Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 4

LA 18 Wa Bua Jɔ Kpɔmi Nɔ́ ɔ He

Nɔ́ Nɛ Kpɔmi Nɔ́ ɔ Tsɔɔ Wɔ Ngɛ Yehowa Kɛ Yesu He

Nɔ́ Nɛ Kpɔmi Nɔ́ ɔ Tsɔɔ Wɔ Ngɛ Yehowa Kɛ Yesu He

“Kɛ gu enɛ ɔ nɔ nɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ jeɔ kpo.”1 YOH. 4:9.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa na bɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ yeɔ buaa wɔ ha nɛ wa naa su kpakpahi nɛ Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo ngɛ ɔ.

1. Ke wa yaa Kristo gbenɔ ɔ Kaimi ɔ daa jeha a, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ?

 E JI anɔkuale kaa kpɔmi nɔ́ ɔ ji nike ní nɛ he jua wa wawɛɛ nɛ Yehowa kɛ ha wɔ! (2 Kor. 9:15) Akɛnɛ Yesu ngɔ e wami kɛ sã afɔle he je ɔ, huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi o kɛ Yehowa Mawu nyɛ kpɛti. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa o maa hi si kɛ ya neneene. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa kaa wa je hɛsa kpo kɛ ha Yehowa ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ e je suɔmi mi nɛ e kɛ ha wɔ ɔ he je! (Rom. 5:8) Bɔ nɛ pee nɛ waa ya nɔ nɛ wa je hɛsa kpo, nɛ wa ko na kpɔmi nɔ́ ɔ kaa nɔ́ ko nyafii ɔ, Yesu to blɔ nya konɛ a kai e gbenɔ ɔ daa jeha.—Luka 22:​19, 20.

2. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

2 Jeha nɛ ɔ, wa ma kai Yesu gbenɔ ɔ Hɔ, April 12, 2025. Atsinyɛ jemi ko be he kaa wɔ tsuo wa ngɛ blɔ nya toe nɛ waa ya. Ngɛ Kaimi be ɔ mi ɔ, ke wa ná be kɛ pue wa yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ he ɔ he. Nɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ wa ma ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se ha, kɛ nɔ́ nɛ wa maa pee kɛ je hɛsa kpo.

NƆ́ NƐ KPƆMI NƆ́ Ɔ TSƆƆ WƆ NGƐ YEHOWA HE

3. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ adesa ko nɛ ye mluku ɔ gbenɔ ɔ ma nyɛ ma kpɔ̃ nimli ayɔhi abɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

3 Kpɔmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ji Mawu nɛ yeɔ dami sane. (5 Mose 32:4) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo susu he nɛ o hyɛ: Akɛnɛ Adam gbo Mawu tue he je ɔ, e ngɔ yayami kɛ sã wɔ tsuo nɛ lɔ ɔ haa nɛ wa gboɔ. (Rom. 5:12) Bɔ nɛ pee nɛ waa ye wa he kɛ je yayami kɛ gbenɔ he ɔ, Yehowa to blɔ nya konɛ Yesu nɛ ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́. Se mɛni blɔ nɔ nɛ adesa kake nɛ ye mluku ɔ gbenɔ ma nyɛ ma kpɔ̃ nimli ayɔhi abɔ? Bɔfo Paulo de ke: “Kaa bɔ nɛ kɛ gu adesa kake ɔ [Adam] tue gbomi ɔ nɔ nɛ nihi babauu ba plɛ yayami peeli ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ kɛ gu nɔ kake ɔ [Yesu] tue bumi ɔ nɔ ɔ, nihi babauu ma ba plɛ dali.” (Rom. 5:19; 1 Tim. 2:6) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Paulo ngɛ tsɔɔe kaa adesahi tsuo ba plɛ pee yayami peeli, nɛ a gboɔ ngɛ adesa kake nɛ e ye mluku ɔ tue gbomi he je. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ a na nɔ ko nɛ e ye mluku nɛ e maa bu Mawu tue konɛ e kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi.

Yayami nɛ nɔ kake nɛ ji Adam pee ɔ ha nɛ yayami sã wɔ nɛ wa gboɔ. Nɛ kɛ gu nɔ kake nɛ ji Yesu tue bumi ɔ nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ye wa he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi (Hyɛ kuku 3)


4. Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ́ Adam sisi bimɛ nɛ a buɔ lɛ tue ɔ blɔ nɛ a hi si kɛ ya neneene kɛkɛ ɔ?

4 Anɛ ja Yesu gbo loko a ma nyɛ ma kpɔ̃ wɔ lo? Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ́ blɔ nɛ Adam sisi bimɛ nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nɛ a hi si kɛ ya neneene kɛkɛ? Eko ɔ, wa ma susu kaa ke Yehowa pee jã a, lɔ ɔ ko tsu nyagba a he ní saminya. Se kaa Yehowa pee jã a, anɛ lɔ ɔ ko tsɔɔ kaa e yeɔ dami sane lo? Dɛbi. Akɛnɛ Yehowa yeɔ dami sane he je ɔ, e be e hɛ mae kɛ fɔ yayami nɛ Adam je blɔ nɛ e pee ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ.

5. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be ɔ?

5 Moo ngɔ lɛ kaa Yehowa tui kpɔmi nɔ́ ko he blɔ nya, nɛ e ngmɛ Adam sisi bimɛ nɛ a yi mluku ɔ blɔ konɛ a hi si kɛ ya neneene. Kaa Yehowa pee jã a, jinɛ lɔ ɔ ko tsɔɔ kaa Yehowa ma e hɛ kɛ fɔ e mlaahi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he ɔ nɔ. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ adesahi a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ níhi nɛ e wo si kaa e maa pee hwɔɔ se ɔ he. Eko ɔ, a ma bi a he ke, anɛ Yehowa maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ niinɛ lo? Se e he hia we nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ kɔkɔɔkɔ. Mɛni he je? Ejakaa nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ da. E ngɛ mi kaa jã peemi biɔ nɛ e ngɔ e Bi ɔ kɛ sã afɔle mohu lɛɛ, se e pee jã. Enɛ ɔ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be.

6. Mɛni blɔ nɔ nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa suɔ wɔ? (1 Yohane 4:​9, 10)

6 Kpɔmi nɔ́ ɔ ye bua wɔ nɛ wa na kaa Yehowa yeɔ dami sane, se nɔ́ nɛ pe kulaa a, e ye bua wɔ nɛ wa na bɔ nɛ suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ mi kuɔ ha. (Yoh. 3:16; kane 1 Yohane 4:​9, 10.) Kpɔmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa suɔ nɛ waa hi si kɛ ya neneene, nɛ waa piɛɛ e weku ɔ he. Mo susu he nɛ o hyɛ: Benɛ Adam pee yayami ɔ, Yehowa fiee lɛ kɛ je e weku ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Adam sisi bimɛ tsuo nɛ a fɔ ɔ piɛɛ we Yehowa weku ɔ he. Se kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, Yehowa ngɔɔ wa yayami kɛ keɔ wɔ, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e maa ngɔ adesahi tsuo nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ kɛ ba e weku ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, Yehowa kɛ wa yayami ɔmɛ keɔ wɔ nɛ enɛ ɔ haa nɛ huɛ bɔmi kpakpa hiɔ waa kɛ lɛ kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi wa kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ!—Rom. 5:​10, 11.

7. Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔ nɛ Yesu na nɔ́ ha a ha nɛ wa na kaa Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ?

7 Ke wa susu nɔ́ nɛ ngmɛɛ Yehowa loko e ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa na kaa e suɔ wɔ saminya. Satan tsɔɔ kaa Mawu sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ ko be nɛ e maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale ke e kɛ ka nɛ mi wa kpe. Bɔ nɛ pee nɛ waa na kaa Satan ji lakpatsɛ ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ Yesu na nɔ́ loko e gbo. (Hiob 2:​1-5; 1 Pet. 2:21) Benɛ Yesu he nyɛli ɔmɛ ngɛ e he fɛu yee, nɛ́ tabuli ngɛ lɛ kongoe, nɛ́ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, Yehowa ngɛ tsuo hyɛe. Nɛ benɛ a si e Bi nɛ e suɔ lɛ ɔ konɛ e gbo gbenɔ yeyee ɔ, Yehowa na. (Mat. 27:​28-31, 39) Akɛnɛ Yehowa ngɛ he wami he je ɔ, jinɛ e ko ngmɛ́ blɔ nɛ e Bi ɔ nɛ gblee si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ nihi de ke: “Ke Mawu bua jɔ e he ɔ, ha nɛ e kpɔ̃ lɛ piɔ” ɔ, jinɛ Yehowa ma nyɛ maa pee jã. (Mat. 27:​42, 43) Se kaa Yehowa po e Bi ɔ he piɛ ɔ, jinɛ Yesu ko nyɛ we nɛ e kpɔ̃ wɔ, nɛ wa be hɛnɔkami ko náe hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ e Bi ɔ na nɔ́ hluu kɛ ya si benɛ e gbo.

8. Benɛ Yehowa na kaa e Bi ɔ ngɛ nɔ́ nae ɔ, anɛ e hao lɛ lo? Moo tsɔɔ nya. (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

8 E sɛ nɛ wa susu gblee kaa akɛnɛ Yehowa ji Mawu ope he je ɔ, nɔ́ dɔɛ lɛ! E bɔ wɔ ngɛ e subai nɔ, nɛ e ha wɔ nyɛmi nɛ́ waa kɛ nuɔ nɔ́ he. Lɔ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa Yehowa hu nuɔ nɔ́ he. Baiblo ɔ de ngɛ e he ke, e “ye e tsui” nɛ e “ye aywilɛho.” (La 78:​40, 41) Mo susu Abraham kɛ Isak a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa de Abraham ke é ngɔ e binyumu kake pɛ ɔ kɛ sã afɔle ha lɛ lo. (1 Mose 22:​9-12; Heb. 11:​17-19) Moo po he foni nɛ o hyɛ: Kɛ Abraham maa nu he ha kɛɛ benɛ e pee klaalo kaa e maa gbe e bi ɔ? E ngɛ heii kaa e hao nɛ e ye aywilɛho wawɛɛ nitsɛ. Ke jã a, lɛɛ moo hyɛ bɔ nɛ Yehowa hu maa ye aywilɛho ha benɛ e na nɛ a sɛu e Bi ɔ ngɛ sɛumi tso nɔ nɛ e na nɔ́ kɛ gbo ɔ!—Hyɛ video nɛ ji Moo Kase A Hemi Kɛ Yemi ɔ—Abraham, Fã 2 ɔ nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.

Benɛ Yehowa ngɛ hyɛe nɛ e Bi ɔ ngɛ nɔ́ nae ɔ, e hao wawɛɛ (Hyɛ kuku 8)


9. Mɛni nɛ Roma Bi 8:​32, 38, 39 ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he?

9 Kpɔmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa nɔ ko nɔ ko be nɛ e suɔ wɔ kaa Yehowa. E suɔ wɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ wa wekuli loo wa huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ waa kɛ mɛ wa kpɛti ɔ po suɔ wɔ. (Kane Roma Bi 8:​32, 38, 39.) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ wɔ pe bɔ nɛ wa suɔ wɔ nitsɛmɛ wa he po. Anɛ o suɔ kaa o maa hi si kɛ ya neneene lo? Yehowa suɔ wawɛɛ kaa o hi si kɛ ya neneene. Anɛ o suɔ nɛ a ngɔ o tɔmi ɔmɛ kɛ ke mo lo? Yehowa suɔ kaa e kɛ maa ke mo hluu tsɔ. Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe ngɛ wa dɛ pɛ ji kaa wa je hɛsa kpo ngɛ nike ní nɛ se be nɛ e kɛ ha wɔ ɔ he, nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi, nɛ waa bu lɛ tue. Kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ niinɛ. Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa maa kase Yehowa suɔmi ɔ he ní fuu.—Fiɛɛ. 3:11.

NƆ́ NƐ KPƆMI NƆ́ Ɔ TSƆƆ WƆ NGƐ YESU HE

10. (a) Mɛni ji nɔ́ titli nɛ ha nɛ Yesu hao ngɛ e gbenɔ ɔ he? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu wo Yehowa biɛ ɔ nguɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Yesu Kpɔmi Afɔle Sami ɔ Wo Yehowa Biɛ ɔ Nguɔ” ɔ hulɔ.)

10 Yesu susuɔ bɔ nɛ nihi naa e Tsɛ ɔ ha a he wawɛɛ. (Yoh. 14:31) Akɛnɛ a po Yesu nya kaa e ji musu bɔlɔ kɛ ojo fialɔ he je ɔ, e hao wawɛɛ kaa lɔ ɔ maa ngɔ he guɛ gbemi kɛ ba e Tsɛ ɔ biɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sɔle ke: “Ye Tsaatsɛ, ke e maa hi ɔ, ha nɛ kplu nɛ ɔ nɛ be ye he kɛ ho.” (Mat. 26:39) Yesu wo e Tsɛ ɔ biɛ ɔ nguɔ kɛ gu anɔkuale nɛ e ye Yehowa kɛ ya si e gbenɔ mi ɔ nɔ.

11. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha nihi? (Yoh. 13:1)

11 Kpɔmi nɔ́ ɔ hu ha nɛ wa na kaa Yesu susuɔ nihi a he wawɛɛ, titli ɔ, e kaseli ɔmɛ. (Abɛ 8:31; kane Yohane 13:1.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu le kaa e kɛ nyagbahi maa kpe ngɛ e zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e ma gbo gbenɔ yeyee. Se kɛ̃ ɔ, Yesu tsu we sɔmɔmi ní tsumi ɔ akɛnɛ e ji e blɔ nya ní tsumi ɔ he je, mohu ɔ, e pee jã, ejakaa e suɔ adesahi. Yesu je e tsui mi kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e tsɔɔ nihi ní, nɛ e ye bua mɛ. Ngɛ ligbi nɛ Yesu ma gbo ɔ nɔ po ɔ, e ná be kɛ fɔ e bɔfo ɔmɛ a nane he, e tsɔɔ mɛ ní, e wo mɛ he wami nɛ e wo a bua. (Yoh. 13:​12-15) Benɛ Yesu ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ nae po ɔ, e ha nɛ ojo fialɔ ko nɛ e miɔ nɛ e ma gbo ɔ ná hɛnɔkami. Jehanɛ hu ɔ, Yesu to blɔ nya konɛ a hyɛ e mami nɔ. (Luka 23:​42, 43; Yoh. 19:​26, 27) Niinɛ, pi gbenɔ nɛ Yesu ba gbo kɛ ha wɔ ɔ pɛ nɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ, e kɛ nihi hi si ngɛ mi mi jɔmi mi hulɔ.

12. Mɛni ji ní komɛ nɛ Yesu ngɛ pee ha wɔ amlɔ nɛ ɔ?

12 E ngɛ mi kaa Yesu gbo “si kake nyɔngloo” mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e ngɛ níhi fuu pee ha wɔ. (Rom. 6:10) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ngɛ ní tsue wawɛɛ konɛ amlɔ nɛ ɔ po ɔ wa ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se. Mo susu nɔ́ nɛ e ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Lɛ ji wa Matsɛ, Osɔfo Nɔkɔtɔma, kɛ asafo ɔ yi. (1 Kor. 15:25; Efe. 5:23; Heb. 2:17) Lɛ nɛ e hyɛɛ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue konɛ a kɛ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ asafo kuu ngua a nya. Ní tsumi nɛ ɔ maa ba nyagbe loko amanehlu ngua a maa ba nyagbe. a (Mat. 25:32; Maak. 13:27) Jehanɛ hu ɔ, e hyɛɛ konɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a nine nɛ su mumi mi niye ní nɔ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. (Mat. 24:45) Nɛ ngɛ e Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi tsuo ɔ, e maa ya nɔ maa pee níhi nɛ wa suɔ ɔ kɛ ha wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ngɔ e Bi ɔ kɛ ha ngɛ wa he je!

YAA NƆ NƐ O KASE NÍ HEHI

13. Ke o pue o yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Mawu kɛ Kristo pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, kɛ o ma ná he se ha kɛɛ?

13 Ke o ya nɔ nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o kase níhi fuu kɛ kɔ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he. Ngɛ jeha nɛ ɔ Kaimi be ɔ mi ɔ, o ma nyɛ ma he be kɛ kane Sane Kpakpa womi ɔmɛ ekomɛ. Koo bɔ mɔde kaa o maa kane ngmamihi fuu ngɛ si himi nya. Mohu ɔ, mo ná tsui kɛ kane ní ɔ, nɛ o hyɛ kaa o maa na yi mi tomi kpahi a he je nɛ e sa kaa o suɔ Yehowa kɛ Yesu, nɛ o kɛ ni kpahi nɛ sɛɛ níhi nɛ o kase ɔ he ní.

