Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 30

LA 36 Wa Buɔ Wa Tsui He

Níhi Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Israel Matsɛmɛ Ɔmɛ A He

Níhi Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Israel Matsɛmɛ Ɔmɛ A He

“Nyɛ maa kpale na slɔɔto nɛ ngɛ dalɔ kɛ yiwutsotsɛ a kpɛti, kɛ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ nɛ jaa Mawu kɛ nɔ nɛ ja we Mawu a kpɛti.”MAL. 3:18.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa kase bɔ nɛ Yehowa na Israel matsɛmɛ ɔmɛ ha, nɛ lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa le nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe ngɛ wa dɛ mwɔnɛ ɔ.

1-2. Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ Israel matsɛ komɛ a he?

 BAIBLO Ɔ tu nyumuhi nɛ a he hiɛ pe 40 nɛ a ye matsɛ ngɛ Israel ɔ a he munyu. a Jehanɛ hu ɔ, Ngmami ɔ de wɔ níhi nɛ matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ pee, e kɛ nɔ́ ko laa we wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, matsɛmɛ nɛ a pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ po pee ní yayahi be komɛ. Mo susu David nɛ e ji matsɛ kpakpa a he nɛ o hyɛ. Yehowa de ngɛ e he ke: “Ye sɔmɔlɔ David . . . nyɛɛ ye se kɛ e tsui tsuo, nɔ́ nɛ da pɛ e pee ngɛ ye hɛ mi.” (1 Ma. 14:8) Se kɛ̃ ɔ, David kɛ nɔ ko yo ya ná bɔmi, nɛ e ha nɛ a gbe yo ɔ huno ngɛ ta mi.—2 Sam. 11:​4, 14, 15.

2 Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa matsɛmɛ fuu nɛ a pee we Yehowa suɔmi nya ní ɔ hu pee ní kpakpa komɛ ngɛ a si himi mi. Mo susu Rehoboam he nɛ o hyɛ. Ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, e “pee ní yayamihi.” (2 Kron. 12:14) Se kɛ̃ ɔ, benɛ Yehowa de lɛ kaa e kɛ Israel wɛtso nyɔngma amɛ nɛ ko hwu ta, nɛ́ e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a hla mɛ nitsɛmɛ a matsɛ ɔ, Rehoboam bu tue. Jehanɛ hu ɔ, e fia gbogbo ngɔ wo mahi babauu nɛ ngɛ e nɔ yemi ɔ sisi ɔ a he konɛ e kɛ po ma bi ɔmɛ a he piɛ ngɛ a he nyɛli ɔmɛ a he.—1 Ma. 12:​21-24; 2 Kron. 11:​5-12.

3. Mɛni ji sane bimi ko nɛ e sa nɛ wa susu he, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Sane bimi ɔ ji: Ke Israel matsɛmɛ ɔmɛ pee nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ tsuo ɔ, lɛɛ mɛni nɔ nɛ Yehowa da kɛ tsɔɔ kaa a ye anɔkuale mɔ? Ke wa le sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. Wa ma susu níhi etɛ nɛ Yehowa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa Israel matsɛmɛ ɔmɛ ye anɔkuale loo a yi anɔkuale ɔ he. Kekleekle ɔ, Yehowa hyɛɛ ke ji matsɛmɛ nɛ ɔmɛ suɔ lɛ kɛ a tsui tsuo lo. Enyɔne ɔ, ke a pee yayami ɔ, e hyɛɛ kaa a tsake a tsui niinɛ lo. Etɛne ɔ, e hyɛɛ kaa matsɛmɛ nɛ ɔmɛ suɔ kaa a maa ya nɔ ma sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ nɛ da nɔ lo.

A SƆMƆ YEHOWA KƐ A TSUI TSUO

4. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ matsɛmɛ nɛ a ye anɔkuale kɛ matsɛmɛ nɛ a yi anɔkuale ɔ a kpɛti?

4 Matsɛmɛ nɛ a pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ, sɔmɔ lɛ kɛ a tsui b tsuo. Yehoshafat nɛ ji matsɛ kpakpa a “kɛ e tsui tsuo hla Yehowa se blɔ.” (2 Kron. 22:9) Baiblo ɔ de ngɛ Yosia he ke: “Matsɛ ko hí si hyɛ nɛ ngɛ kaa lɛ, nɛ́ e kɛ e tsui tsuo . . . kpale kɛ ba Yehowa ngɔ.” (2 Ma. 23:25) Nɛ Salomo nɛ́ pee se ɔ, e je Yehowa se ɔ hu nɛɛ? Baiblo ɔ de ngɛ e he ke “e kɛ e tsui tsuo ha we” Yehowa. (1 Ma. 11:4) Abiya hu ji matsɛ ko nɛ e yi anɔkuale. Baiblo ɔ de ngɛ lɛ hu e he ke: “E kɛ e tsui tsuo ha we Yehowa.”—1 Ma. 15:3.

5. Ke a ke nɔ ko kɛ e tsui tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ, mɛni e tsɔɔ?

5 Ke a ke nɔ ko kɛ e tsui tsuo sɔmɔɔ Yehowa a, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Nɔ nɛ e kɛ e tsui tsuo sɔmɔɔ Mawu ɔ pee we jã akɛnɛ e le kaa e sa nɛ e pee jã kɛkɛ, mohu ɔ, e peeɔ jã akɛnɛ e suɔ Yehowa a he je. Jehanɛ hu ɔ, e yaa nɔ nɛ e jeɔ suɔmi kɛ bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ Yehowa ngɛ e si himi mi tsuo.

6. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa? (Abɛ 4:23; Mateo 5:​29, 30)

6 Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase matsɛmɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a, nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa? E sa nɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma gbɔjɔ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hɛja jemi nɛ sɛ ma nyɛ ma ha nɛ waa kɛ wa tsui tsuo be Yehowa sɔmɔe. Jã kɛ̃ nɛ huɛ yaya bɔmi kɛ he lo nya níhi a he susumi ma nyɛ ma puɛ wa tsui ɔ. Ke wa yɔse kaa ní komɛ ha we nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa hu ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa kɛ oya yemi nɛ tsu he ní.—Kane Abɛ 4:23; Mateo 5:​29, 30.

7. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma gbɔjɔ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ɔ a he?

7 E sɛ nɛ wa ha nɛ wa tsui ɔ mi nɛ gba. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma nyɛ maa sisi wa he kaa akɛnɛ wa peeɔ babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi he je ɔ, ní yayahi be nyɛe ma ná wa nɔ he wami. Mo susu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɔɔ lɛ kaa o dla o tsu mi saminya, nɛ lɔ ɔ se ɔ, o bli o saflɛ ɔ loo o sinya a kɛ fɔ si benɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae. Mɛni maa ba? E ngɛ heii kaa bunyuku maa sɛ tsu ɔ mi. Wa ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ to huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he. E he hia nɛ waa pee babauu pe nɛ wa maa pee níhi nɛ maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he pɛ. Kaa bɔ nɛ wa be wa sinya loo wa saflɛ blie kɛ fɔ si konɛ bunyuku nɛ sɛ wa tsu ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ wa sume nɛ waa ngmɛ blɔ konɛ nɔ́ ko nɛ gbɔjɔ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi. Mohu ɔ, e sa nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa be fɛɛ be.—Efe. 2:2.

A TSAKE A TSUI NGƐ A YAYAMI ƆMƐ A HE

8-9. Benɛ a kã Matsɛ David kɛ Matsɛ Hezekia hɛ mi ɔ, kɛ a pee a ní ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ.)

8 Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, Matsɛ David pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, se benɛ gbalɔ Natan de lɛ bɔ nɛ Yehowa nu he ha ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he ɔ, David ba e he si nɛ e pee tsakemihi. (2 Sam. 12:13) Munyu nɛ ngɛ La 51 ɔ ha nɛ wa na kaa David pia e he niinɛ. David pee we e ní kaa nɔ́ nɛ e pia e he konɛ e kɛ sisi gbalɔ Natan loo e kɛ yu e he ngɛ tue gblami he.—La 51:​3, 4, 17, yi nɔ ningma.

