Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Hyɛ O He Nɛ Hi Ngɛ Nihi Nɛ O Kɛ Mɛ Bɔɔ Ngɛ Nyagbe Ligbi Nɛ Ɔmɛ A Mi ɔ He

Hyɛ O He Nɛ Hi Ngɛ Nihi Nɛ O Kɛ Mɛ Bɔɔ Ngɛ Nyagbe Ligbi Nɛ Ɔmɛ A Mi ɔ He

“Huɛ yaya bɔmi puɛɔ je mi bami kpakpa.”1 KORINTO BI 15:33.

LAHI: 25, 20

1. Mɛni be mi wa ngɛ nɛ ɔ?

WA NGƐ ‘je nɛ mi wa’ mi. “Nyagbe ligbi ɔmɛ” je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, níhi puɛ kulaa ngɛ je ɔ mi pe be ko nɛ be ɔ. (2 Timoteo 3:1-5) Wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa níhi ma puɛ kulaa pe bɔ nɛ e ngɛ nɛ ɔ, ejakaa Baiblo gbami tsɔɔ kaa “nimli yayamihi, kɛ nɔ sisili maa ya nɔ maa pee yayami kɛ be nɔ.”2 Timoteo 3:13.

2. Mɛni nihi fuu kɛ jeɔ a hɛja? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

2 Ngɛ hɛja jemi blɔ fa mi ɔ, nihi fuu hyɛɔ yi wu tso, ajuama bɔmi, kunya yemi, aloo daimoniohi a ní peepeehi aloo a kɛ a he woɔ níhi kaa jã a mi kɛ jeɔ a hɛja. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, behi fuu ɔ, níhi nɛ nihi naa ngɛ Intanɛti ɔ kɛ tiivi nɔ, kɛ níhi nɛ a naa ngɛ sinihi, womihi, kɛ womi tɛtlɛɛhi a mi ɔ, ha nɛ e peeɔ mɛ kaa tɔmi ko be yi wu tso kɛ ajuama bɔmi ní peepeehi a he. Je mi bami komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ, e peeɔ nihi nyakpɛ ɔ, mwɔnɛ ɔ lɛɛ nihi a bua jɔ he, nɛ mlaa kplɛɛ nɔ ngɛ he komɛ. Se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Yehowa kplɛɛ jamɛ a je mi bami ɔmɛ a nɔ.Kane Roma Bi 1:28-32.

3. Kɛ nihi fuu naa nihi nɛ a kɛ Mawu sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ɔ ha kɛɛ?

3 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi hu ɔ, nihi ngɔɔ yi wu tso kɛ ajuama bɔmi níhi kɛ jeɔ a hɛja. Se Yesu se nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ a pee we jã, ejakaa a baa a je mi ngɛ Mawu sisi tomi mlaahi a nya. Enɛ ɔ ‘peeɔ nihi nɛ bɔle mɛ ɔ nyakpɛ.’ Mɛni je mi kɛ ba? Nihi ye Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a he fɛu, nɛ a wa mɛ yi mi. (1 Petro 4:4) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu naa nihi nɛ a yeɔ Mawu sisi tomi mlaahi a nɔ ɔ kaa a he ngɛ nyakpɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ bɔɔ wɔ kɔkɔ kaa nihi nɛ a suɔ kaa a maa kase Kristo Yesu ɔ, ‘a maa wa mɛ yi mi.’2 Timoteo 3:12.

“HUƐ YAYA BƆMI PUƐƆ JE MI BAMI KPAKPA”

4. Mɛni he je nɛ e sɛ kaa waa suɔ je ɔ?

4 Ke wa suɔ nɛ waa pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, e sɛ kaa waa suɔ “je ɔ, loo níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ.” (Kane 1 Yohane 2:15, 16.) Satan nɛ ji “je nɛ ɔ mi mawu ɔ” lɛ ngɛ je ɔ kudɔe. E guu jami, ma nɔ yeli, jua yemi blɔ nya tomihi, kɛ radio, tiivi, kɛ adafi fiami womihi a nɔ kɛ sisiɔ nihi. (2 Korinto Bi 4:4; 1 Yohane 5:19) Wa sume nɛ je ɔ nɛ sisi wɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa yuɔ wa he ngɛ huɛ yaya bɔmi he. Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ heii ke: “Nyɛ ko ha nɛ a sisi nyɛ. Huɛ yaya bɔmi puɛɔ je mi bami kpakpa.”1 Korinto Bi 15:33.

