Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 39

Ke O He Jɔ ɔ, O Ma Ná He Se

Ke O He Jɔ ɔ, O Ma Ná He Se

“E he hia we nɛ Nyɔmtsɛ ɔ nyɔguɛ ko nɛ nɔ kunɔ, mohu ɔ, e he hia nɛ e kɛ nihi tsuo nɛ a hi si kpoo.”—2 TIM. 2:24.

LA 120 Moo Kase Kristo Konɛ O He Nɛ Jɔ

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

1. Mɛni sanehi nɛ nihi ma nyɛ ma bi wɔ ngɛ ní tsumi he loo sukuu?

 KE NƆ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu loo nɔ ko nɛ o kɛ lɛ tsuɔ ní ɔ bi mo nɔ́ ko kɛ kɔ o hemi kɛ yemi ɔ he ɔ, kɛ o nuɔ he ha kɛɛ? Anɛ o yeɔ gbeye lo? Wa kpɛti nihi fuu nuɔ he jã. Se sane bimi kaa jã a maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ ɔ susumi, loo waa le nɔ́ nɛ e heɔ yeɔ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e he be wae ha wɔ kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ lɛ. Be komɛ hu ɔ, nɔ ko ma nyɛ ma bi wɔ sane akɛnɛ e kɛ wɔ kpa we gbi loo e suɔ nɛ e kɛ wɔ nɛ sã nya a he je. Se e pee we wɔ nyakpɛ. Behi fuu ɔ, e nyɛɔ baa jã, ejakaa nihi fuu nu lakpa munyuhi nɛ nihi tu kɛ kɔ nɔ́ nɛ wa heɔ yeɔ ɔ he. (Níts. 28:22) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ wa “ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi” he je ɔ, nihi maa pee a he “nihi nɛ a hí kɛ somi ko somi,” kɛ “nihi nɛ a hɛ mi jɔɛ.”—2 Tim. 3:​1, 3.

2. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa he nɛ jɔ ɔ?

2 Eko ɔ, o ma bi o he ke, ‘Ke nɔ ko ngɛ hlae nɛ e kɛ mi nɛ sã nya ngɛ nɔ́ nɛ i heɔ yeɔ ɔ he ɔ, mɛni maa ye bua mi nɛ ma pee kpoo nɛ i kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní?’ Nɔ́ nɛ maa ye bua mo ji kaa e sa nɛ o he nɛ jɔ. Nɔ nɛ e he jɔ ɔ mi mi fu we mla, mohu ɔ, e yeɔ e he nɔ ke nɔ ko wo e mi mi la nɛ e li nɔ́ nɛ e maa pee. (Abɛ 16:32) Eko ɔ, o maa nu he kaa e demi yi kaa e peemi. Se mɛni maa ye bua mo konɛ o he nɛ jɔ? Kɛ wa ma plɛ kɛ je mi mi jɔmi mi kɛ ha nɔ ko nɛ e kɛ wɔ kpa we gbi ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he ɔ heto ha kɛɛ? Nɛ ke o ji fɔlɔ ɔ, kɛ o ma plɛ kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ ha kɛɛ konɛ a nyɛ nɛ a fã a hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ he jɔmi mi? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ.

NƆ́ NƐ MAA YE BUA MO KONƐ O HE NƐ JƆ

3. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke ke nɔ ko he jɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e gbɔjɔ ɔ? (2 Timoteo 2:​24, 25)

3 Ke nɔ ko he jɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e gbɔjɔ. Ke nɔ ko kɛ si fɔfɔɛ ko nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, e biɔ mɔde bɔmi loko e ma nyɛ maa pee kpoo nɛ e da nya. He jɔmi piɛɛ “mumi ɔ yiblii ɔ he.” (Gal. 5:​22, 23) A kɛ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “he jɔmi” ɔ tsuɔ ní be komɛ kɛ kaleɔ nga mi okpɔngɔ nɛ e hɛ mi jɔɛ nɛ a tsɔse lɛ nɛ e he jɔ. Moo po nga mi okpɔngɔ nɛ e hɛ mi jɔɛ nɛ a tsɔse lɛ nɛ e he jɔ ɔ he foni nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa a tsɔse lɛ nɛ e he jɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e he wɛ. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ je he jɔmi su kpo, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ waa pee kã? Wa be nyɛe maa pee enɛ ɔ ngɛ wa dɛ he. E sa nɛ waa sɔle kɛ bi Mawu mumi klɔuklɔu ɔ konɛ e ye bua wɔ nɛ wa je su kpakpa nɛ ɔ kpo. Níhi a si kpamihi fuu maa enɛ ɔ nɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke ni komɛ suɔ kaa a kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ sã nya loo a wo a mi mi la a, a jeɔ mi mi jɔmi mi kɛ haa mɛ heto. Jã nɛ a peeɔ ɔ yeɔ bua ni kpahi nɛ a náa juɛmi nɛ da ngɛ Yehowa Odasefohi a he. (Kane 2 Timoteo 2:​24, 25.) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa he nɛ jɔ wawɛɛ?

