Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Si Womihi Nɛ A Maa Ba Mi

Si Womihi Nɛ A Maa Ba Mi

Kaa bɔ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ, a ngɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ fiɛɛe ngɛ zugba a nɔ tsuo. (Mateo 24:14) Daniɛl womi ɔ tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi nɛ ɔ ji Mawu nɔ yemi. Daniɛl womi ɔ yi 2 ɔ gba kɛ kɔ nɔ yemihi aloo matsɛ yemihi komɛ nɛ a ngɛ nɔ yee kɛ je blema Babilon kɛ ba si wa be nɛ ɔ mi ɔ he. Daniɛl womi ɔ yi 2 kuku 44 ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba matsɛ yemi nɛ ɔmɛ a nɔ. E de ke:

“Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.”

Gbami nɛ ɔ, kɛ Baiblo gbami kpahi tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba da adesa nɔ yemihi a nane mi. E ma ha nɛ tue mi jɔmi maa ba zugba a nɔ, nɛ e maa hi si kɛ ya neneene. Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ wa nɔ yee ɔ, kɛ si himi ɔ maa pee ha kɛɛ? Mawu si womihi nɛ e be kɛe nɛ a maa ba mi ɔ ekomɛ ji nɛ ɔ nɛ.

  • NƆ KO BE TA HWUE HU

    La 46:9: ‘[Mawu] ma ha ta se maa po ngɛ je ɔ mi tsuo; e maa ku kɛ̃ɛ̃hi, kɛ akplɔhi a mi, nɛ e kɛ la maa sã ta zugba lɛhi!’

    Ngɔɔ lɛ kaa amlɔ nɛ ɔ, a kɛ sika, nile kɛ ní kpahi tsuo nɛ a kɛ peeɔ ta hwumi níhi ɔ ngɛ níhi nɛ maa ye bua adesahi nɛ e be a hɛ mi kpatae ɔ pee jehanɛ ɔ, kɛ si himi ɔ maa pee ha kɛɛ? Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ gbami nɛ ɔ maa ba mi.

  • NƆ KO BE HIƆ NUE HU

    Yesaya 33:24: “Nihi nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, a ti nɔ kɔ nɔ ko be dee hu ke, ‘I be he wa mi.’”

    Moo po je ko nɛ tsui hiɔ, kansa, asla, aloo hiɔ kpa ko be mi he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ. Hiɔ tsami hehi kɛ tsopahi a he be hiae hu. Nihi nɛ a maa hi zugba a nɔ hwɔɔ se ɔ ma ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa.

  • HWƆ BE NƆ KO YEE HU

    La 72:16: ‘Zugba a maa ba ní saminya, nɛ a ma ná blɛfo babauu ngɛ yo ɔmɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a nɔ.’

    Zugba a maa ba ní babauu bɔ nɛ maa su nɔ fɛɛ nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ ma ná niye ní faa. Hwɔ, kɛ niye ní nɛ he wami be mi be si hie hu.

  • NƆ́ NAMI, AYWILƐHO YEMI, KƐ GBENƆ BE SI HIE HU

    Kpo Jemi 21:4: “[Mawu] ma tsu vo nyu fɛɛ vo nyu ngɛ a hɛ mi, nɛ gbenɔ be si hie hu, jã kɛ̃ nɛ kɔmɔ yemi aloo ya fomi aloo nɔ́ yeyee ko hu be si hie hu. Blema ní ɔmɛ be kɛ ho.”

    Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa maa ye mluku, nɛ wa maa hi si ngɛ paradeiso zugba a nɔ kɛ ya neneene! Enɛ ɔ ji si nɛ wa Bɔlɔ nɛ e suɔ wɔ, nɛ ji Yehowa Mawu wo wɔ.

E “MAA BA MI KOKOOKO”

Anɛ e peeɔ mo kaa si womi nɛ ɔmɛ be nyɛe maa ba mi pɛpɛɛpɛ lo? Nihi fuu a bua jɔ si nɛ Baiblo ɔ wo kɛ kɔ si himi kpakpa he kɛ bɔ nɛ e kale lɛ ha a he. Se ní komɛ ha nɛ e he wa ha nihi fuu kaa a maa kplɛ nɔ. Ke a ke adesahi maa hi si kɛ ya neneene ɔ, e peeɔ nihi fuu kaa nyazia. Enɛ ɔ be nyakpɛ, ejakaa adesa ko be nɛ e le bɔ nɛ jamɛ a si himi ɔ ngɛ ha nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ.

Yayami kɛ gbenɔ ngɔ adesahi nyɔguɛ jehahi babauu. Wa ngɛ dengme gboe, wa ngɛ nɔ́ nae, nɛ waa kɛ nyagba slɔɔtohi ngɛ kpee ngɛ si himi mi nɛ enɛ ɔ ha nihi fuu ba kplɛ nɔ kaa ja nɛ a to si himi he blɔ nya kɛ ha adesahi. Se pi jã kulaa ji yi mi tomi nɛ wa bɔlɔ nɛ ji Yehowa Mawu kɛ bɔ adesahi.

Bɔ nɛ pee nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi ɔ, Mawu nitsɛ de kɛ kɔ e si womi ɔmɛ a he ke: “Munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ ye nya a, nɔ́ nɛ i ke e pee ɔ, ja e pee loko e maa kpale kɛ ba. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.”​—Yesaya 55:11.

Baiblo ɔ kale Yehowa kaa e ji Mawu nɛ “e be nyɛe maa ye lakpa.” (Tito 1:2) Akɛnɛ Mawu wo si kaa e kɛ ní kpakpa nɛ ɔmɛ maa ba hwɔɔ se he je ɔ, nile ngɛ mi kaa wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he: Anɛ adesahi ma nyɛ maa hi si ngɛ Paradeiso nɛ Mawu wo he si ngɛ zugba a nɔ ɔ mi kɛ ya neneene lo? Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa ná Mawu si womi ɔ he se? O maa na nɔ́ ko nɛ maa ye bua mo konɛ o ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ womi nɛ ɔ ba fa nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi.