Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yehowa Ji Mawu Nɛ E Kɛ Nɔ Sɛɛɔ Ní

Yehowa Ji Mawu Nɛ E Kɛ Nɔ Sɛɛɔ Ní

“Ma bu mo tue nɛ o tu munyu.”HIOB 42:4.

LAHI: 37, 2

1-3. (a) Mɛni he je nɛ Mawu susumi pã adesahi a nɔ́ nɛ gbi nɛ e tuɔ ɔ hu nɔ kuɔ pe adesahi a nɔ́ ɔ? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

YEHOWA bɔ hiɔwe bɔfohi kɛ adesahi konɛ mɛ hu a hi wami mi nɛ a ná bua jɔmi. (La 36:9; 1 Timoteo 1:11, NW) Kekleekle ɔ, Yehowa bɔ nɔ nɛ bɔfo Yohane tsɛɛ lɛ ke “Munyu ɔ.” (Yohane 1:1; Kpojemi 3:14) Jamɛatsɛ ɔ ji Yesu. Yehowa kɛ lɛ sɛɛ ní nɛ e de lɛ e susumihi kɛ bɔ nɛ e nuɔ níhi a he ha. (Yohane 1:14, 17; Kolose Bi 1:15) Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa hiɔwe bɔfo ɔmɛ hu kɛ a he sɛɛɔ ní, nɛ a ngɛ gbi nɛ a tuɔ. E slo gbi nɛ a tuɔ ngɛ gbi nɛ adesahi tuɔ ɔ he.1 Korinto Bi 13:1.

2 Yehowa bɔ hiɔwe bɔfo ayɔ akpehi abɔ kɛ adesahi, nɛ e le mɛ tsuo a he nɔ́ tsuaa nɔ́ fitsofitso. Ke nimli ayɔhi abɔ sɔle ha lɛ ngɛ be kake mi ɔ, e nyɛɔ buɔ mɛ tsuo tue, nɛ e nuɔ nɔ́ nɛ a deɔ lɛ ɔ sisi ke a sɔle ngɛ gbi slɔɔtoslɔɔtohi a mi po. Yehowa buɔ sɔlemi nɛ ɔmɛ tsuo tue nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e kɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ hu sɛɛɔ ní, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi haa mɛ. Bɔ nɛ pee nɛ Yehowa nɛ e nyɛ nɛ e tsu ní nɛ ɔmɛ tsuo a he ní ɔ, e sa nɛ e susumi nɛ pã adesahi a susumi, nɛ e sa kaa gbi nɛ e tuɔ ɔ hu nɔ nɛ kuɔ pe adesahi a nɔ́. (Kane Yesaya 55:8, 9.) Enɛ ɔ he ɔ, ke e kɛ adesahi ngɛ ní sɛɛe ɔ, e tuɔ munyu nɛ mi wɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa nu sisi.

3 Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ Yehowa kɛ adesahi sɛɛɔ ní nɛ a nuɔ sisi ha a he. Jehanɛ se hu ɔ, ke níhi tsake ɔ, lɛ hu e tsakeɔ blɔhi a nɔ nɛ e guu nɛ e kɛ adesahi sɛɛɔ ní ɔ hɛ mi. Wa ma susu enɛ ɔ hu he.

MAWU KƐ ADESAHI SƐƐƆ NÍ

4. (a) Mɛni gbi mi lɛ Yehowa kɛ Mose, Samuel, kɛ David sɛɛ ní ngɛ? (b) Mɛni munyuhi lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi?