4. Kɛ Isak nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ ha kɛɛ konɛ wa he nɛ jɔ?

4 Sanehi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ se nami nɛ ngɛ he jɔmi he. Mo susu Isak nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ e ya to si ngɛ Filisti bi ɔmɛ a zugba a nɔ ngɛ Gera a, e kpɔ mi bimɛ ɔmɛ a hɛ kɔ̃ e nɔ nɛ a tsi vuhi tsuo nɛ e papaa sɔmɔli ɔmɛ tsua a. E ngɛ mi kaa Isak ngɛ he blɔ nɛ e kɛ mɛ sãa nya loo e kɛ mɛ nɔɔ kunɔ mohu lɛɛ, se e pee we jã, mohu ɔ, e hia kɛ je lejɛ ɔ kɛ ho he tsitsaa ya, nɛ e ya tsua vu kpahi. (1 Mose 26:​12-18) Se Filisti bi ɔmɛ tsɔɔ kaa jamɛ a vu ɔmɛ hu ji a níhi. Ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Isak tsu si fɔfɔɛ ɔ he ní ngɛ tue mi jɔmi mi. (1 Mose 26:​19-25) Mɛni ye bua Isak nɛ e he jɔ be mi nɛ ni ɔmɛ bɔ mɔde kaa a maa wo e mi mi la po ɔ? E ngɛ heii kaa e kase e fɔli ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. E kase babauu kɛ je bɔ nɛ Abraham kɛ nihi hi si ngɛ tue mi jɔmi mi ha a mi, nɛ jehanɛ hu e kase bɔ nɛ Sara “ngɛ kpoo nɛ e he jɔ” ha a.—1 Pet. 3:​4-6; 1 Mose 21:​22-34.

5. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ lɛ tsɔɔ kaa fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ a bimɛ se nami nɛ ngɛ he jɔmi he?

5 Fɔli nɛ nyɛ ji Kristofohi, nyɛ ná nɔ mi mami kaa nyɛ hu nyɛ ma nyɛ maa tsɔɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ kaa ke a he jɔ ɔ, a ma ná he se. Nyɛ ha nɛ wa susu Maxence nɛ e ye jeha 17 ɔ níhi a si kpami ɔ he nɛ waa hyɛ. E ma bi nɛ e da nihi nɛ a woɔ nɔ mi mi la ngɛ sukuu kɛ fiɛɛmi mi ɔ a ní peepeehi a nya. E fɔli ɔmɛ to a tsui si nɛ a ye bua lɛ konɛ e pee e he nɔ ko nɛ e he jɔ. A de ke, “Maxence ba nu sisi kaa ke nihi wo wa mi mi la a, e yi kulaa kaa waa kɛ abofu ma ha mɛ heto, se nɔ nɛ yeɔ e he nɔ ɔ, peeɔ kpoo.” Bua jɔmi sane ji kaa Maxence ba pee nɔ ko nɛ e he jɔ.

6. Mɛni blɔ nɔ nɛ sɔlemi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa he nɛ jɔ?

6 Mɛni wa ma nyɛ maa pee ke nihi wo wa mi mi la? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ loo e tu munyu yaya kɛ si Baiblo ɔ, mɛni wa maa pee? E sa nɛ wa bi Yehowa konɛ e ha wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ e nile ɔ konɛ waa je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu. Se ke wa yɔse kaa waa kɛ nihi tui munyu ngɛ mi mi jɔmi mi kaa bɔ nɛ wa suɔ nɛ waa pee ɔ hu nɛɛ? Wa ma nyɛ maa sɔle ekohu ngɛ si fɔfɔɛ ɔ he, nɛ wa susu bɔ nɛ wa maa pee wa ní ha saminya be kpa mi. Ke wa pee jã a, Yehowa ma ha wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ye wa he nɔ nɛ wa he nɛ jɔ.

