Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 2

LA 132 Jehanɛ ɔ Lɛɛ, Wa Pee Nɔ Kake

Hunomɛ—Nyɛɛ Kɛ Nyɛ Yi Ɔmɛ Nɛ Hi Si Ngɛ Bumi Mi

Hunomɛ—Nyɛɛ Kɛ Nyɛ Yi Ɔmɛ Nɛ Hi Si Ngɛ Bumi Mi

“Nyɛ hunomɛ, . . . nyɛɛ hɛɛ yi ɔmɛ kɛ bumi.”1 PET. 3:7.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa na bɔ nɛ hunomɛ ma nyɛ maa ngɔ a munyu tutui kɛ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a yi ɔmɛ nɛ a buɔ mɛ.

1. Mɛni ji yi mi tomi kake he je nɛ Yehowa to gba si himi he blɔ nya?

 YEHOWA ji “bua jɔmi Mawu,” nɛ e suɔ nɛ wɔ hu wa bua nɛ jɔ. (1 Tim. 1:11) E ha wɔ nike ní kpakpahi fuu konɛ wa bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi. (Yak. 1:17) Nike ní nɛ ɔmɛ eko ji gba si himi. Ke nyumu kɛ yo sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a kã kita kaa a ma je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Ke a ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kpɛti ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a bua maa jɔ saminya.—Abɛ 5:18.

2. Mwɔnɛ ɔ, kɛ gbahi fuu ngɛ ha kɛɛ?

2 Se aywilɛho sane ji kaa, nihi babauu nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ hɛ je kita nɛ a kã ngɛ yo kpeemi ligbi ɔ nɔ kaa a ma je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a be bua jɔmi ko kulaa. Lingmi nɛ ɔ, Je ɔ Nɔmlɔ Tso Mi He Wami Nami Blɔ Nya Tomi ɔ bɔ amaniɛ kaa hunomɛ fuu kongoɔ a yihi, a jɛɔ mɛ, nɛ a peeɔ mɛ nisɛ níhi. Behi fuu ɔ, hunomɛ nɛ a peeɔ jã a bua peeɔ a ní kaa a suɔ a yi ɔmɛ ke a ngɛ nihi a kpɛti, se ke mɛ pɛ a ngɛ we mi lɛɛ a waa mɛ yi. Jehanɛ hu ɔ, hunomɛ komɛ hyɛɔ bɔmi nami he fonihi loo videohi, nɛ lɔ ɔ ngɔɔ nyagbahi kɛ baa gba si himihi fuu a mi.

3. Mɛni ji ní komɛ nɛ haa nɛ hunomɛ komɛ waa a yi ɔmɛ yi mi?

3 Mɛni ji ní komɛ nɛ haa nɛ hunomɛ komɛ waa a yi ɔmɛ yi mi? Eko ɔ, a tsɛmɛ nɛ a tsɔse mɛ ɔ a yi mi wa, nɛ enɛ ɔ haa nɛ a susuɔ kaa nyagba ko be he kaa nɔ ko maa pee e yo jã. Ni kpahi hu waa a yi ɔmɛ yi mi ejakaa jã nɛ nyumuhi fuu peeɔ ngɛ he nɛ a tsɔse mɛ ngɛ ɔ. Nyumu nɛ ɔmɛ nuɔ he kaa ke a pee kpɛii ngɛ a yi ɔmɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a na kaa nyumuhi ji mɛ niinɛ, nɛ a ngɛ he blɔ nɛ a yeɔ a yi ɔmɛ a nɔ. Enɛ ɔ ji susumi ko nɛ dɛ kulaa. Nyumu komɛ li bɔ nɛ a maa ye a he numi kɛ a we abofu nɔ ha. Akɛnɛ nyumu komɛ pɔɔ bɔmi nami he foni loo video hyɛmi he je ɔ, a ná susumi nɛ dɛ ngɛ yihi kɛ bɔmi nami he. Jehanɛ hu ɔ, a bɔ amaniɛ kaa COVID-19 hiɔ ɔ nɛ ba a ha nɛ nyagba nɛ ɔmɛ a mi wa wawɛɛ ngɛ gbahi fuu a mi. Se huno ko be nyɛe maa da ní nɛ ɔmɛ ekoeko nɔ kɛ je e nya kaa lɔ ɔ he je nɛ e waa e yo yi mi ɔ nɛ.

