Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Nɔ́ Nɛ Sa O Hɛ Mi ɔ, Lɔ ɔ O Pee ɔ Nɛ”

“Nɔ́ Nɛ Sa O Hɛ Mi ɔ, Lɔ ɔ O Pee ɔ Nɛ”

“Níhi nɛ o ngɔ kɛ laa ní leli ɔ, o je tsɔɔ ni guhi.”LUKA 10:21.

1. Mɛni he je nɛ “mumi klɔuklɔu ɔ ha Yesu ná bua jɔmi” ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

MOO po he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ bɔ nɛ “mumi klɔuklɔu ɔ ha Yesu ná bua jɔmi” ha a he nɛ o hyɛ. Eko ɔ, muɔ hɛlii ngɛ e nya he, nɛ bɔ nɛ e hɛ mi ngɛ ha a tsɔɔ kaa e ngɛ bua jɔmi. Mɛni pee lɛ bua jɔmi ɔ? E tsɔ e kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi 70 konɛ a ya fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Akɛnɛ nimli nguanguahi fuu teɔ si kɛ woɔ sane kpakpa a he je ɔ, Yesu suɔ kaa e maa le bɔ nɛ e kaseli ɔmɛ ma plɛ kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ ha. Nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ sane kpakpa a a ti ni komɛ ji womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ. A le womi mi nɛ a juɛmi hu mi kuɔ. A suɔ nɛ nihi nɛ a na Yesu kaa e ji kapitɛ ko kɛkɛ, nɛ́ a bu e kaseli ɔmɛ hu kaa ‘nihi nɛ a li womi mi.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:13; Marko 6:3) Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, benɛ kaseli ɔmɛ ya fiɛɛ nɛ a ba a, a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ. A fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi ngɛ si nɛ adesahi kɛ daimoniohi po te kɛ wo mɛ ɔ tsuo se! Mɛni ye bua mɛ nɛ a ná bua jɔmi nɛ a yi gbeye ɔ?Kane Luka 10:1, 17-21.

Bɔ nɛ Mawu we bi ngɛ Baiblo mi munyuhi a sisi tsɔɔe ha a mi tɛ̃, nɛ a sisi numi yi

2. (a) Mɛni he je nɛ Yesu tu e kaseli ɔmɛ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a li nɔ́ ko ɔ? (b) Mɛni ye bua Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a nu Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi?

2 Yesu de Yehowa ke: “Tsaatsɛ, hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ! I naa mo si, ejakaa níhi nɛ o ngɔ kɛ laa ní leli, kɛ ga leli ɔ, o je kɛ tsɔɔ nihi nɛ li nɔ́ ko. Ee, Tsaatsɛ, bɔ nɛ o suɔ kaa e ba mi ji nɛ ɔ nɛ.” (Mateo 11:25, 26) Mɛni he je nɛ Yesu tu e kaseli ɔmɛ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a li nɔ́ ko ɔ? E de jã, ejakaa e kaseli ɔmɛ suɔ kaa a tsɔɔ mɛ ní. Se womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ lɛɛ, a ya sukuu saminya, nɛ a susu kaa a le ní. Yesu kaseli ɔmɛ kase kaa e sa nɛ a ba a he si, e sɛ nɛ a wo a he nɔ. (Mateo 18:1-4) Akɛnɛ a ba a he si he je ɔ, Yehowa kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ye bua mɛ nɛ a nu Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi. Se Yuda jami nya dali ɔmɛ lɛɛ Satan yu a hɛngmɛ, nɛ akɛnɛ a woɔ a he nɔ hu he je ɔ, a li nɔ́ ko nɔ́ ko fɛɛ.

3. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi?

3 E be nyakpɛ kaa Yesu ná bua jɔmi! E bua jɔ kaa Yehowa ha nɛ nihi nɛ a baa a he si ɔ nu Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi, a le womi mi jio, a li womi mi jio. Nihi nɛ a baa a he si ɔ nɛ Mawu suɔ kaa e maa tsɔɔ mɛ ní. Mawu tsakee we. Mɛni tsɔɔ kaa Mawu suɔ kaa e maa tsɔɔ nihi nɛ a baa a he si ɔ ní? Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ Yehowa ha nɛ nihi nɛ a baa a he si mwɔnɛ ɔ, nu Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi ha.

A NGƐ NIHI TSUO ANƆKUALEHI NƐ A MI KUƆ TSƆƆE

4. Mɛni blɔ nɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ a pee ngɛ Blɛfo gbi nɛ mi wɛ mi ɔ ngɛ nihi fuu ye buae ngɛ?