7. Ke wa kase ngmami komɛ kɛ wo wa yi mi ɔ, kɛ e maa ye bua wɔ nɛ wa kudɔ wa munyu tumi kɛ wa ní peepee ha kɛɛ? (Abɛ 15:​1, 18)

7 Ke waa kɛ si fɔfɔɛ komɛ nɛ a mi wa kpe ɔ, Baiblo ngmami komɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kudɔ bɔ nɛ wa tuɔ munyu ha a. Mawu mumi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa kai ngmami nɛ ɔmɛ. (Yoh. 14:26) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Abɛ womi ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa he nɛ jɔ. (Kane Abɛ 15:​1, 18.) Jehanɛ hu ɔ, Baiblo womi nɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa pee kpoo ke waa kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa kpe.—Abɛ 10:19; 17:27; 21:23; 25:15.

NƆ́ SE KƆMI YEƆ BUA WƆ NƐ WA HE JƆƆ

8. Ke nɔ ko bi wɔ sane ko kɛ kɔ wa hemi kɛ yemi ɔ he ɔ, mɛni he je nɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde kaa wa maa le yi mi tomi he je nɛ nɔ ɔ bi sane ɔ?

8 Nɔ́ se kɔmi hu ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee nihi nɛ a he jɔ. (Abɛ 19:11) Nɔ nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ yeɔ e he nɔ ke nihi kɛ lɛ kpa we gbi ngɛ nɔ́ nɛ e heɔ yeɔ ɔ he po. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko bi wɔ sane ɔ, nɔ ɔ tsɔɔ we wɔ yi mi tomi titli he je nɛ e bi wɔ jamɛ a sane ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, loko wa ma ha lɛ heto ɔ, e sa nɛ wa yɔse kaa wa li nɔ́ he je nɛ e bi wɔ jamɛ a sane ɔ.—Abɛ 16:23.

9. Benɛ nyagba ba Gideon kɛ Efraim nyumu ɔmɛ a kpɛti ɔ, mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e kɛ hɛ si kami tsu ní, nɛ e he jɔ?

9 Mo susu bɔ nɛ Gideon ha Efraim nyumu ɔmɛ heto ha a he nɛ o hyɛ. A kɛ abofu bi lɛ nɔ́ he je nɛ e tsɛ we mɛ kɛ ji sisije benɛ a kɛ Israel he nyɛli ɔmɛ yaa hwu ta a. Anɛ yi mi tomi ko he je nɛ a ná jamɛ abofu ɔ lo? Anɛ he nɔ womi lɛ ha nɛ a ná jamɛ a abofu ɔ lo? Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Gideon kɔ nɔ́ se nɛ e bɔ mɔde kaa e maa le nɔ́ he je nɛ a mi mi fu ɔ, nɛ e je mi mi jɔmi mi kɛ ha mɛ heto. Mɛni je mi kɛ ba? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ e je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu ɔ, “kɛkɛ nɛ a mi mi fumi ɔ nya ba si.”—Many. 8:​1-3.

10. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ ha nihi nɛ a biɔ wɔ wa hemi kɛ yemi ɔ he sane ɔ heto? (1 Petro 3:15)

10 Eko ɔ, nɔ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu loo nɔ ko nɛ o kɛ lɛ tsuɔ ní ɔ bi mo nɔ́ he je nɛ o kɛ Baiblo mlaahi tsuɔ ní. Ke e ba jã a, wa bɔɔ mɔde kaa wa ma fã wa hemi kɛ yemi ɔ he, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ nɔ ɔ. (Kane 1 Petro 3:15.) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa na sane bimi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ e kɛ ngɛ wa he fɛu yee, mohu ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ e sane bimi ɔ nɛ ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ nɛ he hia lɛ. Ke nɔ ko bi wɔ sane ko ɔ, e hɛɛ juɛmi nɛ da jio, e hɛɛ we juɛmi nɛ da jio, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa je mi mi jɔmi mi kɛ ha lɛ heto. Eko ɔ, bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ ha lɛ heto ha a maa ye bua lɛ konɛ e susu nɔ́ nɛ e de ɔ he ekohu. Ke e je we bumi kpo kɛ tsɔɔ wɔ loo e kɛ wɔ tu munyu basabasa po ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde kaa wa maa je mi mi jɔmi mi kɛ ha lɛ heto.—Rom. 12:17.

