Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yehowa Ji Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi

Yehowa Ji Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi

“Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.”1 YOHANE 4:8, 16.

LAHI: 18, 51

1. Mɛni ji Mawu su titli, nɛ kɛ su nɛ ɔ nɛ o le kaa e ngɛ ɔ ha nɛ o naa lɛ ha kɛɛ?

BAIBLO ɔ tsɔɔ kaa “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Se mɛni enɛ ɔ tsɔɔ tutuutu? Ngɛ su kpakpahi fuu nɛ Yehowa ngɛ ɔ a kpɛti ɔ, suɔmi ji e su titli. Tsa pi kaa Yehowa ngɛ suɔmi kɛkɛ, se mohu ɔ, suɔmi ji lɛ. Suɔmi lɛ haa nɛ e peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́. Wa bua jɔ kaa suɔmi ha nɛ Yehowa bɔ je mluku ɔ kɛ níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ɔ!

2. Mɛni nɔ mi mami Mawu suɔmi ɔ ha nɛ wa ná? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

2 Yehowa mi mi jɔ, nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ e nibɔ níhi a he. Suɔmi nɛ e ngɛ ha wɔɔ ɔ maa nɔ mi kaa e yi mi tomi maa ba mi ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ. Nihi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, suɔmi ha nɛ Yehowa “to be pɔtɛɛ ko, nɛ e hla nɔ ko nɛ e maa gu e nɔ kɛ kojo je ɔ tsuo ngɛ dami sane yemi nya.” Nɔ ɔ ji Yesu Kristo. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:31) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa kojomi nɛ ɔ maa ba nɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ adesahi nɛ a buɔ Mawu tue ɔ ma ná bua jɔmi, nɛ a maa hi si kɛ ya neneene.

NƆ́ NƐ YI NƆ SANE TSƆƆ

3. Kaa Mawu sume adesahi ɔ, jinɛ kɛ a si himi ko pee ha kɛɛ?

3 Kaa tsa pi Mawu su titli ji suɔmi ɔ, jinɛ kɛ adesahi a si himi maa pee kɛɛ hwɔɔ se? Jinɛ adesahi maa ya nɔ maa ye mɛ nitsɛmɛ a nɔ ngɛ Satan nɛ ji mawu nɛ e nyɛɔ nɔ, nɛ be suɔmi ɔ sisi. (2 Korinto Bi 4:4; 1 Yohane 5:19; kane Kpojemi 12:9, 12.) Kaa Yehowa sume wɔ ɔ, jinɛ wa si himi ko pee mɔbɔ wawɛɛ nitsɛ!

4. Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ blɔ nɛ nihi tsɔ atua kɛ si e nɔ yemi ɔ?

4 Benɛ Satan tsɔ atua kɛ si Mawu nɔ yemi ɔ, e puɛ Adam kɛ Hawa hu a tue, nɛ mɛ hu a tsɔ atua. Nɔ́ nɛ Satan pee ɔ tsɔɔ kaa Mawu be he blɔ nɛ e yeɔ je mluku ɔ nɔ. Satan tsɔɔ kaa e nɔ yemi ɔ maa hi pe Mawu nɔ́ ɔ. (1 Mose 3:1-5) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngmɛ Satan blɔ be bɔɔ konɛ Satan nɛ ka nɛ e hyɛ. Juɛmi ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ mi. Se nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a tsɔɔ heii kaa adesahi be nyɛe maa pee nɔ yeli kpakpahi, nɛ jã kɛ̃ nɛ Satan hu be nyɛe maa pee nɔ yelɔ kpakpa.

