Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ adesahi a wami yiblii nɛ a tsake hɛ mi ɔ ji nɔ́ nɛ haa nɛ a wami se kɛɛ lo?

Adesahi Ngɛ Wami Nɛ Se Kɛ Se Blɔ Hlae

Adesahi Ngɛ Wami Nɛ Se Kɛ Se Blɔ Hlae

‘Ní tsumi kpakpataa nɛ Mawu ha nɔmlɔ ke e tsu ɔ, i na. E peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ saminyayoo ngɛ e be mi. E kɛ neneene si himi wo a tsui mi.’​Fiɛlɔ 3:10, 11.

BLEMA munyu nɛ ɔmɛ nɛ Matsɛ Salomo tu ɔ tsɔɔ bɔ nɛ adesahi nuɔ he ha ngɛ si himi mi. Eko ɔ, akɛnɛ adesahi a wami se kɛ we nɛ a be nyɛe maa tu gbenɔ nya fo he je ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa pee nɔ́ ko konɛ a se nɛ kɛ ngɛ je mi. Jeha babauu ji nɛ ɔ nɛ adesahi hla blɔhi a nɔ nɛ a maa gu konɛ a se nɛ kɛ ngɛ je mi.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Gilgamesh nɛ e ji Sumeria matsɛ ɔ he nɛ o hyɛ. A de níhi fuu kɛ kɔ e si himi he, se tsa pi lɛ tsuo ji anɔkuale. A ngma níhi nɛ Gilgamesh pee ɔ he sane kɛ fɔ si. Nɛ e he sane ko nɛ a ngma a tsɔɔ kaa e hia blɔ ko nɛ he wa konɛ e ya hla nɔ́ nɛ e maa pee nɛ e ko gbo. Se e yi manye.

Je mi si kpalɔ ko nɛ e ngɛ e ní tsumi he ngɛ jeha 500 kɛ ya si jeha 1500 ɔ mi

Ngɛ jeha 400 jeha amɛ a mi loko a fɔ Kristo ɔ, China je mi si kpali komɛ bɔ mɔde kaa a maa pee “gbenɔ nya tsopa” kɛ susumi kaa e ma ha nɛ adesahi a wami se nɛ kɛ. A futu mercury bɔɔ kɛ arsenic bɔɔ kɛ pee tsopa ko. Se a ba na kaa tsopa nɛ ɔ gbe nɔ yeli fuu ngɛ China. Ngɛ jeha 500 kɛ 1500 jeha amɛ a kpɛti ɔ, Yuropa je mi si kpali komɛ bɔ mɔde kaa a kɛ sika tsu maa pee tsopa ko. Akɛnɛ sika tsu nyɛ we puɛmi he je ɔ, a susu kaa e ma nyɛ ma ha nɛ adesahi a wami se nɛ kɛ.

Mwɔnɛ ɔ, je mi si kpali nɛ a kaseɔ níhi nɛ wami ngɛ mi kɛ adesa nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa na nɔ́ he je nɛ adesahi bwɔɔ. Je mi si kpali nɛ ɔmɛ a mɔde bɔmi ɔ tsɔɔ kaa loloolo ɔ, adesahi ngɛ hɛ nɔ kami kaa a ma nyɛ maa tsi bwɔmi kɛ gbenɔ nya. Se mɛni je a mɔde bɔmi ɔ mi kɛ ba?

MAWU ‘KƐ NENEENE SI HIMI WO A TSUI MI.’​—FIƐLƆ 3:10, 11

NƆ́ HE JE NƐ ADESAHI BWƆƆ

Je mi si kpali nɛ a kaseɔ wami yiblii ɔmɛ a he ní ɔ tsɔɔ níhi slɔɔtohi 300 kɛ se nɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ adesahi bwɔɔ nɛ a gboɔ ɔ. Lingmi nɛ ɔ, je mi si kpali nyɛɔ nɛ a haa nɛ lohwehi kɛ adesahi a wami yiblii ɔmɛ a se kɛɛ. Hɛ mi yami nɛ ɔ ha nɛ niatsɛmɛ komɛ bɔ mɔde kaa a kɛ sika ma fĩ je mi si kpali a se konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ “nɔ́ he je nɛ wa gboɔ.” Mɛni nɛ je a níhi a mi hlami ɔ mi kɛ ba?