Ke wa susu yi mi tomi he je nɛ nɔ ko suɔ kaa waa ba e fɔmi ligbi yemi gbijlɔ ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa ha lɛ heto saminya (Hyɛ kuku 11-12)

11-12. (a) Ke nɔ ko bi wɔ sane ko nɛ nihi pɔɔ nya sami ngɛ he ɔ, mɛni he wa ma nyɛ ma susu loko wa ha lɛ heto? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.) (b) Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa ke nɔ ko bi wɔ sane ɔ, waa kɛ lɛ ma nyɛ maa sɛɛ ní ngɛ tue mi jɔmi mi?

11 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ tsuɔ ní ɔ bi mo nɔ́ he je nɛ wa yi fɔmi ligbi. Anɛ eko ɔ, e ngɛ susue kaa wa be he blɔ nɛ wa jeɔ wa hɛja, aloo e ngɛ susue kaa akɛnɛ wa yi fɔmi ligbi he je ɔ, lɔ ɔ ma puɛ kake peemi nɛ ngɛ ní tsuli ɔmɛ a kpɛti ɔ lo? Ke e ba jã a, kekleekle ɔ, wa ma nyɛ ma je nɔ ɔ yi kaa e susuɔ ni kpahi a he, nɛ wa ma nyɛ ma ha nɛ e le kaa wɔ hu wa susuɔ ni kpahi a he, nɛ wa suɔ nɛ kake peemi nɛ hi ní tsuli ɔmɛ a kpɛti. Eko ɔ, jã nɛ wa maa pee ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná he blɔ nɛ waa kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní faa kɛ kɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ fɔmi ligbi yemi he ɔ he.

12 Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa gu blɔ nɛ ɔ nɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ susu munyu kpahi nɛ nihi pɔɔ nya sami ngɛ he ɔ a he. E ma nyɛ maa ba kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu ma nyɛ ma de mo kaa e sa nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a kplɛɛ nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami nɔ. Anɛ e de jã akɛnɛ e nui níhi nɛ Yehowa Odasefohi deɔ ngɛ nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami he ɔ sisi saminya lo? Aloo eko ɔ, e huɛ ko loo e weku no ko ngɔɔ e he kɛ woɔ nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami mi lo? Anɛ e peeɔ lɛ kaa wa nyɛɔ nihi nɛ a kɛ a he woɔ je mi bami nɛ ɔ mi lo? Wa ma nyɛ ma ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa wa suɔ nihi tsuo, nɛ wa ti si kɛ wui he blɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ kaa e mwɔɔ yi mi kpɔ kɛ haa lɛ nitsɛ e he ɔ. b (1 Pet. 2:17) Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ se nami nɛ ngɛ Baiblo mlaahi nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ he.

13. Ke nɔ ko yeɔ o he fɛu akɛnɛ o he Mawu ye ɔ he je ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ?

13 Ke nɔ ko kɛ wɔ kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ oya yemi nɛ susu kaa wa le níhi nɛ e heɔ yeɔ. (Tito 3:2) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ yaa sukuu ɔ de mo ke nile be mi kaa o ma he Mawu ye. Ke e ba jã a, anɛ e sa nɛ o susu kaa e heɔ bilemi tsɔɔmi ɔ yeɔ nɛ e le níhi fuu ngɛ he lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, níhi nɛ́ nihi de nɛ e nu ɔ he je nɛ e susu jã a nɛ. Koo bɔ mɔde kaa o kɛ lɛ ma susu bilemi tsɔɔmi ɔ he nɔuu, mohu ɔ, o ma nyɛ ma de lɛ nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ e susu níhi a he pee se. Eko ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ níhi nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ nɛ kɔɔ adebɔ níhi a he. Pee se ɔ, eko ɔ, e bua maa jɔ he kaa o kɛ lɛ nɛ susu video ko loo munyu ko nɛ e na ngɛ lejɛ ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o je bumi mi nɛ o kɛ lɛ sɛɛ ní ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e kase babauu ngɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ he.

