Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 19

Suɔmi Kɛ Dami Sane Yemi Ngɛ Yi Mi Wami Be Mi

Suɔmi Kɛ Dami Sane Yemi Ngɛ Yi Mi Wami Be Mi

“Pi Mawu nɛ náa nɔ́ yayami he tsui ji mo; yayami kɛ mo hí si.”—LA 5:4.

LA 142 Ha Waa Pɛtɛ Wa Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi ɔ He Wawɛɛ

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1-3. (a) Ngɛ La 5:4-6 nya a, kɛ Yehowa naa yi wu tso ní peepeehi ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ teɔ si kɛ woɔ “Kristo ɔ mlaa a”?

YEHOWA MAWU hiɔ yi wu tso ní peepeehi tsuo. (Kane La 5:4-6.) Jokuɛwi nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi aloo a peeɔ mɛ nisɛ ní ɔ hu ji tsui nya kpɔtɔmi nɔ́ kɛ yi wu tso ní peepee nɛ Yehowa hiɔ! Akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, wa kaseɔ Yehowa. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko kɛ jokuɛyo ná bɔmi aloo e pee lɛ nisɛ ní ɔ, asafo ɔ ma we e hɛ kɛ fɔɛ nɔ ejakaa e ji ní peepee nɛ wa hiɔ.​—Rom. 12:9; Heb. 12:15, 16.

2 Nisɛ níhi nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ teɔ si kɛ woɔ “Kristo ɔ mlaa a”! (Gal. 6:2) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de jã? Wa na ngɛ ní kasemi nɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi kaa Kristo ɔ mlaa a, nɛ ji níhi nɛ Yesu tsɔɔ kɛ níhi nɛ e pee ɔ daa si ngɛ suɔmi nɔ, nɛ e tsɔɔ hu kaa e sa nɛ waa ye dami sane. Kristo ɔ mlaa a nɛ anɔkuale Kristofohi kɛ tsuɔ ní he je ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa po jokuɛwi a he piɛ, nɛ́ a je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Nihi nɛ a kɛ jokuɛwi náa bɔmi aloo a peeɔ mɛ nisɛ ní ɔ foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi, nɛ a yi dami sane. A haa nɛ jokuɛwi nɛ ɔmɛ nuɔ he kaa a be slɔkee, nɛ nihi sume mɛ.

3 Aywilɛho sane ji kaa jokuɛwi nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi aloo a peeɔ mɛ nisɛ ní ɔ ba pee nyagba ngɛ je ɔ mi kɛ Yehowa asafo ɔ mi po. Mɛni he je nɛ ní peepee kaa kikɛ yaa nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ? Ejakaa mwɔnɛ ɔ, “nimli yayamihi kɛ nɔ sisili” pɔ he wawɛɛ, nɛ a kpɛti ni komɛ po ba sɛɔ asafo ɔ mi. (2 Tim. 3:13) Jehanɛ hu ɔ, ni komɛ pee a he osatotsɛmɛ ngɛ asafo ɔ mi, nɛ a nyɛ we nɛ a ye a we akɔnɔhi a nɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a kɛ jokuɛwi po ná bɔmi aloo a pee mɛ nisɛ ní. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ he je nɛ nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ ji yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa na bɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi tsuɔ nisɛ ní nɛ nihi peeɔ jokuɛwi kɛ sane kpahi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he ní ha, kɛ bɔ nɛ fɔli maa pee ha kɛ po a bimɛ a he piɛ. *

E JI YAYAMI NƐ HƐDƆ NGƐ HE

4-5. Mɛni he je nɛ nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ ji yayami nɛ a pee kɛ si mɛ ɔ?

4 Ke a pee nɔ ko nisɛ ní ngɛ e jokuɛwi a si ɔ, e yeɔ lɛ awi e wami be tsuo. Nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ yeɔ jokuɛwi nɛ a pee mɛ jã kɛ a suɔli nɛ ji a weku li kɛ nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ tsuo awi. Nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ ji yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he wawɛɛ.

