Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 36

Anɛ O Pee Klaalo Kaa O Maa Pee Wo Hɛlɔ Nɛ E Hɛɛ Nimli Lo?

Anɛ O Pee Klaalo Kaa O Maa Pee Wo Hɛlɔ Nɛ E Hɛɛ Nimli Lo?

“Jɔɔ gbeye yemi. Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, o maa nuu nimli hɛ ngmengmle.”​—LUKA 5:10.

LA 73 Moo Wo Wɔ Kã

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Yesu fɔ wo hɛli eywiɛ komɛ nine kaa a ba pee mɛni, nɛ kɛ a pee a ní ha kɛɛ?

KASELI nɛ ji Petro, Andrea, Yakobo kɛ Yohane ji wo hɛli. Mo susu bɔ nɛ e maa pee mɛ nyakpɛ ha benɛ Yesu de mɛ ke: “Nyɛ ba nyɛɛ ye se, nɛ ma pee nyɛ wo hɛli nɛ a hɛɛ nimli” ɔ he nɛ o hyɛ. * Kɛ a pee a ní ha kɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Amlɔ nɔuu nɛ a je a ya amɛ a he, nɛ a nyɛɛ e se.” (Mat. 4:18-22) Yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ tsake a si himi kulaa. Mɛni he je? Ejakaa a be lo nue hu, mohu ɔ, a “maa nuu nimli hɛ ngmengmle.” (Luka 5:10) Mwɔnɛ ɔ, Yesu fɔɔ tsui kpakpatsɛmɛ nɛ a suɔ anɔkuale ɔ hu nine. (Mat. 28:19, 20) Anɛ o kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ kaa o maa hɛ nimli kaa a hɛɛ wo ɔ lo?

2. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu Yesu nine fɔmi nɛ ji kaa waa hɛ nimli kaa a hɛɛ lo ɔ he saminya a, nɛ mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ?

2 Eko ɔ, a kɛ mo kase Baiblo ɔ be saii ji nɛ ɔ, nɛ o pee tsakemi komɛ ngɛ o si himi mi, nɛ amlɔ nɛ ɔ, o suɔ nɛ o ba pee sane kpakpa fiɛɛlɔ. Ke o yi mi ngɛ mo enyɔɔnyɔ pee ngɛ Yesu nine fɔmi nɛ ɔ he ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. O yi mi nɛ ngɛ mo enyɔɔnyɔ pee ɔ tsɔɔ kaa o le kaa yi mi kpɔ nɛ ɔ nɛ o maa mwɔ ɔ he hia. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Petro kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ si a ya amɛ “amlɔ nɔuu,” se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Petro kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ susuu we sane ɔ he loko a mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ. A ba le kaa Yesu ji Mesia a, nɛ a sɛ hlami kplɛɛ e nɔ nyɔhiɔ ekpa kɛ se. (Yoh. 1:35-42) Eko ɔ, mo hu o ba kase Yehowa kɛ Yesu a he ní fuu, nɛ o suɔ nɛ o ya o hɛ mi, se e sɛ nɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ be mi nɛ o susuu we he. Mɛni lɛ ye bua Petro, Andrea kɛ ní kpa amɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ?

3. Mɛni suhi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ?

3 He wami womi, nile, kã kɛ he nɔ yemi lɛ ye bua Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a nyɛ nɛ a tsu a wo hɛmi ní tsumi ɔ saminya. Su nɛ ɔmɛ nɔuu nɛ ye bua mɛ nɛ a nyɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ hu saminya. Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua mo nɛ o na blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ je su nɛ ɔmɛ kpo konɛ o pee Kristo kaselɔ nɛ e he be.

MO HA NƐ SUƆMI NƐ O NGƐ KƐ HA FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ MI NƐ WA

Petro kɛ kaseli kpahi ba pee wo hɛli nɛ a hɛɛ nimli. Ní tsumi nɛ he hia nɛ ɔ ngɛ nɔ yae ngɛ wa be nɛ ɔ mi (Hyɛ kuku 4-5)

4. Mɛni he je nɛ Petro tsu wo hɛmi ní tsumi ɔ?

4 Wo hɛmi ji ní tsumi nɛ Petro tsuɔ kɛ hyɛɛ e weku ɔ nɔ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Petro bua jɔ ní tsumi nɛ ɔ he wawɛɛ hulɔ. (Yoh. 21:3, 9-15) Jehanɛ hu ɔ, e bua ba jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he wawɛɛ, nɛ ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, Petro he ba be ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.​—Níts. 2:14, 41.