4. Mɛni nɛ e sa kaa hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a hyɛ saminya ngɛ he, nɛ mɛni he je?

4 E sa nɛ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a hyɛ saminya konɛ a ko ná susumi nɛ dɛ nɛ je ɔ hɛɛ ngɛ yihi a he ɔ eko. a Mɛni he je? Yi mi tomi kake he je ji kaa behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ nɔ ko susuɔ he ɔ lɛ haa nɛ e peeɔ ní komɛ ɔ nɛ. Bɔfo Paulo bɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ Roma a kɔkɔ kaa a ‘ha nɛ níhi a blɔ nya tomi nɛ ɔ nɛ jɔɔ mɛ kudɔmi.’ (Rom. 12:​1, 2) Benɛ Paulo ngma munyu nɛ ɔ kɛ ya ha Romabi ɔmɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Roma asafo ɔ mi ɔ ba pee Kristofohi jeha babauu. Se kɛ̃ ɔ, Paulo munyu ɔ tsɔɔ kaa a kpɛti ni komɛ ha nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a susumi kɛ a ní peepee ná a nɔ he wami. Enɛ ɔ he je nɛ e wo mɛ he wami kaa a tsake a susumi kɛ a je mi bami ɔ nɛ. E ngɛ heii kaa ga womi nɛ ɔ kɔɔ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ hu a he mwɔnɛ ɔ. Aywilɛho sane ji kaa a ti ni komɛ ngmɛ blɔ nɛ je ɔ susumi ná a nɔ he wami, nɛ a waa a yi ɔmɛ yi mi po. b Kɛ Yehowa suɔ kaa huno ko kɛ e yo nɛ hi si ha kaa? Wa maa na heto ɔ ngɛ ngmami nɛ a ngɔ ní kasemi nɛ ɔ kɛ da nɔ ɔ mi.

5. Kaa bɔ nɛ 1 Petro 3:7 ɔ tsɔɔ ɔ, kɛ e sa nɛ huno ko kɛ e yo nɛ hi si ha kɛɛ?

5 Kane 1 Petro 3:7. Yehowa fã hunomɛ kaa a je bumi kɛ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a yi ɔmɛ. Huno nɛ e jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ e yo ɔ kɛ lɛ hiɔ si ngɛ mi mi jɔmi kɛ suɔmi mi. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu blɔ nɔ nɛ hunomɛ maa gu kɛ je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ a yi ɔmɛ ɔ he. Se kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu ní peepee komɛ nɛ tsɔɔ kaa huno ko bui e yo nɛ e be suɔmi kɛ ha lɛ ɔ he.

KOO PEE NƆ́ KO NƐ MAA YE O YO Ɔ AWI

6. Kɛ Yehowa nuɔ he ha kɛɛ ke huno ko kongoɔ e yo? (Kolose Bi 3:19)

6 E sɛ nɛ hunomɛ nɛ a kongo a yi ɔmɛ. Yehowa hiee nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ yiwutso ní. (La 11:5) Yehowa bua jɔɛ hunomɛ nɛ a waa a yi ɔmɛ yi mi ɔ a he kulaa. (Mal. 2:16; kane Kolose Bi 3:19.) Kaa bɔ nɛ 1 Petro 3:7 ɔ nɛ a ngɔ ní kasemi nɛ ɔ kɛ da nɔ ɔ tsɔɔ ɔ, ke huno ko kongoɔ e yo ɔ, lɔ ɔ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ. E ma nyɛ maa ba kaa Yehowa be e sɔlemihi tue bue po.

7. Kaa bɔ nɛ Efeso Bi 4:​31, 32 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni ji munyu komɛ nɛ e sa kaa hunomɛ nɛ a kua? (Hyɛ “Munyu Nɛ A Tsɔɔ Sisi” ɔ hulɔ.)

7 E sɛ nɛ hunomɛ nɛ a jɛ a yi ɔmɛ. Hunomɛ komɛ kɛ abofu jɛɔ a yi ɔmɛ nɛ a tuɔ munyu nɛ yeɔ nɔ awi ɔ kɛ siɔ a yi ɔmɛ. Se Yehowa hiɔ “abofu, mi mi la, ngmlaa kpami kɛ nɔ jɛmi munyuhi.” c (Kane Efeso Bi 4:​31, 32.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nuɔ munyu fɛɛ munyu nɛ wa tuɔ ɔ. Bɔ nɛ huno ko kɛ e yo tuɔ munyu ha ke mɛ pɛ a ngɛ we mi ɔ po he hia Yehowa. Ke huno ko kɛ e yo tuɔ munyu basabasa a, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ a gba a, nɛ e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ hulɔ.—Yak. 1:26.