5 E ji yayami nɛ a pee kɛ si jokuɛ ɔ. E ji yayami kaa nɔ ko maa pee nɔ́ ko nɛ maa ye ni kpahi awi aloo e ma ha nɛ a na nɔ́. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, ke nɔ ko pee jokuɛyo nisɛ ní ɔ, e yeɔ jokuɛ ɔ awi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Nɔ́ nɛ e pee ɔ ma ha nɛ jokuɛ ɔ nɛ nu he kaa e be slɔkee, nɛ e be nɔ ko hee maa ye hu. E sa kaa waa po jokuɛwi a he piɛ kɛ je yi wu tso ní peepee nɛ ɔ he, nɛ waa wo nihi nɛ a pee mɛ jã a bua nɛ waa ye bua mɛ.​—1 Tɛs. 5:14.

6-7. Mɛni he je nɛ nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ ji yayami nɛ a pee kɛ si asafo ɔ kɛ ma a?

6 E ji yayami nɛ a pee kɛ si asafo ɔ. Ke nɔ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi kɛ jokuɛ ko ná bɔmi aloo e pee lɛ nisɛ ní ɔ, e gbe asafo ɔ he guɛ. (Mat. 5:16; 1 Pet. 2:12) Nyɛmimɛ ayɔhi abɔ ngɛ ‘hemi kɛ yemi ɔ he ta a hwue wawɛɛ,’ enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko pee yayami kaa jã ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e maa dɔ mɛ wawɛɛ. (Jud 3) Wa ngmɛ́ nihi nɛ a peeɔ yi wu tso níhi nɛ a kɛ puɛɔ asafo ɔ biɛ nɛ a pia we a he ɔ blɔ nɛ a hi asafo ɔ mi.

7 E ji yayami nɛ a pee kɛ si ma a. E sa nɛ Kristofohi nɛ a ‘ba a he si kɛ ha blɔ nyahi nɛ a nɔ kuɔ ɔ.’ (Rom. 13:1) Ma a mlaahi nɛ wa yeɔ nɔ ɔ tsɔɔ kaa wa baa wa he si kɛ haa ma nɔ yeli ɔmɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi kɛ jokuɛ ko ná bɔmi aloo e pee lɛ nisɛ ní ɔ, e ji yayami nɛ e pee kɛ si ma a, nɛ a ma nyɛ maa wo lɛ tsu. (Kɛ to Ní Tsumi 25:8 ɔ he.) Tsa pi asafo mi nikɔtɔma amɛ a blɔ nya ní tsumi ji kaa á gbla nihi nɛ a tɔ̃ ma a mlaa nɔ ɔ a tue. Se kɛ̃ ɔ, ke nɔ ko pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ laa we e nɔ nɛ e ko ba kaa nɔ ɔ maa ye e he. (Rom. 13:4) Yayami peelɔ ɔ ma kpa nɔ́ nɛ e du ɔ.​—Gal. 6:7.

8. Kɛ Yehowa naa yayamihi nɛ nihi peeɔ kɛ siɔ a sibi ɔ ha kɛɛ?

8 Nɔ́ nɛ pe kulaa a, e ji yayami nɛ a pee kɛ si Mawu. (La 51:4) Ke nɔmlɔ adesa tɔ̃ e nyɛmi adesa nɔ ɔ, wa ma nyɛ ma de ke e tɔ̃ Yehowa hu nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu mlaa ko nɛ Mawu wo Israel bi ɔmɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Mlaa a tsɔɔ kaa ke nɔ ko sisi e nyɛmi aloo e ju e nɔ́ ko ɔ, ‘e pee yayami kɛ si Yehowa.’ (3 Mose 6:2-4) Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko ngɛ asafo ɔ mi pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e ju jokuɛ ɔ nɔ́ ko, nɛ lɔ ɔ be hae nɛ jokuɛ ɔ nɛ nu he kaa e ngɛ slɔkee. Enɛ ɔ he ɔ, e ji yayami nɛ nɔ ɔ pee kɛ si Mawu. Lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa nɔ ɔ gbe Yehowa biɛ ɔ he guɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, e sa nɛ waa na nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ kaa e ji ní hiɔmi ní ejakaa ke nɔ ko pee nɔ́ ko kaa jã a, e ji yayami agbo nɛ e pee kɛ si Mawu.