4 Ligbi etɛ nɛ ɔ, Mawu asafo ɔ na kaa e he hia nɛ a tsɔɔ nihi ní ngɛ blɔ nɛ sisi numi yi nɛ e mi tɛ̃ nɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi ní etɛ komɛ a he nɛ waa hyɛ. Kekleekle ɔ, a pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ eko ngɛ Blɛfo gbi nɛ e mi wɛ mi. * (Hyɛ sisi ningma.) Enɛ ɔ ngɛ nihi fuu ye buae, nɛ nihi nɛ a nyɛ we Blɛfo gbi kanemi kpakpa ko, aloo a nui Blɛfo gbi kpakpa ko ɔ hu ngɛ he se náe. Wekuhi yɔse kaa Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee ngɛ Blɛfo gbi nɛ e mi wɛ mi ɔ ha nɛ a bimɛ nuɔ munyuhi nɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ sisi. Nihi fuu ngma sɛ womihi kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ he saminya. Nyɛmiyo ko tsɔɔ kaa be ko nɛ be ɔ, ke a ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ kasee ɔ, e yeɔ gbeye kaa e ma ha sane heto. Se piɔ lɛɛ, e yi gbeye hu! Benɛ e bɔni Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee ngɛ Blɛfo gbi nɛ mi wɛ mi ɔ kasemi ɔ, e ngma ya ha Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ i haa sane heto pe si kake, nɛ i yi gbeye hu! I naa Yehowa si, nɛ i naa nyɛ hu si.”

5. Mɛni ji se nami komɛ nɛ ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures ehe ɔ he?

5 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, a tsake New World Translation of the Holy Scriptures ɔ nɛ a pee ngɛ Blɛfo gbi mi ɔ hɛ mi, nɛ a je lɛ kpo ngɛ October 5, 2013 ɔ mi, ngɛ daa jeha kpe nɛ a peeɔ ɔ sisi. * (Hyɛ sisi ningma.) A gbɔ munyunguhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami ɔmɛ a mi ɔ nɔ, se lɔ ɔ tsakee we sisi numi nɛ ngmami ɔmɛ hɛɛ ɔ, nɛ ngmami ɔmɛ a sisi numi hu yi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, sa a, a kɛ munyunguhi 27 lɛ ngma Hiob 10:1 ɔ, se amlɔ nɛ ɔ, a gbɔ nɔ kɛ ba 19. Nɛ jinɛ a kɛ munyunguhi 20 lɛ ngma Abɛ 8:6 hulɔ, se amlɔ nɛ ɔ, a gbɔ nɔ kɛ ba 13. Amlɔ nɛ ɔ, ngmami enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a mi tɛ̃. Nyɛminyumu ko nɛ e piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he, nɛ e kɛ anɔkuale yemi ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ de ke: “Benɛ i kane Hiob womi ɔ ngɛ Baiblo ehe ɔ mi ɔ, e pee mi kaa nɔ́ nɛ i kane we Hiob womi ɔ hyɛ!” Nihi fuu hu de nɔ́ ko kaa jã nɔuu.

6. Kɛ o peeɔ o ní ngɛ tsakemi nɛ a pee ngɛ bɔ nɛ wa nu Mateo 24:45-47 ɔ sisi ha a he ha kɛɛ?

6 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, mo susu tsakemi komɛ nɛ a pee lingmi nɛ ɔ ngɛ bɔ nɛ wa nu ngmami komɛ a sisi ha a he nɛ o hyɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, a tsɔɔ wɔ nɔ nɛ ji “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ.” (Mateo 24:45-47) A tsɔɔ kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ji Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ɔ nɛ. A tsɔɔ kaa “tsɔli kpa amɛ” ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, kɛ “to kpa” amɛ nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ngɛ mɛ lɛe ɔ nɛ. (Yohane 10:16) Wa bua jɔ anɔkuale nɛ ɔmɛ nɛ wa ngɛ kasee ɔ he, nɛ wa suɔ kaa wa maa tsɔɔ nihi konɛ mɛ hu a le! Mɛni hu tsɔɔ kaa Yehowa bua jɔ tsɔɔmihi nɛ a mi tɛ̃, nɛ a sisi numi hu yi ɔ he?

BAIBLO MI MUNYUHI A SISI TSƆƆMI NƐ MI TƐ̃

7, 8. Mɛni Baiblo mi munyu komɛ lɛ a daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se?