5, 6. Mɛnɔmɛ e sɛ kaa waa kɛ mɛ nɛ bɔ, nɛ mɛni he je?

5 Loko huɛ bɔmi kpakpa maa ya nɔ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ nihi nɛ a peeɔ ní yayamihi nɛ bɔ. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ ji nihi nɛ a deɔ ke a jaa Yehowa se a bui lɛ tue. Ke nihi kaa jã pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a pia we a he ɔ, e sɛ kaa waa ya nɔ nɛ waa kɛ mɛ nɛ bɔ.Roma Bi 16:17, 18.

6 Nihi suɔ kaa a maa sa a huɛmɛ a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke waa kɛ nihi nɛ a bui Mawu tue ɔ bɔɔ ɔ, wa ma nyɛ maa pee wa ní kaa mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke waa kɛ ajuama bɔli bɔɔ gbagbanii ɔ, wa ma nyɛ maa kase mɛ. Jã ji bɔ nɛ e ba wa nyɛmimɛ komɛ a nɔ. Nɛ a fie a kpɛti nihi nɛ pia we a he ɔ kɛ je asafo ɔ mi. (1 Korinto Bi 5:11-13) Ke a tsakee we a tsui ɔ, a si fɔfɔɛ ɔ ma nyɛ maa pee kaa nihi nɛ Petro tu a he munyu ɔ.Kane 2 Petro 2:20-22.

7. Mɛnɔmɛ nɛ e sa kaa waa kɛ mɛ nɛ bɔ gbagbanii?

7 E ngɛ mi kaa wa suɔ nɛ waa kɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ hi si saminya mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ waa kɛ nihi nɛ a bui Mawu tue ɔ nɛ bɔ gbagbanii. E dɛ blɔ kaa Odasefo no ko kɛ nɔ ko nɛ e pi Yehowa sɔmɔlɔ nɛ a baptisi lɛ maa hi kpo jee. E he hia wawɛɛ kaa wa maa sa Mawu hɛ mi mohu pe nɛ wa maa sa nihi nɛ a sume Mawu ɔ a hɛ mi. E sa nɛ waa kɛ nihi nɛ a peeɔ Mawu sɔumi nya ní pɛ nɛ bɔ gbagbanii. Yesu de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ peeɔ nɔ́ nɛ Mawu suɔ ɔ, lɛ nɔuu ji ye nyɛminyumu, ye nyɛmiyo, kɛ ye nyɛ.”Marko 3:35.

E he hia wawɛɛ kaa wa maa sa Yehowa hɛ mi mohu pe nɛ wa maa sa nihi nɛ a sume Mawu ɔ a hɛ mi

8. Kɛ huɛ yaya bɔmi ye blema Israel bi ɔmɛ awi ha kɛɛ?

8 Huɛ yaya bɔmi ngɔɔ haomi kɛ baa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ ba Israel bi ɔmɛ a nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Loko a maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Yehowa sɛ hlami nɛ e bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a he. E de mɛ ke: ‘Ko kpla si ha a mawu ɔmɛ; ko ja mɛ, nɛ a jami kusumi ní ɔmɛ hu koo pee. Se mohu, o ywia a mawu ɔmɛ, nɛ o ku a wɔ titima amɛ dukuduku kɛ pue si. E sa nɛ o ja imi Yehowa, o Mawu ɔ.’ (2 Mose 23:24, 25) Se Israel bi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu bui Yehowa blɔ tsɔɔmi ɔ tue nɛ a je e se. (La 106:35-39) Mɛni je mi kɛ ba? Pee se ɔ, Yehowa kua Israel ma a nɛ e hla Kristofohi asafo ɔ mohu kaa e ma.Mateo 23:38; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:1-4.