9. Mɛni nɛ Yehowa asafo ɔ da Ngmami ɔ nɔ kɛ ngɛ wɔ tsɔɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ, nɛ mɛni he je?

9 Jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ Yehowa asafo ɔ da Ngmami ɔ nɔ kɛ ngma níhi fuu kɛ kɔ jokuɛwi nɛ a peeɔ mɛ nisɛ ní ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ Awake ɔ mi munyu komɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ nihi nɛ a kɛ mɛ ná bɔmi ngɛ a jokuɛwi a si aloo a pee mɛ nisɛ ní ɔ ma nyɛ maa pee kɛ da haomihi nɛ ní peepee nɛ ɔ kɛ ba a nɔ ɔ nya, kɛ nɔ́ nɛ ni kpahi maa pee kɛ ye bua mɛ, nɛ́ a wo mɛ he wami. Jehanɛ hu ɔ, womi ɔmɛ tsɔɔ bɔ nɛ fɔli ma plɛ kɛ po a bimɛ a he piɛ ha. A da Ngmami ɔ nɔ kɛ tsɔse asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a le nɔ́ nɛ a maa pee ke nɔ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ jokuɛ ko ná bɔmi, aloo e pee lɛ nisɛ ní. Yehowa asafo ɔ yaa nɔ nɛ e hyɛɛ blɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi guɔ nɔ kɛ tsuɔ sanehi nɛ kɔɔ nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi he ɔ mi kaa tsakemihi a he maa hia lo. Mɛni he je? Konɛ wa ná nɔ mi mami kaa bɔ nɛ wa tsuɔ sane nɛ ɔ he ní ha a kɛ Kristo ɔ mlaa a kɔ.

BƆ NƐ ASAFO MI NIKƆTƆMAHI TSUƆ SANEHI NƐ HƐDƆ NGƐ HE Ɔ HE NÍ HA

10-12. (a) Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ sane ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he ní tsue ɔ, mɛni a kaiɔ, nɛ mɛni ji ní komɛ nɛ a susuɔ he? (b) Ngɛ Yakobo 5:14, 15 ɔ nya a, mɛni asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a maa pee?

10 Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ sane ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he ní tsue ɔ, a kaiɔ kaa Kristo ɔ mlaa a biɔ nɛ a je suɔmi mi kɛ hyɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ, nɛ́ a pee nɔ́ nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi. Jehanɛ se hu ɔ, ke a ná le kaa nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e ma bi nɛ a susu níhi fuu a he. Nɔ́ titli nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ susuɔ he ji Mawu biɛ ɔ he nɛ ma tsɔ. (3 Mose 22:31, 32; Mat. 6:9) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ a ye bua nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa, nɛ a wo nihi nɛ a pee mɛ nisɛ ní ɔ a bua, nɛ́ a ye bua mɛ.

11 Jehanɛ hu ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔɔ mɔde kaa a maa le ke ji kaa yayami peelɔ ɔ pia e he niinɛ. Ke e pia e he ɔ, a maa ye bua lɛ konɛ e dla e kɛ Yehowa a kpɛti. (Kane Yakobo 5:14, 15.) Kristofo no nɛ e di e we akɔnɔ se nɛ e ya pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ ngɛ kaa nɔ ko nɛ e be he wami. Lɔ ɔ tsɔɔ kaa huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ puɛ. * Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ kaa dɔkitahi. A bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua “hiɔtsɛ ɔ [nɛ ji yayami peelɔ ɔ] nɛ e ná he wami.” Baiblo ɔ mi nɛ́ asafo mi nikɔtɔma amɛ maa je kɛ wo yayami peelɔ ɔ ga a maa ye bua lɛ konɛ e dla e kɛ Mawu a kpɛti. Se ja yayami peelɔ ɔ pia e he loko asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa pee jã.​—Níts. 3:19; 2 Kor. 2:5-10.