8. Kɛ Yehowa naa bɔmi nami he foni kɛ video hyɛmi ha kɛɛ, nɛ mɛni he je?

8 E sɛ nɛ hunomɛ nɛ a hyɛ bɔmi nami he foni loo video. Kɛ Yehowa naa bɔmi nami he foni loo video hyɛmi ha kɛɛ? E sume kulaa. Ke huno ko hyɛɔ fonihi nɛ sɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, nɛ lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa e bui e yo ɔ. d Yehowa hyɛɛ blɔ kaa hunomɛ nɛ a ye a yi ɔmɛ anɔkuale ngɛ a ní peepee kɛ a susumi mi be fɛɛ be. Yesu de kaa ke nyumu ko hyɛ yo kpa nɛ e he pee lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo “ngɛ e tsui mi.” eMat. 5:​28, 29.

9. Mɛni he je nɛ ke huno ko nyɛɔ e yo nɔ kaa e kɛ lɛ nɛ ná bɔmi ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ ɔ, Yehowa bua jɔɛ he ɔ?

9 E sɛ nɛ huno ko nɛ nyɛ e yo nɔ kaa e pee nɔ́ ko nɛ ma gba e he nile nya ke a ngɛ bɔmi náe. Hunomɛ fuu nyɛɔ a yihi a nɔ kaa a kɛ a he nɛ wo bɔmi nami mi ní peepee komɛ nɛ a yi ɔmɛ a bua jɔɛ he loo e ma ha nɛ a nu he kaa a he hia we ɔ a mi. Ke huno ko peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e susuu we e yo ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa hiee ní peepeehi kaa jã. Yehowa hyɛɛ blɔ kaa huno nɛ e je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ ha e yo nɛ e susu bɔ nɛ e yo ɔ nuɔ he ha a he. (Efe. 5:​28, 29) Se ke huno ko nɛ e ji Kristofono ɔ kɛ e yo náa bɔmi ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ, aloo e peeɔ lɛ yiwutso ní, loo e hyɛɛ bɔmi nami he foni loo video ɔ hu nɛɛ? Mɛni maa ye bua lɛ konɛ e tsake e susumi kɛ e ní peepee?

NƆ́ NƐ MAA YE BUA HUNO KO NƐ E KPA NÍ PEEPEEHI NƐ SƐ

10. Kɛ hunomɛ ma ná Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he se ha kɛɛ?

10 Ke huno ko peeɔ e yo yiwutso ní aloo e kɛ e he woɔ ní peepeehi nɛ sɛ mi ɔ, mɛni maa ye bua lɛ konɛ e kpa? E sa nɛ e bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e kase Yesu. E ngɛ mi kaa Yesu sɛ we gba si himi mi mohu lɛɛ, se bɔ nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ha a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ hunomɛ ma nyɛ maa kase. (Efe. 5:25) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, moo hyɛ nɔ́ nɛ hunomɛ ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hi si ha, kɛ bɔ nɛ e kɛ mɛ tu munyu ha a mi.

11. Kɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hi si ha kɛɛ?

11 Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hi si ngɛ mi mi jɔmi kɛ bumi mi. Yesu wɛ e kaseli ɔmɛ yi mi, nɛ e kɛ mɛ tu we munyu basabasa hulɔ. E ngɛ mi kaa Yesu ji a Nyɔmtsɛ kɛ a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ mohu lɛɛ, se e ngɔɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ kɛ pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ a ye lɛ gbeye, nɛ a na lɛ kaa e nɔ kuɔ pe mɛ. Mohu ɔ, e je he si bami mi nɛ e sɔmɔ mɛ. (Yoh. 13:​12-17) E de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ kase mi, ejakaa ye he jɔ, nɛ i baa ye he si kɛ jeɔ ye tsui mi, nɛ nyɛ he mi maa jɔ nyɛ.” (Mat. 11:​28-30) Mo kadi kaa Yesu ji nɔ ko nɛ e he jɔ. Ke nɔ ko he jɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e gbɔjɔ. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ ɔ nyɛɔ nɛ e yeɔ e he nɔ. Ke a wo e mi mi la a, e peeɔ kpoo nɛ e yeɔ e he nɔ.

