Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Kɛ A Ma Plɛ Kɛ Ye Gbenɔ Nɔ Kunimi Ha Kɛɛ?

Kɛ A Ma Plɛ Kɛ Ye Gbenɔ Nɔ Kunimi Ha Kɛɛ?

E NGƐ mi kaa Mawu nɔ tue nɛ wa kekleekle fɔli nɛ ji Adam kɛ Hawa gbo ɔ ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ ba adesahi tsuo a nɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsakee we yi mi tomi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha adesahi a weku ɔ. Ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ, Mawu ti mi si abɔ kaa e yi mi tomi ɔ tsakee we.

  • “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”​La 37:29.

  • “Nyɔmtsɛ Mawu maa ye gbenɔ nɔ kunimi; e ma tsu nɔ tsuaa nɔ hɛ mi vo nyu.”​Yesaya 25:8.

  • “Gbenɔ ji nyagbe he nyɛlɔ nɛ a ma kpata e hɛ mi.”​1 Korinto Bi 15:26.

  • “Gbenɔ be si hie hu, jã kɛ̃ nɛ kɔmɔ yemi aloo ya fomi aloo nɔ́ yeyee ko hu be si hie hu.”​Kpo Jemi 21:4.

Mɛni blɔ nɔ Mawu maa gu kɛ “ye gbenɔ nɔ kunimi,” nɛ e po gbenɔ se? Kaa bɔ nɛ wa na a, Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa ‘nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a maa hi si kɛ ya neneene.’ Se e kpale tsɔɔ kaa “nɔ ko nɔ ko be nɛ peeɔ kpakpa daa nɛ ɔ, nɛ lɛɛ e pee we yayami gblegbleegble.” (Fiɛlɔ 7:20) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu be blɔ hyɛe hu kaa adesahi nɛ a su mlaahi nɛ e woɔ a he konɛ yayami peeli nɛ a hi si kɛ ya neneene lo? Nile be mi kaa e maa pee jã! E be jã pee kɔkɔɔkɔ, ejakaa “Mawu . . . be nyɛe maa ye lakpa.” (Tito 1:2) Lɛɛ mɛni Mawu maa pee konɛ yi mi tomi he je nɛ e bɔ adesahi ɔ nɛ ba mi?

“MAWU MAA YE GBENƆ NƆ KUNIMI.”​—YESAYA 25:8

A GU KPƆMI NƆ́ Ɔ NƆ KƐ YE GBENƆ NƆ KUNIMI

Yehowa Mawu to blɔ nya saminyayoo ko konɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi ngɛ gbenɔ mi​—lɔ ɔ ji kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ. Kpɔmi nɔ́ ji hiɔ nɛ a woɔ ngɛ nɔ́ ko he nɛ́ e kɛ nɔ́ ɔ jua sɔ pɛpɛɛpɛ aloo hiɔ nɛ a woɔ konɛ a ngmɛɛ nɔ ko he. Akɛnɛ adesahi tsuo ji yayami peeli nɛ a ma nyɛ ma gbo he je ɔ, Baiblo ɔ gba mi kpoo nɛ e de ke: “Niinɛ, nɔ ko nɔ ko be lɛ nitsɛ e he nyɛe ma kpɔ; nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa wo Mawu hiɔ nɛ maa su e wami nya. Nɔmlɔ adesa wami he jua wa saminya, nɛ nɔ ko nɔ ko be Mawu hiɔ nyɛe maa wo nɛ maa su nya.”​—La 49:7, 8.

Ke adesa nɛ yi mluku gbo ɔ, e woɔ lɛ nitsɛ e yayami ɔmɛ a he hiɔ; e be nyɛe ma kpɔ̃ lɛ nitsɛ e he, nɛ e be nyɛe maa wo nɔ kpa ko hu yayamihi a he hiɔ ha lɛ. (Roma Bi 6:7) Wa hia nɔ ko nɛ e ye mluku nɛ yayami ko be e he nɛ́ e ngɔ e wami kɛ sã afɔle ngɛ wa yayami ɔmɛ a he, se pi ngɛ e yayamihi a he.​—Hebri Bi 10:1-4.

Enɛ ɔ tutuutu ji blɔ nya nɛ Mawu to. E tsɔ e bi nɛ ji Yesu kɛ je hiɔwe konɛ a ba fɔ lɛ ngɛ zugba a nɔ kaa adesa nɛ ye mluku nɛ yayami be e he. (1 Petro 2:22) Yesu tsɔɔ kaa e ba konɛ “e ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ nɛ e kɛ kpɔ̃ nihi babauu.” (Maako 10:45) E ba gbo konɛ e kɛ po wa he nyɛlɔ nɛ ji gbenɔ se konɛ wa ná wami.​—Yohane 3:16.

MƐNI BE A MAA YE GBENƆ NƆ KUNIMI?

Mwɔnɛ ɔ, wa naa kaa Baiblo gbami nɛ ji “behi nɛ a mi wa nɛ a nya dami maa ye” ɔ ngɛ mi bae, nɛ enɛ ɔ maa nɔ mi kaa wa ngɛ je yaya nɛ ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi. (2 Timoteo 3:1) Nɔ́ nɛ kɛ je nɛ ɔ maa ba nyagbe ji “kojomi ligbi ɔ kɛ nimli nɛ a yi Mawu gbeye ɔmɛ a hɛ mi kpatami ɔ.” (2 Petro 3:3, 7) Se nihi nɛ a suɔ Mawu ɔ maa gblee hɛ mi kpatami nɛ ɔ mi slɔkee nɛ a kɛ “neneene wami” maa dloo mɛ.​—Mateo 25:46.

Yesu ba konɛ e ba “ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ nɛ e kɛ kpɔ̃ nihi babauu.”​—Maako 10:45

Nimli ayɔhi abɔ kpa komɛ nɛ a ma tle mɛ si ɔ hu ma ná neneene wami. Yesu pee gbogboehi a si tlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ benɛ e ya Nain ma a mi ɔ. Yalɔyo ko binyumu kake pɛ gbo nɛ ‘e he pee Yesu mɔbɔ,’ nɛ e tle lɛ si kɛ ba wami mi ekohu. (Luka 7:11-15) Jehanɛ hu ɔ, bɔfo Paulo de ke: “I ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mawu mi . . . kaa a ma tle nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo si kɛ je gbeje.” Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ tsɔɔ suɔmi nɛ mi kuɔ wawɛɛ nɛ Mawu ngɛ kɛ ha adesahi.​—Ní Tsumi 24:15.

Nihi ayɔhi abɔ ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa a maa hi si kɛ ya neneene. Baiblo ɔ de ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, mɛ nitsɛmɛ a maa na munyu nɛ ngɛ bua jɔmi, nɛ e woɔ nɔ bua hulɔ nɛ bɔfo Paulo tu jeha 2,000 nɛ be ɔ mi bami. E de ke: “Gbenɔ, jije o kunimi yemi ɔ ngɛ? Gbenɔ jije nɔ́ nɛ o kɛ tsɛ̃ɔ nɔ ɔ ngɛ?” (1 Korinto Bi 15:55) A maa ye gbenɔ nɛ ji adesahi a he nyɛlɔ ngua a nɔ kunimi!