12 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, blɔ nya ní tsumi ngua fɔɔ si ngɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a nɔ. A susuɔ to kuu ɔ nɛ Mawu ngɔ kɛ wo a dɛ kaa a hyɛ mɛ ɔ a he wawɛɛ. (1 Pet. 5:1-3) A suɔ nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a nu he kaa a ngɛ slɔkee. Enɛ ɔ he ɔ, ke a ba bɔ mɛ amaniɛ kaa nɔ ko pee jokuɛ ko nisɛ ní aloo e pee yayami kpa ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, a tsuɔ he ní oya nɔuu. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo susu sane bimihi nɛ a kɛ je  kuku 13,  15 17 ɔ a sisi ɔ he nɛ o hyɛ.

13-14. Ke ma a wo mlaa kaa e sa nɛ a je nɔ ko nɛ e pee jokuɛ ko nisɛ ní kɛ ha a, anɛ asafo mi nikɔtɔmahi yeɔ mlaa nɛ ɔ nɔ lo? Moo tsɔɔ nya.

 13 Ke ma a mlaa tsɔɔ kaa a je nɔ ko nɛ e pee jokuɛ ko nisɛ ní kɛ ha a, anɛ asafo mi nikɔtɔmahi yeɔ mlaa nɛ ɔ nɔ lo? Ee. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ke nɔ ko pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, mlaa a biɔ nɛ nihi nɛ a le sane ɔ nɛ a bɔ polisi ɔmɛ amaniɛ. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi kaa jã nɔ ɔ yeɔ mlaa nɛ ɔ nɔ. (Rom. 13:1) Mlaa nɛ ɔ ti si kɛ wui Mawu mlaa a. (Níts. 5:28, 29) Enɛ ɔ he ɔ, ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nu kaa nɔ ko ngɛ asafo ɔ mi pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, a fiaa asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ konɛ a tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a ma tsu sane ɔ he ní ha.

14 Asafo mi nikɔtɔma amɛ haa nɛ jokuɛwi nɛ a pee mɛ nisɛ ní kɛ a fɔli, kɛ eko ɔ, ni kpahi nɛ a le sane ɔ leɔ kaa a ngɛ he blɔ nɛ a ya deɔ polisi ɔmɛ. Se ke nɔ ko nɛ́ ngɛ asafo ɔ mi ya pee jokuɛ ko nisɛ ní nɛ sane ɔ gbɛ fĩa ngɛ ma a mi hu nɛɛ? Anɛ e sa kaa nyɛmi ɔ nɛ e ya bɔ polisi ɔmɛ amaniɛ ɔ nɛ susu kaa demi nɛ e ya de ɔ lɛ ha nɛ nihi ngɛ Mawu biɛ ɔ he guɛ gbee ɔ lo? Dɛbi. Nɔ nɛ pee jokuɛ ɔ jã a lɛ ha nɛ nihi ngɛ Mawu biɛ ɔ he guɛ gbee ɔ nɛ.

15-16. (a) Ngɛ 1 Timoteo 5:19 ɔ nya a, mɛni he je nɛ ja a na odase yeli enyɔ loko sane yemi ajla toli ma nyɛ ma tsu sane ko he ní ɔ? (b) Ke asafo mi nikɔtɔmahi nu kaa nɔ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, mɛni a peeɔ?