4 Benɛ Yehowa kɛ Adam tu munyu ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, e ngɛ heii kaa gbi nɛ e kɛ lɛ tu ɔ ji blema Hebri gbi ɔ nɛ. Pee se ɔ, Yehowa de ni komɛ kaa Mose, Samuel, kɛ David níhi nɛ ngɛ e juɛmi mi nɛ a ngma. E ngɛ mi kaa a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a munyunguhi kɛ ngma ngɛ Hebri gbi ɔ mi mohu lɛɛ, se munyu nɛ a ngma a ji Mawu susumi. A ngma Yehowa nya mi munyu, kɛ bɔ nɛ e kɛ e we bi hi si ha blema a hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tu hemi kɛ yemi kɛ suɔmi nɛ Mawu we bi je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ he munyu. Baiblo ɔ tsɔɔ tɔmihi nɛ a tɔ̃, kɛ níhi nɛ a pee nɛ tsɔɔ kaa a yi Mawu anɔkuale. A ngma ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ fɔ si ha wɔ konɛ waa kase nɔ́ ko kɛ je mi.Roma Bi 15:4.

Baiblo ngmali ɔmɛ ngma Yehowa nya mi munyu kɛ bɔ nɛ e kɛ e we bi hi si ha blema

5. Anɛ Hebri gbi mi pɛ nɛ Mawu kɛ adesahi sɛɛ ní ngɛ lo? Moo tsɔɔ nya.

5 Pi Hebri gbi mi pɛ nɛ Yehowa kɛ adesahi sɛɛ ní ngɛ. Benɛ Israel bi ɔmɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Babilon kɛ ho a ma mi ya a, a ti ni komɛ tuɔ Aram gbi daa ligbi. Eko ɔ, lɔ ɔ he je nɛ Daniel, Yeremia, kɛ Ezra ngma Baiblo womi ɔmɛ ekomɛ ngɛ Aram gbi mi ɔ nɛ. *

6. Mɛni he je nɛ a tsɔɔ Hebri Ngmami ɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi ɔ?

6 Pee se ɔ, Alexander Ngua a ye mahi fuu a nɔ ngɛ je ɔ mi, enɛ ɔ ha nɛ Hela gbi nɛ ji Koine ɔ, ba pee gbi titli nɛ nihi tuɔ ngɛ mahi fuu a nɔ. Yuda bi fuu tuɔ Hela gbi, enɛ ɔ he ɔ, a tsɔɔ Hebri Ngmami ɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi. A tsɛɛ jamɛ a Baiblo ɔ ke Septuagint. Lɔ ɔ ji kekleekle Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi, nɛ e piɛɛ Baiblo sisi tsɔɔmihi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ a he. Womi mi leli tsɔɔ kaa gbi sisi tsɔɔli 72 lɛ tsɔɔ Septuagint ɔ sisi. * (Hyɛ sisi ningma.) Gbi sisi tsɔɔli nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ tsɔɔ munyunguhi nɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ eko tsuaa eko sisi, se a ti ni komɛ lɛɛ a pee we jã. Se kɛ̃ ɔ, Yuda bi nɛ a tuɔ Hela gbi ɔ, kɛ Kristofohi he ye kaa Septuagint ɔ ji Mawu Munyu.

7. Mɛni gbi mi Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ní ngɛ?

7 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, eko ɔ, e tuɔ Hebri gbi. (Yohane 19:20; 20:16; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 26:14) Eko ɔ, e kɛ Aram munyu komɛ nɛ nihi pɔɔ kɛ ní tsumi ngɛ e be ɔ mi tsu ní. Se e nu blema Hebri gbi nɛ Mose kɛ gbali ɔmɛ tu ɔ hulɔ. A kaneɔ níhi nɛ gbali nɛ ɔmɛ ngma a ngɛ kpe he ɔmɛ daa otsi. (Luka 4:17-19; 24:44, 45; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:21) E ngɛ mi kaa a tuɔ Hela kɛ Latin gbi ngɛ Yesu be ɔ mi mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ de we kaa Yesu tu jamɛ a gbi ɔmɛ aloo e tui.

8, 9. Mɛni he je Kristofohi fuu tuɔ Hela gbi ɔ, nɛ mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?