9 Matsɛ Hezekia hu pee yayami kɛ si Yehowa. Baiblo ɔ de ke: “E tsui wo e he nɔ, nɛ e ha nɛ Mawu abofu ba e kɛ Yuda kɛ Yerusalem a nɔ.” (2 Kron. 32:25) Mɛni ha nɛ Hezekia wo e he nɔ ɔ? Eko ɔ, akɛnɛ Yehowa ha nɛ e ná ní, nɛ e ye bua lɛ nɛ e ye Asiriabi ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ he je nɛ e wo e he nɔ ɔ nɛ. Aloo eko ɔ, akɛnɛ e be he wami nɛ Yehowa tsa lɛ ɔ he je. E ma nyɛ maa ba kaa he nɔ womi lɛ ha nɛ e ngɔ ní babauu nɛ e ngɛ ɔ kɛ tsɔɔ Babilonbi ɔmɛ ɔ nɛ. Enɛ ɔ ha nɛ gbalɔ Yesaya kã e hɛ mi. (2 Ma. 20:​12-18) Se Hezekia hu ba e he si nɛ e pia e he kaa bɔ nɛ David pee ɔ. (2 Kron. 32:26) Kɛ Yehowa na nɔ́ nɛ e pee ɔ ha kɛɛ? E na Hezekia kaa matsɛ ko nɛ e “ya nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da,” nɛ e ye anɔkuale.—2 Ma. 18:3.

Benɛ a tsɛ Matsɛ David kɛ Matsɛ Hezekia a juɛmi se ngɛ a tɔmi ɔmɛ a he ɔ, a ba a he si nɛ a pee tsakemihi (Hyɛ kuku 8-⁠9)


10. Kɛ Matsɛ Amazia pee e ní ha kɛɛ benɛ a wo lɛ ga ngɛ nɔ́ yaya ko nɛ e pee ɔ he ɔ?

10 Se Matsɛ Amazia nɛ ji Yuda matsɛ ɔ pee we e ní kaa David kɛ Hezekia. E ngɛ mi kaa e pee nɔ́ nɛ da mohu lɛɛ, “se pi kɛ e tsui tsuo.” (2 Kron. 25:2) Mɛni yayami e pee? Benɛ Yehowa ye bua Amazia nɛ e ye Edombi ɔmɛ a nɔ kunimi se ɔ, e ya ja a we amaga amɛ. c Lɔ ɔ se ɔ, benɛ Yehowa gbalɔ ɔ kɛ lɛ tu munyu ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he ɔ, e bui lɛ tue fɛɛ, nɛ e fiee lɛ kɛ je e hɛ mi.—2 Kron. 25:​14-16.

11. Ngɛ 2 Korinto Bi 7:​9, 11 ɔ nya a, mɛni e sa nɛ waa pee konɛ Yehowa nɛ ngɔ wa tɔmihi kɛ ke wɔ? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

11 Mɛni wa kaseɔ ngɛ sane nɛ ɔmɛ a mi? Ke wa pee yayami ko ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa pia wa he, nɛ waa bɔ mɔde kaa wa be jamɛ a yayami ɔ pee hu. Ke eko ɔ, wa susu kaa hɛdɔ be nɔ́ nɛ wa pee ɔ he, se asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ he ɔ hu nɛɛ? E sɛ nɛ wa susu kaa Yehowa loo asafo mi nikɔtɔma amɛ sume wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Israel matsɛmɛ nɛ a pee nɔ́ hyɛmi nɔ́ kpakpa po ɔ, a wo mɛ ga nɛ a kã a hɛ mi. (Heb. 12:6) Ke a wo wɔ ga a, e sa nɛ (1) waa ba wa he si nɛ waa kplɛɛ nɔ, (2) waa pee tsakemihi nɛ a he hia kaa waa pee ɔ, kɛ (3) waa ya nɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa. Ke wa piaa wa he ngɛ yayamihi nɛ wa peeɔ ɔ he ɔ, Yehowa hu maa ngɔ wa tɔmi ɔmɛ kɛ ke wɔ.—Kane 2 Korinto Bi 7:​9, 11.

Ke wa tɔ̃ nɛ a wo wɔ ga a, e sa nɛ (1) waa ba wa he si nɛ waa kplɛɛ nɔ, (2) waa pee tsakemihi nɛ a he hia kaa waa pee ɔ, kɛ (3) waa ya nɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa (Hyɛ kuku 11) f


A FĨ ANƆKUALE JAMI SE

12. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ a kɛ kadi matsɛmɛ nɛ a ye anɔkuale ɔ?

