Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Wa Maa Kpe Ngɛ Paradeiso!”

“Wa Maa Kpe Ngɛ Paradeiso!”

“O maa piɛɛ ye he ngɛ Paradeiso.”​—LUKA 23:43.

LAHI: 145, 139

1, 2. Mɛni susumi ekpaekpahi nɛ nihi hɛɛ ngɛ paradeiso he?

A PEE kpokpa nɔ kpe ko ngɛ Seoul ma a mi ngɛ Korea ngɛ bɔɔlu fiami he ko. Benɛ a gbe kpe ɔ nya a, be ba su nɛ nyɛmimɛ nɛ a je ma se ɔ maa je. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korea a, a kpɛti nihi fuu ba wo mɛ nine, nɛ a de mɛ ke: “Wa maa kpe ngɛ Paradeiso!” Mɛni paradeiso o susu kaa a ngɛ tsɔɔe ɔ?

2 Nihi nu paradeiso sisi ngɛ blɔ ekpaekpahi a nɔ. Ni komɛ deɔ ke pi nɔ́ nitsɛ. Ni komɛ hu deɔ ke e ji he fɛɛ he nɛ nihi ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ. Nɔ ko nɛ hwɔ ngɛ lɛ yee wawɛɛ nɛ a ngmɛ lɛ okplɔɔ kɛ e nɔ niye ní slɔɔtohi fuu ɔ ma de ke e ngɛ paradeiso. Jeha babauu komɛ nɛ be ɔ, yo ko ya na mɔmɔhi fuu ngɛ dɔgba ko mi, nɛ e kpa ngmlaa ke, “Iyuu, paradeiso ji nɛ ɔ!” E ngɛ mi kaa daa jeha a, snoo nɛɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ snoo ɔ hiɔwe yami suu mita 15 mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, a tsɛɛ lejɛ ɔ ke Paradeiso. Kɛ o nu Paradeiso sisi ha kɛɛ? Anɛ o ngɛ paradeiso ko blɔ hyɛe lo?

3. Jije nɛ Baiblo ɔ tu paradeiso he munyu ngɛ kekleekle?

3 Baiblo ɔ tu paradeiso ko nɛ hi si hyɛ, kɛ paradeiso ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he munyu. A tu Paradeiso he munyu ngɛ Baiblo womi nɛ sɛ hlami ɔ mi. Ngɛ Katoliki Douay Baiblo ɔ mi ɔ, a tsɔɔ 1 Mose 2:8 ɔ sisi ke: “Sisije ɔ, Nyɔmtsɛ Mawu pee paradeiso ko nɛ bua jɔmi ngɛ mi: lejɛ ɔ nɛ e ha nɛ [Adam] nɛ e bɔ ɔ hi.” (Wɔ nɛ wa kpɛ̃ ngmami ɔ fã ko.) Hebri Ngmami ɔ tu Eden abɔɔ ɔ he munyu. Eden sisi ji “Bua Jɔmi,” nɛ niinɛ, abɔɔ ɔ mi hu ngɛ bua jɔmi. Niye ní fuu ngɛ lejɛ ɔ, lejɛ ɔ ngɛ fɛu, nɛ lohwehi fuu ngɛ abɔɔ ɔ mi nɛ a kɛ mɛ fiɛɔ.​—1 Mose 1:29-31.

4. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke Eden abɔɔ ɔ ji paradeiso ɔ?

4 Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “abɔɔ” ɔ, ngɛ Hela gbi mi ɔ, a deɔ ke pa·raʹdei·sos. Cyclopaedia nɛ M’Clintock kɛ Strong ngma a tsɔɔ kaa ke a de Hela no kaa e tsɔɔ bɔ nɛ pa·raʹdei·sos ngɛ ha a, e ma de ke: “E ji zugba agbo ko nɛ a po piɛ kɛ wo he nɛ e mi ngɛ fɛu. Tso nguahi nɛ a woɔ yiblii ngɛ lejɛ ɔ, nɛ pahi nɛ a mi tsɔ beɔ ngɛ mi. Jijɔhi kɛ afugbɛhi fuu nyɛɛɔ ngɛ pa amɛ a he.”​—Kɛ to 1 Mose 2:15, 16 he.