8 Nihi nɛ a nyɛɛ Yesu se kekleekle ɔ tu Hebri gbi ɔ, se benɛ e gbo se ɔ, e kaseli ɔmɛ tu gbi kpahi. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 6:1.) Benɛ sane kpakpa a ngɛ gbɛe kɛ ngɛ fĩae ɔ, Kristofohi fuu tuɔ Hela gbi ɔ mohu pe Hebri gbi ɔ. Akɛnɛ nihi fuu tuɔ Hela gbi he je ɔ, a ngma Mateo, Marko, Luka, kɛ Yohane ngɛ Hela gbi mi. * (Hyɛ sisi ningma.) A ngma Baiblo mi womi kpahi kɛ sɛ womihi nɛ bɔfo Paulo ngma a hu ngɛ Hela gbi mi.

9 Nɔ́ nɛ sa kadimi ji kaa ke nihi nɛ a ngma Kristofohi a Hela Ngmami ɔ tsɛ Hebri Ngmami ɔ mi munyu ko se ɔ, behi fuu ɔ, a tsɛɛ se kɛ jeɔ Septuagint ɔ mi. Be komɛ ɔ, jamɛ a ngmami ɔmɛ jeɔ ekpa bɔɔ ngɛ nɔ́ nɛ a ngma ngɛ Hebri gbi ɔ mi ɔ he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa gbi sisi tsɔɔli nɛ a yi mluku lɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ nɛ wa nine su nɔ mwɔnɛ ɔ sisi. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa bui gbi ko pi gbi ko, nɛ e nɛ kaa bɔ nɛ ni komɛ peeɔ a ní ha a hi pe ni kpahi.Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:34.

Mawu hyɛ we kaa ja wa tu gbi pɔtɛɛ ko loko wa ma nyɛ maa le lɛ, nɛ wa maa le e yi mi tomihi hulɔ

10. Mɛni wa kaseɔ ngɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ adesahi tuɔ munyu ha a mi?

10 Wa kase kaa Yehowa daa si fɔfɔɛhi a nɔ nɛ e kɛ adesahi sɛɛɔ ní. E hyɛ we blɔ kaa ja wa tu gbi pɔtɛɛ ko loko wa ma nyɛ maa le lɛ, nɛ wa maa le e yi mi tomihi hulɔ. (Kane Zakaria 8:23; Kpojemi 7:9, 10.) Wa kase hu kaa Yehowa lɛ ha nɛ Baiblo ngmali ɔmɛ ngma Baiblo ɔ nɛ, se e ha nɛ mɛ nitsɛmɛ a ngɔ a munyunguhi kɛ ngma.

MAWU BAA E SƐ GBI Ɔ YI

11. Mɛni he je nɛ gbihi fuu nɛ adesahi tuɔ ɔ pi nyagba ha Yehowa a?

11 Adesahi tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi fuu, se lɔ ɔ pi nyagba ha Yehowa. Kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ? Munyuhi bɔɔ pɛ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ Yesu tu nɛ a tsɔɔ we sisi. (Mateo 27:46; Marko 5:41; 7:34) Se Yehowa ha nɛ a ngma Yesu sɛ gbi ɔ kɛ fɔ si, nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi nɛ pee se ɔ, a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi hu a mi. Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ Yuda bi kɛ Kristofohi hyɛ Mawu Munyu ɔ nɔ nɛ a kpale ngma babauu kɛ pue si he je ɔ, a baa Mawu sɛ gbi ɔ yi. A tsɔɔ Baiblohi nɛ a ngma kɛ pue si nɛ ɔ a sisi kɛ ya gbihi fuu a mi. Maa pee jeha 400 se ngɛ Kristo gbenɔ se ɔ, John Chrysostom tsɔɔ kaa a tsɔɔ Yesu tsɔɔmi ɔmɛ a sisi kɛ ya Siria gbi, Egipt gbi, India gbi, Persia gbi, Etiopia gbi, kɛ gbi kpahi fuu a mi.