12. Kɛ Yesu kɛ ni kpahi tu munyu ha kɛɛ?

12 Yesu ngɔ e munyu tutui kɛ wo ni kpahi a bua nɛ e wo mɛ he wami. E kɛ e kaseli ɔmɛ tu we munyu basabasa. (Luka 8:​47, 48) Nɛ benɛ si temi kɛ woli jɛ lɛ, nɛ a bɔ mɔde kaa a maa wo e mi mi la po ɔ, “e jɛ we nɔ ko kɛ tui nane mi.” (1 Pet. 2:​21-23) Ngɛ be komɛ a mi po ɔ, Yesu peeɔ dii, mohu pe nɛ e kɛ abofu ma ha nihi munyu heto. (Mat. 27:​12-14) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa saminya nɛ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ maa kase!

13. Kaa bɔ nɛ Mateo 19:​4-6 tsɔɔ ɔ, mɛni huno ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e “mɛtɛ e yo he”? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

13 Yesu de hunomɛ kaa a ye a yi ɔmɛ anɔkuale be fɛɛ be. E tsɛ munyu nɛ e Tsɛ ɔ tu kaa e sa nɛ huno nɛ “mɛtɛ e yo he” ɔ se benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔ tue ɔ. (Kane Mateo 19:​4-6.) Nɔ́ nɛ Hela peemi munyu nɛ a tsɔɔ sisi kaa ‘mɛtɛ he’ ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ tutuutu ji nɛ “nɔ́ ko maa du nɔ́ ko he kpɛkpɛtɛɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa suɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ huno kɛ e yo a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ kaa nɔ́ nɛ a du a sibi a he kpɛkpɛtɛɛ. Ke a ti nɔ kake pee nɔ́ ko nɛ ma puɛ suɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ, e maa ye mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo awi. Huno nɛ e suɔ e yo wawɛɛ ɔ kuaa bɔmi nami he fonihi kɛ video slɔɔtohi tsuo hyɛmi. Ke e na “níhi nɛ se nami be a he” ɔ, e kɛ oya yemi yuɔ e he ngɛ he, nɛ e hyɛ we. (La 119:37) Ke huno ko peeɔ jã a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e kɛ e hɛngmɛ so kaa e be yo kpa ko hyɛe ngɛ blɔ nɛ maa tsɔɔ kaa e ná e he akɔnɔ ɔ nɔ.—Hiob 31:1.

Huno ko nɛ e yeɔ anɔkuale nɛ́ e sume kaa e maa hyɛ bɔmi nami he foni (Hyɛ kuku 13) g


14. Ke huno ko peeɔ e yo yiwutso ní ɔ, mɛni ji ní komɛ nɛ e sa kaa e pee konɛ e kɛ dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa kɛ e yo ɔ a kpɛti?

