Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Kɛ O Maa Pee Kɛɛ Konɛ O Hɛ Nɛ Muɔ Si Ngɛ Asafo Ehe Nɛ O Ya Je Mi ɔ Mi?

Kɛ O Maa Pee Kɛɛ Konɛ O Hɛ Nɛ Muɔ Si Ngɛ Asafo Ehe Nɛ O Ya Je Mi ɔ Mi?

NYƐMINYUMU ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Allen * ɔ de ke: “Loko ma ba je hiɛ ɔ, i ye gbeye bɔɔ. I li kaa ma ba ná huɛmɛ ngɛ hiɛ ɔ, aloo a ma he mi hɛmuɔ.” Allen ngɛ mɔde bɔe kaa e hɛ maa muɔ si ngɛ asafo ehe nɛ e ya je mi ɔ mi. Lejɛ ɔ kɛ he nɛ e je ɔ mi kɛmi maa pee si tomi 900.

Ke o hia kɛ ya je asafo kpa mi ɔ, eko ɔ, mo hu e peeɔ mo jã. Mɛni maa ye bua mo konɛ o hɛ nɛ muɔ si? Nɛ ke tsakemi nɛ e sa kaa o pee ɔ he wa ha mo pe bɔ nɛ o susu ɔ hu nɛɛ? Mɛni o ma nyɛ maa pee? Ke pi mo nɛ o ya je asafo ehe mi, se mohu ɔ, nɔ ko nɛ e ba je o we asafo ɔ mi ɔ hu nɛɛ? Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ e hɛ nɛ muɔ si?

MƐNI O MA NYƐ MAA PEE KONƐ O HƐ NƐ MUƆ SI, NƐ O YA O HƐ MI?

Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke a hia tso ko nɛ a ya ma ngɛ he kpa a, tso ɔ naa nɔ́. Ke a ngɛ tso ɔ hiae ɔ, behi fuu ɔ, a poɔ e sisi poku ɔmɛ fuu konɛ e he ko wa kaa a kɛ maa ya he kpa. Ke a ya ma ngɛ he kpa pɛ ɔ, e sa nɛ tso ɔ nɛ bɔni sisi poku ehehi jemi. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko ya je asafo ehe ko mi ɔ, lɛ hu e maa na nɔ́ bɔɔ. O ngɛ huɛmɛ nɛ o suɔ a sane wawɛɛ nɛ a ngɛ kaa “sisi pokuhi” nɛ wa nɛ o kɛ mɛ peeɔ kake kɛ tsuɔ Mawu jami mi níhi ngɛ lejɛ ɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, e sa nɛ o ná sisi poku ehehi konɛ o hɛ nɛ muɔ si, nɛ o nyɛ nɛ o ya o hɛ mi. Mɛni maa ye bua mo? E sa nɛ o kɛ Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní. Ha nɛ wa susu sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.

Nɔ nɛ kaneɔ Mawu Munyu ɔ daa ligbi ɔ ngɛ kaa “tso nɛ a du ngɛ pa tue, nɛ woɔ yiblii ngɛ be nɛ sa mi. E bahi gbli we gblegbleegble. E yeɔ manye ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi.”​La 1:1-3.

Kaa bɔ nɛ e biɔ nɛ tso nɛ e ná nyu be fɛɛ be loko e ma nyɛ maa wa a, jã kɛ̃ nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ e kase Baiblo daa konɛ e nane nɛ pi si ngɛ Mawu jami mi. Enɛ ɔ he ɔ, moo kane Baiblo ɔ daa ligbi, nɛ o ya asafo mi kpehi be fɛɛ be. Yaa nɔ nɛ o pee weku Mawu jami kɛ dɛ he ní kasemi be fɛɛ be. O maa hia níhi nɛ ha nɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ngɛ he nɛ o je ɔ ngɛ asafo ehe nɛ o ba je mi ɔ mi hulɔ.

“Nɔ nɛ haa nɛ nihi tɔɔ ɔ, lɛ nitsɛ hu e tɔɔ.”Abɛ 11:25.