Yehowa bɔɛ adesahi kaa mɛ nitsɛmɛ nɛ a ye a he nɔ nɛ e he be mi

5. Mɛni níhi nɛ ya nɔ ngɛ adesahi a yi nɔ sane mi ɔ tsɔɔ?

5 Mwɔnɛ ɔ, níhi ngɛ nɔ yae ngɛ puɛe kulaa ngɛ je ɔ mi. A gbe nimli ayɔ 100 abɔ ngɛ ta mi ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi. Baiblo ɔ tu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a he. Baiblo ɔ de ke: “Nimli yayamihi, kɛ nɔ sisili maa ya nɔ maa pee yayami kɛ be nɔ.” (2 Timoteo 3:1, 13) Baiblo ɔ de hu ke: ‘Yehowa, i le kaa nɔmlɔ adesa ko be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e wami nɔ. Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.’ (Yeremia 10:23) Níhi nɛ ya nɔ ngɛ yi nɔ sane mi ɔ ma munyu nɛ ɔ nɔ mi. Yehowa bɔɛ adesahi kaa mɛ nitsɛmɛ nɛ a ye a he nɔ nɛ e he be mi.

6. Mɛni he je nɛ Mawu ngmɛ blɔ nɛ ní yayahi ngɛ nɔ yae ɔ?

6 Blɔ nɛ Yehowa ngmɛ konɛ ní yayahi nɛ ya nɔ kɛ ya si be ko ɔ hu tsɔɔ kaa e nɔ yemi ɔ pɛ lɛ hi. Hwɔɔ se ɔ, Mawu ma kpata nimli yayamihi tsuo a hɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, ke nɔ ko li peemi nɛ e te si kɛ si Mawu nɔ yemi nɛ suɔmi ngɛ ɔ mi ɔ, e ma kpata jamɛatsɛ ɔ hɛ mi nɔuu. E ma nyɛ maa da níhi nɛ ya nɔ ngɛ adesahi a yi nɔ sane mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ e kpata atua tsɔli a hɛ mi amlɔ nɔuu. E be blɔ ngmɛe nɛ ní yayamihi nɛ ya nɔ hu kɔkɔɔkɔ.

MƐNI MAWU PEE KƐ TSƆƆ KAA E SUƆ WƆ?

7, 8. Mɛni Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi?

7 Yehowa pee níhi fuu kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi. Mo susu je ɔ klemi kɛ bɔ nɛ níhi nɛ a ngɛ mi ɔ ngɛ fɛu ha a he nɛ o hyɛ. Dodoehi a kuuhi ayɔ akpehi abɔ lɛ ngɛ je ɔ mi, nɛ ngɛ dodoe kuu kake mi ɔ, dodoehi ayɔ akpehi abɔ kɛ si bɔlemi dodoehi nɛ ngɛ mi. Ngɛ dodoe kuu nɛ a tsɛɛ ke Milky Way ɔ mi ɔ, dodoehi nɛ a ngɛ mi ɔ a kpɛti kake ji pu. Ke pu be ɔ, níhi nɛ wami ngɛ mi ɔ ekoeko be nyɛe maa hi zugba a nɔ. Adebɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ kaa Yehowa ji wa Bɔlɔ, nɛ a tsɔɔ wɔ kaa e ngɛ he wami, juɛmi, kɛ suɔmi. Niinɛ, “kɛ je be nɛ Mawu bɔ je ɔ, e he wami nɛ ngɛ daa, kɛ e su nɛ ji níhi nɛ a nɛ́ kɛ hɛngmɛ ɔ jeɔ kpo pãa ngɛ e nibɔ ní ɔmɛ a mi, nɛ adesa naa.”Roma Bi 1:20.

Adesahi kɛ lohwehi náa níhi tsuo nɛ Mawu bɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ a he se

8 Yehowa bɔ zugba a konɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ, nɛ a nyɛ nɛ a hi nɔ. Adesahi kɛ lohwehi náa níhi tsuo nɛ Mawu bɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ a he se. Mawu pee abɔɔ ko nɛ e mi ngɛ fɛu saminya kɛ ha adesahi konɛ a hi mi. E bɔ adesahi kɛ juɛmi kɛ nɔmlɔ tso nɛ ye mluku konɛ a nyɛ nɛ a hi si kɛ ya neneene. (Kane Kpojemi 4:11.) Jehanɛ se hu ɔ, “e haa nibɔ ní tsuo niye ní; ejakaa e suɔmi ɔ ngɛ kɛ yaa neneene!”La 136:25.