5. Ngɛ Luka 5:8-11 ɔ nya a, mɛni ha nɛ Petro ye gbeye, nɛ mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wɔ hu wa ko ye gbeye?

5 Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a ji nɔ́ titli nɛ woɔ wɔ he wami nɛ wa fiɛɛɔ. Ke wa nuɔ he kaa wa he sui kɛ ha ní tsumi nɛ ɔ po ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ ni kpahi nɛ sɛɛ e he ní. Benɛ Yesu fɔ Petro nine kaa e ba pee wo hɛlɔ nɛ e hɛɛ nimli ɔ, e de lɛ ke: “Jɔɔ gbeye yemi.” (Kane Luka 5:8-11.) Petro yi nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ba e nɔ ke e ba pee kaselɔ ɔ gbeye. Mohu ɔ, lo babauu nɛ Yesu ha nɛ a gbe ɔ ha nɛ Petro he mi po, nɛ e susu kaa e kɛ Yesu be nyɛe ma tsu ní. Ke o susu nɔ́ nɛ Kristo kaselɔ nɛ nɔ ko maa pee ɔ ji ɔ he ɔ, eko ɔ, mo hu o maa nu he kaa o he sui. Ke o nuɔ he kaa o he sui ɔ, lɛɛ mo ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa, Yesu kɛ o nyɛmi adesa a mi nɛ wa, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ nɛ o ba pee Kristo kaselɔ.​—Mat. 22:37, 39; Yoh. 14:15.

6. Mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ woɔ wɔ he wami nɛ wa fiɛɛɔ?

6 Mo susu yi mi tomi kpa komɛ a he je nɛ wa fiɛɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Wa suɔ nɛ waa bu Yesu fami nɛ ji, “nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi . . . kaseli” ɔ tue. (Mat. 28:19, 20) Jehanɛ hu ɔ, wa fiɛɛɔ kɛ haa nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ ejakaa a ngɛ kaa jijɔhi nɛ a “plaa mɛ, nɛ a gbɛ fĩa” nɛ a suɔ nɛ a kase anɔkuale nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he. (Mat. 9:36) Yehowa suɔ nɛ nimli slɔɔtoslɔɔtohi tsuo nɛ a ba ná anɔkuale ɔ he nile nitsɛnitsɛ ɔ konɛ a he a yi wami.​—1 Tim. 2:4.

7. Roma Bi 10:13-15 ɔ haa nɛ wa naa bɔ nɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia ha kɛɛ?

7 Ke wa susu bɔ nɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ma nyɛ ma he nihi a yi wami ha a he ɔ, e maa wo wɔ he wami nɛ waa fiɛɛ. Wo hɛli juaa lo nɛ a gbeɔ ɔ, nɛ a yeɔ eko, se wɔɔ lɛɛ wa “nuu” nimli bɔ nɛ pee nɛ a he a yi wami.​—Kane Roma Bi 10:13-15; 1 Tim. 4:16.

MOO KASE BƆ NƐ O MA TSU FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ HA SAMINYA

8-9. Mɛni nɛ e sa nɛ wo hɛlɔ ko nɛ le, nɛ mɛni he je?

8 Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e sa nɛ Israel no nɛ e ji wo hɛlɔ ɔ nɛ le lo pɔtɛɛ nɛ e ma nyɛ maa gbe. (3 Mose 11:9-12) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ e le hehi nɛ e ma nyɛ maa na lohi ngɛ. Behi fuu ɔ, lohi hiɔ he nɛ nyu ɔ hi ha mɛ ngɛ, nɛ niye ní hu ngɛ lejɛ ɔ. Se anɛ be nɛ wo hɛlɔ kɛ yaa wo ɔ he hia lo? Ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ko nɛ ngɛ Pacific island ɔ ba yɔse kaa be pɔtɛɛ ko ngɛ nɛ ke nɔ ko ya wo ɔ e ma nyɛ maa gbe lo. Nyɛminyumu ko fɔ lɛ nine kaa e kɛ lɛ nɛ ya wo. Ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ de nyɛminyumu ɔ ke: “Ma ba mɔtu ngmlɛ nɛɛ konɛ waa ya.” Nyɛminyumu ɔ de lɛ ke: “O nui mi sisi, wa yaa wo be mi nɛ wa maa gbe lo se pi be nɛ maa da wɔ.”

9 Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ fiɛɛ ngɛ hehi nɛ a maa na nihi ngɛ kɛ be nɛ a maa na mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu se nyɛɛli ɔmɛ fiɛɛ ngɛ sɔlemi we ɔ, kpe hehi, wehi a mi kɛ juahi a nɔ. (Níts. 5:42; 17:17; 18:4) Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu e sa nɛ waa le bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ peeɔ a ní ha. E sa nɛ waa to wa níhi a he blɔ nya saminya konɛ wa nyɛ nɛ waa fiɛɛ ha nihi ngɛ hehi nɛ wa maa na mɛ ngɛ kɛ be nɛ wa maa na mɛ.​—1 Kor. 9:19-23.