14 Huno nɛ e kongoɔ e yo loo e jɛɔ lɛ ɔ puɛɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa kɛ e yo ɔ a kpɛti ɔ. Ke e ba jã a, e sa nɛ e pee ní komɛ nɛ a he hia kɛ dla e kɛ e yo ɔ kɛ Yehowa a kpɛti. Mɛni ji níhi nɛ e sa nɛ e pee? Kekleekle ɔ, e he hia nɛ huno ɔ nɛ yɔse kaa nɔ́ nɛ e pee ɔ ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. Nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ adesa kɛ ma nyɛ maa laa Yehowa. (La 44:21; Fiɛɛ. 12:14; Heb. 4:13) Enyɔne, e sa nɛ e kpa e yo ɔ yiwutso ní peemi, nɛ e tsake e subai. (Abɛ 28:13) Etɛne, e sa nɛ e kpa e yo ɔ kɛ Yehowa tsuo pɛɛ, nɛ e bi mɛ nɛ a ngɔ e tɔmi ɔ kɛ ke lɛ. (Níts. 3:19) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ e kpa Yehowa pɛɛ nɛ e ye bua lɛ konɛ e ná suɔmi ɔ kaa e maa pee tsakemi, nɛ e nyɛ nɛ e kudɔ e susumi, e munyu tutui, kɛ e ní peepee. (La 51:​10-12; 2 Kor. 10:5; Filip. 2:13) Eywiɛne, e sa nɛ e tsu e sɔlemi ɔ nya ní, nɛ e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e hiɔ yiwutso ní peepeehi kɛ munyuhi nɛ sɛ tsuo. (La 97:10) Enuɔne, e sa nɛ e ya bi yemi kɛ buami oya nɔuu kɛ je asafo mi nikɔtɔma amɛ a ngɔ. (Yak. 5:​14-16) Ekpane, e sa nɛ e to blɔ nya nɛ maa ye bua lɛ konɛ hwɔɔ se ɔ, e nyɛ nɛ e yu e he kulaa kɛ je ní peepee nɛ sɛ nɛ ɔmɛ a he. E sa nɛ huno nɛ e hyɛɛ bɔmi nami he fonihi loo videohi ɔ hu nɛ pee ní nɛ ɔmɛ nɔuu. Ke huno ko bɔ mɔde kaa e maa pee jã a, Yehowa maa jɔɔ e mɔde bɔmi ɔ nɔ konɛ e nyɛ nɛ e pee tsakemi. (La 37:5) Se ngɛ ní peepee nɛ sɛ nɛ ɔmɛ nɛ huno ko ma kua a tsuo se ɔ, e sa nɛ e je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ e yo ɔ. Mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã?

NƆ́ NƐ O MAA PEE KƐ TSƆƆ KAA O SUƆ O YO Ɔ NƐ O BUƆ LƐ

15. Mɛni blɔ nɔ huno ko maa gu kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ e yo?

15 Mo ha nɛ e nu he kaa o suɔ lɛ. Nyɛmimɛ nyumuhi komɛ nɛ́ a gba a ngɛ ngɔe ɔ bɔɔ mɔde kaa be fɛɛ be ɔ, a maa pee ní komɛ kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a yi ɔmɛ wawɛɛ. (1 Yoh. 3:18) Huno ko ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ e yo ngɛ ní nyafinyafi komɛ a mi. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, e yo ɔ nine he nɛ e maa pɛtɛ, aloo nɛ e maa fua lɛ atuu. E ma nyɛ maa mane lɛ sɛ gbi nɛ e de lɛ ke, “Ye hɛ ngɛ jae ngɛ o he” aloo e ma bi lɛ ke, “Kɛ o ligbi ɔ ngɛ nɔ yae ha kɛɛ?” Ke e ngɛ mi hluu ɔ, e ma nyɛ maa ngma munyu komɛ ngɛ kaadi nɔ kɛ ha e yo ɔ nɛ́ e de lɛ bɔ nɛ e suɔ lɛ ha. Ke huno ko peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e buɔ e yo ɔ, nɛ e suɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ fiaa a gba a kɛ maa si.

16. Mɛni he je nɛ e sa kaa huno ko nɛ e je e yo yi ɔ?

16 Mo je hɛsa kpo. Nyumu nɛ e suɔ e yo ɔ peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ e yo ɔ nɔ gbagba nɛ te, nɛ e haa nɛ e nuɔ he kaa e he jua wa. Blɔ kake nɛ e ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji nɛ e ma je hɛsa kpo ngɛ níhi nɛ e yo ɔ peeɔ kɛ fĩɔ e se ɔ he. (Kol. 3:15) Ke huno ko je e tsui mi nɛ e je e yo yi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ e yo ɔ bua jɔɔ wawɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, e nuɔ he kaa e ngɛ slɔkee, nɛ e huno ɔ suɔ lɛ nɛ e buɔ lɛ.—Abɛ 31:28.

17. Mɛni huno ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e buɔ e yo?

17 Mo je mi mi jɔmi kɛ bumi kpo. Huno nɛ e suɔ e yo ɔ naa e yo ɔ kaa e he jua wa. E naa lɛ kaa e ji nike ní nɛ he jua wa nɛ je Yehowa ngɔ. (Abɛ 18:22; 31:10) Nɛ lɔ ɔ haa nɛ e kɛ lɛ yeɔ ngɛ mi mi jɔmi kɛ bumi mi, ke e ba lɛ bɔmi nami blɔ fa mi po. Jehanɛ hu ɔ, e be e yo ɔ nɔ nyɛe kaa e pee nɔ́ ko nɛ e bua jɔɛ he loo e maa hao e he nile, nɛ e be lɛ yi mi wae ke a ngɛ bɔmi náe. f Akɛnɛ huno ɔ hu suɔ nɛ e ná he nile kpakpa ngɛ Yehowa hɛ mi he je ɔ, e be nɔ́ ko nɛ maa hao e he nile ɔ pee ke a ngɛ bɔmi náe.—Níts. 24:16.

