Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Pee Kã, Nɛ O Tsu Ní”

“Pee Kã, Nɛ O Tsu Ní”

‘Wlua mo, nɛ o pee kã, nɛ o tsu ní ɔ. Koo ye gbeye, nɛ o tsui ko po; ejakaa Yehowa kɛ mo ngɛ.’​—1 KRON. 28:20.

LAHI: 38, 34

1, 2. (a) Mɛni ní tsumi ngua nɛ a kɛ wo Salomo dɛ? (b) Mɛni he je nɛ David ye Salomo he kɔmɔ ɔ?

A KƐ ní tsumi ngua ko wo Salomo dɛ. Yehowa fã lɛ kaa e hyɛ nɛ a ma Yerusalem sɔlemi we ɔ. Sɔlemi we ɔ maa ‘kle agbo, nɛ e ma he biɛ ngɛ je ɔ mi tsuo.’ Nɔ́ nɛ pe kulaa a, sɔlemi we ɔ maa pee ‘Yehowa Mawu we.’ Yehowa hla Salomo kaa e hyɛ ní tsumi ɔ nɔ.​—1 Kron. 22:1, 5, 9-11.

2 Matsɛ David ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu maa ye bua Salomo, ‘jokuɛyo, nɛ e hɛ mi fa we lolo’ ɔ. Anɛ e kɛ kã maa pɛtɛ ní tsumi nɛ ɔ he lo? Anɛ jokuɛ nɛ e ji, kɛ níhi a si kpami nɛ e be ɔ maa tsi e nya lo? Ke Salomo ma nyɛ maa ma tsu ɔ, ja e pee kã, nɛ e tsu ní.

3. Mɛni Salomo kase kɛ je kã nɛ e tsɛ David pee ɔ mi?

3 Eko ɔ, Salomo kase kã nɛ e tsɛ David ngɛ ɔ. Ngɛ David jokuɛwi a si ɔ, e kɛ lohwe awi yeli nɛ a ba nuɔ e papaa tohi ɔ nɔ kunɔ. (1 Sam. 17:34, 35) Benɛ David kɛ nyumu kãtsɛ nɛ ji Goliat kpe ngɛ ta nya a, e pee kã wawɛɛ nitsɛ. Niinɛ, ngɛ Mawu yemi kɛ buami nya a, David ngɔ amlami tɛ kɛ gbe Goliat.​—1 Sam. 17:45, 49, 50.

4. Mɛni he je nɛ e sa nɛ Salomo nɛ e pee kã a?

4 E da blɔ wawɛɛ kaa pee se ɔ, David ji nɔ nɛ wo Salomo he wami kaa e pee kã nɛ e ma sɔlemi we ɔ! (Kane 1 Kronika 28:20.) Kaa Salomo pee we kã a, jinɛ e ko ye gbeye, nɛ e ko tɛ ní tsumi ɔ he po. Nɛ ke e ba lɛ jã a, lɛɛ afani nɛ e nyɛ we ní ɔ tsumi mohu.

5. Mɛni he je nɛ e biɔ nɛ waa pee kã a?

5 E biɔ nɛ wa ha nɛ Yehowa nɛ ye bua wɔ nɛ wa ná kã, konɛ wa nyɛ nɛ waa gbe wa ní tsumi ɔ nya kaa bɔ nɛ Salomo pee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu kã nɛ ni komɛ nɛ a hi si blema a pee ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa maa pee kã ha konɛ wa nyɛ nɛ waa gbe wa ní tsumihi a nya a he.

NI KOMƐ NƐ A PEE KÃ

6. Mɛni nɛ o bua jɔ he ngɛ kã nɛ Yosef pee ɔ he?

6 Mo susu kã nɛ Yosef pee benɛ Potifar yo ɔ ngɛ hlae nɛ e kɛ lɛ nɛ bɔ ajuama a he nɛ o hyɛ. Eko ɔ, e le kaa ke e kplɛɛ we ɔ, e wami ma nyɛ ma ya je oslaa mi. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, e pee kã, nɛ e kua kaa e kɛ lɛ ma ná bɔmi.​—1 Mose 39:10, 12.