14. Mɛni blɔ nɔ nɛ Niall ngɔ wa wɛbsaiti ɔ kɛ ye bua e sukuu no ko nɛ e na kaa nɔ́ nɛ nihi deɔ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ pi anɔkuale?

14 Niheyo wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Niall ɔ ngɔ wa wɛbsaiti ɔ kɛ ye bua nihi nɛ a na kaa nɔ́ nɛ nihi deɔ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ pi anɔkuale. E de ke, “Nɔ ko nɛ i kɛ lɛ yaa sukuu ɔ pɔɔ mi demi ke i he we níhi nɛ je mi si kpali de ɔ yi, nɛ e tsɔɔ hu kaa nyaziahi sɔuu lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ i he jamɛ a nyazia amɛ ye.” Akɛnɛ Niall sukuu no ɔ ha we nɛ e tsɔɔ lɛ e hemi kɛ yemi ɔ nya he je ɔ, e tsɔɔ lɛ blɔ he nɛ ji, “Je Mi Si Kpami Kɛ Baiblo ɔ,” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ. Pee se ɔ, Niall yɔse kaa e sukuu no ɔ kane munyu nɛ ngɛ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e ná he blɔ nɛ e kɛ lɛ sɛɛ bɔ nɛ wami plɛ kɛ je sisi ha a he ní. Ke mo hu o pee nɔ́ ko kaa jã a, o maa ye manye.

NYƐƐ PEE KAKE KƐ DLA NYƐ HE KAA WEKU

15. Kɛ fɔli ma plɛ kɛ ye bua a bimɛ konɛ a je mi mi jɔmi mi kɛ ha nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ a hemi kɛ yemi ɔ ngɛ sukuu ɔ heto ha kɛɛ?

15 Fɔli ma nyɛ maa ye bua a bimɛ wawɛɛ konɛ ke nihi te si kɛ wo mɛ ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je ɔ, a le bɔ nɛ a maa je mi mi jɔmi mi kɛ ha mɛ heto ha. (Yak. 3:13) Fɔli komɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ peeɔ enɛ ɔ he peemi kɛ tsɔɔ ngɛ a weku Mawu jami mi. A hyɛɔ munyuhi nɛ nihi ma nyɛ ma bi a bimɛ ɔmɛ ngɛ sukuu, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a peeɔ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ha heto ha a he peemi kɛ tsɔɔ, nɛ a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ a maa je mi mi jɔmi mi kɛ tu munyu nɛ maa ta nihi a tsui he ha.—Hyɛ daka nɛ ji, “ Peemi Kɛ Tsɔɔ Ma Nyɛ Maa Ye Bua O Weku ɔ.”

16-17. Kɛ peemi kɛ tsɔɔ nɛ fɔli kɛ a bimɛ maa pee ngɛ a weku Mawu jami mi ɔ maa ye bua a bimɛ ɔmɛ ha kɛɛ?

16 Peemi kɛ tsɔɔ nɛ fɔli kɛ a bimɛ ɔmɛ maa pee ɔ maa ye bua mɛ konɛ mɛ nitsɛmɛ a ná nɔ mi mami ngɛ níhi nɛ a heɔ yeɔ ɔ mi, nɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ ni kpahi nɔ́ he je nɛ a heɔ ní nɛ ɔmɛ yeɔ ɔ. A ngɔ nihewi kɛ yihewi a ní kasemi womihi kɛ piɛɛ munyuyi nɛ ji, “Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke,” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ he. A to ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya konɛ e ye bua nihewi kɛ yihewi nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a munyuhi kɛ ha sane heto. Ke weku fɛɛ weku pee kake kɛ kase munyu nɛ ɔmɛ ɔ, wɔ tsuo wa maa le bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ fã wa hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ mi mi jɔmi mi, konɛ e ta nihi a tsui he.

17 Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Matthew ɔ tsɔɔ bɔ nɛ peemi kɛ tsɔɔ nɛ a peeɔ ngɛ a weku Mawu jami mi ɔ ye bua lɛ ha. Ke Matthew fɔli ɔmɛ kɛ lɛ ngɛ weku Mawu jami pee ɔ, a hlaa níhi a mi kɛ kɔɔ munyuhi nɛ nihi ma nyɛ ma bi lɛ ngɛ sukuu ɔ a he. E de ke, “Wa susuɔ sanehi nɛ a ma nyɛ ma bi mi ngɛ sukuu ɔ a he, nɛ wa daa níhi a mi hlami ɔ nɔ kɛ peeɔ peemi kɛ tsɔɔ. Ke i nu nɔ́ he je nɛ wa heɔ nɔ́ ko yeɔ ɔ sisi saminya a, e haa nɛ i yi gbeye, nɛ e he wɛ ha mi kaa ma je mi mi jɔmi mi kɛ tsɔɔ ni kpahi níhi a nya.”

18. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia nɛ Kolose Bi 4:6 tu he munyu?

18 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke waa kɛ nɔ mi mami tsɔɔ níhi a nya saminya po ɔ, tsa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa kplɛɛ nɔ́ nɛ wa maa tsɔɔ lɛ ɔ nɔ. Se ke wa je mi mi jɔmi mi kɛ pee jã, nɛ waa kɛ nile tsu ní ɔ, e maa ye bua wɔ wawɛɛ. (Kane Kolose Bi 4:6.) Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hemi kɛ yemi ɔ he ní nɛ waa kɛ nihi sɛɛɔ ɔ kɛ to bɔ nɛ a fɔɔ bɔɔlu ha a he. Wa ma nyɛ maa fɔ bɔɔlu ɔ blɛuu loo waa fɔ lɛ wawɛɛ. Ke wa fɔ bɔɔlu ɔ blɛuu ɔ, nɔ nɛ wa fɔ kɛ ha a ma nyɛ maa nu, nɛ waa kɛ lɛ ma tsa e fiami ɔ nɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke waa kɛ hɛ si kami tsu ní nɛ wa je mi mi jɔmi kpo ɔ, eko ɔ, nihi maa suɔ kaa a maa bu wɔ tue, nɛ waa kɛ mɛ ma nyɛ ma tsa ní sɛɛmi ɔ nɔ. Se ke nɔ ko suɔ nɛ e kɛ wɔ nɛ sã nya loo e ye wa he fɛu ɔ, e sɛ nɛ wa tsa ní sɛɛmi ɔ nɔ. (Abɛ 26:4) Se eko ɔ, tsa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa pee jã, ni komɛ ma nyɛ maa bu wɔ tue.

19. Mɛni nɛ e sa nɛ e wo wɔ he wami nɛ wa he nɛ jɔ ke wa ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he fãe?

19 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa he jɔ ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ. Moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e ha mo he wami nɛ o hia a, konɛ o ya nɔ nɛ o he nɛ jɔ. Ke o pee jã nɛ nihi bi mo wa hemi kɛ yemi ɔ he sane loo a te si kɛ wo mo ɔ, o ma nyɛ maa je mi mi jɔmi mi kɛ ha mɛ heto. Mo kai kaa ke o kɛ nɔ ko kpa we gbi ngɛ níhi a he, se o he jɔ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ nyɛɛ sã nya. Nɛ ke o je mi mi jɔmi kɛ bumi mi kɛ ha nihi heto ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ o fiɛɛɔ kɛ haa mɛ ɔ a ti ni komɛ nɛ a tsake juɛmi nɛ a hɛɛ ngɛ wa he, kɛ susumi nɛ a hɛɛ ngɛ Baiblo mi anɔkuale ɔ hu he. Be fɛɛ be ɔ, ‘moo pee klaalo kaa o maa fã’ anɔkuale ɔ he, se e sa nɛ o “pee jã kɛ he jɔmi kɛ bumi nɛ mi kuɔ.” (1 Pet. 3:15) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o he jɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa o gbɔjɔ!

LA 88 Ha Nɛ Ma Le O Blɔ Ɔmɛ

a Ní kasemi nɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ fã wa hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ mi mi jɔmi mi ke nihi wo wa mi mi la loo a te si kɛ wo wɔ.

b Ke o suɔ nɛ o na ní kpahi nɛ maa ye bua mo ɔ, hyɛ munyu nɛ ji “What Does the Bible Say About Homosexuality?” nɛ je kpo ngɛ 2016 Awake! No. 4 ɔ mi ɔ.

c O ma nyɛ maa na ga womi kpahi nɛ maa ye bua mo ngɛ jw.org ɔ nɔ ke o ya munyuyi nɛ ji “Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke,” kɛ “Sanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi Kɛ Kɔ Yehowa Odasefohi A He” ɔ.