5, 6. Mɛni ha nɛ Paradeiso ɔ bɔ adesahi, nɛ mɛni sane bimi enɛ ɔ tleɔ si?

5 Mawu ngɔ Adam kɛ Hawa kɛ wo paradeiso nɛ ɔ mi, se pee se ɔ, e fie mɛ kɛ je lejɛ ɔ. Mɛni he je? A gbo Mawu tue, enɛ ɔ he ɔ, a sɛ kɛ ha lejɛ ɔ himi hu. Enɛ ɔ ha nɛ Paradeiso ɔ bɔ a kɛ a nina tsuo. (1 Mose 3:23, 24) E ngɛ mi kaa ngɛ atuã tsɔmi ɔ se ɔ, nɔ ko hí abɔɔ ɔ mi hu mohu lɛɛ, se e maa pee kaa abɔɔ ɔ hi si kɛ ya si benɛ Noa Nyu Kpekpemi ɔ ba.

6 Eko ɔ, ni komɛ ma bi ke, ‘Anɛ nyumuhi kɛ yihi kɛ jokuɛwi ma nyɛ maa hi Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ ligbi ko lo?’ Anɛ odasehi ngɛ nɛ tsɔɔ jã lo? Ke o he ye kaa o kɛ o suɔli maa hi Paradeiso ɔ, mɛni he je nɛ o he ye jã a? Anɛ o ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ he je nɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa Paradeiso maa ba a lo?

NÍHI NƐ TSƆƆ KAA PARADEISO MAA BA

7, 8. (a) Mɛni si Mawu wo Abraham? (b) Mɛni nɛ eko ɔ, Mawu si womi ɔ ma ha nɛ Abraham ma susu he?

7 Wa ma nyɛ maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ womi nɛ Bɔlɔ ɔ nɛ e to kekleekle Paradeiso ɔ sisi ɔ ngma a mi. Mo susu nɔ́ nɛ Mawu de e huɛ Abraham ɔ he nɛ o hyɛ. Mawu tsɔɔ kaa e ma ha nɛ Abraham nina maa hiɛ kaa “wo nya zia.” Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa wo si nɛ he hia nɛ ɔ ke: ‘Kɛ gu o nina a nɔ ɔ, je ma amɛ tsuo ma ná jɔɔmi kɛ ha a he, ejakaa o bu mi tue.’ (1 Mose 22:17, 18) Mawu kpale ti si womi nɛ ɔ mi kɛ ha Abraham bi kɛ e bibi.​—Kane 1 Mose 26:4; 28:14.

8 Nɔ́ ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Abraham susu kaa adesahi ma ya hi paradeiso ko mi ngɛ hiɔwe. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Mawu de ke e maa jɔɔ “je ma amɛ tsuo” ɔ, sisi numi ngɛ he kaa jɔɔmihi nɛ maa ba zugba a nɔ ɔ lɛ maa ba Abraham juɛmi mi. Mawu lɛ wo si ɔ nɛ, lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa “je ma amɛ tsuo” ma ná si himi kpakpa. Anɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ Mawu sɔmɔli a kpɛti blema a tsɔɔ jã lo?

9, 10. Mɛni si womihi lɛ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa hyɛ Paradeiso ɔ blɔ?

9 David nɛ e ji Abraham nina a tsɔɔ kaa “yayami peeli” a hɛ mi ma kpata hwɔɔ se. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa “be yayami peeli nae hu.” (La 37:1, 2, 10) Mohu ɔ, “nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” Mawu mumi ɔ ha nɛ David gba hu ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:11, 29; 2 Sam. 23:2) Kɛ o susu kaa munyu nɛ ɔ maa wo blema Israel bi nɛ a suɔ nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ɔ he wami ha kɛɛ? A ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke dali pɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, zugba a tsuo ma ba pee kaa Eden abɔɔ ɔ.