Mɔde nɛ a bɔ kaa a ma ha nɛ wami se nɛ kɛ. Je mi si kpali komɛ tsɔɔ kaa nɔ́ ko nɛ a tsɛɛ ke telomeres nɛ ngɛ wa mi ɔ nɛ haa nɛ wa bwɔɔ. O maa na telomeres ɔ ngɛ wami yiblii nɛ a tsɛɛ ke chromosomes ɔ nya. Ke wami yiblii nɛ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha a mi ngɛ gbae ɔ, telomeres ɔ poɔ a he piɛ. Se be fɛɛ be nɛ wami yiblii nɛ ɔmɛ a mi ma gba a, telomeres ɔ nɔ gbɔɔ. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wami yiblii ɔmɛ a mi nyɛ we gbami hu, kɛkɛ ɔ, adesahi bɔni bwɔmi.

Je mi si kpalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elizabeth Blackburn nɛ e ná jlasi ngɛ jeha 2009 ɔ mi ɔ kɛ e we bi ɔmɛ na muawa komɛ nɛ a ha we nɛ telomeres ɔmɛ a nɔ gbɔɔ mla. Nɛ enɛ ɔ ha we nɛ adesahi nɛ a bwɔ mla. Se a níhi a mi hlami ɔ hu tsɔɔ kaa telomeres ɔ “nyɛ we nɛ e ha nɛ adesahi a wami ligbi ɔmɛ nɛ ya hɛ mi.”

Wami yiblii ɔmɛ a hɛ mi tsakemi ji blɔ kpa nɔ nɛ a gu konɛ a kɛ ha adesa wami se nɛ kɛ. Ke wami yiblii ɔmɛ a se kɛ tsɔ, nɛ a mi nyɛ we nɛ a gba konɛ ehe nɛ ba a, a nyɛ we nɛ a tsuɔ ní saminya. Ke e ba lɛ jã a, e haa nɛ nɔ he plɛɔ lɛ, e he mi yeɔ lɛ wawɛɛ, nɛ e náa hiɔ kpahi. Lingmi nɛ ɔ, je mi si kpali komɛ nɛ a ngɛ France ɔ je wami yiblii komɛ kɛ je ni komɛ nɛ a ye jeha 100 kɛ se a mi, nɛ a tsake hɛ mi, nɛ wami yiblii ɔmɛ bɔni ní tsumi saminya. Nilelɔ kpanaa Jean-Marc Lemaître nɛ ji a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ tsɔɔ kaa a ní tsumi ɔ ha nɛ a na kaa “wami yiblii ɔmɛ nɛ a ma tsake a hɛ mi ɔ” be hae nɛ waa bwɔ mla.

ANƐ JE MI SI KPAMI MA NYƐ MA HA NƐ WA WAMI SE NƐ KƐ LO?

Je mi si kpali fuu tsɔɔ kaa níhi fuu ngɛ nɛ nihi peeɔ konɛ a wami se nɛ kɛ, se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔmɛ be hae nɛ adesahi a se nɛ kɛ pe ligbihi nɛ adesahi yeɔ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kɛ je jeha 1900 jeha amɛ a mi kɛ ma nɛ ɔ, adesahi a wami se kɛ ɔ. Nɔ́ he je ji kaa adesahi ya hɛ mi ngɛ he tsɔmi mi, nɛ a pee tsopahi nɛ́ a kɛ tsaa hiɔ slɔɔtohi. Je mi si kpali komɛ heɔ yeɔ kaa adesahi nyɛɔ suu a wami ligbi ɔmɛ a he.

Maa pee jeha 3,500 nɛ be ɔ, Mose tsɔɔ kaa: “Wa wami be ɔ tsuo ji jeha nyingmi kpaago. Ke wa ngɛ he wami ɔ, wa naa nyingmi kpaanyɔ, se lɛ tsuo peeɔ haomi kɛ aywilɛho sɔuu. Wa wami se poɔ tlukaa; nɛ wa bee kɛ yaa kaa lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ te kɛ bee.” (La 90:10) E ngɛ mi kaa adesahi bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a wami se nɛ kɛ mohu lɛɛ, se tsakemi ko bɛ, níhi ngɛ kaa bɔ nɛ Mose de ɔ nɔuu.

Se lohwe komɛ kaa red sea urchin, loo quahog clam ɔ nyɛɔ yeɔ jeha 200 kɛ se, nɛ tso ko nɛ a tsɛɛ ke giant sequoia a hu nyɛɔ yeɔ jeha akpehi abɔ. Ke wa ngɔ adebɔ ní nɛ ɔmɛ a wami kɛ to adesahi a wami he ɔ, eko ɔ, wa ma bi ke, ‘Anɛ wa wami ligbi ɔmɛ tsuo ji jeha 70 loo 80 lo?’