9. E ngɛ mi kaa Yehowa ji Mawu nɛ ngɛ suɔmi mohu lɛɛ, se mɛni e sume kulaa?

9 Yehowa ji Mawu nɛ ngɛ suɔmi, se kɛ̃ ɔ, e sume nɔ́ yayami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 5:4-6 de ngɛ Yehowa he ke: ‘Pi Mawu nɛ náa nɔ́ yayami he tsui ji mo. O sume nihi nɛ peeɔ yayami.’ Ngmami ɔ tsɔɔ hu kaa e sume “muɔ si pueli, kɛ nɔ sisili” a sane kulaa.

E BE KƐE KULAA NƐ NÍ YAYAMIHI A SE MAA PO

10, 11. (a) Mɛni maa ba nimli yayamihi a nɔ? (b) Mɛni Yehowa maa pee ha adesahi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ?

10 Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa maa po ní yayamihi a se ngɛ je ɔ mi tsuo, ejakaa e ji Mawu nɛ ngɛ suɔmi nɛ e sume ní yayami. Mawu Munyu ɔ wo wɔ si ke: ‘A ma kpata yayami peeli a hɛ mi. Se ni nɛmɛ nɛ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, mɛɛ lɛɛ a nine maa su zugba a nɔ. E piɛ bɔɔ nɛ o be yayami peeli nae hu.’ Yehowa he nyɛli ɔmɛ maa “ta si kake too kaa bɔ nɛ la su ku se poo ɔ.”La 37:9, 10, 20.

11 Mawu Munyu ɔ wo wɔ si hu ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) Adesahi anɔkualetsɛmɛ “maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” (La 37:11) Mɛni he je? Ejakaa be tsuaa be ɔ, wa Mawu nɛ e ngɛ suɔmi ɔ peeɔ níhi nɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ma ná he se. Baiblo ɔ de ke: “Mawu ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu. Ejakaa ní momo ɔmɛ a se po.” (Kpojemi 21:4) Adesahi nɛ a buɔ Mawu tue nɛ a bua jɔɔ e suɔmi ɔ he ɔ ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ!

12. Mɛnɔ ji “nɔmlɔ kpakpa”?

12 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa: “Moo to nɔmlɔ kpakpa he hɛ; hyɛ dalɔ saminya, nɔmlɔ nɛ he jɔ ɔ, hwɔɔ se ɔ, e maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi. Se yayami peeli lɛɛ a ma kpata a kɛ a nina tsuo a hɛ mi.” (La 37:37, 38) “Nɔmlɔ kpakpa” ji nɔ nɛ le Yehowa kɛ e Bi ɔ, nɛ e buɔ Mawu tue, nɛ e peeɔ Mawu suɔmi nya ní. (Kane Yohane 17:3.) Jamɛatsɛ ɔ he ye wawɛɛ kaa “je ɔ, kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ ngɛ bee kɛ yaa. Se nɔ nɛ peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ, lɛɛ e ngɛ kɛ yaa neneene.” (1 Yohane 2:17) Je nɛ ɔ nyagbe ɔ su si ta, enɛ ɔ he ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ waa ‘ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ waa ye e mlaa amɛ a nɔ.’La 37:34.

