Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Nyɛminyumu Rutherford nɛ e ngɛ magbɛ nɔ munyu tue ngɛ kpokpa nɔ kpe nɛ a pee ngɛ Cedar Point, Ohio ɔ sisi ngɛ jeha 1919 ɔ mi

1919​—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ

1919​—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ

LOKO e ke suu jeha 1919 ɔ, Ta Ngua a (kekleekle je mi ta a) ba nyagbe. A hwu ta nɛ ɔ maa pee jeha eywiɛ kɛ se. Je ma amɛ kpa ta a hwumi ngɛ jeha 1918 ɔ nyagbe, nɛ ngɛ January 18, 1919 ɔ mi ɔ, a pee kpe ko nɛ a tsɛɛ ke Paris Peace Conference ɔ. Ngɛ kpe nɛ ɔ sisi ɔ, a so somi ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Versailles Somi ɔ. Somi nɛ ɔ po ta nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ Germany kɛ ma komɛ nɛ a pee kake ɔ a kpɛti ɔ se. A kɛ nine wo somi nɛ a so ɔ sisi ngɛ June 28, 1919 ɔ mi.

Jehanɛ hu ɔ, ngɛ kpe nɛ a pee ɔ sisi ɔ, a to kuu ko nɛ a tsɛɛ ke Je Ma Amɛ A Somi ɔ sisi. A to kuu nɛ ɔ sisi konɛ a “kɛ ha nɛ kake peemi nɛ ba mahi a kpɛti, nɛ́ a kɛ ngɔ tue mi jɔmi kɛ slɔkee si himi kɛ ba.” Sɔlemi ɔmɛ fuu fĩ kuu nɛ ɔ se. Kuu ko nɛ ngɛ Amerika nɛ a tsɛɛ ke Federal Council of the Churches of Christ ɔ je Je Ma Amɛ A Somi ɔ yi kaa e ji “Mawu Matsɛ Yemi ɔ nane mi dalɔ ngɛ zugba a nɔ.” Federal Council of the Churches of Christ ɔ je nihi kɛ ya da a nane mi ngɛ Paris Peace Conference kpe ɔ sisi kɛ tsɔɔ kaa a fĩ a se. Nihi nɛ a tsɔ mɛ ɔ a kpɛti nɔ kake de ke, kpe nɛ ɔ “maa ngɔ si himi ehe nɛ eko bɛ hiɛ ɔ kɛ ba je ɔ mi tsuo.”

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, si himi ehe ko ngɛ sisi jee, se pi nihi nɛ a peeɔ kpe nɛ ɔ nɛ a maa ngɔ si himi ehe nɛ ɔ kɛ ba. Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, si himi aloo tsakemi ehe ko ba fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi benɛ Yehowa wo e we bi ɔmɛ he wami nɛ a bɔni fiɛɛmi wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ. Se loko tsakemi nɛ ɔ maa ba a, e he hia nɛ tsakemi ngua ko nɛ ba Baiblo Kaseli ɔmɛ a si himi mi kekle.

YI MI KPƆ MWƆMI KO NƐ E HE WA

Joseph F. Rutherford

Daa jeha a, a fɔɔ sɔ kɛ hlaa nihi nɛ a maa hyɛ Watch Tower Bible and Tract Society ɔ nɔ. Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, a to kaa a maa fɔ sɔ nɛ ɔ Hɔ, ngɛ January 4 ɔ nɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a po munyu kɛ fɔ Joseph F. Rutherford nɛ e nyɛɛɔ Yehowa we bi a hɛ mi ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ kɛ nihi kpaago kpa komɛ a nɔ, nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Atlanta, ngɛ Georgia, U.S.A. Se sane bimi ɔ ji, anɛ e sa nɛ a kpale hla nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe nɛ a wo mɛ tsu ɔ ekohu lo? Aloo a hla ni kpahi kɛ da a nane mi?

Evander J. Coward

Benɛ Nyɛminyumu Rutherford ngɛ tsu ɔ mi ɔ, e hao ngɛ bɔ nɛ asafo ɔ maa pee ha hwɔɔ se ɔ he. E le kaa nyɛmimɛ komɛ susu kaa e maa hi kaa a maa hla nɔ kpa nɛ e nyɛɛ a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ngma sɛ womi kɛ ya ha nihi nɛ a ya kpe ɔ kaa ke e maa hi ɔ, a hla Nyɛminyumu Evander J. Coward kaa a hɛ mi nyɛɛlɔ. Nyɛminyumu Rutherford kale Nyɛminyumu Coward kaa e ji nɔ ko nɛ e “he jɔ,” e “le ní,” nɛ e “yeɔ Nyɔmtsɛ ɔ anɔkuale.” Se nyɛmimɛ fuu susu kaa e sa nɛ a fɔ sɔ ɔ nyɔhiɔ ekpa se. Mlaa leli nɛ a fã nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ɔ a he ɔ kplɛɛ susumi nɛ ɔ nɔ. Benɛ a ngɛ nɔ́ nɛ ɔ he susue ɔ, nyɛmimɛ komɛ a mi mi fu wawɛɛ.

Richard H. Barber

Kɛkɛ nɛ nɔ́ ko ya nɔ nɛ pee se ɔ, Nyɛminyumu Richard H. Barber kale lɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɔ nyu kɛ ngɛ la nɛ ngɛ tsoe gegeege mi pue. Nyɛminyumu ko nɛ e piɛɛ kpe ɔ he ɔ de ke: “Pi mlaa lelɔ ji mi, se i le nɔ́ nɛ anɔkuale nɛ nɔ ko maa ye ɔ tsɔɔ. Mawu suɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale. Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu anɔkuale ji kaa wa maa fɔ sɔ ɔ, nɛ waa hla Nyɛminyumu Rutherford kaa wa hɛ mi nyɛɛlɔ ekohu.”​—La 18:25.

Alexander H. Macmillan

Nyɛminyumu A. H. Macmillan nɛ lɛ hu a wo lɛ tsu ɔ de pee se kaa benɛ a fɔ sɔ ɔ, e nɔ jena a, Nyɛminyumu Rutherford si gbogbo ɔ nɛ po e kɛ lɛ a kpɛti ɔ, nɛ e de lɛ ke, “Je o nine kɛ gu dade ɔmɛ a kpɛ.” Kɛkɛ nɛ Nyɛminyumu Rutherford ngɔ sɛ gbi kpiti ko nɛ a ngma ngɛ womi nɔ ɔ kɛ wo e dɛ. Nyɛminyumu Macmillan na sɛ gbi ɔ, nɛ e na nɔ́ nɛ sɛ gbi ɔ tsɔɔ. A ngma ngɛ sɛ womi ɔ nɔ ke: “RUTHERFORD WISE VAN BARBER ANDERSON BULLY KƐ SPILL HƐ MI NYƐƐLƆ KEKLEEKLE NIHI ETƐ NƆ HYƐLI WA SUƆ NYƐ TSUO.” Sɛ gbi nɛ ɔ tsɔɔ kaa a hla nɔ hyɛli ɔmɛ tsuo ekohu, nɛ Nyɛminyumu Joseph Rutherford kɛ William Van Amburgh kpale ná a blɔ nya amɛ ekohu. Enɛ ɔ he ɔ, Nyɛminyumu Rutherford maa ya nɔ ma sɔmɔ kaa hɛ mi nyɛɛlɔ.

A NGMƐƐ A HE!

Benɛ nyɛmimɛ kpaanyɔ nɛ ɔmɛ ngɛ tsu ɔ mi ɔ, Baiblo Kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ngma womi, nɛ a ha nɛ nihi ngɔ a nine kɛ wo sisi konɛ a kɛ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a ngmɛɛ a nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ɔ a he. Baiblo Kaseli ɔmɛ pee kã, nɛ a na nihi maa pee 700,000 nɛ a kɛ a nine wo womi ɔ sisi. Loko a ma de ke a kɛ womi ɔ maa ya a, a je Nyɛminyumu Rutherford kɛ nyɛmimɛ kpa amɛ momo. A je mɛ Sɔ, March 26, 1919.

Benɛ Nyɛminyumu Rutherford kɛ nihi nɛ ba nya e he benɛ a ngmɛɛ e he ɔ ngɛ munyu tue ɔ, e de ke: “I ngɛ nɔ mi mami kaa níhi nɛ wa gblee mi nɛ ɔ ma dla wɔ kɛ ha be nɛ mi wa nɛ ngɛ wa hɛ mi ɔ. . . . Tsa pi nyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ nyɛ suɔ nɛ a je mɛ ngɛ tsu ɔ mi ɔ he je nɛ nyɛ hwu ta nɛ ɔ. Tsa pi lɔ ɔ he je nɛ nyɛ gbo dengme nɛ ɔ. . . . Nyɛ hwu ta nɛ ɔ konɛ nyɛ kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami, nɛ nihi nɛ a kɛ a he wo mi ɔ ná jɔɔmi nɛ se be.”

Eko ɔ, níhi nɛ ya nɔ benɛ a ngɛ sane ɔ yee ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ níhi kudɔe. A kpale hyɛ sane ɔ mi ekohu, nɛ ngɛ May 14, 1919 ɔ, kojomi he ɔ ma nya si ke: “A yi dami sane ha nimli nɛ a po a nya nɛ ɔmɛ, . . . enɛ ɔ he ɔ, a po munyu ɔ mi.” A wo nyɛmimɛ ɔmɛ tsu kaa a tɔ̃ tɔmihi nɛ hɛdɔ ngɛ he, enɛ ɔ he ɔ, ke pi nɛ a po sane ɔ mi, se mɔbɔ kɛkɛ nɛ a na mɛ, nɛ a ngmɛɛ a he, loo jeha abɔ nɛ a kɛ wo mɛ tsu ɔ nɔ nɛ a gbɔ ɔ, lɛɛ loloolo ɔ, e maa hi womi nɔ kaa a tɔ̃ tɔmihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he. Lɔ ɔ se ɔ, a kɛ sane ko gba we a nya hu. Enɛ ɔ he ɔ, kɛ je benɛ a je Kojolɔ Rutherford ngɛ tsu mi ɔ, e ya nɔ nɛ e fã Yehowa we bi a he ngɛ Kojomi He Ngua nɛ ngɛ United States ɔ si abɔ.

A FIA A PƐƐ SI KAA A MAA FIƐƐ

Nyɛminyumu Macmillan de ke, “Wa be si hie gu nɛ waa ngɔ wa nine kɛ wo wa gblɛɛ mi nɛ waa hi blɔ hyɛe kaa Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ba ngɔ wɔ kɛ ya hiɔwe. Wa yɔse kaa e sa nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ waa le nɔ́ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ suɔ nɛ waa pee.”

Se nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ nyɛ we nɛ a tsa ní tsumi nɛ a kɛ jeha babauu tsu ɔ nɔ. Mɛni he je? Ejakaa benɛ a wo nyɛmimɛ ɔmɛ tsu ɔ, a puɛ klamahi nɛ a kɛ peeɔ wa womi ɔmɛ ɔ tsuo. Nɔ́ nɛ ɔ jɔ̃ nyɛmimɛ fuu a kɔni mi, nɛ a kpɛti ni komɛ susu kaa eko ɔ, fiɛɛmi ní tsumi ɔ ba nyagbe.

Anɛ loloolo ɔ, nihi a bua jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ fiɛɛɔ ɔ he lo? Nyɛminyumu Rutherford to e yi mi kaa e maa tu magbɛ nɔ munyu ko, konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a kɛ na sane bimi nɛ ɔ heto. A maa fɔ nihi nine nɛ a ba bu magbɛ nɔ munyu ɔ tue. Nyɛminyumu Macmillan de ke, “Ke nɔ ko ba bui magbɛ nɔ munyu ɔ tue ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ba nyagbe.”

A fia Nyɛminyumu Rutherford magbɛ nɔ munyu nɛ yi ji “The Hope for Distressed Humanity” nɛ e tu ngɛ Los Angeles, California ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ he adafi ngɛ adafi fiami womi nɛ ɔ mi

Lɔ ɔ he ɔ, Hɔgba May 4, 1919 ɔ, e ngɛ mi kaa Nyɛminyumu Rutherford be he wami wawɛɛ mohu lɛɛ, se e tu magbɛ nɔ munyu nɛ yi ji, “The Hope for Distressed Humanity” (Hɛ Nɔ Kami Nɛ Ngɛ Kɛ Ha Adesahi Nɛ A Hao ɔ) ngɛ Los Angeles, California. Nimli maa pee 3,500 ba bu magbɛ nɔ munyu ɔ tue, nɛ nihi lafa kɛ se ná we sɛ, lɔ ɔ he ɔ, a kpale kɛ ho we mi ya. E nɔ jena a, nihi 1,500 ba bu munyu ɔ tue. Nyɛmimɛ ɔmɛ ná a sane bimi ɔ heto​—nihi a bua jɔ munyu ɔ he loloolo!

Nɔ́ nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee ngɛ lɔ ɔ se ɔ ye bua Yehowa Odasefohi ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.

A DLA A HE KƐ HA HƐ MI YAMI NƐ MAA BA HWƆƆ SE Ɔ

A de ngɛ August 1, 1919 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi kaa a maa pee kpokpa nɔ kpe ko ngɛ September nyɔhiɔ ɔ sisije ngɛ Cedar Point, Ohio. Niheyo wayoo ko nɛ e piɛɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a he, nɛ́ e je Missouri nɛ a tsɛɛ lɛ ke Clarence B. Beaty ɔ de ke, “Nɔ fɛɛ nɔ suɔ nɛ e ya kpe nɛ ɔ eko.” Nyɛmimɛ 6,000 kɛ se nɛ a ya kpe nɛ ɔ. Wa hyɛ we blɔ kaa nihi fuu maa ba jã. Se nɔ́ nɛ ha nɛ wa bua jɔ wawɛɛ ji kaa a baptisi nihi nɛ a hiɛ pe 200 ngɛ pa ko nɛ a tsɛɛ ke Erie ɔ mi.

The Golden Age womi tɛtlɛɛ nɛ a pee kekleekle ngɛ October 1, 1919 ɔ hɛ mi toto

Kpokpa nɔ kpe ɔ we ligbi enuɔne ɔ nɔ ngɛ September 5, 1919 ɔ, benɛ Nyɛminyumu Rutherford ngɛ munyu nɛ yi ji, “Munyu Kɛ Ha Nihi Nɛ Waa Kɛ Mɛ Ngɛ Ní Tsue” tue ɔ, e je womi tɛtlɛɛ ehe ko nɛ e yi ji, The Golden Age * ɔ kpo. Womi nɛ ɔ maa tu “níhi nɛ a he hia nɛ ngɛ nɔ yae ɔ he munyu, nɛ e maa da Ngmami ɔ nɔ kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ ní nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ yae ɔ mi.”

A wo Baiblo Kaseli ɔmɛ tsuo he wami kaa a kɛ womi nɛ ɔ nɛ fiɛɛ kɛ kã. Sɛ womi ko nɛ a ngma kɛ tsɔɔ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ to ní tsumi ɔ he blɔ nya a de ke: “E sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ a baptisi lɛ ɔ nɛ kai kaa e ná he blɔ ngua nɛ e kɛ ma sɔmɔ, lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ e ha nɛ he blɔ nɛ ɔ nɛ be ngɛ e yi, konɛ e nyɛ nɛ e ye je ɔ tsuo odase.” Nihi babauu kplɛɛ nine fɔmi kaa a fiɛɛ ɔ nɔ! Benɛ e ke suu December a, Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a ngɛ kã a na nihi nɛ a he hiɛ pe 50,000 nɛ a suɔ kaa a ha mɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ eko daa nyɔhiɔ.

Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Brooklyn, New York nɛ a daa si ngɛ lɔle nɛ a to The Golden Age womi tɛtlɛɛ ɔ ngɛ mi ɔ he

Benɛ jeha 1919 ɔ ke e baa nyagbe ɔ, a to Yehowa we bi a he blɔ nya saminya, nɛ a ná kã kɛ fiɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, gbamihi fuu nɛ kɔɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a he ɔ ba mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, gbami nɛ ngɛ Malaki 3:1-4 nɛ kɔɔ Mawu we bi nɛ a maa ka mɛ nɛ a maa tsu a he ɔ ba mi. A kpɔ̃ Yehowa we bi kɛ je okadi peemi “Babilon Ngua a” nyɔguɛ yemi sisi, nɛ Yesu hla “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ.” * (Kpoj. 18:2, 4; Mat. 24:45) Amlɔ nɛ ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ pee klaalo kaa a ma tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ ha mɛ ɔ.

^ kk. 22 Ngɛ jeha 1937 ɔ mi ɔ, a tsake biɛ nɛ ji The Golden Age ɔ kɛ pee Consolation, nɛ ngɛ jeha 1946 mi ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Awake!