Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 41

Níhi Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Petro Sɛ Womi Enyɔ Ɔmɛ A Mi

Níhi Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Petro Sɛ Womi Enyɔ Ɔmɛ A Mi

“I toɔ ye yi mi kaa be fɛɛ be ɔ, ma kai nyɛ ní nɛ ɔmɛ.”—2 PET. 1:12.

LA 127 Bɔ Nɛ E Sa Kaa Ma Ba Ye Je Mi Ha

NƆ́ NƐ WA MAA KASE a

1. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ bɔfo Petro ma gbo ɔ, mɛni nɛ Mawu mumi ɔ wo lɛ he wami nɛ e pee?

 BƆFO Petro le kaa e be kɛe nɛ e ma gbo. E kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa, e kɛ Yesu nyɛɛ, e fiɛɛ ha nihi nɛ a pi Yuda bi, nɛ e sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake hulɔ. Se Petro sɔmɔmi ní tsumi ɔ bɛ nyagbe. Ngɛ jeha 62-64 ɔ mi ɔ, Mawu mumi ɔ wo lɛ he wami nɛ e ngma sɛ womi enyɔ nɛ ji Petro Kekleekle Womi ɔ kɛ Petro Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ. E ngɛ nɔ mi mami kaa e sɛ womi ɔmɛ maa ye bua Kristofohi ngɛ e gbenɔ se.—2 Pet. 1:​12-15.

2. Mɛni he je nɛ sɛ womihi nɛ Petro ngma a ba ngɛ be nya a?

2 Benɛ Petro ngma e sɛ womi ɔmɛ ɔ, e nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ‘ka slɔɔtohi ngɛ kpee nɛ a ngɛ haoe.’ (1 Pet. 1:6) Yiwutsotsɛmɛ ngɛ mɔde bɔe kaa a kɛ lakpa tsɔɔmihi kɛ je mi bami yayahi maa ba asafo ɔ mi. (2 Pet. 2:​1, 2, 14) Akɛnɛ “níhi tsuo a nyagbe su haa” he je ɔ, e be kɛe nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ kɛ haomi ko maa kpe, nɛ ji kaa Roma ta buli ɔmɛ ma kpata Yerusalem ma a kɛ Yuda bi a níhi a blɔ nya tomi ɔ hɛ mi. (1 Pet. 4:7) E ngɛ heii kaa Petro sɛ womi ɔmɛ ye bua Kristofo ɔmɛ nɛ a le nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee konɛ a fĩ si, nɛ́ a dla a he kɛ ha kahi nɛ a kɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ. b

3. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu sɛ womihi nɛ Petro ngma a he ɔ?

3 E ngɛ mi kaa Petro ngma e sɛ womi ɔmɛ kɛ ya ha Kristofohi nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ a ngɔ kɛ piɛɛ Baiblo ɔ he, konɛ wɔ hu wa ná he se mwɔnɛ ɔ. (Rom. 15:4) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ, wɔ hu wa ngɛ je ko nɛ je mi bami yaya pɔ he wawɛɛ ngɛ mi ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa. Jehanɛ hu ɔ, e be kɛe nɛ waa kɛ amanehlu ngua ko maa kpe nɛ e ma pã amanehlu nɛ ba ngɛ Yuda bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ. Wa naa kaimi komɛ nɛ a he hia ngɛ sɛ womi enyɔ nɛ Petro ngma a mi. Kaimi nɛ ɔmɛ maa ye bua wɔ nɛ waa hyɛ Yehowa ligbi ɔ blɔ, nɛ wa ko ye adesa hɛ mi gbeye, nɛ́ wa je suɔmi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ wa sibi. Jehanɛ hu ɔ, kaimi nɛ ɔmɛ maa ye bua asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a le blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ hyɛ to ɔmɛ a nɔ saminya.

YAA NƆ NƐ O HYƐ YEHOWA LIGBI Ɔ BLƆ

4. Kaa bɔ nɛ 2 Petro 3:​3, 4 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni ma nyɛ ma gbɔjɔ wa hemi kɛ yemi ɔ mi?

4 Nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ be hemi kɛ yemi kulaa ngɛ Baiblo gbamihi a mi. Si temi kɛ woli yeɔ wa he fɛu, ejakaa wa deɔ kɛ je blema kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Ni kpahi po deɔ ke nyagbe ɔ be bae kulaa. (Kane 2 Petro 3:​3, 4.) Ke wetsɛ ko, loo nɔ ko nɛ waa kɛ lɛ tsuɔ ní aloo wa weku no ko de nɔ́ ko kaa jã a, e ma nyɛ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. Petro tsɔɔ nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ.

5. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ je nɛ ɔ nyagbe ɔ nɛ maa ba a he? (2 Petro 3:​8, 9)

5 Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa Yehowa ngɛ e nane si gblae ngɛ je yaya nɛ ɔ hɛ mi nɛ e ma kpata a he. Petro munyu ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa ná juɛmi nɛ da, nɛ e ma ha nɛ waa na kaa bɔ nɛ Yehowa naa be ha a ngɛ ekpa kulaa ngɛ adesahi a nɔ ɔ he. (Kane 2 Petro 3:​8, 9.) Ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, jeha akpe ngɛ kaa ligbi kake. Yehowa ngɛ e tsui si toe, ejakaa e sume nɛ nɔ ko nɔ ko hɛ mi nɛ kpata. Ke ligbi nɛ e to ɔ su ɔ, e ma kpata yiwutsotsɛmɛ a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa maa ngɔ be nɛ piɛ ɔ kɛ ye nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ tsuo odase.

6. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa ‘wa juɛmi ngɛ’ Yehowa ligbi ɔ bami ɔ nɔ wawɛɛ? (2 Petro 3:​11, 12)

6 Petro wo wɔ he wami kaa wa ‘juɛmi nɛ hi’ Yehowa ligbi ɔ bami ɔ nɔ wawɛɛ. (Kane 2 Petro 3:​11, 12.) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã? E sa nɛ daa ligbi ɔ, waa bɔ mɔde kaa wa ma pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ wa nine maa su nɔ ngɛ je ehe ɔ mi ɔ he. Moo po he foni kaa o ngɛ kɔɔhiɔ kpakpa ko mue, o ngɛ niye ní kpakpa ko yee, nɛ o ngɛ o suɔli nɛ a gbo nɛ a tle mɛ si ɔ a he nyae, nɛ o ngɛ nihi nɛ a hi si blema nɛ a gbo loko Baiblo gbamihi ba mi ɔ ní tsɔɔe. Ke o pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o maa ya nɔ maa hyɛ Yehowa ligbi ɔ blɔ, nɛ e maa ye bua mo nɛ o ná nɔ mi mami kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Akɛnɛ wa ‘le níhi nɛ maa ba momo’ kɛ kɔ hwɔɔ se he he je ɔ, wa sume nɛ lakpa tsɔɔli nɛ a sisi wɔ nɛ waa “tla blɔ.”—2 Pet. 3:17.

KOO YE NIMLI A HƐ MI GBEYE

7. Kɛ adesa hɛ mi gbeye yemi ma nyɛ ma ná wa nɔ he wami ha kɛɛ?

7 Akɛnɛ wa le kaa e be kɛe nɛ Yehowa ligbi ɔ maa ba he je ɔ, wa suɔ nɛ waa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ ni kpahi. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa tu munyu. Mɛni he je? Eko ɔ, wa maa ye nihi a hɛ mi gbeye. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ba Petro nɔ ɔ nɛ. Nyɔ ɔ mi benɛ a ngɛ Yesu kojoe ɔ, Petro nyɛ we nɛ e je e he kpo kaa Yesu kaselɔ, nɛ e kua Yesu si etɛ sɔuu. (Mat. 26:​69-75) Se pee se ɔ, Petro nyɛ nɛ e de kɛ nɔ mi mami ke: “Nyɛ ko ye níhi nɛ nihi yeɔ gbeye ɔ gbeye.” (1 Pet. 3:14) Petro munyu ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa ye adesa hɛ mi gbeye yemi nɔ kunimi.

8. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko ye adesa hɛ mi gbeye? (1 Petro 3:15)

8 Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ko ye adesa hɛ mi gbeye? Petro de ke: “Nyɛɛ tsu Kristo ɔ he kaa Nyɔmtsɛ ngɛ nyɛ tsui mi.” (Kane 1 Petro 3:15.) E sa nɛ wa kai kaa Yesu Kristo ji wa Matsɛ, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. Ke o ná he blɔ kaa o maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha ni kpahi, se o ngɛ gbeye yee loo o tsui ngɛ poe ɔ, mo kai wa Matsɛ ɔ. Moo po he foni kaa e ngɛ nɔ yee ngɛ hiɔwe nɛ bɔfohi babauu bɔle lɛ kɛ kpe. Mo kai kaa “a ngɔ he blɔhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ kɛ ha” lɛ, nɛ e “kɛ [mo] ngɛ ligbi ɔmɛ tsuo kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.” (Mat. 28:​18-20) Petro wo wɔ he wami kaa ‘be fɛɛ be ɔ, waa pee klaalo’ kaa wa maa fã wa hemi kɛ yemi ɔ he. Anɛ o maa suɔ nɛ o ye odase ngɛ o ní tsumi he, sukuu, aloo ngɛ he kpa ko lo? Mo susu be nɛ o kɛ ma nyɛ maa pee jã a he saminya. Lɔ ɔ se ɔ, mo dla o he nɛ o le nɔ́ nɛ o ma de. Moo sɔle konɛ Yehowa nɛ wo mo kã, nɛ o ná nɔ mi mami kaa e maa ye bua mo konɛ o ko ye adesa hɛ mi gbeye.—Níts. 4:29.

“NYƐƐ SUƆ NYƐ SIBI WAWƐƐ NITSƐ”

Petro kplɛɛ Paulo kɔkɔ bɔmi ɔ nɔ. Sɛ womi enyɔ ɔmɛ nɛ Petro ngma a ha nɛ wa na kaa e sa nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ (Hyɛ kuku 9)

9. Mɛni Petro pee be ko nɛ tsɔɔ kaa e je we suɔmi kpo? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

9 Petro kase bɔ nɛ e ma je suɔmi kpo ha. E ngɛ lejɛ ɔ benɛ Yesu de ke: “I ngɛ nyɛ kita ehe woe kaa nyɛɛ suɔ nyɛ sibi; kaa bɔ nɛ i suɔ nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ suɔ nyɛ sibi jã nɔuu.” (Yoh. 13:34) Se ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Petro ye nihi a hɛ mi gbeye, nɛ e kua kaa e kɛ Ma Je Li nɛ a ba pee Kristofohi ɔ maa ye ní. Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ Petro pee ɔ ji “osato.” (Gal. 2:​11-14) Petro kplɛɛ jamɛ a ga womi ɔ nɔ nɛ e kase ní kɛ je mi. Ngɛ sɛ womi enyɔ ɔmɛ nɛ Petro ngma a mi ɔ, e ma nɔ mi kaa e sɛ nɛ wa de kɛ wa nya kɛkɛ kaa wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ, mohu ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa ní peepee hu kɛ tsɔɔ jã.

10. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ waa ‘suɔ nyɛmimɛ a sane nɛ osato nɛ ko hi mi’? Moo tsɔɔ nya. (1 Petro 1:22)

10 Petro tsɔɔ kaa e sɛ nɛ ‘osato peemi nɛ hi nyɛmimɛ a sane nɛ wa maa suɔ ɔ mi.’ (Kane 1 Petro 1:22.) Ke waa kɛ ‘anɔkualehi’ tsuo nɛ wa ngɛ kasee ɔ tsu ní ɔ, wa ma nyɛ maa pee jã. Anɔkuale nɛ ɔmɛ eko ji kaa “Mawu hlɛ nɔ mi.” (Níts. 10:​34, 35) Wa be nyɛe ma de ke waa kɛ Yesu fami nɛ kɔɔ suɔmi he ɔ ngɛ ní tsue, be mi nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ ni pɔtɛɛ komɛ ngɛ asafo ɔ mi pɛ, se ni kpa amɛ lɛɛ wa pee we jã ha mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, wa maa hɛ kɛ su ni komɛ a he wawɛɛ pe ni kpahi kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. (Yoh. 13:23; 20:2) Se kɛ̃ ɔ, Petro kai wɔ kaa waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa “suɔ nyɛmimɛ a sane.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo, ejakaa a piɛɛ Yehowa weku ɔ he.—1 Pet. 2:17.