 15 Loko asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ye sane ko ɔ, mɛni he je nɛ ke e hí kulaa a, e sa nɛ a na odase yeli enyɔ ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa enɛ ɔ ji blɔ nɛ da. Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nu kaa nɔ ko pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, se nɔ ɔ kplɛɛ we kaa e pee nɔ́ ko kaa jã a, e sa nɛ a na odase yeli enyɔ nɛ a ma nɔ mi kaa sane ɔ ngɛ mi loko asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa ye sane ɔ. (5 Mose 19:15; Mat. 18:16; kane 1 Timoteo 5:19.) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa ja a na odase yeli enyɔ loko a ma nyɛ ma ya de polisi ɔmɛ kaa nɔ ko pee jokuɛ ko nisɛ ní lo? Dɛbi. Ke nɔ ko tɔ̃ ma a mlaa nɔ nɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi loo ni kpahi nɛ a ya bɔ polisi ɔmɛ amaniɛ ɔ, e he hia we nɛ a ná odase yeli enyɔ.

16 Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nu kaa nɔ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, e sa nɛ a ngɔ ma a mlaa a kɛ tsu ní nɛ lɔ ɔ se ɔ, a da Ngmami ɔ nɔ kɛ hla sane ɔ mi. Kekleekle ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma bi nɔ ɔ kaa e pee yayami ɔ niinɛ lo. Ke nɔ ɔ kplɛɛ we ɔ, lɛɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ma bi ni kpahi nɛ a le sane ɔ. Ke jokuɛ ko ba bɔ amaniɛ kaa nɔ ko pee lɛ nisɛ ní loo nɔ kpa ko lɛ ba bɔ amaniɛ ɔ, nɛ nɔ ko hu ba ma nɔ mi kaa nɔ ɔ pee jokuɛ ɔ loo jokuɛ kpa ko jã hyɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a hla sane yemi ajla toli nɛ a tsu sane ɔ he ní. * Ke a nɛ́ nɔ kpa ko nɛ e maa ma sane ɔ nɔ mi po ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa nɔ nɛ ba bɔ amaniɛ ɔ ngɛ lakpa yee. Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ nihi enyɔ nɛ a maa ye sane ɔ he odase po ɔ, a le kaa eko ɔ, nɔ ɔ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ maa dɔ ni kpahi. Ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ yaa nɔ nɛ a woɔ nihi nɛ a ye mɛ sane yaya a a bua. Jehanɛ hu ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ a hɛ hiɔ a he nɔ wawɛɛ ngɛ nɔ ɔ he konɛ a kɛ po asafo ɔ he piɛ nɛ nɔ́ ko kaa jã ko ba hu.​—Níts. 20:28.

17-18. Mɛni ji sane yemi ajla toli a ní tsumi?

 17 Mɛni ji sane yemi ajla toli a ní tsumi? E ngɛ mi kaa a hla mɛ kaa a ye sanehi mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa ke nɔ ko tɔ̃ ma a mlaa ko nɔ ɔ, mɛ lɛ a maa tsɔɔ kaa amlaalo ɔ nɛ gbla nɔ ɔ tue loo e ko gbla nɔ ɔ tue. Ke ma a ngɛ nɔ ko nɛ e tɔ̃ ma a mlaa a sane mi hyɛe ɔ, a kɛ a he wui mi. A ngmɛɔ blɔ konɛ amlaalo ɔ nitsɛ nɛ tsu e blɔ fa mi nɔ́. (Rom. 13:2-4; Tito 3:1) Enɛ ɔ he ɔ, sane yemi ajla toli ɔmɛ a ní tsumi ji kaa a maa hyɛ kaa e sa nɛ nɔ ɔ nɛ hi asafo ɔ mi lo, aloo á fie lɛ.