HYƐ O HE NƐ HI NGƐ NÍHI NƐ O KANEƆ KƐ NÍHI NƐ O HYƐƐ Ɔ A HE

9. Mɛni he je nɛ je nɛ ɔ mi níhi kaa Intanɛti, tiivi, kɛ womihi ma nyɛ maa pee oslaa ha wɔ ɔ?

9 Níhi fuu nɛ wa naa ngɛ tiivi kɛ Intanɛti ɔ nɔ, kɛ níhi nɛ wa naa ngɛ womihi a mi mwɔnɛ ɔ, ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. A pee we jamɛ a ní ɔmɛ kɛ yi mi tomi kaa e ye bua Kristofohi konɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa kɛ e si womi ɔmɛ a mi. Mohu ɔ, jamɛ a ni ɔmɛ woɔ nihi he wami konɛ a kɛ a hɛ nɛ fɔ Satan je yaya nɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ waa hyɛ wa he nɛ hi saminya konɛ wa ko hyɛ, aloo wa ko kane níhi nɛ ma ha nɛ waa ya di “je nɛ ɔ mi akɔnɔ níhi” a se, nɛ e sɛ kaa waa bu jamɛ a ní ɔmɛ tue hulɔ.Tito 2:12.

10. Mɛni maa ba níhi nɛ yeɔ nɔ awi ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ a nɔ?

10 E be kɛe kulaa nɛ a ma kpata Satan je ɔ kɛ níhi nɛ ngɛ mi nɛ yeɔ nɔ awi ɔ hɛ mi. Baiblo ɔ de ke: “Je ɔ, kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ ngɛ bee kɛ yaa. Se nɔ nɛ peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ, lɛɛ e ngɛ kɛ yaa neneene.” (1 Yohane 2:17) La polɔ ɔ hu la ke: “A ma kpata yayami peeli a hɛ mi.” Lɔ ɔ se ɔ, e de hu ke: “Nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” A maa hi nɔ kɛ ya si mɛni be? “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”La 37:9, 11, 29.

11. Mɛni blɔhi a nɔ Mawu guu kɛ yeɔ bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ye lɛ anɔkuale daa?

11 Yehowa asafo ɔ pee we e ní kaa bɔ nɛ Satan je ɔ peeɔ e ní ɔ. Yehowa asafo ɔ lɛɛ e yeɔ bua wɔ konɛ waa pee níhi nɛ ma ha wa ma ná neneene wami. Yesu sɔle ha Yehowa nɛ e de lɛ ke: “Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.” (Yohane 17:3) Yehowa guu asafo ɔ nɔ kɛ haa wɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma ha nɛ waa le lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ngɛ womi tɛtlɛɛhi, womiyohi, womihi, videohi, kɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ yeɔ bua wɔ konɛ wa sɔmɔ Mawu daa. Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa asafo ɔ toɔ blɔ nya konɛ waa kpe daa ngɛ asafohi nɛ hiɛ pe 110,000 mi ngɛ je kɛ wɛ. Níhi nɛ wa kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ngɛ asafo mi kpehi kɛ he nya buami nguahi a sisi ɔ haa nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa kɛ e si womi ɔmɛ a mi ɔ mi waa.Hebri Bi 10:24, 25.

O KƐ NƆ KO NƐ “LE NYƆMTSƐ Ɔ” PƐ NƐ SƐ GBA SI HIMI MI

12. Moo tsɔɔ Baiblo mlaa nɛ ji, waa kɛ nɔ nɛ “le Nyɔmtsɛ ɔ” pɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ sisi.

12 E he hia nɛ Kristofohi nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a hyɛ nɛ hi saminya ngɛ nihi nɛ a kɛ mɛ maa bɔ ɔ a he. Mawu Munyu ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ he we yi ɔ kó bɔ. Dami sane yemi kɛ mlaa tɔmi ɔ, mɛni kake peemi lɛ ngɛ a kpɛti? Aloo mɛni bɔmi lɛ ngɛ la kɛ diblii a kpɛti?” (2 Korinto Bi 6:14) Baiblo ɔ deɔ Mawu sɔmɔli kaa a kɛ nihi nɛ a “le Nyɔmtsɛ ɔ” pɛ nɛ sɛ gba si himi mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a kɛ nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa, nɛ a baptisi mɛ, nɛ a kɛ Yehowa mlaahi tsuɔ ní ɔ pɛ nɛ sɛ gba si himi mi. (1 Korinto Bi 7:39) Ke o kɛ nɔ ko nɛ suɔ Yehowa sɛ gba si himi mi ɔ, e maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ye Mawu anɔkuale.

Ke o kɛ nɔ ko nɛ suɔ Yehowa sɛ gba si himi mi ɔ, e maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ye Mawu anɔkuale

13. Mɛni gba si himi he mlaa nɛ Mawu wo Israel bi ɔmɛ?

13 Yehowa le nɔ́ nɛ hi ha wɔ, nɛ pi wa be nɛ ɔ mi pɛ nɛ e wo wɔ mlaa kaa waa kɛ nɔ ko nɛ “le Nyɔmtsɛ ɔ” pɛ nɛ sɛ gba si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ Yehowa de Israel bi ɔmɛ ngɛ nihi nɛ a ja we lɛ ɔ a he ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa gu Mose nɔ kɛ wo mɛ mlaa ke: “Nyɛ ko ngɔ nyɛ biyi ɔmɛ ngɔ ha a binyumu ɔmɛ gba; nɛ nyɛ ko ha nyɛ binyumu ɔmɛ hu ya ngɔ a biyi ɔmɛ. Ejakaa a ma kpaka nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ je Yehowa he kɛ ya ja mawu kpahi. Ke e ba mi jã a, Yehowa mi mi ma fu, nɛ e ma kpata nyɛ hɛ mi amlɔ.”5 Mose 7:3, 4.

14, 15. Mɛni ba Salomo nɔ akɛnɛ e ma e hɛ ngɔ fɔ Yehowa mlaa a nɔ he je?

14 Benɛ a wo Salomo matsɛ ngɛ Israel ma a nya pɛ ɔ, e sɔle konɛ Yehowa nɛ ha lɛ juɛmi, nɛ Yehowa bu e sɔlemi ɔ tue. Enɛ ɔ ha nɛ nihi ba le Salomo kaa e ji nɔ yelɔ nɛ ngɛ juɛmi ngɛ ma nɛ a ngɛ ní ɔ nya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Sheba manyɛ ɔ nya kpɛ e he ngɛ juɛmi nɛ Salomo ngɛ ɔ he hluu po kaa e de ke: “O nile kɛ o kplɔkɔtɔ hiɛ babauu pe bɔ nɛ a gba mi ɔ.” (1 Matsɛmɛ 10:7) Se nɔ́ nɛ ba Salomo nɔ ɔ hu tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ba nɔ ko nɔ ke nɔ ɔ ma e hɛ fɔ Mawu mlaa a nɔ nɛ e kɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ we Yehowa ya sɛ gba si himi mi.Fiɛlɔ 4:13.

15 E ngɛ mi kaa Yehowa jɔɔ Salomo mohu lɛɛ, se Salomo bui Mawu fami nɛ mi tɛ ɔ tue. Salomo “su ma se yihi babauu” nɛ a sɔmɔ we Yehowa. Nyagbenyagbe ɔ, e ngɔ yihi 700 kɛ plãhi 300. Mɛni je mi kɛ ba? Benɛ Salomo ba bwɔ ɔ, e yi ɔmɛ ‘ha nɛ e bɔni mawu kpahi jami. Salomo pee yayami kɛ si Yehowa, nɛ e nyɛɛ we e se kɛ pi si.’ (1 Matsɛmɛ 11:1-6) Huɛ yaya bɔmi puɛ e juɛmi, nɛ e yi Yehowa anɔkuale hu. Ke nɔ́ ko kaa jã ba Salomo nɔ ɔ, lɛɛ e ma nyɛ maa ba wɔ hu wa nɔ jã. Enɛ ɔ he je nɛ wa susuu we gblee kaa waa kɛ nɔ ko nɛ sume Yehowa maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ!