10 Se pee se ɔ, Israel bi fuu je Yehowa se, nɛ a ya ja lakpa mawuhi. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu ha nɛ Babilon bi ɔmɛ ya tua mɛ, a kpata a zugba a hɛ mi, nɛ a nuu nihi babauu nyɔguɛ. (2 Kron. 36:15-21; Yer. 4:22-27) Se kɛ̃ ɔ, Mawu gbali ɔmɛ gba kaa jeha 70 se ɔ, Mawu we bi maa kpale kɛ ba a zugba a nɔ ekohu. Gbami nɛ ɔmɛ ba mi. Se a kɔɔ wɔ hu wa he. Ke wa ngɛ gbami nɛ ɔmɛ ekomɛ a he susue ɔ, ngɔɔ o juɛmi kɛ ma zugba a nɛ maa pee paradeiso hwɔɔ se ɔ nɔ.

11. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yesaya 11:6-9 ɔ ba mi ngɛ Israel bi ɔmɛ a blɔ fa mi, nɛ mɛni sane bimi enɛ ɔ tleɔ si?

11 Kane Yesaya 11:6-9. Mawu gba kɛ gu Yesaya nɔ kaa ke Israel bi ɔmɛ kpale a se kɛ ho a zugba a nɔ ya a, a ma ná tue mi jɔmi. Lohwehi nɛ a he ngɛ gbeye aloo nimli nɛ a peeɔ a ní kaa lohwehi be mɛ awi yee. Jokuɛwi kɛ nikɔtɔmahi ma ná he piɛ pomi. Anɛ enɛ ɔ ha we nɛ o kai si himi nɛ Mawu to he blɔ nya ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ lo? (Yes. 51:3) Yesaya gbami ɔ tsɔɔ hu kaa pi Israel ma a pɛ nɛ maa le Yehowa, se mohu zugba a tsuo ‘maa le Yehowa kaa bɔ nɛ wo hyi tɔ kɛ nyu ɔ.’ Mɛni be nɛ enɛ ɔ maa ba mi?

12. (a) Mɛni jɔɔmihi nɛ nyɔguɛhi nɛ a kpale a se kɛ je Babilon ɔ ná? (b) Mɛni tsɔɔ kaa kpaako Yesaya 35:5-10 fã komɛ maa ba mi?

12 Kane Yesaya 35:5-10. Yesaya kpale ma nɔ mi kaa Israel bi nɛ a maa kpale kɛ je nyɔguɛ tso mi kɛ ba a, lohwehi aloo nimli be mɛ awi yee. Zugba a ma ná nyu fuu kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ a ma ná tso yiblii fuu maa ye. (1 Mose 2:10-14; Yer. 31:12) Anɛ Israel bi ɔmɛ pɛ a he nɛ gbami ɔ kɔ lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, gbami ɔ tsɔɔ kaa hɛ yuyuili maa hyɛ nɔ́ ekohu, se nɔ́ ko be nɛ tsɔɔ kaa Mawu gu nyakpɛ blɔ ko nɔ kɛ tsa mɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa kpaako be nɛ Mawu ma tsa nihi nitsɛnitsɛ ɔ maa ba.

13, 14. Benɛ Israel bi ɔmɛ kpale kɛ ba a zugba a nɔ ɔ, kɛ Yesaya 65:21-23 ɔ ba mi ha kɛɛ, se gbami ɔ te nɛ piɛ nɛ maa ba mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

13 Kane Yesaya 65:21-23. Benɛ Yuda bi ɔmɛ kpale kɛ ho a ma a mi ya a, a ya nɛ wehi kɛ wai ngmɔhi ngɛ lejɛ ɔ. Se akɛnɛ Mawu jɔɔ mɛ he je ɔ, pee se ɔ, a nine ba su ní nɛ ɔmɛ a nɔ. Hyɛ bɔ nɛ a bua maa jɔ ha kaa amlɔ nɛ ɔ, a nyɛ nɛ a po mɛ nitsɛmɛ a wehi, nɛ a yeɔ mɛ nitsɛmɛ a ngmɔ ní!