Ke o kɛ o he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi vii ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o nɔ gbagba maa te, nɛ e be kɛe nɛ o hɛ maa muɔ si. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Kevin ɔ de ke, “Nɔ́ nɛ ye bua i kɛ ye yo ɔ wawɛɛ ji kaa benɛ wa ba je asafo ehe ɔ mi pɛ nɛ waa kɛ wa he wo blɔ gbali a wali ní tsumi ɔ mi. E kɛ we nɛ wa ba le nyɛmimɛ ɔmɛ, blɔ gbali ɔmɛ, kɛ wa zugba kpɔ ɔ saminya.” Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Roger nɛ e hia kɛ ya je he ko nɛ e kɛ he nɛ e je ɔ mi kɛ pe si tomi 1,000 ɔ de ke: “Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ konɛ o hɛ nɛ muɔ si ngɛ asafo e he nɛ o ya je mi ɔ mi ji kaa o kɛ o he maa wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi vii. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ o ha nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a le kaa o suɔ nɛ o ye bua ngɛ blɔ fɛɛ blɔ nɔ. Eko ɔ, o ma nyɛ maa ye bua kɛ dla Matsɛ Yemi Asa a nɔ, o ma nyɛ ma tsu nɔ ko ní tsumi ha lɛ ke ji e bɛ asafo mi kpe, aloo o ma nyɛ maa ngɔ o lɔle kɛ wo nɔ ko kɛ ya asafo mi kpe. Ke nyɛmimɛ ɔmɛ na nɔ he ko nɛ e kɛ e he sãa afɔle ɔ, a bua jɔɔ e he.”

“Nyɛ bli nyɛ tsui mi gbajaa.”​2 Kor. 6:13.

Mo bli o suɔmi ɔ mi konɛ o kɛ nyɛmimɛ tsuo nɛ pee huɛ. Benɛ nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Melissa kɛ e weku ɔ hia kɛ ya je asafo ehe ko mi ɔ, a ngɔ a juɛmi kɛ ma huɛmɛ ehehi nɛ a maa pee ɔ nɔ. E de ke: “Waa kɛ nyɛmimɛ bɔɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ loko a jeɔ kpe ɔ sisi, nɛ ke wa kpa hu ɔ, waa kɛ mɛ bɔɔ. Enɛ ɔ haa nɛ wa náa be kɛ sɛɛɔ ní wawɛɛ pe nɛ wa ma nga mɛ kɛkɛ.” Enɛ ɔ ye bua weku mi bimɛ ɔmɛ nɛ a le nihi fuu a biɛ mlamlaamla. Jehanɛ hu ɔ, a bli a nyɛmi peemi ɔ mi kɛ gu ni kpahi nɛ a pee mɛ kpakpa a nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ a nyɛmimɛ a kpɛti ɔ mi ba wa. Nyɛmiyo ɔ de ke: “Wa ngɔ a tɛlifoo nɔma, nɛ wa ha mɛ wɔ hu wa nɔ́. Enɛ ɔ he ɔ, a nyɛɔ nɛ a fiaa wɔ, nɛ a kɛ wɔ peeɔ kake kɛ tsuɔ Mawu jami mi ní tsumihi kɛ ní kpahi.”

Ke ni hehi nɛ o kɛ mɛ ma ya kpe ɔ haa nɛ o peeɔ yeyeeye ɔ, o ma nyɛ maa je sisi bɔɔbɔɔbɔɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa muɔ hɛlii ngɛ o nya he ke e pee we mo kaa o muɔ po. Ke o muɔ hɛlii ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nihi maa su o he. Baiblo ɔ de ke: “Hɛ mi muɔ jɛɛ haa nɔ bua jɔɔ.” (Abɛ 15:30) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rachel nɛ e hia kɛ je he nɛ e wa ngɛ kɛ ya je he ko tsitsaa a de ke: “I ji nɔ ko nɛ gboɔ zo, nɛ i nyɛ we nihi a he sumi. Be komɛ ɔ, ja i mia ye hɛ mi wawɛɛ loko i kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ asafo ehe nɛ i ya je mi ɔ mi ɔ ma nyɛ maa sɛɛ ní. I hyɛɛ kaa ma na nɔ ko nɛ hii si nɛ e kɛ nɔ ko sɛɛ we ni lolo lo. Eko ɔ, jamɛ a nɔ ɔ hu gboɔ zo kaa imi nɔuu.” Mɛni he je nɛ o kɛ pee we oti nɛ ngɛ o hɛ mi kaa loko a maa je kpe fɛɛ kpe sisi aloo ke a kpa a, o kɛ nɔ ko maa sɛɛ ní ɔ?