NƆ́ NƐ PE KULAA NƐ MAWU PEE KƐ TSƆƆ KAA E SUƆ WƆ

13. Mɛni ji nɔ́ nɛ pe kulaa nɛ Mawu pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi?

13 E ngɛ mi kaa wa yi mluku mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa bu Mawu tue. Wa ma nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hu nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti, ejakaa e ha nɛ Yesu ba gbo kɛ kpɔ̃ wɔ. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ pe kulaa nɛ Mawu pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ. Yehowa to kpɔmi nɔ́ ɔ he blɔ nya konɛ adesahi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nɛ a ye a he ngɛ yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (Kane Roma Bi 5:12; 6:23.) Yesu ye Mawu anɔkuale be kɛkɛɛ ngɛ hiɔwe, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngɛ nɔ mi mami kaa e Bi ɔ maa ya nɔ maa ye anɔkuale ngɛ zugba a nɔ hulɔ. Yehowa ji Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi, enɛ ɔ he ɔ, benɛ e na kaa nimli yayamihi ngɛ e Bi ɔ nisɛ ní pee ɔ, e dɔ lɛ wawɛɛ. Ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yesu kɛ anɔkuale yemi fĩ Mawu se kaa Mawu ngɛ he blɔ nɛ e yeɔ adesahi a nɔ. Yesu tsɔɔ hu kaa adesahi nɛ a ye mluku ma nyɛ maa ye Mawu anɔkuale ngɛ behi nɛ a mi wa po a mi.

Mawu je suɔmi mi nɛ e tsɔ e Bi ɔ (Hyɛ kuku 13)

14, 15. Mɛni Yesu gbenɔ ɔ pee ha adesahi?

14 Ngɛ kahi nɛ mi wa pe kulaa nɛ Yesu kɛ kpe ɔ tsuo se ɔ, e ye Mawu anɔkuale, nɛ e fĩ Yehowa se kaa lɛ nɛ e ngɛ he blɔ nɛ e yeɔ adebɔ níhi a nɔ. E sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa Yesu ba gbo kɛ kpɔ̃ wɔ, ejakaa lɔ ɔ ha adesahi he blɔ kaa a ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene ngɛ Mawu je ehe ɔ mi! Bɔfo Paulo tsɔɔ suɔmi nɛ Yehowa kɛ Yesu je kpo kɛ ha wɔ kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ mi. E de ke: “Be mi nɛ peepee ta wa he ɔ, jamɛ a be ɔ Kristo ba gbo ngɛ yayami peeli a he. Ejakaa e maa wa kaa nɔ ko maa suɔ nɛ e gbo ngɛ nɔ nɛ yeɔ mlaa nɔ ɔ he; pohu nɔmlɔ kpakpa he ɔ, e maa ba mi kaa nɔ ko ma si gugue kaa e ma gbo. Se suɔmi kpetekpleenyɛ nɛ Mawu je kpo ji nɛ ɔ nɛ, kaa be nɛ wa ji yayami peeli ɔ, jamɛ a be ɔ Kristo ba gbo ngɛ wa he.” (Roma Bi 5:6-8) Bɔfo Yohane ngma ke: “Blɔ nɔ nɛ Mawu gu kɛ je e suɔmi ɔ kpo kɛ tsɔɔ wɔ ji nɛ ɔ nɛ; e tsɔ e Bi kake too ɔ kɛ ba je ɔ mi, konɛ kɛ gu e Bi ɔ nɔ ɔ, wa ná wami. Bɔ nɛ suɔmi ngɛ ji nɛ ɔ nɛ; pi wɔ nɛ wa sɛ hlami kɛ suɔ Mawu; Mawu mohu lɛ suɔ wɔ. Enɛ ɔ he je ɔ, e tsɔ e Bi ɔ kɛ ba, konɛ e ba dla waa kɛ Mawu wa kpɛti, nɛ a ngɔ wa he yayami ɔmɛ ngɔ pa wɔ.”1 Yohane 4:9, 10.

15 Yesu tsɔɔ kaa “Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e Bi kake ɔ ngɔ ha, konɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.” (Yohane 3:16) E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ Yesu gu mi ɔ dɔ Yehowa mohu lɛɛ, se e ngɔ e Bi ɔ kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa suɔ adesahi wawɛɛ nitsɛ. Suɔmi nɛ ɔ se be poe gblegbleegble. Paulo ngma ke: “I ngɛ nɔ mi mami kaa gbenɔ jio, wami jio, hiɔwe bɔfohi jio, nɔ yeli kpa komɛ nɛ ngɛ hiɔwe jio, níhi nɛ ngɛ jio, níhi nɛ maa ba jio, he wami kpa ko jio, hiɔwe lokoo jio, zugba sisi jio, níhi nɛ a bɔ ɔ a mi eko jio, Mawu suɔmi nɛ wa ná ngɛ Kristo Yesu, wa Nyɔmtsɛ ɔ mi ɔ, ní nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe ma gba wɔ kɛ je mi.”Roma Bi 8:38, 39.