14 Mo kadi nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ gbami nɛ ɔ mi. Anɛ be ko maa su nɛ wa se maa kɛ kaa “bɔ nɛ tso nguahi a se kɛɔ” ɔ lo? Tso komɛ yeɔ jeha akpehi abɔ. Loko nimli a se maa kɛ jã a, ja a ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Ke nimli a se maa kɛ kaa bɔ nɛ Yesaya gbami ɔ tsɔɔ ɔ, lɛɛ ja Paradeiso ɔ mi! Lejɛ ɔ nɛ gbami nɛ ɔ maa ba mi ngɛ!

Kɛ si nɛ Yesu wo ngɛ Paradeiso ɔ he ɔ maa ba mi ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 15, 16)

15. Mɛni ji jɔɔmi komɛ nɛ a gba kɛ fɔ si ngɛ Yesaya womi ɔ mi?

15 Mo susu si womihi nɛ wa sɛsɛ he kɛ sɛ hlami ɔ he nɛ o hyɛ. Si womi nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa paradeiso ko maa ba niinɛ, nɛ Mawu maa jɔɔ adesahi tsuo ngɛ zugba a nɔ. Lohwehi nɛ a he ngɛ gbeye aloo nimli be nɔ ko awi yee. A ma tsa hɛ yuyuili, tue kpokutsɛmɛ, kɛ glɔtsɛmɛ tsuo. Nihi maa po mɛ nitsɛmɛ a wehi, nɛ a maa ye niye ní kpakpahi. A se maa kɛ pe bɔ nɛ tsohi a se kɛɔ po. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa na níhi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa paradeiso ko maa ba hwɔɔ se. Eko ɔ, ke nɔ ko de ke wɔ lɛ wa ngɛ ngmami ɔ sisi tsɔɔe jã a, kɛ o ma ha lɛ heto kɛɛ? Mɛni nɔ mi mami o ngɛ nɛ lɔ ɔ he je ɔ, o ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa zugba a maa pee paradeiso? Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ma nɔ mi kaa paradeiso ko maa ba.

O MAA HI PARADEISO!

16, 17. Ngɛ mɛni si fɔfɔɛ mi nɛ Yesu tu Paradeiso ɔ he munyu?

16 Yesu pee we yayami gblee, se a bu lɛ fɔ, nɛ a sɛu lɛ ngɛ ojo fiali enyɔ komɛ nɛ a ji Yuda bi a kpɛti. Loko Yesu ma gbo ɔ, ojo fiali ɔmɛ a kpɛti nɔ kake kplɛɛ nɔ kaa Yesu ji matsɛ. Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yesu, ke o sɛ o Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ, mo kai mi.” (Luka 23:39-42) O hɛ nɔ kami ɔ daa si ngɛ heto nɛ Yesu ha ojo fialɔ ɔ nɔ. Heto nɛ Yesu ha a ngɛ Luka 23:43. Baiblo sisi tsɔɔli tsɔɔ Yesu munyu ɔ sisi ngɛ blɔ ekpaekpahi a nɔ. Ni komɛ ke e sa nɛ a tsɔɔ sisi ke: “I ngɛ mo dee ke mwɔnɛ ɔ, o maa piɛɛ ye he ngɛ Paradeiso.” Se ni komɛ hu susu kaa tsa pi jã nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe. Lɛɛ kɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kɛɛ benɛ e kɛ munyungu nɛ ji “mwɔnɛ ɔ” tsu ní ngɛ e heto ɔ mi ɔ?