11. Mɛni nɛ ni kpahi nɛ wa maa suɔ mɛ ‘wawɛɛ nitsɛ kɛ je wa tsui mi’ ɔ tsɔɔ?

11 Petro wo wɔ he wami kaa ‘waa suɔ wa sibi wawɛɛ nitsɛ kɛ je wa tsui mi.’ Munyu nɛ ji waa suɔ wa sibi “wawɛɛ nitsɛ” ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ke e he wa ha wɔ po kaa wa maa pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nyɛmi ko pee mo nɔdɔ nɔ́ ko. Mɛni o maa pee? Behi fuu ɔ, wa maa suɔ kaa wa maa pee lɛ nɔ́ ko kɛ to nane mi. Se Petro kase kɛ je Yesu ngɔ kaa Mawu bua jɔɛ jamɛ a ní peepee ɔ he kulaa. (Yoh. 18:​10, 11) Petro de ke: “Nyɛ ko ngɔ plaami kɛ to plaami nane mi, aloo jɛmi kɛ to jɛmi nane mi. Mohu ɔ, nyɛɛ ngɔ jɔɔmi kɛ to nane mi.” (1 Pet. 3:9) Ke wa suɔ wa nyɛmimɛ wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ke eko ɔ, a pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko po.

12. (a) Ke wa suɔ wa sibi wawɛɛ nitsɛ ɔ, mɛni nɛ lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee? (b) Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ video nɛ ji, Baa Kake Peemi Nɛ Ngɛ Wa Kpɛti ɔ Yi ɔ mi ɔ, mɛni o suɔ kaa o maa pee?

12 Ngɛ kekleekle sɛ womi nɛ Petro ngma a mi ɔ, e ngɔ munyu nɛ ji “nyɛɛ suɔ nyɛ sibi wawɛɛ nitsɛ” ɔ kɛ tsu ní. Suɔmi nɛ ɔ haa “yayami babauu nɔ,” se pi bɔɔ pɛ. (1 Pet. 4:8) E ma nyɛ maa ba kaa Petro kai nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ mɛ kɛ sɛ hlami nɛ kɔɔ yayami nɛ a kɛ maa ke ɔ he. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ, Petro susu kaa ke e ngɔ e nyɛmi ko tɔmi kɛ ke lɛ “kɛ ya si si kpaago” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e susuɔ nɔ he wawɛɛ. Se Yesu tsɔɔ Petro kɛ wɔ tsuo kaa e sa nɛ waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ ke “kɛ ya si si 77.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa pee jã be fɛɛ be. (Mat. 18:​21, 22) Ke e he wa ha mo kaa o kɛ ga womi nɛ ɔ ma tsu ní ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ Yehowa sɔmɔli tsuo ji yayami peeli he je ɔ, be komɛ ɔ, e he waa ha wɔ kaa waa kɛ tɔmi maa ke. Se nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ amlɔ nɛ ɔ ji kaa wa maa pee tsakemi konɛ waa ngɔ wa nyɛmimɛ a tɔmihi kɛ ke mɛ, nɛ wa ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi waa kɛ mɛ wa kpɛti. c

ASAFO MI NIKƆTƆMAHI, NYƐƐ HYƐ TO KUU Ɔ NƆ

13. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa kaa asafo mi nikɔtɔmahi maa hyɛ to kuu ɔ nɔ?