12. Mɛni nihi pee konɛ a kɛ kpata Baiblo ɔ hɛ mi?

12 Ngɛ yi nɔ sane mi tsuo ɔ, nihi bɔ mɔde si abɔ kaa a ma kpata Baiblo ɔ kɛ nihi nɛ tsɔɔ Baiblo ɔ sisi nɛ a gba ha nihi ɔ a hɛ mi. Maa pee jeha 300 ngɛ Yesu fɔmi se ɔ, Roma Nɔ Yelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Diocletian ɔ fã ke a kpata Baiblohi tsuo a hɛ mi. Maa pee jeha 1,200 se ɔ, William Tyndale je sisi kaa e maa tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya Blɛfo gbi mi. E tsɔɔ kaa ke Mawu ha nɛ e se kɛ ngɛ je mi ɔ, lɛɛ e ma ha nɛ jokuɛ nyumuyo nɛ e ji ngmɔ hulɔ po maa le Baiblo ɔ mi pe osɔfohi. Akɛnɛ a ngɛ Tyndale yi mi wae he je ɔ, e tu fo kɛ je England ma a mi konɛ e nyɛ nɛ e tsɔɔ Baiblo ɔ sisi nɛ e fia. E ngɛ mi kaa osɔfo ɔmɛ bɔ mɔde kaa a maa sã Baiblohi tsuo nɛ Tyndale pee ɔ mohu lɛɛ, se nihi fuu a nine su e Baiblo ɔ eko nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, a kika Tyndale kuɛ nɛ a sã lɛ ngɛ tso he. Se osɔfo ɔmɛ nyɛ we nɛ a kpata Baiblo nɛ e tsɔɔ sisi ɔ hɛ mi. Pee se ɔ, nihi hyɛ Baiblo nɛ e tsɔɔ sisi ɔ nɔ kɛ pee Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ a tsɛɛ ke King James Version ɔ.Kane 2 Timoteo 2:9.

13. Mɛni lɛ níhi a mi hlami nɛ a pee ngɛ Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a mi ɔ ha nɛ nihi na?

13 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tɔ̃tɔ̃mi tsɔwitsɔwihi ngɛ Baiblohi nɛ a se kɛ wawɛɛ ɔ ekomɛ a mi, nɛ ekomɛ a mi munyu ɔmɛ je ekpa bɔɔ ngɛ ekomɛ a he. Se Baiblo he ní leli hyɛ Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a akpehi abɔ, kɛ Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a fã komɛ, kɛ blema Baiblohi nɛ a tsɔɔ sisi ɔ a mi fitsofitso. Benɛ a ngɔ womi nɛ ɔmɛ kɛ to a sibi a he ɔ, a na kaa ngmami kakaaka komɛ pɛ lɛ a je ekpa bɔɔ ngɛ ekomɛ a he. Slɔɔto bɔɔ nɛ ngɛ mi ɔ hu tsakee we sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. Níhi a mi hlami nɛ ɔmɛ nɛ a pee ɔ ha nɛ nihi nɛ a bua jɔ Baiblo ɔ kasemi he ɔ ná nɔ mi mami kaa Yehowa Munyu lɛ ngɛ Baiblo ɔ nɛ a hɛɛ mwɔnɛ ɔ mi ɔ nɛ.Yesaya 40:8. * (Hyɛ sisi ningma.)

14. Mɛni o ma nyɛ ma de ngɛ Baiblo ɔ he?

14 Ngɛ mɔde nɛ nihi bɔ kaa a ma kpata Baiblo ɔ hɛ mi ɔ tsuo se ɔ, a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 2,800 mi. Mwɔnɛ ɔ, womi kpa ko be nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi jã. E ngɛ mi kaa nihi fuu be hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, Mawu Munyu ɔ ji womi ko nɛ a gbaa kɛ haa nihi pe womi kpahi tsuo. E ngɛ mi kaa Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ a sisi numi yee, loo a dɛ tsɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ ji kaa mɛ tsuo a haa nɛ nihi a nine suɔ sɛ gbi nɛ haa nɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi kɛ neneene wami nɔ.