12 Israel matsɛmɛ nɛ Yehowa na mɛ kaa a ji anɔkualetsɛmɛ ɔ fĩ anɔkuale jami se, nɛ a wo a sisi bimɛ ɔmɛ he wami konɛ a pee jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mɛ hu a ngɛ a gbɔjɔmihi kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, se kɛ̃ ɔ, a kɛ a tsui tsuo sɔmɔ Yehowa nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ kaa a ma je amaga jami kɛ je Israelbi ɔmɛ a kpɛti. d

13. Mɛni he je nɛ Yehowa kojo Matsɛ Ahab kaa e ji nɔ ko nɛ e yi anɔkuale ɔ?

13 Matsɛmɛ nɛ Yehowa na mɛ kaa a yi lɛ anɔkuale ɔ hu nɛɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi níhi tsuo nɛ a pee ɔ ji níhi nɛ dɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Matsɛ Ahab nɛ e ji yiwutsotsɛ ɔ na kaa e he je lɛ a gbe Nabot ngɛ ɔ, e ngɔ e ní peepee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si, nɛ e pia e he. (1 Ma. 21:​27-29) Jehanɛ hu ɔ, e po mahi fuu, nɛ e ye kunimi ngɛ tahi a mi ngɛ Israel. (1 Ma. 20:​21, 29; 22:39) Se Ahab pee nɔ́ ko nɛ hí kulaa. E yo ɔ sisi lɛ, nɛ e ha nɛ ma a mi bi ɔmɛ ja lakpa mawuhi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Ahab pia we e he ngɛ nɔ́ nɛ e pee nɛ ɔ he kulaa.—1 Ma. 21:​25, 26.

14. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa na Matsɛ Rehoboam kaa e ji nɔ ko nɛ e yi anɔkuale ɔ? (b) Mɛni ji nɔ́ titli nɛ matsɛmɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu pee kɛ tsɔɔ kaa a yi anɔkuale?

14 Mo susu matsɛ kpa ko nɛ e yi anɔkuale ɔ hu he nɛ o hyɛ. Lɛ ji Rehoboam. Kaa bɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ kuku 2 ɔ mi ɔ, e pee ní kpakpahi fuu, se benɛ e matsɛ yemi ɔ he si ɔ, e kɛ Yehowa Mlaa amɛ tsu we ní hu, nɛ e ya ja lakpa mawuhi. (2 Kron. 12:1) Enɛ ɔ ha nɛ be komɛ ɔ, e sɔmɔɔ Yehowa, nɛ be komɛ hu ɔ, e ya sɔmɔɔ lakpa mawuhi. (1 Ma. 14:​21-24) Pi Rehoboam kɛ Ahab pɛ ji matsɛmɛ nɛ a gba kɛ je anɔkuale jami he. Matsɛmɛ fuu nɛ a yi anɔkuale ɔ ya sɔmɔ lakpa mawuhi, nɛ a wo ni kpahi he wami kaa a pee jã. Nɔ́ titli nɛ Yehowa da nɔ kɛ bu Israel matsɛmɛ ɔmɛ kaa a ji matsɛ kpakpahi loo matsɛ yayahi ɔ ji bɔ nɛ a pee a ní ngɛ anɔkuale jami he ha.

15. Mɛni he je nɛ anɔkuale jami se nɛ wa ma fĩ ɔ he hia Yehowa saminya a?

15 Mɛni he je nɛ jami nɛ matsɛmɛ ɔmɛ ma ja Yehowa a he hia lɛ wawɛɛ ɔ? Yi mi tomi kake he je ji kaa, e ji matsɛmɛ ɔmɛ a blɔ nya ní tsumi kaa a maa ye bua Mawu we bi konɛ a ja lɛ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke Yehowa we bi ya ja lakpa mawuhi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a ya peeɔ yayami kpahi nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ a kɛ ni kpahi hí si saminya. (Hos. 4:​1, 2) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ matsɛmɛ ɔmɛ kɛ Israelbi kpa amɛ jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa he je ɔ, ke a yi Yehowa anɔkuale, nɛ a ya ja lakpa mawuhi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a puɛ gba. (Yer. 3:​8, 9) Ke nɔ ko puɛ gba nitsɛnitsɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e yi nɔ nɛ e kɛ lɛ sɛ gba si himi mi ɔ anɔkuale, nɛ enɛ ɔ yeɔ e he piɛɛlɔ ɔ awi wawɛɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Yehowa hu blɔ fa mi. Ke nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ ha lɛ ɔ ngɔ a he kɛ wo lakpa jami mi ɔ, e haoɔ lɛ wawɛɛ nitsɛ. e5 Mose 4:​23, 24.

16. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ Yehowa daa nɔ kɛ buɔ nɔ ko kaa e ji dalɔ?

16 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi? E sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa yu wa he ngɛ lakpa jami he kulaa. Se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa fĩ anɔkuale jami se nɛ waa kɛ wa he nɛ wo mi vii. Gbalɔ Malaki tsɔɔ nɔ́ nɛ haa nɛ Yehowa naa nɔ ko kaa e ji nɔmlɔ kpakpa loo nɔmlɔ yaya. E de ke: “Nyɛ maa kpale na slɔɔto nɛ ngɛ dalɔ kɛ yiwutsotsɛ a kpɛti, kɛ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ nɛ jaa Mawunɔ nɛ ja we Mawu a kpɛti.” (Mal. 3:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa suɔ nɛ Yehowa nɛ bu wɔ dali. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa ha nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko loo mluku nɛ wa yi ɔ po nɛ je wɔ kɛ je Yehowa he nɛ wa kpa lɛ sɔmɔmi. Ke nɔ ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, e ji yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he.

17. Ke wa ngɛ nɔ ko hlae nɛ waa kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni he je nɛ e sa nɛ waa hyɛ saminya a?

17 Ke o sɛ we gba si himi mi lolo, se o ngɛ hlae nɛ o sɛ mi ɔ, anɛ o ma nyɛ ma susu bɔ nɛ Malaki munyu ɔmɛ maa ye bua mo konɛ o hla nɔ ko nɛ sa, nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi lo? Mo susu he nɛ o hyɛ. Ke nɔ ko jeɔ su kpakpahi kpo, se e sɔmɔ we anɔkuale Mawu ɔ, anɛ Yehowa naa lɛ kaa e ji dalɔ lo? (2 Kor. 6:14) Ke o kɛ lɛ sɛ gba si himi mi ɔ, anɛ e ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi lo? Mo susu Matsɛ Salomo yi ɔmɛ nɛ a ja lakpa mawuhi ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa yi nɛ ɔmɛ ngɛ su kpakpa komɛ mohu lɛɛ, se akɛnɛ a ja we Yehowa he je ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, a dɔ Salomo tsui kɛ ya ja lakpa mawuhi.—1 Ma. 11:​1, 4.

18. Mɛni nɛ e sa nɛ fɔli nɛ a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ?

18 Fɔli, nyɛ ma nyɛ maa ngɔ Israel matsɛmɛ ɔmɛ a he sane nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a kɛ kã nɛ sɔmɔ Yehowa. Nyɛɛ ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a na kaa nɔ́ titli nɛ ha nɛ Yehowa na Israel matsɛmɛ ɔmɛ kaa a ji dali loo yiwutsotsɛmɛ ɔ ji bɔ nɛ a pee a ní ha ngɛ anɔkuale jami he ɔ. Ngɔɔ o munyu tutui kɛ o ní peepee kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa Baiblo ɔ nɛ a maa kase, asafo mi kpehi nɛ a maa ya, kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a kɛ a he maa wo mi vii ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ngɛ si himi mi. (Mat. 6:33) Ke pi jã a, nyɛ bimɛ ɔmɛ be a tsui mi jee kɛ sɔmɔ Yehowa, mohu ɔ, a maa pee jã akɛnɛ nyɛ hu nyɛ ngɛ jã pee ɔ he je. Ke e ba jã a, a kɛ Yehowa sɔmɔmi be nɔ́ titli pee ngɛ a si himi mi, loo a ma kpa Yehowa sɔmɔmi kulaa.

19. Ke nɔ ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, mɛni hɛnɔkami lɛ ngɛ kɛ ha lɛ? (Hyɛ daka nɛ ji “ O Ma Nyɛ Maa Kpale Kɛ Ba Yehowa Ngɔ!” ɔ hulɔ.)