13 E ngɛ heii kaa Petro hɛ ji nɔ́ nɛ Yesu de lɛ benɛ a tle lɛ si ɔ nɔ. Yesu de Petro ke: “Hyɛ ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ a nɔ.” (Yoh. 21:16) Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo ɔ, lɛɛ o le kaa blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ kɔɔ mo hu o he. E he ma nyɛ maa wa kɛ ha asafo mi nɔkɔtɔma ko kaa e ma ná be kɛ tsu fami nɛ he hia nɛ ɔ he ní. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛ a weku ɔ nɔ kekle. E sa nɛ a ha a weku mi bi ɔmɛ a he lo nya hiami níhi kɛ a mumi mi hiami níhi, nɛ a ha nɛ a nu he kaa a ngɛ slɔkee. Jehanɛ hu ɔ, a nyɛɛɔ hɛ mi kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a dlaa a he kɛ haa munyuhi nɛ a maa tu ngɛ asafo mi kpehi, kpɔ mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi a sisi. Ni komɛ hu sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli loo a yeɔ bua ngɛ Local Design/Construction Department ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi be deka kulaa!

E ngɛ mi kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a susuɔ nɔ he ɔ be deka kulaa mohu lɛɛ, se a ngɔ a he kɛ ha kaa a maa hyɛ Mawu to kuu ɔ nɔ (Hyɛ kuku 14-15)

14. Mɛni ma nyɛ maa wo asafo mi nikɔtɔmahi he wami konɛ a hyɛ to kuu ɔ nɔ? (1 Petro 5:​1-4)

14 Petro wo asafo mi nikɔtɔmahi he wami kaa a “hyɛ Mawu to kuu ɔ” nɔ. (Kane 1 Petro 5:​1-4.) Ke o ji asafo mi nɔkɔtɔma a, wa le kaa o suɔ nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ, nɛ o suɔ nɛ o hyɛ a nɔ. Se be komɛ ɔ, o ma nyɛ maa nu he kaa o be deka kulaa aloo pɔtɔ o he, nɛ o be nyɛe ma tsu ní tsumi nɛ ɔ. Ke e ba jã a, mɛni o ma nyɛ maa pee? Mo de Yehowa bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a tsuo. Petro ngma ke: “Ke nɔ ko sɔmɔɔ ɔ, ha nɛ e pee jã kaa nɔ nɛ e kɛ e he fɔ he wami nɛ Mawu haa nɔ ɔ nɔ.” (1 Pet. 4:11) Eko ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ nyagbahi nɛ a be a nyɛe ma tsu he ní kulaa kɛ pi si ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ ngɛ kpee. Se mo kai kaa “to nɔ hyɛlɔ ngua” nɛ ji Yesu Kristo ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ wawɛɛ pe mo. E ma nyɛ maa ye bua mɛ amlɔ nɛ ɔ, nɛ jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua mɛ ngɛ je ehe ɔ mi. Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a pee pɛ ji kaa a suɔ a nyɛmimɛ ɔmɛ, a hyɛ a nɔ, nɛ a “pee nɔ hyɛmi níhi kɛ ha to kuu ɔ.”

15. Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko gu kɛ hyɛ to kuu ɔ nɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

15 William nɛ e kɛ jeha babauu sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a na nɔ́ he je nɛ e he hia kaa a hyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ ɔ. Benɛ COVID-19 hiɔ je sisi ɔ, e kɛ e nyɛmimɛ asafo mi nikɔtɔma kpahi kɛ pee oti kaa a ma tsɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ a kuu ɔmɛ a mi ɔ daa otsi ngɛ fon nɔ. E de ke: “Nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ nɛ mɛ pɛ lɛ a ngɛ we mi, enɛ ɔ ha nɛ e yi kulaa kaa a ma ná susumi dɛ.” Ke nyɛmi ko kɛ nyagba ko ngɛ kpee ɔ, William buɔ lɛ tue saminya konɛ e le nɔ́ nɛ nyɛmi ɔ hia, kɛ nɔ́ nɛ ha nɛ e ngɛ haoe ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e hlaa womi loo video pɔtɛɛ ko ngɛ wa wɛbsaiti ɔ nɔ, konɛ e kɛ ye bua nyɛmi ɔ. E de ke: “Nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a maa slaa mɛ nɛ a maa wo mɛ he wami ɔ ji nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ amlɔ nɛ ɔ pe be ko nɛ be ɔ. Kaa bɔ nɛ wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa ye bua nihi nɛ a kase Yehowa he ní ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi.”