7 Ke o ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ, eko ɔ, o yɔse kaa bɔ nɛ a ngɛ Baiblo mi munyuhi a sisi tsɔɔe ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ha ligbi etɛ nɛ ɔ, je ekpa ngɛ be ko nɛ be ɔ he. Be ko nɛ be ɔ, wa pɔɔ demi ke Baiblo mi munyu komɛ ngɛ nɛ a daa si kɛ ha ní nguangua komɛ nɛ maa ba hwɔɔ se. Anɛ yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ wa tsɔɔ Baiblo mi munyuhi a sisi jã a lo? Ee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tsɛ ‘gbalɔ Yona okadi ɔ’ se. (Kane Mateo 12:39, 40.) Yesu tsɔɔ kaa ligbi abɔ nɛ Yona ye ngɛ lo ɔ mi mi ɔ daa si kɛ ha ligbi abɔ nɛ e maa ye ngɛ yɔkɔ ɔ mi.

Ke wa kase Baiblo mi munyuhi kɛ níhi nɛ a daa si kɛ ha a, wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa

8 Baiblo munyu komɛ hu ngɛ nɛ a daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se. Bɔfo Paulo tu fuu he munyu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bɔ nɛ Abraham, kɛ Hagar, kɛ Sara hi si ha a daa si kɛ ha bɔ nɛ Yehowa kɛ Israel ma a, kɛ Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ hi si ha a. (Galatia Bi 4:22-26) Jã kɛ̃ nɛ kpehe bo tsu ɔ, sɔlemi we ɔ, Kpatami Ligbi ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a, kɛ ní kpa komɛ nɛ a tsɔɔ ngɛ Mlaa a mi ɔ hu peeɔ “ní kpakpahi nɛ hi kɛ pi si nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a nini kɛkɛ.” (Hebri Bi 9:23-25; 10:1) Ke wa kase Baiblo mi munyu nɛ ɔmɛ kɛ níhi nɛ a daa si kɛ ha a, wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. Se anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ a wo e ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Aloo nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ya nɔ, nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a wo ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se lo?

9. Be ko nɛ be ɔ, kɛ wa tsɔɔ Nabot sane nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ sisi ha kɛɛ?

9 Be ko nɛ be ɔ, wa tsɔɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ a wo e ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ ko. Jã kɛ̃ nɛ ní komɛ nɛ ya nɔ, aloo ní komɛ nɛ a wo ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hu daa si kɛ ha nɔ́ ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Manyɛ Yezebel yiwutsotsɛ ɔ ha nɛ a gbe Nabot konɛ e huno Ahab nine nɛ su Nabot wai ngmɔ ɔ nɔ. (1 Matsɛmɛ 21:1-16) Ngɛ jeha 1932 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa Ahab kɛ Yezebel daa si kɛ ha Satan kɛ e blɔ nya tomi ɔ, nɛ Nabot daa si kɛ ha Yesu, nɛ Nabot gbenɔ ɔ hu daa si kɛ ha Yesu gbenɔ ɔ. Se ngɛ jeha 1961 ɔ mi ɔ, a tsɔɔ ngɛ “Let Your Name Be Sanctified” womi ɔ mi kaa Nabot daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, nɛ Yezebel daa si kɛ ha nihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofohi ɔ. A tsɔɔ hu kaa yi mi nɛ Yezebel wa Nabot ɔ daa si kɛ ha yi mi nɛ a ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ wae ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ. Tsɔɔmi nɛ ɔ wo Mawu we bi a hemi kɛ yemi mi he wami jehahi babauu. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ níhi a sisi tsɔɔe ngɛ blɔ kpa nɔ ɔ?

10. (a) Mɛni tsɔɔ kaa ke tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ maa tsɔɔ Baiblo mi munyu ko sisi ɔ, e susuɔ he saminya? (b) Mɛni he munyu titli a tuɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi mwɔnɛ ɔ?

10 Ngɛ jehahi nɛ be ɔ mi ɔ, Yehowa ye bua “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” nɛ nile nɛ e ngɛ ɔ ya hɛ mi, nɛ ke e ngɛ ngmami ko sisi tsɔɔe hu ɔ, e susuɔ he saminya. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Amlɔ nɛ ɔ, loko tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ma de ke Baiblo mi munyu ko daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko ɔ, ja e na ngɛ Ngmami ɔ mi. Baiblo mi munyu komɛ nɛ blema a, wa tsɔɔ kaa a daa si kɛ ha ní komɛ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a sisi numi yee, nihi a hɛ jeɔ nɔ, nɛ a nyɛ we nɛ a kɛ tsuɔ ní hulɔ. Nɔ́ nɛ pa hí kulaa ji kaa ke waa kɛ wa juɛmi ma ní nguahi nɛ Baiblo mi munyuhi daa si kɛ ha a nɔ tsɔ ɔ, wa kase we su kpakpa ko ngɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, ke wa ngɛ Baiblo mi munyuhi a he susue ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ, wa tuɔ níhi nɛ ma ha wa hemi kɛ yemi mi maa wa, waa to wa tsui si, wa ja Mawu saminya, nɛ wa ná su kpakpahi a he munyu titli. *—Hyɛ sisi ningma.

Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Nabot pee ɔ mi (Hyɛ kuku 11)

11. (a) Amlɔ nɛ ɔ, kɛ wa nu Nabot sane ɔ sisi ha kɛɛ, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee ɔ mi? (b) Mɛni he je nɛ ligbi etɛ nɛ ɔ, wa pɔɛ tsɔɔmi ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa Baiblo mi munyuhi daa si kɛ ha níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ? (Hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi ɔ.)

11 Amlɔ nɛ ɔ, wa nu Nabot sane ɔ sisi fitsofitso. Tsa pi kaa Nabot daa si kɛ ha Yesu aloo nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he je nɛ e gbo ngɛ. Mohu ɔ, e gbo ejakaa e fia e pɛɛ si kaa e maa ye Mawu anɔkuale. Ngɛ yi mi nɛ nɔ yelɔ ngua ko wa lɛ ɔ tsuo se ɔ, e ya nɔ nɛ e ye Yehowa Mlaa a nɔ. (4 Mose 36:7; 1 Matsɛmɛ 21:3) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ eko ɔ, nihi ngɛ mɛ yi mi wae ɔ. (Kane 2 Timoteo 3:12.) Kristofohi tsuo ma nyɛ maa nu munyu nɛ ɔ sisi, a ma nyɛ ma kai daa, nɛ a kɛ ma nyɛ ma tsu ní konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa.

12. (a) Mɛni e sɛ kaa waa ma nya si ngɛ Baiblo mi munyuhi a he? (b) Mɛni he je nɛ wa nyɛɔ tsɔɔ níhi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi saminya? (Hyɛ sisi ningma.)

12 Anɛ e sa kaa waa ma nya si kaa su kpakpahi pɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Baiblo mi munyuhi a mi lo? Ohoo. Amlɔ nɛ ɔ, wa pɔɛ tsɔɔmi ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa Baiblo mi munyu ko daa si kɛ ha níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Mohu ɔ, wa pɔɔ tsɔɔmi kaa Baiblo mi munyu ko kɛ Baiblo mi munyu kpa ko kɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ yi mi nɛ a wa Nabot tsuo se ɔ, e ye anɔkuale kɛ ya si gbenɔ mi. Enɛ ɔ kaiɔ wɔ anɔkuale nɛ Kristo ye, kɛ anɔkuale nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu ngɛ yee ɔ. Enɛ ɔ hu haa nɛ wa kaiɔ anɔkuale nɛ “to kpa” amɛ a ti nihi fuu ngɛ yee. Enɛ ɔ ha nɛ wa na heii kaa bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ ngɛ wɔ ní tsɔɔe ha a, mi tɛ̃ nɛ e sisi numi hu yi. *—Hyɛ sisi ningma.

YESU NƆ́ HETOMI NÍ ƆMƐ A SISI TSƆƆMI NƐ MI TƐ̃

13. Mɛni nɔ hyɛmi níhi tsɔɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, wa tsɔɔ Yesu nɔ́ hetomi ní ɔmɛ a sisi ngɛ blɔ nɛ a sisi numi yi, nɛ a mi tɛ̃ nɔ?

13 Yesu Kristo ji Tsɔɔlɔ nɛ pe kulaa nɛ hi si hyɛ. E suɔ nɔ́ hetomi níhi, aloo nɔ hyɛmi níhi kɛ ní tsɔɔmi. (Mateo 13:34) Nɔ́ hetomi níhi hi wawɛɛ nitsɛ, ejakaa e haa nɛ wa nuɔ níhi nɛ a mi wa a sisi, e haa nɛ wa susuɔ níhi a he kɛ yaa tsitsaa, nɛ lɔ ɔ haa nɔ́ nɛ wa kase ɔ sɛɔ wa tsui mi. Be saii ji nɛ ɔ, bɔ nɛ a tsɔɔ Yesu nɔ́ hetomi ní ɔmɛ a sisi ha ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ sisi numi yi, nɛ a mi hu tɛ̃. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, July 15, 2008 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ha nɛ wa nu Yesu nɔ́ hetomi níhi nɛ kɔɔ masa a, sinapi wu ɔ, kɛ ya a he ɔ sisi saminya. Amlɔ nɛ ɔ, wa ba na kaa nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he. Mawu Matsɛ Yemi ɔ ha nɛ nihi fuu yu a he ngɛ je yaya nɛ ɔ he, nɛ a ba plɛ Kristo kaseli.

Nɔ́ hetomi níhi hi wawɛɛ nitsɛ, ejakaa e haa nɛ wa nuɔ níhi nɛ a mi wa a sisi, e haa nɛ wa susuɔ níhi a he kɛ yaa tsitsaa, nɛ lɔ ɔ haa nɔ́ nɛ wa kase ɔ sɛɔ wa tsui mi

14. (a) Be ko nɛ be ɔ, kɛ wa tsɔɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ Samaria no mɔbɔ nalɔ ɔ he ɔ sisi ha kɛɛ? (b) Amlɔ nɛ ɔ, kɛ wa nu jamɛ a nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ sisi ha kɛɛ?

14 Kɛ wa ma plɛ kɛ nu nɔ́ hetomi ní komɛ nɛ a mi kuɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ a sisi ha kɛɛ? Nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ ekomɛ daa si kɛ ha ní komɛ aloo gbami komɛ. Wa kaseɔ su kpakpahi ngɛ ekomɛ hu a mi. Se mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ le kaa nɔ́ hetomi nɔ́ ko daa si kɛ ha nɔ́ ko aloo e dɛ si kɛ ha nɔ́ ko? Benɛ jehahi ngɛ yae nɛ jehahi ngɛ bae ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, sane bimi nɛ ɔ heto ɔ mi ngɛ tsɔe heii. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, wa tsɔɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní kɛ kɔ Samaria no mɔbɔ nalɔ ɔ he ɔ sisi ha a he nɛ o hyɛ. (Luka 10:30-37) Ngɛ jeha 1924 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa Samaria no ɔ daa si kɛ ha Yesu, nɛ blɔ ɔ nɛ kple kɛ je Yerusalem yoku ɔ nɔ kɛ ho Yeriko ya a daa si kɛ ha haomihi nɛ adesahi kɛ ngɛ kpee kɛ je benɛ a tsɔ atua ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ. A tsɔɔ hu kaa ojo fiali nɛ a ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ daa si kɛ ha ní tsumi nguanguahi kɛ jua yeli nɛ a hɛ kɔɔ, nɛ osɔfo ɔ kɛ Levi no ɔ daa si kɛ ha jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ. Se mwɔnɛ ɔ, ke a kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ, a kɛ kaiɔ Kristofohi tsuo kaa a ko hyɛ nihi a hɛ mi. E sa nɛ waa ye bua nɔ tsuaa nɔ nɛ e fĩ lɛ ɔ, nɛ waa tsɔɔ mɛ anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ titli. Ke wa na bɔ nɛ Yehowa ha nɛ wa ngɛ anɔkuale ɔ sisi nue saminya ha a, wa bua jɔɔ wawɛɛ.

15. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

15 Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ kɛ tsu ní. Wa ma susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi. (Mateo 25:1-13) Kɛ Yesu suɔ kaa e se nyɛɛli nɛ a ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ nɛ a nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ mi kuɔ nɛ ɔ sisi ha kɛɛ? Anɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ Yesu tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Anɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ya nɔ, aloo nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yesu tu he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Aloo e ngɛ hlae nɛ waa kase su kpakpa komɛ nɛ maa ye bua wɔ ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ.

^ kk. 4 A bɔni Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ peemi ngɛ Blɛfo gbi mi ngɛ July 2011 ɔ mi. Kɛ je lɔ ɔ se ɔ, a bɔni peemi ngɛ gbi kpahi hu a mi.

^ kk. 5 A maa pee New World Translation of the Holy Scriptures ehe ɔ ngɛ gbi kpahi hu a mi.

^ kk. 10 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Imitate Their Faith womi ɔ tu nihi 14 nɛ a wo a ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he munyu. Womi ɔ tu níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a he ɔ he munyu titli, se tsa pi nihi nɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ daa si kɛ ha.

^ kk. 12 Munyu komɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi nɛ wa ma nyɛ ma susu kaa “a sisi numi yee.” Ní komɛ nɛ Paulo tu a he munyu ngɛ e sɛ womi ɔmɛ a mi ɔ hu piɛɛ he. Se mumi klɔuklɔu ɔ lɛ kudɔ Baiblo ngmali ɔmɛ tsuo. Mwɔnɛ ɔ, Mawu mumi ɔ yeɔ bua anɔkuale Kristofohi nɛ a nuɔ “Mawu juɛmi nɛ mi kuɔ” ɔ po sisi.2 Petro 3:16, 17; 1 Korinto Bi 2:10.