MAWU MATSƐ YEMI Ɔ NGƐ NƆ YEE AMLƆ NƐ Ɔ

16. Mɛni ji Mesia Matsɛ Yemi ɔ, nɛ mɛnɔ lɛ Yehowa hla kaa e nya Matsɛ?

16 Mawu nɔ yemi ɔ nɛ ji Mesia Matsɛ Yemi ɔ hu maa nɔ mi kaa Yehowa suɔ adesahi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Yehowa hla Yesu Kristo kaa Matsɛ Yemi nɛ ɔ nya Matsɛ momo. Yesu he su kaa nɔ yelɔ, nɛ e suɔ adesahi hulɔ. (Abɛ 8:31) Jehanɛ hu ɔ, a hla nimli 144,000 konɛ a kɛ Kristo nɛ ya ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Ke a tle mɛ si ɔ, a kɛ níhi a si kpami nɛ a ná be mi nɛ a ji adesahi ɔ maa ho hiɔwe ya. (Kpojemi 14:1) Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Matsɛ Yemi ɔ he ní ji nɔ titli nɛ e tsɔɔ nihi, nɛ e tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ke: “Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ. O matsɛ yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” (Mateo 6:9, 10) Wa ngɛ be nɛ a ma ha sɔlemi nɛ ɔ heto nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ngɔ jɔɔmihi fuu ba ha adesahi ɔ blɔ hyɛe!

17. Moo tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ Yesu nɔ yemi ɔ kɛ adesahi a nɔ yemi ɔ a kpɛti.

17 E slo Yesu nɔ yemi nɛ suɔmi ngɛ mi ɔ kulaa ngɛ adesahi a nɔ yemi he. Adesa nɔ yemi ngɔ tahi fuu kɛ ba, nɛ enɛ ɔ tane nimli ayɔhi abɔ yi. Se Yesu nɛ ji wa Matsɛ ɔ suɔ wɔ nitsɛnitsɛ, nɛ e kaseɔ Mawu su kpakpa amɛ, titli ɔ, suɔmi. (Kpojemi 7:10, 16, 17) Yesu de ke: “Nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ tloo tlomi nɛ pɔ tɔ nyɛ, nyɛɛ ba ye ngɔ, nɛ ma ha nɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he. Nyɛɛ ngɔ ye kuɛpã tso ɔ ngɔ tloo, nɛ nyɛɛ kase mi; ejakaa ye he jɔ, nɛ i baa ye he si kɛ jee ye tsui mi. Ke nyɛ pee ja a, nyɛ ma ná he jɔmi; ejakaa ye kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ, nɛ ye tlomi ɔ hu jiɔ we.” (Mateo 11:28-30) Enɛ ɔ ji si womi nɛ suɔmi ngɛ mi nitsɛnitsɛ!

18. (a) Mɛni ngɛ nɔ yae kɛ je jeha 1914 kɛ ma nɛ ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

18 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi ngɛ hiɔwe kɛ je jeha 1914 ɔ mi. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, a bɔni nyagbe nihi nɛ a kɛ Yesu maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ, a nya buami. Jehanɛ hu ɔ, a bɔni nimli asafo nɛ a maa baa a yi ngɛ je nɛ ɔ nyagbe ɔ mi kɛ sɛ je ehe ɔ mi ɔ nya buami. (Kpojemi 7:9, 13, 14) Mwɔnɛ ɔ, kɛ nimli asafo ɔ a he hiɛ ha kɛɛ? Mɛni Mawu ngɛ hlae ngɛ a dɛ? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.