E HE HIA NƐ WA NÁ BAIBLO SISI TSƆƆMI EHE

15. (a) Kɛ je 1919 ɔ, mɛni tsakemi a pee ngɛ wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ a he? (b) Mɛni he je nɛ a ngmaa wa womi ɔmɛ ngɛ Blɛfo gbi mi kekle ɔ?

15 Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, a hla Baiblo kaseli a kuu nyafii ko kaa “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ Mawu we bi sɛɛɔ ní ngɛ Blɛfo gbi mi titli. (Mateo 24:45) Se mwɔnɛ ɔ, a pee Baiblo kasemi womihi ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 700 mi. Kaa bɔ nɛ nihi fuu tuɔ Hela gbi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu tuɔ Blɛfo gbi, a kɛ Blɛfo gbi yeɔ jua, nɛ a kɛ tsɔɔ nihi ní ngɛ sukuu hulɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a ngmaa wa womi ɔmɛ ngɛ Blɛfo gbi mi kekle, nɛ a tsɔɔ sisi kɛ yaa gbi kpahi a mi.

16, 17. (a) Be ko nɛ be ɔ, mɛni Mawu we bi hia? (b) Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ tsu a hiami nɔ́ nɛ ɔ he ní? (d) Mɛni ji Nyɛminyumu Knorr blɔ hyɛmi?

16 Baiblo ɔ nɔ nɛ a daa kɛ ngmaa wa womi ɔmɛ. Sisije ɔ, Mawu we bi ngɔ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ a tsɛɛ ke King James Version nɛ a pee ngɛ jeha 1611 ɔ kɛ tsu ní. Se munyunguhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ jamɛ a Baiblo ɔ mi ɔ be be, nɛ a sisi numi yee. E ngɛ mi kaa Mawu biɛ ɔ je kpo si akpehi abɔ ngɛ blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a mi mohu lɛɛ, se ngɛ King James Version ɔ mi ɔ, a kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ hehi bɔɔ ko pɛ. A tsɔɔ ní komɛ a sisi ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi nɛ dɛ, nɛ a ngma ní komɛ hu ngɛ mi nɛ be blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma amɛ a mi. Tɔ̃tɔ̃mi komɛ kaa jã ngɛ Blɛfo gbi Baiblo sisi tsɔɔmi kpahi hu a mi.

17 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu we bi hia Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ da, nɛ e sisi numi yi. Enɛ ɔ he ɔ, a hla ajla toli nɛ a tsɛɛ mɛ ke New World Bible Translation Committee ɔ. Kɛ je jeha 1950 kɛ ya si jeha 1960 mi ɔ, ajla toli nɛ ɔmɛ je Baiblo ɔ fã komɛ kpo. A pee Baiblo ɔ kpo kakaaka ekpa, nɛ a je kekleekle kpo ɔ kpo ngɛ kpe ko nɛ a pee ngɛ August 2, 1950 mi ɔ sisi. Ngɛ jamɛ a kpe ɔ sisi ɔ, Nyɛminyumu Knorr tsɔɔ kaa Mawu we bi hia Baiblo sisi tsɔɔmi ehe, nɛ́ e da, nɛ́ e sisi numi yi, nɛ́ e ma nyɛ maa ye bua nihi konɛ a kase anɔkuale ɔ, nɛ a nu sisi saminya. A hia Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ e kanemi yi, nɛ nihi ma nyɛ maa nu sisi kaa bɔ nɛ nihi nu blema womihi nɛ Kristo kaseli ɔmɛ ngma a sisi ɔ. Nyɛminyumu Knorr blɔ hyɛmi ji kaa New World Translation ɔ maa ye bua nimli ayɔhi abɔ konɛ a ba le Yehowa.

18. Mɛni ha nɛ Baiblo ɔ sisi tsɔɔmi ngɛ hɛ mi yae ɔ?

18 Ngɛ jeha 1963 ɔ mi ɔ, nɔ́ nɛ Nyɛminyumu Knorr ngɛ blɔ hyɛe ɔ ba mi. A tsɔɔ New World Translation of the Christian Greek Scriptures ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a mi, Dutch, French, German, Italian, Portuguese, kɛ Spanish. Ngɛ jeha 1989 ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ to ní tsumi he ehe ko sisi ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ konɛ e ye bua Baiblo sisi tsɔɔli. Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ jeha 2005 ɔ mi ɔ, a kplɛɛ nɔ kaa gbihi nɛ a tsɔɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ sisi ɔ nɛ́ a tsɔɔ Baiblo ɔ hu sisi. Enɛ ɔ he ɔ, a tsɔɔ New World Translation mluku ɔ aloo e fã ko sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 130 mi.

19. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ e he hia nɛ ya nɔ ngɛ jeha 2013 ɔ mi, mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

19 Kɛ je be nɛ a je kekleekle New World Translation ɔ kpo kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Blɛfo gbi nɛ nihi tuɔ ɔ tsake. Enɛ ɔ he ɔ, e he ba hia nɛ waa pee tsakemi ngɛ munyunguhi nɛ waa kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he. Ngɛ Hɔ, nɛ ji October ligbi 5 kɛ Hɔgba October ligbi 6 nɔ, ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania a pee kpe nɛ a peeɔ daa jeha a nɔ́ nɛ ji lafa kɛ nyingmi enyɔ kɛ nɛɛne ɔ. Nihi nɛ ya kpe nɛ ɔ kɛ nihi nɛ a hyɛ ngɛ tiivi nɔ ɔ a yibɔ ji 1,413,676. Nimli nɛ ɔmɛ je mahi kakaaka 31 nɔ. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake je Blɛfo gbi New World Translation nɛ a tsake hɛ mi ɔ kpo. Tue buli ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ. Benɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nine su Baiblo sisi tsɔɔmi ehe nɛ ɔ nɔ ɔ, a ti nihi fuu fo ya. Benɛ munyu tuli ɔmɛ kane ngmamihi ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi ehe nɛ ɔ mi ɔ, nɔ tsuaa nɔ na kaa Baiblo sisi tsɔɔmi ehe nɛ ɔ kanemi yi, nɛ e sisi numi hu yi. Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa kase Baiblo sisi tsɔɔmi ehe nɛ ɔ he ní fuu. Wa ma susu bɔ nɛ a plɛ kɛ ngɛ sisi tsɔɔe kɛ ngɛ gbi kpahi a mi yae ɔ hu he.

^ kk. 5 Gbi nɛ a kɛ ngma Ezra 4:8–6:18, 7:12-26; Yeremia 10:11 kɛ Daniel 2:4b–7:28 ɔ ji Aram gbi.

^ kk. 6 Septuagint sisi ji “Nyingmi Kpaago.” Eko ɔ, a bɔni jamɛ a Ngmami ɔ sisi tsɔɔmi maa pee jeha 300 loko a fɔ Kristo, nɛ a gbe nya maa pee jeha 150 loko a fɔ Kristo. Loloolo ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ ɔ he hia mwɔnɛ ɔ, ejakaa e yeɔ bua womi mi leli nɛ a nuɔ Hebri munyunguhi nɛ a mi wa, aloo Baiblo ngmamihi tsuo a sisi.

^ kk. 8 Ni komɛ susu kaa Mateo ngma e womi ɔ ngɛ Hebri gbi mi, nɛ pee se ɔ, eko ɔ, lɛ nitsɛ e tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi.

^ kk. 13 Hyɛ Appendix A3 nɛ ngɛ New World Translation ehe ɔ mi ɔ, kɛ munyu nɛ ji “How Did the Book Survive?” nɛ ngɛ A Book for All People womi ɔ ba fa 7-9 ɔ.