ɔ se be poe gblegbleegble.”​—Dan. 6:7-10, 19-22, 26, 27.

15 La polɔ ɔ de ke: ‘Ke je ma amɛ so kikɛ nɛ ɔ, Yehowa tsakeɔ a yi mi tomi ɔmɛ nɛ a nyɛ we nɛ a kɛ tsuɔ ní.’ E de kɛ piɛɛ he ke: ‘A gbaa ma nɛ a Mawu ji Yehowa. A gbaa ma nɛ Yehowa hla kaa lɛ nitsɛ e ma.’ (La 33:10, 12) Enɛ ɔ ji yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa waa ye Yehowa anɔkuale ɔ nɛ!

NYAGBE TA A

E be yee ha Yehowa hiɔwe tabo ɔ kaa a ma kpata mahi nɛ a maa te si kɛ wo e kɛ e sɔmɔli ɔ a hɛ mi (Hyɛ kuku 16-17)

16. Mɛni nɔ mi mami wa ma nyɛ ma ná ngɛ “amanehlu ngua” a he, nɛ mɛni he je? (Hyɛ foni ɔ.)

16 Wa kane níhi nɛ Yehowa pee blema a. Mɛni nɛ e sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ e maa ba. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma kpɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ngɛ “amanehlu ngua” a nɛ maa mi. (Mat. 24:21; Dan. 12:1) E maa pee enɛ ɔ ke Gog nɛ je Magog nɛ ji je ma amɛ nɛ a pee kake ɔ kɛ hɛdɔ ba tua Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔ. Ke mahi 193 nɛ a ji Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ tsuo piɛɛ mahi nɛ a maa pee kake kɛ te si kɛ wo Yehowa we bi a he po ɔ, a be nyɛe nɛ a kɛ Hiɔwe No ɔ kɛ e hiɔwe tabo ɔ maa hwu! Yehowa wo si ke: ‘Ke e ba mi kikɛ nɛ ɔ, je ma amɛ tsuo maa na ka i kle nɛ i ngɛ klɔuklɔu, kɛkɛ ɔ, a maa le jehanɛ ɔ kaa imi ji Yehowa.’​—Eze. 38:14-16, 23; La 46:10.

17. Mɛni Baiblo ɔ de kaa e maa ba je nɛ ɔ mi matsɛ ɔmɛ kɛ nihi nɛ a yeɔ Yehowa anɔkuale ɔ a nɔ?

17 Tuami nɛ Gog ma tua Mawu we bi ɔ ma ha nɛ Harmagedon ta a maa je sisi nɛ Yehowa ma kpata “matsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo” ɔ a hɛ mi. (Kpoj. 16:14, 16; 19:19-21) Se ‘dali kɛ nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ pɛ nɛ a maa hi zugba a nɔ.’​—Abɛ 2:21.

E SA NƐ WAA YA NƆ NƐ WAA YE YEHOWA ANƆKUALE

18. Mɛni nɛ anɔkuale Kristofohi fuu suɔ kaa a maa pee, nɛ mɛni he je? (Daniel 3:28)

18 Ngɛ yi nɔ sanehi a mi ɔ, anɔkuale Kristofohi fuu kɛ a he yemi sã afɔle nɛ a ti ni komɛ po a wami ya sɛ oslaa mi akɛnɛ a suɔ Yehowa nɛ ji Jeɔ Tsuo Nɔ Yelɔ ɔ he je. Anɔkuale Kristofohi nɛ ɔmɛ fia a pɛɛ si kaa a maa ye Yehowa anɔkuale. A ngɛ kaa Hebri bi etɛ ɔmɛ nɛ a ya nɔ nɛ a ye Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a anɔkuale ɔ. Yehowa hu ye mɛ anɔkuale nɛ e je mɛ kɛ je flɔɔnɔɔ ɔ mi.​—Kane Daniel 3:28.

19. Mɛni nɔ Yehowa maa da kɛ kojo e we bi, nɛ mɛni e sa nɛ waa pe amlɔ nɛ ɔ?

19 La polɔ David ngma nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa ye Yehowa anɔkuale ɔ, e de ke: ‘Yehowa maa kojo ni ɔmɛ. Oo Yehowa, moo kojo mi ngɛ ye dami ɔ nya, kɛ ye we anɔkuale yemi ɔ nya.’ (La 7:8) David kpale ngma ke: ‘Ha nɛ ye he nɛ tsɔ, nɛ ma ye anɔkuale kɛ pi si.’ (La 25:21) Nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa pe ji kaa nɛ wa maa ya nɔ nɛ wa maa ye Yehowa anɔkuale, nɛ wa be e se jee kɔkɔɔkɔ ngɛ bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha tsuo se! Kɛkɛ wa maa nu he kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ nu he ɔ, e ngma ke: ‘A gbaa ni nɛmɛ nɛ hɛɛ a we anɔkuale yemi ɔ mi, nihi nɛ baa a je mi ngɛ Yehowa mlaa a nya.’​—La 119:1.

LA 122 Nyɛ Fĩ Si, Nyɛɛ Da Si Kpɛii!

a Baiblo ɔ ngɛ Kristofohi he wami woe kaa a bu nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya nɛ nɔ kuɔ ɔ, nɛ ji ma nɔ yeli ɔmɛ. Se nɔ yeli nɛ ɔmɛ ekomɛ teɔ si kɛ woɔ Yehowa kɛ e sɔmɔli. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa maa ye Yehowa anɔkuale?

b Hyɛ munyu nɛ ji “Mɛni He Je Nɛ Wa Hwui Ta Kaa Bɔ Nɛ Blema Israel Bi Ɔmɛ Pee ɔ?” nɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ mi ɔ.