7. Moo tsɔɔ bɔ nɛ Rahab pee kã ha. (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

7 Rahab hu pee kã. Benɛ slaali nɛ a je Israel ɔ ba e we ɔ mi ngɛ Yeriko ɔ, eko ɔ, gbeye yemi ko nyɛ ha nɛ e ko fie mɛ. Se e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, e pee kã, nɛ e ngɔ nyumu enyɔ ɔmɛ kɛ laa. Pee se ɔ, e ye bua mɛ nɛ a je ma a mi slɔkee. (Yosh. 2:4, 5, 9, 12-16) Rahab le kaa Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ e he ye kaa Yehowa ma nyɛ maa ngɔ zugba a kɛ ha Israel bi ɔmɛ. E ha we nɛ Yeriko matsɛ ɔ kɛ e tsɔli ɔmɛ, aloo ni kpahi nɛ a wo e he gbeye. Mohu ɔ, e pee kã, nɛ nyagbenyagbe ɔ, a baa e kɛ e weku ɔ yi.​—Yosh. 6:22, 23.

8. Kɛ kã nɛ Yesu pee ɔ ye bua e bɔfo ɔmɛ ha kɛɛ?

8 Yesu bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ hu pee kã wawɛɛ. A na bɔ nɛ Yesu pee kã ha a. (Mat. 8:28-32; Yoh. 2:13-17; 18:3-5) Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ye bua mɛ nɛ a ná kã. Benɛ Saduki bi ɔmɛ te si kɛ wo mɛ kaa a ko fiɛɛ ngɛ Yesu biɛ mi hu ɔ, a kpa we.​—Níts. 5:17, 18, 27-29.

9. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ 2 Timoteo 1:7 ɔ yeɔ bua wɔ konɛ waa na nɔ nɛ woɔ nɔ kã?

9 Yosef, Rahab, kɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ tsuo fia a pɛɛ si kaa a maa pee nɔ́ nɛ da. Kã nɛ a pee ɔ tsɔɔ we kaa a he a he ye tsɔ. Yehowa nɛ a kɛ a hɛ fɔ e nɔ ɔ, lɛ wo mɛ kã. Wɔ hu waa kɛ si fɔfɔɛ komɛ kpeɔ nɛ biɔ kã peemi. E sa nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ mohu pe nɛ waa kɛ wa hɛ maa fɔ wɔ nitsɛmɛ wa nɔ. (Kane 2 Timoteo 1:7.) Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ wa maa pee kã ngɛ wa wekuhi kɛ asafo ɔ mi ha a he nɛ waa hyɛ.

SI FƆFƆƐHI NƐ BIƆ KÃ PEEMI

10. Mɛni he je nɛ e biɔ nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a pee kã a?

10 Nihewi kɛ yihewi nɛ a ji Kristofohi ɔ kɛ si fɔfɔɛhi fuu kpeɔ nɛ e biɔ nɛ a pee kã, konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa. A ma nyɛ maa kase Salomo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Salomo kɛ kã pee juɛmi nɛ da, nɛ e nyɛ nɛ e gbe sɔlemi we ɔ mami nya. E ngɛ mi kaa fɔli ma nyɛ maa ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha nihewi kɛ yihewi, nɛ e ji fɔli a ní tsumi kaa a maa pee jã mohu lɛɛ, se e sa nɛ nihewi kɛ yihewi nitsɛmɛ hu nɛ a pee juɛmi nɛ da. (Abɛ 27:11) E biɔ kã loko nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa hla huɛmɛ kɛ hɛja jemi nɛ sa, a ba a je mi saminya, nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ. Kã peemi nɛ ɔ he hia, ejakaa a kɛ Satan, nɔ nɛ bɔɔ Mawu ahlua a nɛ ngɛ hwue.

11, 12. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Mose pee kã ngɛ? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa kase Mose?