14. Kaa bɔ nɛ La 119:97 ɔ kɛ sisi ningma a tsɔɔ ɔ, ke wa hla níhi a mi ɔ, kɛ lɔ ɔ maa ye bua wɔ ha kɛɛ konɛ waa ya nɔ nɛ waa kase ní kɛ kɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ní kpahi a he? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Ke o ngɛ anɔkuale ɔ mi jeha babauu ji nɛ ɔ, o ma nyɛ maa hyɛ ke ji loloolo ɔ, ní hehi ngɛ nɛ e sa nɛ o kase kɛ kɔ Mawu dami sane yemi ɔ, e suɔmi ɔ, kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he lo. Anɔkuale sane ji kaa ní hehi fuu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ kɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ekpahi a he. Ke jã a, lɛɛ mɛni o ma nyɛ maa pee? Moo bɔ mɔde nɛ o kase asafo ɔ womi ɔmɛ konɛ o ná he se. Ke o kane nɔ́ ko ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ o nui sisi saminya a, mo hla níhi a mi ngɛ he. Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ ligbi ɔ mi tsuo ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ o kase ɔ he, kɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ mo ngɛ Yehowa, kɛ e Bi ɔ kɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha mo ɔ hu he.—Kane La 119:97 kɛ sisi ningma.

Ke wa ngɛ anɔkuale ɔ mi jehahi babauu ji nɛ ɔ po ɔ, wa ma nyɛ maa kase ní hehi kɛ kɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he (Hyɛ kuku 14)


15. Mɛni he je nɛ e sa nɛ o ya nɔ nɛ o hla junehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ?

15 Eko ɔ, ke o ngɛ ní kanee loo o ngɛ níhi a mi hlae ɔ, pi be fɛɛ be nɛ o naa nɔ́ ehe ko aloo nɔ́ ko nɛ o bua jɔ he. Ke jã nɛ e ji ngɛ o blɔ fa mi ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mohu ɔ, moo ngɔ o he kɛ to nɔ ko nɛ e tsuaa si kɛ hlaa sika tsu ɔ he. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a hlaa sika tsu ɔ toɔ a tsui si kɛ hlaa sika tsu ɔ ngmlɛfiahi fuu aloo ligbihi fuu loko a naa eko. Se kɛ̃ ɔ, a yaa nɔ nɛ a peeɔ jã, ejakaa ke a na sika tsu nyafii po ɔ, e he jua wa ha mɛ. Anɔkualehi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he jua wa kulaa pe sika tsu! (La 119:127; Abɛ 8:10) Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si nɛ o ya nɔ nɛ o kane Baiblo ɔ nɛ o hla níhi a mi konɛ o kase ní hehi.—La 1:2.

16. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase Yehowa kɛ Yesu?

16 Ke o kase nɔ́ ko ɔ, mo hla blɔhi a nɔ nɛ o maa gu konɛ o ngɔ nɔ́ nɛ o kase ɔ kɛ tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, moo kase Yehowa dami sane yemi ɔ kɛ gu nihi a hɛ mi nɛ o be hyɛe ɔ nɔ. Moo kase suɔmi nɛ Yesu ngɛ kɛ ha e Tsɛ ɔ kɛ ni kpahi ɔ kɛ gu o pɛɛ si nɛ o maa fia kaa o maa pee nɔ́ nɛ Yehowa suɔ ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa pee jã kɛ gu nyɛmimɛ kpahi nɛ o maa ye bua mɛ ɔ nɔ, ke jã peemi be gbɔjɔɔ be komɛ po. Ke o fiɛɛ kɛ ha nihi konɛ mɛ hu a ná hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi ɔ, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa o ngɛ Yesu kasee.

17. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

17 Ke wa ya nɔ nɛ wa kase kpɔmi nɔ́ ɔ he ní ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ Yesu ɔ mi maa wa wawɛɛ, nɛ mɛ hu a maa ya nɔ maa suɔ wɔ wawɛɛ. (Yoh. 14:21; Yak. 4:8) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ngɔ níhi nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ ɔ kɛ tsu ní konɛ waa ya nɔ nɛ waa kase kpɔmi nɔ́ ɔ he ní. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu blɔ komɛ a nɔ nɛ wa maa gu kɛ ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ je hɛsa kpo ngɛ suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he.

LA 107 Mawu Pee Suɔmi He Nɔ Hyɛmi Nɔ́

a “Níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ” nɛ a ma bua a nya nɛ Paulo tu he munyu ngɛ Efeso Bi 1:10 ngɛ ekpa ngɛ ‘nihi nɛ a hla’ a nɛ a ma bua a nya nɛ Yesu tu a he munyu ngɛ Mateo 24:31 kɛ Maako 13:27 ɔ he. Paulo ngɛ be nɛ Yehowa kɛ hla e mumi mi bimɛ ɔmɛ nɛ e ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ mɛ nu ɔ he munyu tue. Se Yesu lɛɛ e ngɛ be nɛ a kɛ ma bua nihi a nya, nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a maa piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a he munyu tue. A maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya ngɛ amanehlu ngua a mi.