Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Bɔ Nɛ Asafo Mi Nikɔtɔmahi Tsɔseɔ Nihi Ha Nɛ A He Suu

Bɔ Nɛ Asafo Mi Nikɔtɔmahi Tsɔseɔ Nihi Ha Nɛ A He Suu

‘Níhi nɛ o nu nɛ i ngɛ fiɛɛe ɔ, tsɔɔ nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ.’2 TIMOTEO 2:2.

1. (a) Mɛni Mawu sɔmɔli le kɛ je blema kɛ kɔ tsɔsemi he, nɛ kɛ waa kɛ enɛ ɔ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

KƐ JE blema tɔɔ nɛ Mawu we bi le kaa ke a tsɔse nihi nɛ a le nɔ́ ko peemi saminya a, e yeɔ bua wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tu Abram tsɔli ɔmɛ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a “le ta hwumi,” enɛ ɔ he ɔ, a nyɛ nɛ a hwu ta kɛ kpɔ̃ Lot. (1 Mose 14:14-16) Lali nɛ a hi si ngɛ Matsɛ David be ɔ mi ɔ laa kɛ jeɔ Yehowa yi, ejakaa a ‘le lami saminya.’ (1 Kronika 25:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɔse nimli nɛ ɔmɛ, lɔ ɔ he je nɛ a le a ní tsumi ɔmɛ tsumi saminya a nɛ. Mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ waa hwu kɛ si Satan kɛ e je ɔ. (Efeso Bi 6:11-13) Jehanɛ se hu ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kɛ jeɔ Yehowa yi kɛ gu e biɛ ɔ he munyu nɛ wa tuɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ nɔ. (Hebri Bi 13:15, 16) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a blɔ fa mi ɔ, wɔ hu ja a tsɔse wɔ loko wa ma nyɛ maa ye manye. Yehowa kɛ ní tsumi wo asafo mi nikɔtɔma amɛ a dɛ konɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. (2 Timoteo 2:2) Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nikɔtɔma komɛ guu kɛ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Yehowa we bi a nɔ?

YE BUA NÍ KASELƆ Ɔ NƐ SUƆMI NƐ E NGƐ HA YEHOWA A MI NƐ WA

2. Loko asafo mi nɔkɔtɔma ko maa tsɔɔ ní kaselɔ ko nɔ́ ehe ko ɔ, mɛni e ma nyɛ maa pee, nɛ mɛni he je?

2 Wa ma nyɛ maa ngɔ asafo mi nɔkɔtɔma kɛ to ngmɔ hulɔ ko he. Loko ngmɔ hulɔ ko ma du ní ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ e ngɔ kuku zu kɛ futu zu ɔ konɛ ke e du ní ɔ, ní ɔmɛ nɛ a wa saminya. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ asafo mi nɔkɔtɔma hu blɔ fa mi. Eko ɔ, e he maa hia nɛ e kɛ ní kaselɔ ɔ nɛ susu Baiblo sisi tomi mlaa komɛ a he kɛ dla lɛ loko e tsɔɔ lɛ ní hehi. Enɛ ɔ ma ha nɛ ní kaselɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ a ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ kɛ tsu ní.1 Timoteo 4:6.

3. (a) Ke o kɛ ní kaselɔ ko ngɛ ní sɛɛe ɔ, kɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Marko 12:29, 30 ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ? (b) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko sɔlemi ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko ha kɛɛ?

3 E he hia nɛ o le bɔ nɛ ní kaselɔ ɔ nu anɔkuale ɔ sisi nɛ e kɛ ngɛ ní tsue ngɛ e si himi mi ha. O ma nyɛ ma bi lɛ bɔ nɛ e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a saa yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ ɔ a he ha. Sane bimi nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ sɛɛ ní kɛ kɔ bɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ha a he. (Kane Marko 12:29, 30.) Eko ɔ, o kɛ nyɛminyumu ɔ ma nyɛ ma bla kɛ sɔle konɛ o bi Yehowa nɛ e ye bua lɛ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ e tsɔsemi ɔ mi. Ke e na kaa o je o tsui mi nɛ o sɔle kɛ ha lɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e tsu babauu!

4. (a) Moo tsɔɔ Baiblo mi munyu ko nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko konɛ e ya e hɛ mi. (b) Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nihi tsɔsee ɔ, mɛni oti e sa kaa a kɛ ma a hɛ mi?

4 Ke o bɔni nɔ ko tsɔsemi ɔ, e maa hi kaa o kɛ lɛ ma susu Baiblo mi munyuhi nɛ ma ha nɛ e na kaa e sa nɛ e ye bua nihi, e pee e he nɔ ko nɛ nihi ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ, nɛ e ba e he si ɔ he. (1 Matsɛmɛ 19:19-21; Nehemia 7:2; 13:13; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:24-26) E he hia nɛ ní kaselɔ ɔ nɛ ná su nɛ ɔmɛ, ejakaa a ngɛ kaa kuku zu ngɛ ngmɔ ní sisi. Su nɛ ɔmɛ maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e ya e hɛ mi mlamlaamla. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ France nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jean-Claude tsɔɔ kaa ke e ngɛ nɔ ko tsɔsee ɔ, oti nɛ e kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ. E de ke: “Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, i kɛ ní kaselɔ ɔ wa kaneɔ ngmami ko nɛ ma ‘bli e hɛngmɛ’ konɛ e na ‘nyakpɛ níhi’ nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ.” (La 119:18) Mɛni blɔ komɛ a nɔ nɛ o maa gu kɛ wo ní kaselɔ ko he wami?

TSƆƆ LƐ OTIHI NƐ E KƐ MA NYƐ MAA MA E HƐ MI KƐ NƆ́ HE JE

5. (a) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a kɛ ní kaselɔ ko nɛ susu otihi nɛ e kɛ ma nyɛ maa ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ he ɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse nihi be mi nɛ a wɛ ɔ? (Hyɛ sisi ningma.)

5 Mo bi ní kaselɔ ɔ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Ke e kɛ oti ko mɛ e hɛ mi ɔ, moo ye bua lɛ konɛ e kɛ oti nɛ e ma nyɛ maa su he nɛ ma e hɛ mi. Ke o ngɛ lɛ oti ko nɛ mo nitsɛ o kɛ ma o hɛ mi nɛ o su he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ o ná bua jɔmi dee ɔ, o kɛ gɛjɛmi nɛ tu he munyu. Enɛ ɔ peemi yi nɛ e woɔ yiblii wawɛɛ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ Afrika nɛ a tsɛɛ lɛ ke Victor de ke: “Benɛ i wɛ ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko bi mi sane komɛ kɛ kɔ otihi nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ɔ he. Sanehi nɛ e bi mi ɔ ha nɛ i bɔni ye sɔmɔmi ní tsumi ɔ he susumi wawɛɛ.” Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ, eko ɔ, benɛ a ye kɛ je jeha nyɔngma kɛ etɛ kɛ yaa. O ma nyɛ maa da jeha nɛ a ye ɔ nɔ kɛ ha mɛ ní tsumi ko ngɛ asafo ɔ mi nɛ a tsu. Ke a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ a kɛ a juɛmi maa ma otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ nɔ, nɛ ke a ba wa po ɔ, nɔ́ ko be a juɛmi jee ngɛ nɔ.Kane La 71:5, 17. * (Hyɛ sisi ningma.)

Ke o kɛ ní tsumi ko wo nyɛminyumu ko dɛ kaa e tsu ɔ, tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu, nɛ ke e tsu hu ɔ, mo je e yi (Hyɛ kuku 5-8)

6. Mɛni ji blɔ ko nɛ he hia nɛ Yesu gu nɔ kɛ tsɔse nihi?

6 Ke o ngɛ ní kaselɔ ko he wami woe kaa e sɔmɔ ɔ, koo tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee kɛkɛ. E sa nɛ o tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e pee jã a hulɔ. Yesu nɛ ji Tsɔɔlɔ Ngua a de e bɔfo ɔmɛ kaa a ya fiɛɛ. Se kekleekle ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a ya fiɛɛ ɔ. E de mɛ ke: ‘A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli.’ (Mateo 28:18, 19) Kɛ o ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ?