11 Nɔ́ kake nɛ e hia wawɛɛ kaa nihewi kɛ yihewi nɛ a pee juɛmi ngɛ he ji otihi nɛ a kɛ maa ma a hɛ mi. Ngɛ he komɛ ɔ, a nyɛɔ nihewi kɛ yihewi a nɔ kaa a ya sukuu kɛ ya tsitsaa konɛ a ná ní tsumi nɛ hiɔwo ɔ kle. Ngɛ he komɛ hu ɔ, nihi fuu yeɔ ohia, enɛ ɔ he ɔ, nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa susu kaa e sa nɛ a tsu ní wawɛɛ nɛ a ná sika, konɛ a kɛ ye bua a wekuhi. Ke o ya je si fɔfɔɛ nɛ ɔ eko mi ɔ, moo kase Mose. Farao biyo ɔ lɛ tsɔse Mose, enɛ ɔ he ɔ, jinɛ Mose ma nyɛ maa ngɔ e juɛmi kɛ ma biɛ hemi kɛ sika nɛ e ma ná a nɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ! Eko ɔ, e weku li nɛ a ji Egipt bi, e tsɔɔli, kɛ ga woli nyɛ e nɔ. Se Mose ha we nɛ a sisi lɛ, mohu ɔ, e pee kã, nɛ e hla kaa e ma sɔmɔ Yehowa. Benɛ e si Egipt he lo nya ní ɔmɛ se ɔ, e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. (Heb. 11:24-26) Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa jɔɔ Mose, nɛ hwɔɔ se hu ɔ, e maa jɔɔ lɛ wawɛɛ po pe jã.

12 Jã kɛ̃ nɛ ke nihewi kɛ yihewi pee kã nɛ a ngɔ otihi kɛ ma a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi, nɛ a ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ, Yehowa maa jɔɔ mɛ. Yehowa maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ a wekuhi. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Timoteo nɛ e ji niheyo ɔ ngɔ otihi kɛ ma e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi, nɛ mo hu o ma nyɛ maa pee jã. *​—Kane Filipi Bi 2:19-22.

Anɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa pee kã ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi lo? (Hyɛ kuku 13-17)

13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ kã nɛ nyɛmiyo ko pee ɔ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e su otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ a he?

13 E he ba hia nɛ nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Alabama, ngɛ U.S.A. ɔ nɛ e pee kã, nɛ e ngɔ mumi mi otihi kɛ ma e hɛ mi. E de ke: “Benɛ i ngɛ wae ɔ, i gboɔ zo wawɛɛ. Matsɛ Yemi Asa a nɔ po e he waa ha mi kaa i kɛ nihi maa sɛɛ ní, hluu nɛ ma ya si nihi nɛ i li mɛ ɔ a sinya.” Se e fɔli ɔmɛ kɛ ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi ɔ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e su oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi kaa e maa pee daa blɔ gbalɔ ɔ he. E de ke: “Satan je ɔ haa nɛ nihi susuɔ kaa sukuu nɛ nɔ ko maa ya kɛ ya tsitsaa, biɛ hemi, sika, kɛ he lo nya níhi fuu a nya buami ɔ ji otihi nɛ e sa kaa a kɛ ma a hɛ mi. Behi fuu ɔ, nihi nyɛ we nɛ a suɔ oti nɛ ɔmɛ a he, nɛ lɔ ɔ haa nɛ a peeɔ yeyeeye, nɛ a yeɔ tsui. Se Yehowa sɔmɔmi haa nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ, nɛ ye tsui nɔɔ ye mi.”

14. Mɛni si fɔfɔɛ komɛ lɛ ma bi nɛ fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a pee kã?

14 E biɔ nɛ fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ hu nɛ a pee kã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, behi fuu ɔ, o nitsumitsɛ ko ma nyɛ ma ha nɛ o ngɔ be nɛ nyɛɛ kɛ peeɔ nyɛ weku Mawu jami, o kɛ yaa fiɛɛmi aloo asafo mi kpehi ɔ kɛ tsu ní ha lɛ. E biɔ kã loko o ma nyɛ ma de ke o be jã pee, konɛ o kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha o bimɛ. Aloo eko ɔ, o ha we o bimɛ ɔmɛ he blɔ kaa a pee ní komɛ, se fɔli komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ngmɛɔ a bimɛ ɔmɛ blɔ nɛ a peeɔ jamɛ a ní ɔmɛ. Eko ɔ, fɔli nɛ ɔmɛ ma bi mo nɔ́ he je nɛ o ha we nɛ o bimɛ ɔmɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ. Anɛ o maa pee kã, nɛ o je bumi mi kɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ o ma o juɛmi nya si jã a lo?

