Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ O Kai Lo?

Anɛ O Kai Lo?

Anɛ o to o tsui si kɛ kane Hwɔɔmi Mɔ slɔɔtohi nɛ ba lingmi nɛ ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ moo hyɛ kaa o ma nyɛ ma ha sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a heto lo:

Bɔ nɛ pee nɛ fɔli nɛ a ji nibwɔhi nɛ a ye bua a bimɛ konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ɔ, mɛni he je nɛ e sa nɛ a susu gbi nɛ a maa tu he ɔ?

Eko ɔ, jokuɛ ɔmɛ maa kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ sukuu kɛ a kpɔ ɔ mi ɔ. E he maa hia nɛ jokuɛ ɔmɛ nɛ a kase gbi slɔɔtohi. E sa nɛ fɔli ɔmɛ nɛ a susu gbi nɛ maa ye bua jokuɛ ɔmɛ konɛ a nu anɔkuale ɔ sisi saminya a he. E sa nɛ a hyɛ kaa e he maa hia nɛ a hi asafo nɛ a tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ, aloo asafo nɛ a tuɔ fɔli ɔmɛ a gbi ɔ mi lo. E sa nɛ jokuɛ ɔmɛ a hɛ mi yami ngɛ Mawu jami mi ɔ he nɛ hia fɔli nɛ a ji Kristofohi pe nɔ́ fɛɛ nɔ́.​—w17.05, bf. 9-11.

Benɛ Yesu bi Petro ke: ‘Anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?’ ɔ, mɛni ji ‘ní nɛ ɔmɛ’ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ? (Yoh. 21:15)

Eko ɔ, lo ɔmɛ nɛ pueɔ si ngɛ lejɛ ɔ, aloo wo yami ní tsumi ɔ Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ nɛ. Ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, Petro bɔni wo yami ekohu. E sa nɛ Kristofohi nɛ a susu bɔ nɛ a naa he lo nya ní tsumi ha a he saminya.​—w17.05, bf. 22-23.

Mɛni he je nɛ Abraham de e yo ɔ kaa e de ke e nyɛmiyo ji lɛ ɔ? (1 Mose 12:10-13)

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Abraham tsɛbi ji Sara. Ke Sara de ke Abraham yo ji lɛ ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a gbe Abraham, nɛ si nɛ Mawu wo kaa nina a maa gu e nɔ kɛ ba a be mi bae.​—wp17.3, bf. 14-15.

Mɛni Elias Hutter pee kɛ ye bua nihi nɛ a suɔ kaa a maa kase Hebri gbi ɔ?

Elias Hutter suɔ kaa e maa ye bua ní kaseli konɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ Hebri munyungu pɔtɛɛhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ hɛ kpɛ he kplali, aloo se he kplali nɛ a kɛ tsu ní ɔmɛ a kpɛti. Lɔ ɔ he ɔ, e diki munyungu pɔtɛɛ ɔmɛ a mi, se hɛ kpɛ he kplali ɔmɛ kɛ se he kplali ɔmɛ lɛɛ, e dikii we mɛ. A kɛ blɔ nɔ tomi nɛ ɔ tsu ní ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures​—Reference Bible ɔ sisi ningma amɛ a mi.​wp17.4, bf. 11-12.

Mɛni níhi nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ e susu he ke e ngɛ hlae nɛ e ngɔ tu kɛ po e he piɛ ngɛ ni kpahi a he?

Ní komɛ nɛ e sa nɛ e kai ji: Mawu naa wami kaa e ngɛ klɔuklɔu. Yesu wui e kaseli ɔmɛ he wami kaa a ngɔ klaate kɛ po a he piɛ. (Luka 22:36, 38) E sa nɛ waa ngɔ wa klaate ɔmɛ kɛ sɔ kpakplaahi. Wami he hia pe he lo nya níhi. Wa sume nɛ waa hao ni kpahi a he nile, nɛ wa suɔ nɛ waa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa. (2 Kor. 4:2)​—w17.07, bf. 31-32.

Mɛni he je nɛ níhi nɛ Mateo ngma ngɛ Yesu jokuɛwi a si he ɔ je kpa ngɛ nɔ́ nɛ Luka ngma a he ɔ?

Níhi nɛ Mateo ngma a kɔɔ Yosɛf he titli. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ Yosɛf pee e ní ha ngɛ Maria hɔ ɔ he, sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha lɛ kaa a tu fo kɛ ho Ijipt ya, kɛ a se nɛ a kpale kɛ je Ijipt ɔ he. Se Luka lɛɛ, e tu Maria he munyu titli; kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ Maria ya slaa Elizabɛt kɛ bɔ nɛ Maria pee e ní ha benɛ Yesu tlɔ sɔlemi we ɔ.​—w17.08, bf. 32.

Mɛni si fɔfɔɛhi a mi nɛ Baiblo ɔ gblee?

Jehahi babauu ji nɛ ɔ, gbihi nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ tsake. Nɔ yemi slɔɔtohi nɛ a ba ye je ɔ nɔ ɔ tsake gbi nɛ nihi fuu tuɔ hulɔ. A te si kɛ wo nihi nɛ a bɔ mɔde kaa a maa tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi nɛ nihi babauu tuɔ ɔmɛ a mi.​—w17.09, bf. 19-21.

Anɛ o ngɛ bɔfo ko nɛ buɔ o he lo?

Dɛbi. Yesu tsɔɔ kaa e kaseli ɔmɛ ngɛ bɔfohi nɛ a daa si ngɛ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi. (Mat. 18:10) Yesu ngɛ tsɔɔe kaa hiɔwe bɔfohi suɔ kaa a maa ye bua e kaseli ɔmɛ, se tsa pi nɛ bɔfo ɔmɛ guɔ nyakpɛ blɔ ko nɔ kɛ poɔ kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ko he piɛ.​—wp17.5, bf. 5.

Mɛni ji suɔmi nɛ pe kulaa?

Akɛnɛ agape suɔmi ɔ ji suɔmi nɛ daa sisi tomi mlaahi a nɔ he je ɔ, lɔ ɔ ji suɔmi nɛ pe kulaa. Mi mi sami kɛ huɛ bɔmi su jeɔ kpo ngɛ suɔmi nɛ ɔ mi. Se suɔmi nɛ ɔ fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, mohu ɔ, e peeɔ nɔ́ nɛ da nɛ e yeɔ bua ni kpahi.​—w17.10, bf. 7.