18 Yayamihi nɛ a pee kɛ si Mawu aloo nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ní nɛ sane yemi ajla toli ɔmɛ tsuɔ. Ke a ngɛ sane ko yee ɔ, a daa Baiblo ɔ nɔ kɛ hyɛɛ kaa yayami peelɔ ɔ pia e he aloo e pia we e he. Ke e pia we e he ɔ, a fieɔ lɛ kɛ jeɔ asafo ɔ mi, nɛ a deɔ asafo ɔ. (1 Kor. 5:11-13) Se ke e pia e he ɔ, a ma nyɛ ma ha nɛ e hi asafo ɔ mi. Se asafo mi nikɔtɔma amɛ ma ha nɛ e le kaa jehahi babauu maa be loko e ma ná sɔmɔmi he blɔ ko ngɛ asafo ɔ mi aloo e be eko náe hu. Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ susuɔ jokuɛwi a he he je ɔ, a haa fɔli nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ lemi kaa e sa nɛ a hyɛ a bimɛ ɔmɛ saminya ngɛ nɔ ɔ he. Ngɛ enɛ ɔ peemi mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɔɔ nile kɛ tsuɔ ní konɛ nihi nɛ a ko le nihi nɛ a pee mɛ yayami ɔ.

BƆ NƐ O MAA PO O BIMƐ A HE PIƐ HA

Fɔli tsɔseɔ a bimɛ, nɛ a tsɔɔ mɛ níhi nɛ e sa nɛ a le ngɛ bɔmi nami he konɛ e po a he piɛ nɛ nihi kɛ mɛ ko ná bɔmi aloo a pee mɛ nisɛ ní. Ke fɔli ngɛ a bimɛ bɔmi nami he ní tsɔɔe ɔ, a ngɔɔ womihi kɛ videohi nɛ asafo ɔ pee ɔ kɛ tsuɔ ní. (Hyɛ kuku 19-22)

19-22. Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ po a bimɛ a he piɛ? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

19 Mɛnɔ blɔ nya ní tsumi titli ji kaa e maa po jokuɛwi a he piɛ? E ji fɔli a blɔ nya ní tsumi. * O bimɛ ɔmɛ ji nike ní kɛ ‘weto ní nɛ Yehowa kɛ ha mo.’ (La 127:3) Ní tsumi nɛ Yehowa kɛ ha mo ji kaa o po o bimɛ ɔmɛ a he piɛ. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ po a he piɛ konɛ nɔ ko kó pee mɛ nisɛ ní?

20 Kekleekle ɔ, moo kase nisɛ ní nɛ nihi peeɔ jokuɛwi ɔ he ní. Moo kase nihi nɛ a peeɔ jokuɛwi nisɛ ní kɛ blɔhi nɛ a guɔ nɔ kɛ sisiɔ mɛ ɔ he ní. Mo yɔse si fɔfɔɛhi nɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, nɛ ke o yi mi tɛ́ mo ngɛ nɔ ko he ɔ, o hɛ nɛ hi nɔ ɔ he. (Abɛ 22:3; 24:3) O hɛ ko je nɔ kaa behi fuu ɔ, nihi nɛ a peeɔ jokuɛwi nisɛ ní ɔ ji nihi nɛ jokuɛ ɔmɛ le mɛ nɛ a he mɛ ye.

21 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, o kɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ sɛɛ ní be fɛɛ be. (5 Mose 6:6, 7) Ke jokuɛ ɔmɛ ngɛ mo nɔ́ ko dee ɔ, bu tue saminya. (Yak. 1:19) Mo kai kaa behi fuu ɔ, ke a pee jokuɛwi nisɛ ní ɔ, jokuɛ ɔmɛ yeɔ gbeye kaa a ma de a fɔli. Eko ɔ, nɔ nɛ pee mɛ jã a wo a he gbeye kaa a ko de, aloo a yeɔ gbeye kaa eko ɔ, a be mɛ hee nɛ a ye. Ke o na kaa nɔ́ ko ngɛ mɛ haoe ɔ, moo to o tsui si kɛ bi mɛ sane, nɛ ke a ngɛ munyu tue ɔ, bu mɛ tue saminya.

22 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, moo tsɔɔ o bimɛ ní. Moo da jeha nɛ a ye ɔ nɔ kɛ tsɔɔ mɛ níhi nɛ e sa nɛ a le ngɛ bɔmi nami he. Tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a de kɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee ke nɔ ko pɛtɛ a he ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ. Ngɔɔ womihi kɛ videohi nɛ asafo ɔ pee ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ kɛ tsɔɔ o bimɛ ní konɛ o kɛ po a he piɛ.​—Hyɛ daka nɛ ji, “ Moo Kase Ní Nɛ O Tsɔɔ O Bimɛ Ní.”