15. La 37:25 kɛ Hebri Bi 13:5 ɔ ma nyɛ maa ye bua fɔli ha kɛɛ?

15 Ke wa ye bua wa bimɛ nɛ a ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma a hɛ mi nɛ a su he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ kã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, e he maa wa ha fɔli komɛ kaa a maa wo a bimɛ he wami nɛ a tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ, a ya sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ, aloo Betel, aloo a ngɔ a he kɛ ha kɛ ma teokrase tsuhi. Eko ɔ, fɔli ɔmɛ yeɔ gbeye kaa ke ji a bwɔ ɔ, a bimɛ ɔmɛ be nyɛe maa hyɛ mɛ. Se kɛ̃ ɔ, fɔli nɛ a le ní ɔ, peeɔ kã, nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ. (Kane La 37:25; Hebri Bi 13:5.) Fɔli nɛ a ngɛ kã, nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, yeɔ bua a bimɛ konɛ a bimɛ ɔmɛ hu nɛ a pee kã, nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ.​—1 Sam. 1:27, 28; 2 Tim. 3:14, 15.

16. Mɛni fɔli komɛ pee kɛ ye bua a bimɛ nɛ a su Mawu jami mi otihi a he, nɛ mɛni je mi kɛ ba?

16 Fɔli komɛ nɛ a ngɛ United States ɔ ye bua a bimɛ nɛ a ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma a hɛ mi. Bitsɛ ɔ de ke: “Loko wa bimɛ ɔmɛ ma bɔni nyɛɛmi, nɛ a tu munyu po ɔ, waa kɛ mɛ sɛɛɔ blɔ gbami ní tsumi ɔ kɛ asafo ɔ nɛ wa ma sɔmɔ ɔ he ní, konɛ a le bua jɔmi nɛ ngɛ mi. Amlɔ nɛ ɔ, ní nɛ ɔmɛ ji oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi. Akɛnɛ wa bimɛ ɔmɛ ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma a hɛ mi, nɛ a ngɛ he sue he je ɔ, a nyɛɔ nɛ a daa nɔ nyɛmi nɛ a kɛ kpeɔ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ a nya, nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ.” Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ bimɛ enyɔ ɔ ngma ke: “Fɔli fuu puɛɔ sika kɛ he lo nya ní babauu konɛ a bimɛ nɛ a nyɛ nɛ a su oti komɛ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji bɔɔlu fiami, la fiami, aloo sukuu yami. Ke jã a, lɛɛ nile ngɛ mi kaa fɔli maa ngɔ a he wami kɛ he lo nya níhi kɛ sã afɔle ngɛ a bimɛ ɔmɛ a he, konɛ a bimɛ ɔmɛ nɛ a nyɛ nɛ a ngɔ otihi nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ kɛ ma a hɛ mi. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa bimɛ ɔmɛ ngɛ oti nɛ ɔmɛ a he sue, se pi lɔ ɔ pɛ, wa bua jɔ hu kaa wa ngɛ mɛ ye buae konɛ a pee jã.” O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu maa jɔɔ fɔli nɛ a yeɔ bua a bimɛ konɛ a ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma a hɛ mi nɛ a su he ɔ.

MOO PEE KÃ NGƐ ASAFO Ɔ MI

17. Moo tsɔɔ ní komɛ nɛ biɔ kã peemi ngɛ asafo ɔ mi.

17 E he hia nɛ waa pee kã ngɛ asafo ɔ mi hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ sane ko he ní tsue, aloo a ngɛ nɔ ko nɛ be he wami wawɛɛ nɛ e wami ngɛ oslaa mi ye buae ɔ, e sa nɛ a pee kã. Asafo mi nikɔtɔma komɛ ya slaa tsu womi hehi, nɛ a ya fiɛɛɔ haa nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ. Nɛ nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ hu nɛɛ? Amlɔ nɛ ɔ, he blɔhi fuu ngɛ ha mɛ kaa a ma tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ, a ma ya sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ, a maa ye bua kɛ ma asafo ɔ tsuhi ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ, aloo a maa ya Sukuu Kɛ Ha Matsɛ Yemi Sane Kpakpa Fiɛɛli ɔ eko. A haa nɛ a kpɛti ni komɛ po yaa Gilead Sukuu ɔ eko.