17 Ngɛ gbihi fuu a mi ɔ, he nɛ a kɛ munyungu ko aloo comma (akɔnya) woɔ ngɛ munyuza mi ɔ lɛ tsɔɔ sisi numi nɛ ngɛ munyu ɔ he. Se ngɛ blema Hela gbi nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, tsa pi be fɛɛ be nɛ a kɛ akɔnya tsuɔ ní. Lɔ ɔ sane bimi ɔ ji: Anɛ Yesu ngɛ dee ke, “I ngɛ mo dee ke mwɔnɛ ɔ, o maa piɛɛ ye he ngɛ Paradeiso”? Aloo “I ngɛ mo dee mwɔnɛ ɔ ke, o maa piɛɛ ye he ngɛ Paradeiso”? Eko ɔ, gbi sisi tsɔɔli komɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ngɛ bɔ nɛ mɛɛ a susu kaa Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e slo bɔ nɛ Baiblo sisi tsɔɔmihi nɛ pɔ he mwɔnɛ ɔ eko fɛɛ eko tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi ha.

18, 19. Kɛ wa ma plɛ kɛ nu nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ sisi ha kɛɛ?

18 Mo kai kaa Yesu sɛ hlami de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ hu maa hi zugba a mi mi nyɔ kɛ pia ligbi etɛ.” E de hu ke: “A maa tsɔɔ nɔmlɔ Bi ɔ se blɔ nɛ a maa ngɔ lɛ kɛ wo nimli a dɛ mi, nɛ a maa gbe lɛ, nɛ ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, a ma tle lɛ si.” (Mat. 12:40; 16:21; 17:22, 23; Maak. 10:34) Bɔfo Petro tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ ba mi. (Níts. 10:39, 40) Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Yesu kɛ ojo fialɔ ɔ gbo ɔ, a yɛ Paradeiso jamɛ a ligbi ɔ. Yesu hi “Gbeje [aloo “Hades”]” kɛ ya si benɛ Mawu tle lɛ si.​—Níts. 2:31, 32; sisi ningma. *

19 E ngɛ heii kaa benɛ Yesu ngɛ ojo fialɔ ɔ si woe ɔ, e je e munyu ɔ sisi ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee mwɔnɛ ɔ ke.” Ngɛ Mose be ɔ mi ɔ, a kɛ munyu nɛ ɔ pɔɔ ní tsumi. Mose de ke: “Mlaahi nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ ɔ, nyɛ hɛ nɛ hi a nɔ.”​—5 Mose 6:6; 7:11; 8:1, 19; 30:15.

20. Mɛni hu yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ munyu nɛ Yesu tu ɔ sisi?

20 Baiblo sisi tsɔɔlɔ ko nɛ e ngɛ Middle East, nɛ ji kpokpa nɛ a fɔ Yesu ngɛ nɔ ɔ tu heto nɛ Yesu ha a he munyu ke: “Munyungu nɛ a ngɛ nɔ mi mae ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ji ‘mwɔnɛ ɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ a de ke, ‘Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee mwɔnɛ ɔ kaa o kɛ mi maa hi Paradeiso.’ Jamɛ a ligbi ɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ nɛ e wo si ɔ nɛ, nɛ si womi ɔ maa ba mi pee se. Ngɛ Middle East ɔ, ke nɔ ko ngɛ nɔ ko si woe ɔ, e deɔ ke ‘mwɔnɛ ɔ,’ nɛ ji ligbi ɔ nɛ e ngɛ si ɔ woe ɔ kɛ tsɔɔ kaa e maa ye si womi ɔ nɔ.” Syriac Baiblo nɛ a kɛ bɔni ní tsumi kɛ je jeha lafa enuɔ ɔ mi ɔ tsɔɔ Yesu munyu ɔ sisi ke: “Amen, i ngɛ mo dee mwɔnɛ ɔ ke, o kɛ mi maa hi Eden Abɔɔ ɔ mi.” E sa nɛ si womi nɛ ɔ nɛ wo wɔ tsuo he wami.