23. Kɛ Yehowa Odasefohi naa nisɛ ní nɛ nihi peeɔ jokuɛwi ɔ ha kɛɛ, nɛ mɛni sane bimi a ma ha heto ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

23 Akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, wa naa nisɛ ní nɛ a peeɔ jokuɛwi ɔ kaa yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, kɛ yi wu tso ní peepee. Kristo ɔ mlaa a nɛ kudɔɔ wɔ he je ɔ, wa laa we nihi nɛ a pee jokuɛwi nisɛ ní ɔ a nɔ ngɛ hɛ mi si puemi kɛ tue gblami nɛ maa ba a he je. Se kɛ̃ ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a pee mɛ nisɛ ní ɔ? Wa maa na heto ɔ ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

LA 103 Asafo Mi Nikɔtɔmahi​—A Ji Nike Ní

^ kk. 5 Mwɔnɛ ɔ, nihi kɛ jokuɛwi náa bɔmi aloo a peeɔ mɛ nisɛ ní. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ po jokuɛwi a he piɛ kɛ je yi wu tso ní peepee nɛ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na bɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi poɔ asafo ɔ he piɛ kɛ bɔ nɛ fɔli ma nyɛ maa po a bimɛ a he piɛ ha.

^ kk. 3 MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Jokuɛwi nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi aloo a peeɔ mɛ nisɛ ní ɔ tsɔɔ níhi nɛ nihi peeɔ jokuɛwi konɛ a kɛ gbe a we akɔnɔ. Ekomɛ ji bɔmi nami; nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nya mi aloo a kɛ woɔ nɔ abɔɔmi yami he kɛ yo hé nɛ a lɔɔ. Nyumu tso, yo hé, loo nyɔ nɛ a kɛ fiɛɔ, kɛ nɔ supa nya nɛ a pɛtɛɔ hu piɛɛ he, kɛ ekpahi fuu. E sa nɛ waa le kaa ke a pee jokuɛ ko nisɛ ní ɔ, e yeɔ lɛ awi. Jehanɛ hu ɔ, tɔmi ɔ ji jokuɛ ɔ. Behi fuu ɔ, jokuɛ yiwi nɛ a pɔɔ mɛ nisɛ ní nɛ ɔmɛ peemi, se a peeɔ jokuɛ nyumuwi babauu hu jã. E ngɛ mi kaa nyumuhi nɛ a pɔɔ jokuɛwi nisɛ ní nɛ ɔmɛ peemi mohu lɛɛ, se yi komɛ hu peeɔ jokuɛwi jã.

^ kk. 11 Ke nɔ ko gbɔjɔ ngɛ mumi mi, nɛ e pee yayami ko ɔ, e be nyɛe maa ngɔ gbɔjɔmi ɔ kɛ je e nya. Yayami peelɔ ɔ be nyɛe ma pia nɔ kpa, nɛ e maa bu e yayami ɔ he akɔtaa kɛ ha Yehowa.​—Rom. 14:12.

^ kk. 16 Asafo mi nikɔtɔma amɛ be hae nɛ jokuɛ ɔ nɛ a pee lɛ nisɛ ní ɔ nɛ hi lejɛ ɔ loko a bi nɔ ɔ sane. Jokuɛ ɔ fɔli aloo nɔ kpa ko nɛ e wa nɛ jokuɛ ɔ he lɛ ye ma nyɛ ma ya da jokuɛ ɔ nane mi kɛ bɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ amaniɛ.

^ kk. 19 Enɛ ɔ kɔ we fɔli pɛ a he. E kɔɔ nihi nɛ a hyɛɛ ni kpahi a bimɛ a nɔ ɔ hu a he.