18. Mɛni nɛ e sa kaa hunomɛ nɛ a fia a pɛɛ si kaa a maa pee? (Hyɛ daka nɛ ji “ Níhi Eywiɛ Nɛ Hunomɛ Ma Nyɛ Maa Pee Kɛ Je Bumi Kpo” ɔ hulɔ.)

18 Hunomɛ, nyɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa naa mɔde nɛ nyɛ ngɛ bɔe kaa nyɛ ma je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ nyɛ yi ɔmɛ ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ, nɛ e bua jɔɔ wawɛɛ. Moo fia o pɛɛ si kaa o be nɔ́ ko pee nɛ ma gba o yo ɔ nya kɛ gu suɔmi, bumi kɛ mi mi jɔmi nɛ o ma je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ nɔ. Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ nɛ e he jua wa kɛ ha mo. Mo je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ o yo ɔ. Ke o pee jã a, lɔ ɔ maa po huɛ bɔmi nɛ se be nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he piɛ.—La 25:14.

LA 131 “Nɔ́ Nɛ Mawu Ngɔ Kɛ Tsa”

a Ke hunomɛ kane munyu nɛ ji “Anɛ O Kɛ Yihi Hiɔ Si Kaa Bɔ Nɛ Yehowa Peeɔ ɔ Lo?” nɛ je kpo ngɛ January 2024 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, e maa ye bua mɛ wawɛɛ.

b Munyu nɛ ji “Help for Victims of Domestic Abuse” ɔ nɛ ngɛ “Munyuyi Kpahi Nɛ Ngɛ” blɔ he ɔ ngɛ jw.org kɛ JW Library® ɔ nɔ ɔ maa ye bua yihi nɛ a hunomɛ pee mɛ nisɛ ní ɔ.

c MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: “Jɛmi munyuhi” ji munyuhi nɛ sɛ nɛ nɔ ko tuɔ kɛ siɔ nɔ ko. Munyuhi kaa jã a dɔɔ nɔ wawɛɛ, nɛ e haa nɛ nɔ ko nuɔ he kaa e he be se nami kulaa. Jehanɛ hu ɔ, e kɔɔ munyu basabasa nɛ a tuɔ, kɛ munyu nɛ a tuɔ kɛ gbeɔ nɔ he guɛ kpamisaa a he. Enɛ ɔ he ɔ, ke huno ko tuɔ munyu nɛ maa dɔ e yo ɔ, aloo munyu nɛ tsɔɔ kaa e bui e yo ɔ, e ji jɛmi munyu.

d Moo hyɛ munyu nɛ ji “Ajuama Bɔmi He Fonihi Kɛ Videohi A Hyɛmi Ma Nyɛ Ma Puɛ O Gba Si Himi” ɔ nɛ ngɛ jw.org kɛ JW Library ɔ nɔ ɔ.

e Munyu nɛ ji “Mɛni O Ma Nyɛ Maa Pee Ke O Huno Loo O Yo Hyɛɔ Bɔmi Nami He Fonihi Loo Videohi?” nɛ je kpo ngɛ August 2023 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ maa ye bua yogbayo nɛ e huno hyɛɛ bɔmi nami he fonihi kɛ videohi ɔ.

f Ke e ba lɛ bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ huno kɛ e yo a kpɛti ɔ blɔ fa mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ we bɔmi nami mi ní peepeehi nɛ a he tsɔ loo a he tsɔ we. Se e sa nɛ Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a mwɔ yi mi kpɔhi nɛ tsɔɔ kaa a woɔ Yehowa hɛ mi nyami nɛ a jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ ma ha nɛ a ná he nile kpakpa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ be ni kpahi laami sanehi nɛ kɔɔ a bɔmi nami he ɔ dee.

g FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛminyumu ko nɛ nihi nɛ e kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ ngɛ hlae nɛ́ e hyɛ bɔmi nami he fonihi ngɛ womi ko mi