MOO NGMƐ YEHOWA BLƆ NƐ E GBE O TSƆSEMI Ɔ NYA

16. Mɛni blɔ nɔ nɛ waa kɛ níhi nɛ wa kase ngɛ Petro sɛ womi ɔmɛ a mi ɔ ma nyɛ ma tsu ní?

16 Wa ba kase ní komɛ ngɛ sɛ womi enyɔ nɛ Petro ngma a mi. Eko ɔ, o kadi ní komɛ nɛ o suɔ nɛ o bɔ o he mɔde wawɛɛ ngɛ a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ ma kɛ pee oti kaa be fɛɛ be ɔ, o ma pue o yi mi tɛ wawɛɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ wa nine maa su nɔ ngɛ je ehe ɔ mi ɔ he. Mo kɛ pee oti kaa o maa ye odase ngɛ sukuu, o ní tsumi he loo ngɛ he kpa ko. Anɛ o na blɔhi fuu a nɔ nɛ o maa gu kɛ je suɔmi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ lo? Asafo mi nikɔtɔmahi, anɛ nyɛ pee klaalo kaa nyɛ maa je suɔmi mi kɛ hyɛ Yehowa jijɔ ɔmɛ a nɔ lo? Ke o kɛ anɔkuale yemi kpa o mi nɛ o na kaa e he hia nɛ o pee tsakemi ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mo kai kaa wa “Nyɔmtsɛ ɔ mi mi jɔ,” lɔ ɔ he ɔ, e maa ye bua mo konɛ o ya o hɛ mi. (1 Pet. 2:3) Petro de ke: ‘Mawu nitsɛ maa gbe nyɛ tsɔsemi ɔ nya. E maa waje nyɛ, e ma ha nɛ nyɛ he maa wa, e ma ha nɛ nyɛ maa pi si wawɛɛ.’—1 Pet. 5:10.

17. Ke wa ya nɔ nɛ wa ye anɔkuale nɛ wa ha nɛ Yehowa tsɔse wɔ ɔ, mɛni se wa ma ná?

17 Petro nitsɛ nu he hyɛ kaa e sɛ kaa e hiɔ Mawu Bi ɔ kasa nya. (Luka 5:8) Se akɛnɛ Yehowa kɛ Yesu je suɔmi mi kɛ ye bua Petro he je ɔ, e nyɛ nɛ e ye Kristo anɔkuale kɛ pi si. Si kake ekohu ɔ, a ha Petro he blɔ konɛ e “sɛ wa Nyɔmtsɛ kɛ Yi Wami Helɔ Yesu Kristo neneene Matsɛ Yemi ɔ mi.” (2 Pet. 1:11) Enɛ ɔ ji jɔɔmi nɛ se be! Ke o ya nɔ nɛ o ye anɔkuale kaa bɔ nɛ Petro pee ɔ, nɛ o ha nɛ Yehowa tsɔse mo ɔ, mo hu o ma ná neneene wami. O maa ‘su o hemi kɛ yemi ɔ he oti ɔ nɛ ji o yi wami hemi ɔ he.’—1 Pet. 1:9.

LA 109 Moo Suɔ Nyɛmimɛ Kɛ Je O Tsui Mi

a Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Petro sɛ womi ɔmɛ a mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa fĩ si ngɛ kahi a mi ha. Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a le bɔ nɛ a ma tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa to nɔ hyɛli ɔ ha.

b Eko ɔ, Kristofohi nɛ a hi Palestina a nine su Petro sɛ womi enyɔ ɔmɛ a nɔ loko Roma bi ɔmɛ ba tua Yerusalem kekleekle be ngɛ jeha 66 mi.

c Hyɛ video nɛ ji, Baa Kake Peemi Nɛ Ngɛ Wa Kpɛti ɔ Yi, nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.