19 Ke nɔ ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa hɛnɔkami ko kulaa be kɛ ha lɛ lo? Dɛbi, e tsɔɔ we jã, ejakaa ke e tsake e tsui nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, Yehowa ma he lɛ atuu. Se loko e ma nyɛ maa pee jã a, e ma bi nɛ e ba e he si nɛ e kplɛɛ yemi kɛ buami nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha lɛ ɔ nɔ. (Yak. 5:14) Huɛ bɔmi kpakpa nɛ ma ba hi e kɛ Yehowa a kpɛti ekohu ɔ he jua wa kulaa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́!

20. Ke wa kase matsɛmɛ nɛ a ye anɔkuale ɔ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kɛ Yehowa maa na wɔ ha kɛɛ?

20 Mɛni wa kase ngɛ Israel matsɛmɛ ɔmɛ a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi? Ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo sɔmɔ Yehowa a, wɔ hu wa maa ye anɔkuale kaa bɔ nɛ matsɛmɛ nɛ a ye anɔkuale ɔ pee ɔ. Ke wa tɔ̃ ɔ, e sa nɛ waa kase ní ngɛ mi, nɛ wa tsake wa tsui nɛ waa pee tsakemihi nɛ a he hia a. Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ha nɛ wa kai kaa e he hia nɛ wa fĩ anɔkuale jami se nɛ wa ja anɔkuale Mawu ɔ pɛ. Ke o mɛtɛ Yehowa he ɔ, e maa na mo kaa nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale.

LA 45 Ye Tsui Mi Susumi

a Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “Israel matsɛmɛ” nɛ a kɛ tsu ní ɔ kɔɔ nihi tsuo nɛ a ye Yehowa we bi a nɔ matsɛ ɔ he. Nihi nɛ a ye Yuda wɛtso enyɔ ɔmɛ a nɔ matsɛ kɛ nihi nɛ a ye Israel wɛtso nyɔngma amɛ a nɔ matsɛ, aloo nihi nɛ a ye Israel wɛtso 12 ɔ tsuo nɔ matsɛ ɔ hu piɛɛ he.

b MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Behi fuu ɔ, ke Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji “tsui” tsu ní ɔ, e kɔɔ nɔ tutuutu nɛ wa ji ngɛ wa mi ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e kɔɔ níhi nɛ wa susuɔ he kɛ níhi nɛ wa bua jɔ he, nɛ e kɔɔ wa subai, wa nyɛmi, kɛ otihi nɛ waa kɛ maa wa hɛ mi ɔ hu he.

c Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛmɛ nɛ tsa pi Israelbi ji mɛ ɔ jaa mahi nɛ a ye a nɔ kunimi ɔ a mawu ɔmɛ.

d Matsɛ Asa pee yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he. (2 Kron. 16:​7, 10) Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ tu e he munyu kpakpa. E ngɛ mi kaa sisije ɔ, e kua ga womi nɛ a kɛ ha lɛ ɔ mohu lɛɛ, se eko ɔ, pee se ɔ, e tsake e tsui. Ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, Yehowa na ní kpakpahi fuu ngɛ e mi pe yayami nɛ e pee ɔ. E ngɛ heii kaa Asa ja Yehowa pɛ nɛ e bɔ mɔde kaa e ma je amaga jami kɛ je e nɔ yemi ɔ mi.—1 Ma. 15:​11-13; 2 Kron. 14:​2-5.

e Ngɛ Kita Nyɔngma a nɛ Yehowa kɛ ha Mose ɔ mi ɔ, kita enyɔ nɛ sɛ hlami ɔ ngmɛ́ blɔ kaa a ja mawu kpa ko ngɛ Yehowa se.—2 Mose 20:​1-6.

f FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Asafo mi nɔkɔtɔma wayoo ko nɛ e ngɛ nyɛminyumu ko ga woe ngɛ bɔ nɛ e nuɔ da ha a he. Nyɛminyumu ɔ ba e he si nɛ e kplɛɛ ga womi ɔ nɔ, nɛ e pee tsakemihi nɛ sa, nɛ e ya nɔ nɛ e ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ anɔkuale mi.