Se eko ɔ, kekleekle be nɛ o kɛ ni komɛ maa kpe ɔ, a ma nya o he wawɛɛ, nɛ o bua maa jɔ. Se ke be ngɛ mi puee ɔ, eko ɔ, a be mo nae kaa “nubwɔ” hu. Ke e ba lɛ jã a, eko ɔ, e he maa hia nɛ o bɔ o he mɔde loko o ma nyɛ maa ya nɔ maa pee huɛmɛ ehehi.

Ke a hiaa tsohi ɔ, a naa nɔ́ bɔɔ, se ke a ya ma ngɛ he kpa a, a jeɔ sisi poku ehehi

MOO TO O TSUI SI KƐ YA SI BENƐ O HƐ MAA MUƆ SI

Ke a hiaa tsohi nɛ a ya ma ngɛ he ko ɔ, tso ɔ ekomɛ jeɔ sisi poku mlamlaamla, se ekomɛ hu ngɛ nɛ e heɔ be loko a jeɔ sisi poku. Jã kɛ̃ nɛ tsa pi wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ ke e ya je asafo ehe ko mi ɔ, e hɛ maa muɔ si amlɔ nɔuu. Ke be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ nɛ o ba je o we asafo ehe ɔ mi, se loloolo ɔ, e biɔ nɛ o pee tsakemihi ɔ, lɛɛ Baiblo sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ maa ye bua mo:

“Nyɛ ko ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃ ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he, ejakaa ke pɔ tɔɛ wa he ɔ, wa ma kpa ní ngɛ be nɛ sa mi.”​Gal. 6:9.

Moo to o tsui si nɛ o ha o he be fuu konɛ o kɛ pee tsakemi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛli fuu nɛ a ya Gilead sukuu ɔ hiɔ hehi nɛ a ha mɛ kaa a ya sɔmɔ ngɛ ɔ jehahi fuu loko a kpaleɔ kɛ ya slaa hehi nɛ a je ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ pee huɛ wawɛɛ, nɛ a nyɛ nɛ a kase bɔ nɛ ni ɔmɛ peeɔ a ní ha a.

Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alejandro nɛ e hi asafo slɔɔtohi a mi ɔ tsɔɔ kaa e ma he be saii loko nɔ ko hɛ maa muɔ si. E de ke: “Benɛ wa maa je asafo nɛ wa ngɛ mi ɔ mi kɛ ba je hiɛ ɔ, ye yo ɔ de ke, ‘Huɛmɛ nɛ i ngɛ ɔ tsuo ngɛ he nɛ wa je ɔ!’” Nyɛminyumu ɔ kai e yo ɔ kaa e tu jamɛ a munyu ɔ nɔuu jeha enyɔ nɛ be ɔ benɛ a je asafo ko mi kɛ yaa asafo nɛ a je mi piɔ ɔ mi ɔ. Se ngɛ jamɛ a jeha enyɔ ɔ mi ɔ, e nya nihi a he, nɛ nihi nɛ e li mɛ po ba pee e huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti.

“Ko bi ke, ‘Mɛni he je blema ngɔɔ pe mwɔnɛmwɔnɛ ɔ?’ Tsa pi nile gbi ji lɔ ɔ.”​Fiɛlɔ 7:10.

Koo ngɔ asafo ehe nɛ o ngɛ mi ɔ kɛ to asafo momo nɛ o je mi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ehe ɔ mi ɔ kɛ nɔ bɔɔ faa pe he nɛ o je ɔ, aloo a nyɛ we nɛ a suɔ nɔ he kaa he nɛ o je ɔ. Moo ngɔ o juɛmi kɛ ma su kpakpahi nɛ a ngɛ ɔ nɔ kaa bɔ nɛ o suɔ nɛ mɛ hu a ngɔ a juɛmi kɛ ma o su kpakpa amɛ a nɔ ɔ. Behi fuu ɔ, ke nihi ya je he kpa a, e peeɔ mɛ nyakpɛ kaa mɛ nitsɛmɛ a biɔ a he ke, ‘Anɛ i suɔ “nyɛmimɛ a kuu ɔ tsuo” niinɛ lo?’​—1 Pet. 2:17.

“Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ a ma ha nyɛ.”​Luka 11:9.

Yaa nɔ nɛ o sɔle kɛ bi yemi kɛ buami. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke David ɔ de ke: “Koo bɔ mɔde kaa mo nɔ kake pɛ o maa gblee si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi. Níhi fuu ngɛ nɛ ja Yehowa ye bua wɔ loko wa ma nyɛ maa pee. Moo sɔle ngɛ he!” Rachel nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ hu kplɛɛ nɔ jã. E de ke: “Ke i kɛ ye huno ɔ yɔse kaa wa tsɔ wa he kɛ je asafo ɔ he ɔ, wa sɔleɔ ngɛ he, nɛ wa biɔ Yehowa ke, ‘Wa kpa mo pɛɛ, mo ha nɛ waa le ke ji wa ngɛ nɔ́ ko pee nɛ haa nɛ e he waa ha ni kpahi kaa a maa hɛ mɛ kɛ su wa he.’ Lɔ ɔ se ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ maa bɔ wawɛɛ.”

Fɔli, ke e he waa ha nyɛ bimɛ ɔmɛ kaa a kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ maa bɔ ɔ, nyɛ he be nɛ nyɛɛ kɛ mɛ nɛ sɔle ngɛ he. Nyɛɛ to blɔ nya kpakpa konɛ a kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ bɔ konɛ lɔ ɔ nɛ e ye bua mɛ nɛ a ná huɛmɛ ehehi.

MOO YE BUA NI HEHI KONƐ A HƐ NƐ MUƆ SI

Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni hehi nɛ a ba je o we asafo ɔ mi ɔ? Moo bɔ mɔde nɛ o pee o he huɛ kpakpa kɛ ha mɛ amlɔ nɔuu. Bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o pee jã a, moo susu níhi nɛ o maa suɔ kaa nihi nɛ a pee ha mo ke o ya je he ko ɔ he, nɛ o pee jã nɔuu. (Mat. 7:12) Anɛ ni he ɔmɛ ma nyɛ ma ba piɛɛ o weku ɔ he kɛ pee nyɛ weku Mawu jami ɔ aloo kɛ hyɛ JW Brɔɔdkastin ɔ lo? Anɛ o ma nyɛ ma tsɛ mɛ konɛ o kɛ mɛ nɛ ya fiɛɛmi lo? Ke o hoo ní ha mɛ kɛ pee mɛ nibwɔ ɔ, a hɛ be nɔ jee gblee. Mɛni hu o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni he ɔmɛ?

Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Carlos ɔ de ke, “Benɛ wa ba je asafo ehe ɔ mi ɔ, nyɛmiyo ko tsɔɔ wɔ tsuapohi nɛ níhi a he jua wɛ ngɛ mi. Enɛ ɔ ye bua wɔ wawɛɛ.” Eko ɔ, e ma bi nɛ a ye bua nihi nɛ a je hehi nɛ e slo bɔ nɛ kɔɔhiɔ mi si fɔfɔɛ ɔ ngɛ ha a konɛ a le bɔ nɛ a ma dla a he ha ngɛ he nɛ a ba je ɔ, latsa be jio, fiɛ be jio, hiɔmi nɛmi be jio. Jehanɛ hu ɔ, ke o sɛɛ mɛ nyɛ paka a mi yi nɔ sane komɛ, aloo o tsɔɔ mɛ jami nɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ suɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ wawɛɛ ngɛ fiɛɛmi mi.

KE O BƆ MƆDE NƐ O PEE TSAKEMI Ɔ, O MA NÁ HE SE

Allen nɛ wa wo e ta ngɛ munyu nɛ ɔ sisije ɔ ya je e we asafo ehe ɔ mi maa pee jeha kake ji nɛ ɔ. E de ke: “Sisije ɔ, e he ba hia nɛ ma mia ye hɛ mi wawɛɛ konɛ ma nyɛ ma le nyɛmimɛ ɔmɛ. Se amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ kaa ye weku, nɛ ye bua jɔɔ.” Allen yɔse kaa asafo ehe nɛ e ba je mi ɔ ha we nɛ e huɛ ko nɛ je e dɛ. Mohu ɔ, e ba ná huɛmɛ ehehi nɛ eko ɔ, a maa pee e huɛmɛ daa.

^ kk. 2 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.