7, 8. (a) Kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a je ní kaselɔ ko yi ɔ? (d) Mɛni ga womihi ma nyɛ maa ye bua asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔse nihi? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “ Bɔ Nɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Nihi Ha.”)

7 Ke o de nyɛminyumu ko kaa e tsu nɔ́ ko ɔ, moo ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu jamɛ a ní tsumi ɔ. Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ lɛ ye buae nɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ tsu níhi a he ní mohu pe mlaahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o de nyɛminyumu ko kaa e ha nɛ he nɛ a guu kɛ yaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ nɛ tsɔ, nɛ́ nɔ́ ko nɛ ko plaa nɔ ko ngɛ lejɛ ɔ, o kɛ lɛ ma nyɛ ma susu munyu nɛ ngɛ Tito 2:10 he. Moo tsɔɔ lɛ bɔ nɛ ní tsumi nɛ e ma tsu ɔ ma ha nɛ nihi a bua maa jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ha. Jehanɛ se hu ɔ, mo de ní kaselɔ ɔ kaa e susu nihi nɛ a jeha ya hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ye bua mɛ. Ke o kɛ ní kaselɔ ɔ sɛsɛɔ níhi kaa kikɛ ɔ a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e ma susu ni kpahi a he, nɛ e be ní tsumi ɔ bue kaa e ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa a pee kɛkɛ nɛ e ngɛ pee. Ke e naa bɔ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi náa e ní tsumi ɔ he se ha a, e tsui maa nɔ e mi kaa e ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔe.

8 Ke ní kaselɔ ɔ kɛ gahi nɛ o woɔ lɛ ɔ hu tsuɔ ní ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o je e yi. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ peemi he hia? Kaa bɔ nɛ ke a du ní nɛ nyu haa nɛ e waa a, jã kɛ̃ nɛ ke a jeɔ ní kaselɔ ko hu yi ɔ, e yaa e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.—Kɛ to Mateo 3:17 ɔ he.

NYAGBA KPA KO

9. (a) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e yeɔ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ a ngɛ sika a, a nɔ kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ? (b) Mɛni he je nɛ nyɛmimɛ nihewi komɛ kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ?

9 Eko ɔ, e yeɔ ha asafo nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ sika ngɛ mi ɔ a mi kaa a maa wo nyɛminyumuhi nɛ a baptisi mɛ nɛ a ye jeha 20 aloo 30 kɛ se ɔ he wami konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi. Asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami, nɛ a ngɛ mahi maa pee 20 a nɔ ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a susu kaa nyɛmimɛ nihewi sume kaa a ma tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ. A ti nihi fuu tsɔɔ kaa be mi nɛ nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ wɛ ɔ, a fɔli yi bua mɛ konɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi mi otihi kɛ ma a hɛ mi. Nɛ ke nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ suɔ kaa a ma tsu babauu ɔ, a fɔli woɔ mɛ he wami konɛ a ya sukuu kɛ ya tsitsaa, aloo a hla ní tsumi ko ngɛ je ɔ mi nɛ a tsu! Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.Mateo 10:24.

10, 11. (a) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma plɛ kɛ ye bua nyɛminyumu ko bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ e tsake e susumi ha kɛɛ? (b) Mɛni ngmamihi asafo mi nɔkɔtɔma ko kɛ ma nyɛ maa wo nyɛminyumu ko he wami, nɛ mɛni he je? (Hyɛ sisi ningma.)

10 Ke e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛminyumu ko sume kaa e maa pee babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e ma bi mɔde bɔmi kɛ tsui si tomi loko a ma nyɛ ma tsake e susumi, se e maa hi kɛ̃. Ke ngmɔ hulɔ ko suɔ kaa tso ko nɛ wa tlɔmɔɔ ɔ, e kudɔɔ lɛ bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, mo hu o ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko konɛ e bua nɛ jɔ kaa e maa pɛtɛ blɔ nya ní tsumihi a he ngɛ asafo ɔ mi. Se kɛ gu mɛni blɔ nɔ?

11 Mo ná nyɛminyumu ɔ he deka nɛ o kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. Ha nɛ e le kaa e he hia ngɛ asafo ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, o kɛ lɛ nɛ hi si nɛ nyɛ susu ngmamihi nɛ maa ye bua lɛ nɛ e susu e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a he. (Fiɛlɔ 5:4; Yesaya 6:8; Mateo 6:24, 33; Luka 9:57-62; 1 Korinto Bi 15:58; 2 Korinto Bi 5:15; 13:5) Moo ngɔ sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsu ní konɛ o munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi: ‘Mɛni si o wo Yehowa benɛ o jɔɔ o he nɔ kɛ ha lɛ ɔ? Benɛ a baptisi mo ɔ, kɛ o susu kaa Yehowa nu he ha kɛɛ?’ (Abɛ 27:11) ‘Nɛ Satan hu nɛɛ, kɛ o susu kaa e nu he ha kɛɛ?’ (1 Petro 5:8) Ngmami nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná nyɛminyumu ɔ nɔ he wami konɛ munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi.Kane Hebri Bi 4:12. * (Hyɛ sisi ningma.)

NÍ KASELI, NYƐƐ YE ANƆKUALE

12, 13. (a) Mɛni su nɛ Elisha je kpo benɛ e ji ní kaselɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he?

12 Nyɛmimɛ nihewi, asafo ɔ hia nyɛ yemi kɛ buami! Mɛni su maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ ye manye ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi? Bɔ nɛ pee nɛ waa na sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ ní kaselɔ ko nɛ e hi si blema nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elisha a he nɛ waa hyɛ.

13 Maa pee jeha 3,000 nɛ be ɔ, gbalɔ Eliya tsɛ Elisha kaa e ba ye bua lɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Elisha ji niheyo wayoo. Elisha kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu, nɛ e kɛ anɔkuale yemi ya sɔmɔ gbalɔ ɔ. (2 Matsɛmɛ 3:11) Eliya ngɔ maa pee jeha ekpa kɛ tsɔse Elisha. Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Eliya maa gbe e ní tsumi nya ngɛ Israel ɔ, gbalɔ ɔ de Elisha ke e ma nyɛ ma kpa lɛ sɔmɔmi. Se Elisha de si etɛ sɔuu ke: “I be o he jee.” Elisha fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ ma sɔmɔ e tsɔɔlɔ ɔ. Yehowa jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he je, nɛ benɛ lasiogblee sá Eliya kɛ je ɔ, Yehowa ha nɛ e na kɛ e hɛngmɛ.2 Matsɛmɛ 2:1-12.

14. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa ní kaselɔ nɛ ye anɔkuale ɔ?

14 Ke o ji ní kaselɔ ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? Ní tsumi saisaa nɛ a ma kɛ wo o dɛ ɔ, moo kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu. Mo kai kaa o tsɔɔlɔ ɔ ji o huɛ. Ha nɛ e le kaa o bua jɔ nɔ́ nɛ e ngɛ pee ha mo ɔ he, nɛ o de lɛ kaa o suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ mo ní. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa o kɛ anɔkuale yemi ma tsu ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ. Mɛni he je? Ke tsɔɔlɔ ɔ na kaa o ji nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale nɛ́ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ kaa a ngɔ blɔ nya ní tsumihi babauu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi.La 101:6; kane 2 Timoteo 2:2.

NYƐƐ BU ASAFO MI NIKƆTƆMAHI NƐ A NGƐ NÍHI A SI KPAMI Ɔ

15, 16. (a) Mɛni blɔhi a nɔ Elisha gu kɛ je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ gbali kpa amɛ he Elisha ye ɔ?

15 Elisha sane ɔ ha nɛ wa na hu kaa e he hia nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ je bumi kpo kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ. Pee se ɔ, benɛ Eliya kɛ Elisha ya slaa gbali a kuu ko ngɛ Yeriko ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ya Yordan Pa a nya. Kɛkɛ nɛ “Eliya je e tade ɔ, nɛ e koklo lɛ, nɛ e kɛ fia nyu ɔ mi. Nyu ɔ mi gba kɛ ya hiɛ kɛ hiɛ.” Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a nyɛɛ zugba gbigbli nɔ kɛ be, nɛ ‘benɛ a yaa a, a ngɛ ní sɛɛe.’ Elisha bu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e tsɔɔlɔ ɔ de ɔ tue, nɛ e ya nɔ nɛ e kase ní kɛ je e ngɔ. Elisha susuu we kɔkɔɔkɔ kaa e le nɔ́ tsuaa nɔ́. Lɔ ɔ se ɔ, lasiogblee sa Eliya kɛ je Elisha he, nɛ Elisha kpale kɛ ho Yordan Pa a nya ya. Benɛ e su pa a nya a, e kɛ Eliya tade ɔ fia nyu ɔ mi nɛ e bi ke: ‘Jije Yehowa, Eliya Mawu ɔ ngɛ?’ Benɛ e de jã a, pa a mi gba hiɛ kɛ hiɛ ekohu.2 Matsɛmɛ 2:8-14.

16 Anɛ o to he hɛ kaa kekleekle nyakpɛ nɔ́ nɛ Elisha pee ɔ ngɛ kaa nyagbe nyakpɛ nɔ́ nɛ Eliya pee ɔ lo? Mɛni wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi? Elisha susuu we kaa akɛnɛ a ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ kɛ wo e dɛ he je ɔ, e sa nɛ e tsake níhi a hɛ mi konɛ e je ekpa ngɛ Eliya nɔ́ ɔ he. Mohu ɔ, e pee e ní kaa Eliya pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Elisha je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ, nɛ enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he Elisha ye. (2 Matsɛmɛ 2:15) Elisha sɔmɔ kaa gbalɔ jeha 60 sɔuu. Yehowa ha lɛ he wami nɛ e pee nyakpɛ níhi fuu po pe Eliya. Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

17. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, mɛni blɔ Yehowa maa jɔɔ ní kaseli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ?

17 Ke a ngɔ blɔ nya ní tsumihi fuu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, ko susu kaa e sa nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Mo kai kaa loko a ma tsake níhi a hɛ mi ɔ, a daa asafo ɔ mi hiami níhi, aloo blɔ tsɔɔmi nɛ je Yehowa asafo ɔ ngɔ ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Koo te si kɛkɛ nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Elisha kɛ níhi nɛ Eliya tsɔɔ lɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ bumi ha Eliya. Enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he lɛ ye. Jã kɛ̃ nɛ ke mo hu o kɛ níhi nɛ o tsɔɔli ɔmɛ jeɔ Baiblo ɔ mi kɛ tsɔɔ mo ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ, nɛ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi hu ma he mo maa ye. (Kane 1 Korinto Bi 4:17.) Ke o bɔni níhi a si kpami nami, nɛ e he hia kaa a pee tsakemi ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ mo hu o fĩ se. Enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ we asafo ɔ kɛ Yehowa blɔ nya tomi ɔ nɛ ngɛ e hɛ mi yae ɔ maa nyɛɛ daa. Nɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o ma tsu ní po pe o tsɔɔli ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Elisha blɔ fa mi ɔ.Yohane 14:12.

18. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ?

18 Wa he ye kaa ga womihi nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ, kɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ maa wo asafo mi nikɔtɔmahi fuu he wami konɛ a ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. Wa sɔlemi ji kaa nyɛmimɛ nyumuhi fuu maa ngɔ a he kɛ ha konɛ a tsɔse mɛ, nɛ́ a ngɔ nɔ́ nɛ a kase ɔ kɛ ye bua Yehowa we bi. Enɛ ɔ maa ye bua asafohi tsuo ngɛ je kɛ wɛ, nɛ e maa ye bua wa ti nɔ tsuaa nɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale ngɛ haomi be nɛ ngɛ wa hɛ mi kɛ ma a mi hulɔ.

^ kk. 5 Ke nyɛminyumu wayoo ko bɔɔ mɔde ngɛ Mawu jami mi, nɛ e baa e he si, nɛ e ngɛ suhi nɛ a he hia nɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma je e yi kaa a hla lɛ kaa asafo mi sɔmɔlɔ, ke e yi jeha 20 lolo po.1 Timoteo 3:8-10, 12; hyɛ July 1, 1989 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 29.

^ kk. 11 Nyɛ ma nyɛ ma susu munyuhi nɛ ngɛ April 15, 2012 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 14-16, kuku 8-13; kɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi,” yi 16, kuku 1-3 ɔ he.