16. Mɛni ga Baiblo ɔ wo nihi nɛ a hunomɛ loo a yihi pi Odasefohi?

16 Nɛ ke nɔ ko sɛ gba si himi mi loko e ba plɛ Yehowa jalɔ hu nɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ yigbayihi hu, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, bɔ nɛ pee nɛ ke a ti ni komɛ he we Mawu munyu ɔ yi ɔ, nyɛ je mi bami nɛ tsake mɛ. E be hiae kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po.” (1 Petro 3:1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, munyu nɛ ɔ kɔɔ hunomɛ nɛ a yihi ja we Yehowa a hu a he. Nɔ́ nɛ Mawu Munyu ɔ de ɔ mi tɛ: Moo pee o he huno loo yogbayo kpakpa, konɛ o kɛ Mawu mlaahi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ nɛ tsu ní. Kɛkɛ ɔ, ke o huno aloo o yo ɔ na kaa o tsake nɛ o baa o je mi saminya a, eko ɔ, lɛ hu e maa suɔ kaa e ma sɔmɔ Yehowa. E ba jã ngɛ hunomɛ kɛ yigbayihi fuu a blɔ fa mi.

O KƐ NIHI NƐ A SUƆ YEHOWA NƐ BƆ

17, 18. Mɛni ye bua Noa nɛ e ná yi baami ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi? Mɛni ye bua Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɛ a ná yi baami ngɛ Yerusalem hɛ mi kpatami ɔ mi?

17 Huɛ yaya bɔmi ma nyɛ ma ha nɛ wa gbo Yehowa nɔ tue, se ke waa kɛ nimli kpakpahi bɔɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ye Yehowa anɔkuale. Noa pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ. Ngɛ e be ɔ mi ɔ, “nimlihi a yi mi wa, nɛ nɔ yaya pɛ nɛ a susuɔ daa nɛ ɔ.” (1 Mose 6:5) Nimli a yi mi wa hluu po kaa Yehowa ma e juɛmi nya si kaa e ma kpata jamɛ a je yaya a hɛ mi. Se e slo Noa ngɛ ni ɔmɛ a he. Baiblo ɔ tu e he munyu kaa “piami ko be e he,” nɛ e “peeɔ Mawu suɔmi nya ní.”1 Mose 6:7-9.

18 Noa kɛ nihi nɛ a sume Yehowa bɔɛ. E kɛ e weku ɔ ngɔ a be tsuo kɛ kpɛ daka a, nɛ a ‘fiɛɛ kaa nihi nɛ a pee nɔ́ nɛ da’ hulɔ. (2 Petro 2:5) Noa kɛ e yo ɔ, kɛ a bimɛ nyumu etɛ ɔmɛ, kɛ mɛ hu a yi ɔmɛ kɛ a he bɔ gbagbanii. A kɛ a be tsuo pee Mawu suɔmi nya ní. Enɛ ɔ ha nɛ a ná yi baami ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi. A sisi bimɛ ji wɔ tsuo nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa Noa kɛ e weku mi bimɛ ɔmɛ bu Yehowa tue nɛ a kɛ nimli yayahi bɔɛ. Jã kɛ̃ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu kɛ nihi nɛ a sume Yehowa bɔɛ. A bu Yehowa tue nɛ a ná yi baami ngɛ Yerusalem hɛ mi kpatami nɛ ba ngɛ jeha 70 ɔ mi ɔ mi.Luka 21:20-22.

Ke waa kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa bɔɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa na bɔ nɛ je ehe ɔ mi si himi maa hi ha (Hyɛ kuku 19)

19. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ye Yehowa anɔkuale daa?

19 Kaa bɔ nɛ Noa kɛ e weku ɔ, kɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ, wɔ hu waa kɛ nihi nɛ a sume Yehowa a bɔɛ. Wa ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ayɔhi abɔ nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ wa ma nyɛ maa hla mɛ kaa wa huɛmɛ. A maa ye bua wɔ konɛ waa “hɛɛ hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ” ngɛ be nɛ mi wa nɛ ɔ mi. (1 Korinto Bi 16:13; Abɛ 13:20) Mo susu bɔ nɛ wa ma ná bua jɔmi ha ke a baa wa yi ngɛ je yaya nɛ ɔ nyagbe ɔ mi, nɛ wa sɛ Yehowa je ehe ɔ mi! E he hia wawɛɛ nitsɛ kaa wa maa yu wa he ngɛ huɛ yaya bɔmi he!