WO HƐLI NƐ A HE BE . . . 1. tsuɔ ní ngɛ be kɛ he nɛ a ma nyɛ maa na lohi ngɛ (Hyɛ kuku 8-9)

10. Mɛni níhi nɛ Yehowa asafo ɔ to he blɔ nya kɛ ha wɔ?

10 E sa nɛ wo hɛlɔ ko nɛ le níhi nɛ e hia kɛ ha e ní tsumi ɔ kɛ bɔ nɛ e kɛ ma tsu ní ha. Wɔ hu wa hia níhi nɛ waa kɛ ma tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e sa nɛ waa le bɔ nɛ waa kɛ ní nɛ ɔmɛ ma tsu ní ha. Yesu kɛ fami ha e kaseli ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ a ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha a he. E tsɔɔ mɛ níhi nɛ e sa nɛ a hɛɛ, bɔ nɛ e sa nɛ a fiɛɛ ha, kɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ a de. (Mat. 10:5-7; Luka 10:1-11) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ to Ní Tsɔɔmi Ga Dade kpakpahi a he blɔ nya kɛ ha wɔ. * A tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa kɛ ga dade nɛ ɔmɛ ma tsu ní ha. Tsɔsemi nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ kã tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ wa ba peeɔ tsɔɔli nɛ a he be.​—2 Tim. 2:15.

WO HƐLI NƐ A HE BE . . . 2. ji nihi nɛ a tsɔse mɛ konɛ a le níhi nɛ e sa nɛ a kɛ tsu ní (Hyɛ kuku 10)

MOO PEE KÃ

11. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa pee kã?

11 E he hia nɛ wo hɛli nɛ a pee kã. Mɛni he je? Ejakaa behi fuu ɔ, a be nyɛe maa tsɔɔ si fɔfɔɛ nɛ a kɛ maa kpe ngɛ wo ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, a pɔɔ ní tsumi nyɔ mi, nɛ a kɛ ahumi ma nyɛ maa kpe tlukaa. E sa nɛ wɔ hu waa pee kã, ejakaa ke wa bɔni fiɛɛmi yami nɛ wa je wa he si kpo kaa Yehowa Odasefohi ɔ, eko ɔ, wa weku li maa te si kɛ wo wɔ, wa huɛmɛ maa ye wa he fɛu, nɛ ni komɛ hu be sɛ gbi ɔ tue bue. Se enɛ ɔ pee we wɔ nyakpɛ, ejakaa Yesu bɔ wɔ kɔkɔ kaa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa bu sane kpakpa a tue.​—Mat. 10:16.

12. Ngɛ Yoshua 1:7-9 ɔ nya a, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee kã?

12 Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee kã? Kekleekle ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yesu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe kɛ je hiɔwe. (Yoh. 16:33; Kpoj. 14:14-16) Jehanɛ hu ɔ, mo ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi kaa e maa hyɛ o nɔ ɔ mi nɛ wa. (Mat. 6:32-34) Ke o ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ɔ mi wa a, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o pee kã. Petro kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ ngɔ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa benɛ a si a wo hɛmi ní tsumi ɔ nɛ a ya nyɛɛ Yesu se ɔ. Mo hu o tsɔɔ kaa o ngɛ hemi kɛ yemi benɛ o kɛ Yehowa Odasefohi bɔni ní kasemi, nɛ o bɔni a kpe ɔmɛ yami nɛ o ha nɛ o huɛmɛ kɛ o weku li le ɔ! Jehanɛ hu ɔ, o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi bɔ nɛ pee nɛ o kɛ Yehowa je mi bami he mlaa amɛ nɛ tsu ní. Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa o ngɛ hemi kɛ yemi nɛ o pee kã. Ke o ya nɔ nɛ o pee kã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa ‘he tsuaa he nɛ o maa ya a, Yehowa o Mawu ɔ maa piɛɛ o he.’​—Kane Yoshua 1:7-9.

WO HƐLI NƐ A HE BE . . . 3. kɛ kã tsuɔ ní ke si fɔfɔɛ ɔ tsake po (Hyɛ kuku 11-12)

13. Ke wa pue wa yi mi tɛ nɛ wa sɔle ɔ, kɛ lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa pee kã ha kɛɛ?

13 Mɛni nɔ́ kpa ko hu nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee kã? Moo sɔle konɛ o nyɛ nɛ o pee kã. (Níts. 4:29, 31) Yehowa be mo kuae, e ma ha o sɔlemihi tsuo a heto. E maa ye bua mo be fɛɛ be. Nɛ jehanɛ hu ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yehowa he ni kpahi a yi wami blema ha a he. Mo susu bɔ nɛ Yehowa ye bua mo kɛ da si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa nya ha, kɛ bɔ nɛ e ye bua mo nɛ o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi ha a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Nɔ nɛ e nyɛɛ e we bi a hɛ mi kɛ nyɛɛ Wo Tsutsu ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o pee Kristo kaselɔ. (2 Mose 14:13) Mo hu o ma nyɛ ma ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ pee ɔ. E de ke: ‘Nɛ Yehowa kɛ mi ngɛ nɛ ɔ, i yi gbeye; mɛni adesa ma nyɛ maa pee mi.’​—La 118:6.

14. Mɛni wa kaseɔ ngɛ Masae kɛ Tomoyo a níhi a si kpami ɔ mi?

14 Blɔ kpa nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee kã ji kaa wa maa kase nihi nɛ a gboɔ zo se Yehowa ye bua mɛ nɛ a pee kã a he ní. Mo susu nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Masae ɔ níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. E gboɔ zo, nɛ e nuɔ he kaa e be nyɛe maa tu e hemi kɛ yemi ɔ he munyu ngɛ ma hɛ mi. E naa nihi nɛ e li mɛ nɛ e kɛ mɛ maa tu munyu ɔ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ gbogbo ko nɛ ya hiɔwe kuɔe, nɛ e peeɔ lɛ kaa e be nyɛe maa pee jã kɔkɔɔkɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Mawu kɛ adesahi ɔ mi nɛ wa. Jehanɛ hu ɔ, e pue e yi mi tɛ ngɛ be nɛ e piɛ nɛ e sa kaa a kɛ fiɛɛɔ he, nɛ e sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e fiɛɛ. E ye e gbɔjɔmi nɛ ɔ nɔ nɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ. Yehowa ma nyɛ maa ye bua fiɛɛli ehehi konɛ a “pee kã.” Mo susu nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tomoyo níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. Ligbi ko nɛ e ngɛ fiɛɛe ngɛ wehi a mi ɔ, wetsɛ ko ya kpa ngmlaa kɛ wo e yi nɛ e de ke: “I sume nɛ i kɛ Yehowa Odasefohi maa sɛɛ ní!” nɛ e nga sinya a. Tomoyo kɛ kã de nɔ nɛ e kɛ lɛ ya fiɛɛmi ɔ ke: “Tse o nu nɔ́ nɛ e de ɔ, i tu we munyu po nɛ e yɔse kaa Yehowa Odasefo no ji mi. Ye bua jɔ wawɛɛ!” Amlɔ nɛ ɔ, Tomoyo ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbalɔ.

MOO YE O HE NƆ

15. Mɛni ji he nɔ yemi, nɛ mɛni he je nɛ Kristofohi hia he nɔ yemi ɔ?

15 Loko wo hɛlɔ ko maa ye manye ɔ, jã e yeɔ e he nɔ. He nɔ yemi ji “nyɛmi nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ peeɔ níhi nɛ e sa kaa e pee.” E sa nɛ wo hɛli nɛ a ye a he nɔ konɛ a nyɛ nɛ a te si mla nɛ a tsu a ní tsumi ɔ ke a kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa ngɛ kpee ngɛ wo ɔ nɔ po. E sa nɛ wɔ hu waa ye wa he nɔ nɛ wa fĩ si konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu wa ní tsumi ɔ kɛ gbe nya.​—Mat. 10:22.

16. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ye wa he nɔ?

16 A kɛ he nɔ yemi fɔ we wɔ. Behi fuu ɔ, wa suɔ nɛ waa pee níhi bɔ nɛ maa da wɔ. Se be komɛ ɔ, e yee ha wɔ kaa wa maa pee níhi nɛ a he hia nɛ e sa nɛ waa pee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ waa ye wa he nɔ. Loko wa ma nyɛ ma tsɔse wa he konɛ waa pee níhi nɛ a he ma nyɛ maa wa kɛ ha wɔ ɔ, wa hia yemi kɛ buami. Yehowa ma nyɛ maa gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ ye bua wɔ.​—Gal. 5:22, 23.

17. Ngɛ 1 Korinto Bi 9:25-27 ɔ nya a, mɛni bɔfo Paulo tsɔɔ kaa e pee bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e ye he nɔ?

