Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

A Bɔ Wɔ Kaa Waa Hi Si Kɛ Ya Neneene

A Bɔ Wɔ Kaa Waa Hi Si Kɛ Ya Neneene

WA KPƐTI mɛnɔ nɛ e sume nɛ e se nɛ kɛ nɛ e ná bua jɔmi ngɛ si himi mi? Mo susu bɔ nɛ wa bua maa jɔ ha ke wa ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa nɛ wa gbo we hulɔ ɔ he nɛ o hyɛ! Wa ma ná be babauu kɛ ha wa suɔli, wa maa hia blɔ kɛ ya je ɔ he slɔɔtohi, wa maa le ga ní tsumi ehehi, nɛ wa juɛmi mi maa kuɔ, nɛ wa maa kase níhi nɛ wa bua jɔ a he ɔ a he ní saminya bɔ nɛ wa suɔ.

Anɛ tɔmi ngɛ he kaa wa ma susu si himi kaa jã a he lo? Dɛbi kulaa! Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Mawu ngɔ he numi nɛ ɔ kɛ wo wa mi. (Fiɛlɔ 3:11) Ngmami ɔ tsɔɔ hu kaa “Mawu ji suɔmi.” (1 Yohane 4:8) Anɛ nile ngɛ mi kaa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ maa ngɔ he numi kaa waa hi si kɛ ya neneene ɔ kɛ wo wa mi nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ko ha nɛ jamɛ a he numi ɔ nɛ ba mi lo?

E ngɛ heii kaa nɔ ko nɔ ko sume nɛ e gbo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ kale gbenɔ kaa e ji “he nyɛlɔ.” (1 Korinto Bi 15:26) Ni komɛ gbo ɔ mla; ni komɛ hu gbo we mla. Se kokooko ɔ, wa ma gbo. Ngɛ nihi fuu a blɔ fa mi ɔ, a sume nɛ a susuɔ he, nɛ e woɔ a he gbeye po. Anɛ a maa ye gbenɔ nɔ kunimi ligbi ko lo? E maa ba mi jã niinɛ lo?

NÍHI NƐ HAA WƆ HƐ NƆ KAMI

Ke o ba ná le kaa pi Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a gbo ɔ, anɛ e maa pee mo nyakpɛ lo? Mose kekleekle womi ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. Yehowa Mawu je blɔ nɛ e dla zugba a nɔ konɛ adesahi nɛ a hi nɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e bɔ kekleekle nyumu nɛ ji Adam nɛ e ngɔ lɛ kɛ wo paradeiso mi ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi. Kɛkɛ nɛ “Mawu na nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e pee ɔ, nɛ a muɔ e hɛ saminya.”​—1 Mose 1:26, 31.

Mawu bɔ Adam kaa nɔ ko nɛ e ye mluku. (5 Mose 32:4) Kpa ko be Adam yo Hawa hu he, e juɛmi kɛ e nɔmlɔ tso ɔ tsuo ye mluku. Yehowa de mɛ ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ. Nyɛɛ ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, kɛ zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ.”​—1 Mose 1:28.

E ma he be loko Adam kɛ Hawa ma ha nɛ zugba a nɔ nɛ hyi kɛ a nina. Hawa ma fɔ bimɛ, nɛ e bimɛ hu ma fɔ bimɛ kɛ ya si benɛ zugba a nɔ tsuo ma hyi kaa bɔ nɛ Mawu to ɔ. (Yesaya 45:18) Kaa Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa kaa a hi si be bɔɔ pɛ nɛ a na a bimɛ kɛ a bibimɛ pɛ, se a be lee bɔ nɛ a nyagbe ma ji ha a, lɛɛ anɛ o susu kaa nile ngɛ mi kaa Yehowa de mɛ ke a fɔ nɛ a hyi zugba a nɔ lo?

Jehanɛ hu ɔ, mo susu ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo Adam dɛ kaa e hyɛ lohwe ɔmɛ a nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Mawu de Adam kaa e wo lohwe ɔmɛ biɛ. Ní tsumi nɛ ɔ hu ko he be wawɛɛ. (1 Mose 2:19) Se loko e ma nyɛ maa hyɛ a nɔ ɔ, jã e kase a he ní nɛ e le bɔ nɛ e ma plɛ kɛ hyɛ a nɔ ha. Enɛ ɔ ma he be wawɛɛ po pe lohwe ɔmɛ a biɛ womi.

Lɔ ɔ he ɔ, blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu kɛ ha kaa a fɔ nɛ a hyi zugba a nɔ nɛ a hyɛ lohwe ɔmɛ a nɔ ɔ maa nɔ mi kaa Mawu bɔ Adam kɛ Hawa kaa a hi si be gagaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Adam se kɛ ngɛ je mi wawɛɛ.

MAWU YI MI TOMI JI KAA ADESAHI NƐ A HI SI NGƐ PARADEISO MI NGƐ ZUGBA A NƆ KƐ YA NENEENE

A SE KƐ NGƐ JE MI WAWƐƐ

Adam ye jeha 930

Metusela ye jeha 969

Noa ye jeha 950

Mwɔnɛ ɔ, wa hiɔ si jeha 70-80

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa be ko nɛ be ɔ, adesahi hiɔ si be kɛkɛɛ pe mwɔnɛ ɔ. E de ke: “Adam ye jeha 930 nɛ e gbo.” Nɛ lɔ ɔ se ɔ, e wo nyumuhi kakaaka ekpa komɛ hu a tã nɛ a ye pe jeha 900! Mɛ ji Set, Enosh, Kenan, Yared, Metusela, kɛ Noa. Mɛ tsuo a hi si loko Nyu Kpekpemi ɔ ba ngɛ Noa be ɔ mi. Noa hi si jeha 600 loko Nyu Kpekpemi ɔ ba. (1 Mose 5:5-27; 7:6; 9:29) Mɛni ha nɛ a nyɛ nɛ a hi si be gagaa kikɛ nɛ ɔ?

Benɛ mluku yemi bɔ Adam kɛ Hawa a, e kɛ we nɛ́ a fɔ nyumu nɛ ɔmɛ. Eko ɔ, lɔ ɔ he je nɛ a hi si be kɛkɛɛ ɔ nɛ. Se mɛni blɔ nɔ nɛ mluku yemi haa nɛ nɔ ko hiɔ si be kɛkɛɛ? Nɛ kɛ a ma plɛ kɛ ye gbenɔ nɔ kunimi ha kɛɛ? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔmɛ ɔ, kekleekle ɔ, e sa nɛ waa le nɔ́ he je nɛ wa bwɔɔ nɛ wa gboɔ.