18. Mɛni yi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ kã?

18 Yi nikɔtɔmahi ji jɔɔmi kɛ ha asafo ɔ. Wa suɔ mɛ wawɛɛ! Eko ɔ, a kpɛti ni komɛ nyɛ we nɛ a pee fuu ngɛ Mawu jami mi kaa bɔ nɛ a peeɔ sa a, se a ma nyɛ maa ya nɔ maa pee kã, nɛ a tsu ní. (Kane Tito 2:3-5.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a de yo nɔkɔtɔma ko kaa e ye bua yiheyo ko konɛ e kɛ humi peemi nɛ dla e he ɔ, e ma bi nɛ e ná kã. E be nyɛmiyo ɔ hɛ mi kãe ngɛ e tade womi he, mohu ɔ, e maa wo yiheyo ɔ he wami konɛ e susu bɔ nɛ e he dlami saa ni kpahi a he ha a he. (1 Tim. 2:9, 10) Ke yi nikɔtɔmahi jeɔ suɔmi mi kɛ peeɔ jã a, lɔ ɔ maa wo yiblii kpakpa.

19. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ ma nyɛ maa pee kã ngɛ? (b) Kɛ Filipi Bi 2:13 kɛ 4:13 ɔ maa ye bua nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a pee kã ha kɛɛ?

19 E sa nɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ hu nɛ a pee kã, nɛ a tsu ní. Asafo ɔ náa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ kã nɛ a suɔ kaa a pɛtɛ blɔ nya ní tsumihi a he ɔ a he se wawɛɛ. (1 Tim. 3:1) Se eko ɔ, e he maa wa ha ní komɛ kaa a maa pɛtɛ ní tsumihi a he. Eko ɔ, nyɛminyumu ko tɔ̃ be ko nɛ be ɔ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e susuɔ kaa e sɛ kaa e ma sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ aloo nɔkɔtɔma. Eko ɔ, nyɛminyumu kpa ko hu ma susu kaa e be nyɛe ma tsu ní tsumi ko. Ke e peeɔ mo jã a, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná kã. (Kane Filipi Bi 2:13; 4:13.) Mo kai kaa be ko ɔ, Mose hu susu kaa e be nyɛe ma tsu ní tsumi ko nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. (2 Mose 3:11) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ye bua Mose, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e ba ná kã, nɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ hu ma nyɛ ma ná kã ke ji a jeɔ a tsui mi kɛ sɔleɔ kɛ biɔ Mawu yemi kɛ buami, nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ daa ligbi ɔ. Ke a susu Baiblo mi sane komɛ nɛ kɔɔ kã peemi he ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mɛ. A ma nyɛ maa je he si bami mi kɛ bi asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a tsɔse mɛ, nɛ a pee klaalo kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e he maa hia kaa a pee kɛ ye bua asafo ɔ, a maa pee. Wa ngɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ tsuo he wami woe konɛ a pee kã, nɛ a tsu ní wawɛɛ kɛ ye bua asafo ɔ!

‘YEHOWA KƐ MO NGƐ’

20, 21. (a) Mɛni nɔ mi mami nɛ David ha nɛ Salomo ná? (b) Mɛni nɔ mi mami wɔ hu wa ma nyɛ ma ná?

20 Matsɛ David kai Salomo kaa Yehowa maa piɛɛ e he kɛ yaa si e maa gbe sɔlemi we ɔ mami nya. (1 Kron. 28:20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Salomo pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ e tsɛ David de lɛ ɔ he, nɛ e ha we nɛ niheyo nɛ e ji, kɛ níhi a si kpami nɛ e be ɔ nɛ wo e kɔni mi nyu. E pee kã wawɛɛ, nɛ e tsu ní ɔ, nɛ ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, e nyɛ nɛ e kɛ jeha kpaago kɛ fã ma sɔlemi we agbo ɔ.

21 Kaa bɔ nɛ Yehowa ye bua Salomo ɔ, wɔ hu e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná kã nɛ ke a kɛ ní tsumi wo wa dɛ ngɛ asafo ɔ mi jio, wa wekuhi a mi jio, wa nyɛ nɛ wa tsu. (Yes. 41:10, 13) Ke wa pee kã ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e maa jɔɔ wɔ mwɔnɛ ɔ kɛ hwɔɔ se tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, “moo pee kã, nɛ o tsu ní.”

^ kk. 12 O maa na bɔ nɛ o ma plɛ kɛ ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma o hɛ mi ngɛ Munyu nɛ ji “Use Spiritual Goals to Glorify Your Creator,” nɛ je kpo ngɛ July 15, 2004 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.