17 Bɔfo Paulo ji nɔ ko nɛ e ye e he nɔ. Se e tsɔɔ nya kaa e “waa” e nɔmlɔ tso ɔ yi mi bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e pee nɔ́ nɛ da. (Kane 1 Korinto Bi 9:25-27.) E wo ni kpahi he wami kaa a ye a he nɔ konɛ a ha nɛ níhi tsuo nɛ ya nɔ ngɛ “blɔ nɛ e he tsɔ nɔ, kɛ blɔ nya tomi nya.” (1 Kor. 14:40) E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa. Jã peemi biɔ nɛ waa fiɛɛ nɛ waa tsɔɔ nihi sane kpakpa a be fɛɛ be.​—Níts. 2:46.

KOO TO TSLE

18. Mɛni ma ha nɛ Yehowa nɛ na wɔ kaa nihi nɛ a ye manye?

18 Wo hɛli daa lo abɔ nɛ a gbe ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa a ye manye ngɛ a ní tsumi ɔ mi. Se wɔɔ lɛɛ e be jã ngɛ wa blɔ fa mi, pi nihi abɔ nɛ wa ye bua mɛ nɛ a ba Yehowa asafo ɔ mi ɔ nɛ tsɔɔ kaa wa ye manye. (Luka 8:11-15) Ke wa ya nɔ nɛ wa fĩ si nɛ wa fiɛɛ nɛ wa tsɔɔ nihi sane kpakpa a, Yehowa maa na wɔ kaa nihi nɛ a ye manye. Mɛni he je? Ejakaa wa ngɛ fami nɛ e Bi Yesu kɛ ha wɔ ɔ tue bue.​—Maak. 13:10; Níts. 5:28, 29.

19-20. Mɛni yi mi tomi titli he je nɛ wa fiɛɛɔ amlɔ nɛ ɔ?

19 Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, a ngmɛɛɔ wo hɛli blɔ nɛ a yaa wo ngɛ nyɔhiɔ pɔtɛɛ komɛ a nɔ. Ngɛ mahi kaa jã a nɔ ɔ, wo hɛli yaa wo wawɛɛ ke e piɛ bɔɔ nɛ wo yami be ɔ maa be. Kaa sane kpakpa fiɛɛli ɔ, wɔ hu be nɛ ɔ ji be nɛ e sa nɛ waa fiɛɛ wawɛɛ. Mɛni he je? Ejakaa e be kɛe nɛ Satan je yaya nɛ ɔ maa ba nyagbe! Be nɛ e piɛ nɛ waa kɛ maa fiɛɛ sane kpakpa a nɛ heɔ nihi a yi wami ɔ pi kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa to tsle loo waa mlɛ kɛ ya si be nɛ níhi a mi maa hi ha wɔ loko waa kɛ wa he nɛ wo ní tsumi nɛ e he hia nɛ ɔ mi.​—Fiɛlɔ 11:4.

20 Amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa nɛ o fiɛɛ, o ya nɔ nɛ o kase Baiblo ɔ, o pee kã, nɛ o ye o he nɔ wawɛɛ. Moo piɛɛ nihi ayɔ kpaanyɔ kɛ se nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a ngɛ je kɛ wɛ ɔ a he kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ o ma ná bua jɔmi nɛ Yehowa haa nɔ ɔ. (Neh. 8:10) Moo fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ o nyɛmi tsuo kɛ ya si be nɛ Yehowa ma de ke ní tsumi ɔ ba nyagbe. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu blɔ etɛ a nɔ nɛ wa maa gu kɛ wo wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi he wami nɛ waa ya nɔ nɛ waa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a he.

LA 66 Moo Jaje Sane Kpakpa a

^ kk. 5 Yesu fɔ wo hɛli nɛ a baa a he si nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ nine kaa a ba pee e kaseli. Mwɔnɛ ɔ, Yesu yaa nɔ nɛ e fɔɔ nihi nɛ a ngɛ su nɛ ɔmɛ nine kaa a ba pee e kaseli nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ Baiblo kaseli nɛ e he wa ha mɛ kaa a maa kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ ɔ maa pee konɛ a nyɛ nɛ a kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ.

^ kk. 1 MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Munyukpɔ nɛ ji “wo hɛli nɛ a hɛɛ nimli” ɔ tsɔɔ nihi tsuo nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a nɛ a tsɔɔ ni kpahi ní konɛ a ba pee Kristo kaseli ɔ.

^ kk. 10 Hyɛ munyu nɛ ji, “Moo Tsɔɔ Nihi Anɔkuale ɔ” nɛ je kpo ngɛ October 2018 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 11-16.