21. Anɛ ojo fialɔ ɔ ho hiɔwe ya lo? Moo tsɔɔ nya.

21 Benɛ Yesu ngɛ ojo fialɔ ɔ si woe ɔ, ojo fialɔ ɔ li kaa Yesu kɛ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ so kaa e kɛ mɛ maa hi hiɔwe ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi. (Luka 22:29) Jehanɛ se hu ɔ, a baptisii we ojo fialɔ ɔ. (Yoh. 3:3-6, 12) Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma de ke si nɛ Yesu wo ɔ kɔɔ zugba a nɛ e maa pee paradeiso ɔ he. Jeha komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo tu nyumu ko “nɛ a sa lɛ kɛ ho paradeiso mi ya a” he munyu. (2 Kor. 12:1-4) A hla Paulo kɛ bɔfo anɔkualetsɛmɛ kpa amɛ kaa a kɛ Yesu maa ye Matsɛ ngɛ hiɔwe, se ojo fialɔ ɔ nɛ a sɛu lɛ ɔ lɛɛ e piɛɛ we he. Paulo hu ngɛ si himi ko nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ ji “paradeiso” ɔ he munyu tue. * Anɛ paradeiso nɛ ɔ maa ba zugba a nɔ lo? Anɛ o maa hi lejɛ ɔ lo?

NƆ́ NƐ O MA NYƐ MAA HYƐ BLƆ

22, 23. Mɛni o ma nyɛ maa hyɛ blɔ?

22 David de ke be maa su nɛ “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́.” (La 37:29; 2 Pet. 3:13) David ngɛ tsɔɔe kaa be maa su nɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, a maa hi si ngɛ Mawu mlaa amɛ a nya. Gbami nɛ ngɛ Yesaya 65:22 ɔ de ke: “Bɔ nɛ tso nguahi a se kɛɔ ɔ, ja ye ma mi bi ɔmɛ a se maa kɛ ngɛ je mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa adesahi maa hi si jeha akpehi abɔ. Anɛ o he ye kaa si womi nɛ ɔ maa ba mi lo? Ee, kaa bɔ nɛ Kpo Jemi 21:1-4 ɔ tsɔɔ ɔ, Mawu ma ba tsu adesahi a nyagbahi a he ní ha mɛ, nɛ jɔɔmihi nɛ e wo si ɔ maa ba mi. Eko ji kaa adesahi nɛ a ma sɔmɔ Mawu ngɛ je ehe nɛ dali pɛ lɛ a maa hi mi ɔ ‘be gboe hu.’

23 Amlɔ nɛ ɔ, wa nu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Paradeiso ɔ he ɔ sisi saminya. Wa le kaa Paradeiso ɔ bɔ Adam kɛ Hawa ngɛ Eden, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Paradeiso ɔ laa gbidigbidi. Jehanɛ hu ɔ, kpaako si nɛ Mawu wo kaa adesahi ma ná jɔɔmihi ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ba mi. Mawu mumi ɔ ha nɛ David de ke, nihi nɛ a he jɔ kɛ nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene. E sa nɛ gbamihi nɛ ngɛ Yesaya womi ɔ mi ɔ nɛ ha nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ hyɛ ní kpakpahi nɛ maa ba a blɔ. Se mɛni be si himi nɛ ɔ maa ba? E maa ba mi benɛ si nɛ Yesu wo ojo fialɔ ɔ maa ba mi ɔ. Mo hu o ma nyɛ maa hi jamɛ a Paradeiso ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, munyu nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korea a tu kaa “wa maa kpe ngɛ Paradeiso!” ɔ maa ba mi.

^ kk. 18 Womi lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke C. Marvin Pate ngma ke: “Nihi nu munyungu nɛ ji ‘mwɔnɛ ɔ’ sisi kaa e ji ligbi mluku. Nɔ́ nɛ ha nɛ munyu nɛ ɔ sisi numi yeɔ ji kaa e pee kaa nɔ́ nɛ e kɛ ngmami kpahi kɔ we, kɛ sisi numi kaa benɛ Yesu gbo ɔ, e ‘kple kɛ ya’ gbeje kekle (Mat. 12:40; Níts. 2:31; Rom. 10:7) nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kuɔ kɛ ho hiɔwe ya.”

^ kk. 21 Moo hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ.