Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 49

LA 147 Neneene Wami He Si Womi

O Ma Nyɛ Maa Hi Si Kɛ Ya Neneene—Ngɛ Mɛni Blɔ Nɔ?

O Ma Nyɛ Maa Hi Si Kɛ Ya Neneene—Ngɛ Mɛni Blɔ Nɔ?

“Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e leɔ Bi ɔ mi tso, nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ [ma] ná neneene wami.”YOH. 6:40.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa hyɛ bɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ jijɔ kpa amɛ náa Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ he se ha.

1. Mɛni he je nɛ ni komɛ susuɔ kaa adesahi be nyɛe maa hi si kɛ ya neneene ɔ?

 NIHI fuu bɔɔ mɔde kaa a maa ye niye ní kpakpahi nɛ́ a gbɔle a kpɔ mi be fɛɛ be konɛ a hi nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Se kɛ̃ ɔ, a hyɛ we blɔ kaa a maa hi si kɛ ya neneene. Eko ɔ, a susuɔ kaa adesahi be nyɛe maa hi si kɛ ya neneene. Se kɛ̃ ɔ, Yesu tsɔɔ kaa adesahi ma nyɛ ma “ná neneene wami” kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Yohane 3:16 kɛ 5:24 ɔ.

2. Mɛni nɛ Yohane yi 6 de ngɛ neneene wami he? (Yohane 6:​39, 40)

2 Ligbi ko ɔ, Yesu gu nyakpɛ blɔ nɔ nɛ e ngɔ abolo kɛ lo bɔɔ ko kɛ lɛ nihi akpehi abɔ. a Enɛ ɔ ha nɛ ni ɔmɛ a bua jɔ. Se e nɔ jena a, e de nɔ́ ko nɛ e sa kadimi wawɛɛ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a nyɛɛ e se kɛ ya Kapenaum ngɛ he ko nɛ e kɛ Galilea woɔ he kɛ we ɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ. E de mɛ kaa e ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si, nɛ a ma ná neneene wami. (Kane Yohane 6:​39, 40.) Mo susu bɔ nɛ o huɛmɛ kɛ o wekuli nɛ a gbo ɔ ma nyɛ ma ná gbogboehi a si tlemi ɔ he se ha a he nɛ o hyɛ. Munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ tsɔɔ kaa nihi babauu nɛ a gbo ɔ ma nyɛ maa ba wami mi ekohu, nɛ o kɛ o suɔli tsuo ma nyɛ ma ná neneene wami. Se kɛ̃ ɔ, e he wa ha nihi babauu kaa a maa nu munyu nɛ ngɛ Yohane yi 6 sisi. Mɛni ji nɔ́ nɛ Yesu de?

3. Ngɛ Yohane 6:51 ɔ nya a, mɛni Yesu tsɔɔ wɔ ngɛ e he?

3 Nihi nɛ a ngɛ Kapenaum ɔ na tsakpa nɛ ngɛ abolo nɛ Yesu kɛ ha mɛ ɔ kɛ mana nɛ Yehowa nitsɛ kɛ ha blema Isrealbi ɔmɛ ɔ a kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɛ mana a ke ‘niye ní nɛ je hiɔwe’ loo “abolo.” (La 105:​40, sisi ningma; Yoh. 6:31) Yesu tu ní komɛ nɛ ni ɔmɛ le kɛ kɔɔ mana a he ɔ he munyu konɛ e kɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. E ngɛ mi kaa Mawu gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha Israelbi ɔmɛ mana mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, nihi tsuo nɛ a ye eko ɔ gbo. (Yoh. 6:49) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu tsɔɔ kaa lɛ ji “abolo nitsɛ ɔ nɛ e je hiɔwe ɔ,” kɛ “Mawu abolo ɔ” kɛ “wami abolo ɔ nɛ.” (Yoh. 6:​32, 33, 35) Yesu tsɔɔ slɔɔto agbo nɛ ngɛ lɛ nitsɛ kɛ mana a kpɛti. E de ke: “Imi ji abolo nɛ e hɛ ngɛ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a nɛ. Ke nɔ ko ye abolo nɛ ɔ, e maa hi si kɛ maa ya neneene.” (Kane Yohane 6:51.) Yudabi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ mi mi fu wawɛɛ. A nui sisi kaa Yesu de ke lɛ ji “abolo” nɛ je hiɔwe ɔ, nɛ e nɔ kuɔ kulaa pe mana nɛ Mawu kɛ ha a nɛmɛ ɔmɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu de mɛ ke: “Ye he lo ɔ ji abolo nɛ ma ngɔ kɛ ha” a nɛ. Mɛni Yesu ngɛ tsɔɔe? E sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa le nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe, ejakaa ke wa pee jã a, e maa ye bua wɔ nɛ waa na kaa waa kɛ wa suɔli tsuo ma nyɛ ma ná neneene wami. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe.

ABOLO NƐ HAA NƆ WAMI KƐ YESU HE LO Ɔ

4. Mɛni he je nɛ nɔ́ nɛ Yesu de ɔ pee ni komɛ nyakpɛ ɔ?

4 Ni komɛ nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ he mi po benɛ a nu nɛ e de ke, “Ye he lo ɔ ji abolo nɛ ma ngɔ kɛ ha ngɛ je ɔ wami he ɔ.” Eko ɔ, a susu kaa Yesu ngɛ hlae nɛ a ye e he lo ɔ nitsɛ. (Yoh. 6:52) Se nɔ́ nɛ e de kɛ nyɛɛ se ɔ ha nɛ a he mi po pe kekle ɔ po. E de ke: “Ke nyɛ yi nɔmlɔ Bi ɔ he lo nɛ nyɛɛ nu e muɔ ɔ, nyɛ be wami ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ mi.”—Yoh. 6:53.

5. Mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ ni ɔmɛ nɛ a nu e muɔ ɔ nɛ a ye e he lo ɔ nitsɛ ɔ?

5 Kɛ je Noa be ɔ mi tɔɔ ɔ nɛ Mawu wo adesahi mlaa kaa a ko ye muɔ. (1 Mose 9:​3, 4) Pee se ɔ, Yehowa tĩ jamɛ a Mlaa a mi kɛ ha Israelbi ɔmɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa ye muɔ ɔ, ‘a maa gbe lɛ.’ (3 Mose 7:27) Yesu de Yudabi ɔmɛ kaa e sa nɛ a ngɔ mlaahi tsuo nɛ Mawu wo mɛ ɔ kɛ tsu ní. (Mat. 5:​17-19) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu be ni ɔmɛ dee kaa a ye e he lo ɔ loo a nu e muɔ ɔ nitsɛ gblegbleegble. Se munyu nɛ ɔ nɛ e tu ɔ ha nɛ wa na kaa e suɔ nɛ e tsɔɔ ni ɔmɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee konɛ a ná “neneene wami.”—Yoh. 6:54.

6. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke munyu nɛ Yesu tu ngɛ Yohane 6:53 ɔ tsɔɔ we kaa e sa nɛ ni ɔmɛ nɛ a ye e he lo ɔ nɛ a nu e muɔ ɔ nitsɛ ɔ?

6 Mɛni nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe? E ngɛ heii kaa pi Yesu he lo ɔ kɛ e muɔ ɔ nitsɛ he munyu nɛ e ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ munyu ɔ tue ngɛ aguasemi. Jã nɔuu nɛ e pee benɛ e kɛ Samaria yo ɔ ngɛ munyu tue ɔ. E de lɛ ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nu nyu nɛ ma ha lɛ ɔ, kuma be lɛ yee hu gblegbleegble, se nyu nɛ ma ha lɛ ɔ ma plɛ pee nyu hɛngmɛ nɛ e ngɛ súe ngɛ e mi konɛ e ha lɛ neneene wami.” (Yoh. 4:​7, 14) b Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke Samaria yo ɔ nu nyu pɔtɛɛ ko ɔ, e ma ná neneene wami. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nɔ́ nɛ e de ni ɔmɛ ngɛ Kapenaum ɔ hu tsɔɔ we kaa e sa nɛ ni ɔmɛ nɛ a ye e he lo ɔ nɛ a nu e muɔ ɔ nitsɛ konɛ a ná neneene wami.

SLƆƆTOHI NƐ NGƐ SI FƆFƆƐ ENYƆ KOMƐ A KPƐTI

7. Mɛni nɛ ni komɛ de ngɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Yohane 6:53 ɔ he?

7 Jami hɛ mi nyɛɛli komɛ susu kaa Yesu munyu nɛ e tu ngɛ Yohane 6:53 ɔ, nɛ kɔɔ e he lo ɔ nɛ a maa ye kɛ e muɔ ɔ nɛ a maa nu ɔ he ɔ tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ a ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ ha tutuutu. Mɛni he je? Ejakaa e kɛ munyu ko kaa jã a nɔuu lɛ tsu ní benɛ e to gbijlɔ nɛ ɔ sisi ɔ. (Mat. 26:​26-28) A tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ya Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ nɛ e ye abolo ɔ nɛ e nu wai ɔ nɛ a kɛ maa be ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi ɔ eko. Se anɛ jã nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he hia nɛ wa ná heto kɛ ha sane bimi nɛ ɔ, ejakaa daa jeha a, nihi ayɔhi abɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ piɛɛɔ wa he kɛ kaiɔ Yesu gbenɔ ɔ. Wa maa na slɔɔto komɛ nɛ ngɛ munyu nɛ Yesu tu ngɛ Yohane 6:53 ɔ kɛ nɔ́ nɛ e de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ a kpɛti.

8. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ munyu nɛ Yesu tu ngɛ be ekpaekpa komɛ a mi ɔ a kpɛti? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

8 Nyɛ ha nɛ wa susu slɔɔto enyɔ nɛ ngɛ Yesu munyuhi nɛ e tu ngɛ be ekpaekpahi a mi ɔ he. Kekleekle ɔ, jije Yesu tu munyu nɛ ngɛ Yohane 6:​53-56 ngɛ, nɛ mɛni be nɛ e tu munyu ɔ? Yesu tu munyu nɛ ɔ ngɛ Galilea kɛ tsɔɔ Yudabi ɔmɛ ngɛ jeha 32 ɔ mi. Yesu tu munyu nɛ ɔ maa pee jeha kake se loko e to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ngɛ Yerusalem. Enyɔne, mɛnɔmɛ nɛ Yesu tu munyu nɛ ɔ kɛ tsɔɔ? Yesu tu munyu nɛ ɔ kɛ tsɔɔ nihi babauu nɛ a ngɛ Galilea a. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɛ ni ɔmɛ ngɛ hlae nɛ a kase Yehowa loo e Matsɛ Yemi ɔ he ní. Mohu ɔ, a suɔ nɛ Yesu nɛ ha mɛ niye ní nɛ a ye. (Yoh. 6:26) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Yesu de mɛ nɔ́ ko nɛ e he wa ha mɛ kaa a maa nu sisi ɔ, mɛ tsuo a kpa lɛ tue bumi. E kaseli ɔmɛ ekomɛ po kpa e se nyɛɛmi. (Yoh. 6:​14, 36, 42, 60, 64, 66) Moo ngɔ nimli nɛ ɔmɛ kɛ to bɔfo ɔmɛ nɛ a ngɛ Yesu kasa nya loko e to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi maa pee jeha kake se ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ mi kaa e bɔfohi anɔkualetsɛmɛ 11 ɔ nui nɔ́ nɛ e de ɔ sisi saminya mohu lɛɛ, se a kua we lɛ. A pee we a ní kaa ni ɔmɛ nɛ a ngɛ Galilea a. Bɔfohi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ mi mami kaa Yesu ji Mawu Bi ɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a nɛ. (Mat. 16:16) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “Nyɛ ji nihi nɛ nyɛ mɛtɛ ye he ngɛ ye ka amɛ a mi.” (Luka 22:28) Slɔɔto enyɔ nɛ ɔmɛ pɛ po maa nɔ mi kaa nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Yohane 6:53 ɔ tsɔɔ we nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi. Nɛ odase kpahi ngɛ nɛ maa nɔ mi hulɔ.

Yohane yi 6 tsɔɔ nɔ́ nɛ Yesu de nihi babauu ɔ ngɛ Galilea a (muɔ nɔ). Jeha kake se ɔ, e kɛ nihi bɔɔ ko nɛ a ji e bɔfo ɔmɛ ɔ tu munyu ngɛ Yerusalem (hiɔ nɔ) (Hyɛ kuku 8)


BƆ NƐ YESU MUNYU Ɔ KƆƆ O HE HA

9. Mɛnɔmɛ a he nɛ munyu nɛ Yesu tu ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ kɔɔ?

9 Ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ, Yesu ha e bɔfo ɔmɛ abolo nɛ masa be mi, nɛ e de mɛ kaa e daa si kɛ ha e nɔmlɔ tso ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e ha mɛ wai ɔ nɛ e de mɛ kaa wai ɔ daa si ha “somi ɔ muɔ ɔ.” (Maak. 14:​22-25; Luka 22:20; 1 Kor. 11:24) Enɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ. Yesu tsɛ somi nɛ ɔ ke “somi ehe” ɔ, nɛ nihi nɛ e kɛ mɛ so ɔ pɛ ji nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye nɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi, tsa pi adesahi tsuo. (Heb. 8:​6, 10; 9:15) E ngɛ mi kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ nui nɔ́ nɛ ɔ sisi kɛ pi si mohu lɛɛ, se e be kɛe nɛ a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ maa pɔ mɛ nu, nɛ a ma ba piɛɛ somi ehe ɔ he konɛ a kɛ Yesu nɛ ye nɔ ngɛ hiɔwe.—Yoh. 14:​2, 3.

10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Galilea a je ekpa kulaa ngɛ nɔ́ nɛ e de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ he ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

10 Mo kadi kaa nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ kɔɔ “to kuu nyafii” ɔ he. Yesu bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ tsu ɔ mi loko Yesu to ní peemi nɛ ɔ sisi ɔ ji kekleekle nihi nɛ a ba piɛɛ kuu nyafii nɛ ɔ he. (Luka 12:32) Yesu bɔfo ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a ma ba piɛɛ kuu nyafii nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ a he ɔ ji nihi nɛ Yesu de kaa a ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ nɛ. Mɛ ji nihi nɛ a ma ya piɛɛ Yesu he ngɛ hiɔwe ɔ nɛ. Enɛ ɔ ji odase kpa nɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi kɛ nɔ́ nɛ e de asafo kuu ɔ ngɛ Galilea a kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ kɔɔ nihi bɔɔ ko pɛ a he. Se munyu nɛ e tu ngɛ Kapenaum kasa nya a lɛɛ e kɔɔ asafo kuu ngua ko he.

Nihi bɔɔ pɛ lɛ a ma nyɛ maa ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ eko, se “nɔ fɛɛ nɔ” ma nyɛ ma ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi nɛ e ná neneene wami (Hyɛ kuku 10)


11. Mɛni Yesu de ngɛ Galilea nɛ tsɔɔ kaa pi kuu nyafii ɔ he munyu nɛ e ngɛ tue?

11 Nɔ́ nɛ nihi nɛ Yesu kɛ mɛ tu munyu ngɛ Galilea a kpɛti nihi fuu ngɛ hlae pɛ ji kaa Yesu nɛ ha mɛ niye ní. Se kɛ̃ ɔ, e gbla a juɛmi kɛ ya nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ pe niye ní nitsɛnitsɛ nɔ. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami ɔ nɛ. Jehanɛ hu ɔ, Yesu tsɔɔ kaa nihi nɛ a gbo ɔ po ma nyɛ maa ba wami mi ekohu ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ, nɛ a maa hi si kɛ ya neneene. Tsa pi jɔɔmihi nɛ nihi bɔɔ nɛ a ji kuu nyafii ɔ mi bimɛ ɔmɛ ma ná a he munyu nɛ e ngɛ tue kaa bɔ nɛ e pee benɛ e to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ. Mohu ɔ, benɛ e ngɛ Galilea a, e ngɛ jɔɔmihi nɛ nihi tsuo ma ná ngɛ zugba a nɔ ɔ he munyu tue. Yesu de ke: “Ke nɔ ko ye abolo nɛ ɔ, e maa hi si kɛ maa ya neneene; . . . Ye he lo ɔ ji abolo nɛ ma ngɔ kɛ ha ngɛ je ɔ wami he ɔ nɛ.”—Yoh. 6:51.

12. Mɛni e sa kaa nɔ ko nɛ e pee konɛ e ná neneene wami?

12 Anɛ nɔ́ nɛ Yesu de ɔ tsɔɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ ma ná neneene wami lo? Dɛbi. Nihi nɛ a maa ‘ye abolo nɛ ɔ,’ nɛ ji kaa a ma ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi ɔ pɛ ji nihi nɛ a ma ná neneene wami. Nihi fuu nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ susuɔ kaa ke a ‘he Yesu ye’ kɛkɛ, nɛ a tsɛ lɛ kaa a kpɔlɔ ɔ, a ma he a yi wami. (Yoh. 6:​29, King James Version) Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e biɔ babauu pe jã. Nihi fuu nɛ a ngɛ Galilea nɛ sisije ɔ a he Yesu ye ɔ po kua lɛ. Mɛni he je?

13. Mɛni e biɔ nɛ nɔ ko nɛ e pee konɛ e pee Yesu kaselɔ nitsɛnitsɛ?

13 Nihi babauu ɔ nyɛɛ Yesu se, ejakaa Yesu ha mɛ nɔ́ nɛ a suɔ. A suɔ nɛ Yesu nɛ gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ tsa mɛ, e ha mɛ niye ní loo e de mɛ níhi nɛ a suɔ nɛ a nu ɔ pɛ. Se kɛ̃ ɔ, Yesu ha nɛ a le kaa loko nɔ ko ma nyɛ maa pee e kaselɔ nítsɛnitsɛ ɔ, e biɔ babauu. Yesu bɛ zugba a nɔ konɛ e ba ha nihi a he lo nya hiami níhi pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e ba konɛ e ba tsɔɔ adesahi níhi nɛ e sa nɛ a pee konɛ a nyɛ nɛ a pee e kaseli nitsɛnitsɛ. E sa nɛ ‘a ba e ngɔ,’ nɛ ji kaa a bu lɛ tue, nɛ a nyɛɛ e se.—Yoh. 5:40; 6:44.

14. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa ná Yesu nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ ɔ nɛ e kɛ sã afɔle ɔ he se?

14 Yesu ha nɛ e pee heii kɛ ha ni ɔmɛ kaa e sa nɛ a ná hemi kɛ yemi. Ngɛ mɛni mi? Ngɛ e he lo ɔ kɛ e muɔ ɔ nɛ e kɛ maa sã afɔle kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ ya neneene ɔ mi. E he hia nɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ ɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ wa blɔ fa mi mwɔnɛ ɔ. (Yoh. 6:40) Bɔ nɛ pee nɛ wa ná Yesu nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ ɔ nɛ e kɛ sã afɔle ɔ he se kaa bɔ nɛ a tu he munyu ngɛ Yohane 6:53 ɔ, e ma bi nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jɔɔmi nɛ ɔ ngɛ kɛ ha nihi babauu.—Efe. 1:7.

15-16. Mɛni ji ní komɛ nɛ a he hia nɛ wa kase ngɛ Yohane yi 6 mi?

15 Ngɛ Yohane yi 6, wa kase níhi fuu nɛ a he hia nɛ maa ye bua waa kɛ wa suɔli tsuo. E ha nɛ wa na heii kaa Yesu susuɔ wa he wawɛɛ. Benɛ e ngɛ Galilea a, e tsa hiɔtsɛmɛ, e tsɔɔ nihi Matsɛ Yemi ɔ he ní, nɛ benɛ hwɔ ngɛ mɛ yee ɔ, e ha mɛ niye ní. (Luka 9:11; Yoh. 6:​2, 11, 12) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, e ha nɛ e pee heii kaa lɛ ji “wami abolo ɔ nɛ.”—Yoh. 6:​35, 48.

16 E sɛ nɛ ‘jijɔ kpa amɛ’ nɛ a ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ eko daa jeha ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi. (Yoh. 10:16) Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ a ye “wami abolo ɔ” eko ngɛ o kadi peemi blɔ nɔ. Nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ mi. (Yoh. 6:53) Se nihi nɛ a piɛɛ somi ehe ɔ he, nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ, a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ eko. Se kɛ̃ ɔ, a pɔ wɔ nu jio, wa piɛɛ jijɔ kpa amɛ a he a jio, munyu nɛ ngɛ Yohane yi 6 maa ye bua wɔ saminya. E ha nɛ wa na heii kaa e he hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi konɛ wa ná neneene wami.

LA 150 Hla Mawu Se Blɔ Konɛ E He O Yi Wami

a A tu Yohane 6:​5-35 ɔ he munyu ngɛ ní kasemi nɛ be ɔ mi.

b Nyu ɔ nɛ Yesu tu he munyu ɔ daa si ha blɔ nya nɛ Yehowa to konɛ wa nyɛ nɛ wa ná neneene wami.