Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 47

LA 103 Asafo Mi Nikɔtɔmahi​ —A Ji Nike Ní

Nyɛmimɛ Nyumuhi​—Anɛ Nyɛɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa Asafo Mi Nikɔtɔmahi Lo?

Nyɛmimɛ Nyumuhi​—Anɛ Nyɛɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa Asafo Mi Nikɔtɔmahi Lo?

“Ke nyumu ko ngɛ mɔde bɔe kaa e maa pee nɔ hyɛlɔ ɔ, lɛɛ e suɔ wawɛɛ nitsɛ kaa e ma tsu ní tsumi kpakpa.”1 TIM. 3:1.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na su komɛ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e he hia kaa nyɛminyumu ko nɛ e ná konɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma.

1-2. Mɛni “ní tsumi kpakpa” nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ?

 KE O ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔlɔ be saii ji nɛ ɔ, e ngɛ heii kaa o ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ nɛ o ná suhi nɛ a he hia konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Anɛ o maa suɔ nɛ o tsu “ní tsumi kpakpa” nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ tsue ɔ eko lo?—1 Tim. 3:1.

2 Mɛni ní tsumi nɛ asafo mi nikɔtɔmahi tsuɔ? A nyɛɛɔ hɛ mi kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ, a ya slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami, nɛ a tsɔɔ asafo ɔ ní. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ a munyu tutui kɛ a ní peepee woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ he wami. Enɛ ɔ he ɔ, sisi numi ngɛ he kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi ji ‘nike níhi nɛ a kɛ ha ngɛ adesahi a mi.’—Efe. 4:8.

3. Mɛni nyɛminyumu ko ma nyɛ maa pee konɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma? (1 Timoteo 3:​1-7; Tito 1:​5-9)

3 Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma? Ke a maa hla nɔ ko kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, pi nyɛmi nɛ nɔ ɔ ngɛ ɔ pɛ nɔ nɛ a daa kɛ peeɔ jã. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko ngɛ ní tsumi hlae nɛ e su nɔ́ nɛ nitsumitsɛ ɔ ngɛ a hlae ngɛ e dɛ ɔ he ɔ, a ma nyɛ maa ngɔ lɛ ngɛ ní tsumi ɔ mi. Se ke o ngɛ hlae nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e biɔ babauu pe nɛ o maa pee fiɛɛlɔ loo tsɔɔlɔ kpakpa. E he hia nɛ o ná suhi nɛ a tu he munyu ngɛ 1 Timoteo 3:​1-7 kɛ Tito 1:​5-9 ɔ. (Kane.) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu suhi nɛ a tu he munyu ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ɔ ekomɛ a he. Wa maa hyɛ nɔ́ nɛ nyɛminyumu ko ma nyɛ maa pee konɛ e ná biɛ kpakpa, e pee weku yi kpakpa, nɛ e je e tsui mi kɛ sɔmɔ asafo ɔ.

NƆ́ NƐ MA HA NƐ O NÁ BIƐ KPAKPA

4. Ke a ke ‘sé ko be nyɛminyumu ko he ɔ,’ mɛni e tsɔɔ?

4 Loko o ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e sɛ nɛ ‘sé ko nɛ hi o he.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa o baa o je mi saminya, nɛ nɔ ko be nyɛe maa ná nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ wo o he munyu. Jehanɛ hu ɔ, “e sa nɛ nihi nɛ a ngɛ se ɔ nɛ a ye [o] he odase kpakpa.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a ma nyɛ maa tu munyu kɛ si wa hemi kɛ yemi ɔ. Se e sɛ nɛ a na nɔ́ ko nɛ a maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa o yi anɔkuale niinɛ loo o bɛ o je mi saminya. (Dan. 6:​4, 5) Mo bi o he ke: ‘Anɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi kɛ nihi nɛ a be asafo ɔ mi ɔ tsuo naa mi kaa i ngɛ biɛ kpakpa lo?’

5. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa o “suɔ nɔ́ kpakpa”?

5 Ke o “suɔ nɔ́ kpakpa” a, o naa su kpakpahi nɛ ni kpahi ngɛ ɔ, nɛ o jeɔ a yi ngɛ he. Jehanɛ hu ɔ, o suɔ kaa o maa pee nihi kpakpa, nɛ o peeɔ níhi nɛ nihi hyɛ we blɔ kaa o maa pee po. (1 Tɛs. 2:8; hyɛ “lover of goodness” nɛ ngɛ study note nɛ ngɛ Titus 1:8 ɔ he.) Mɛni he je nɛ e he hia nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a “suɔ nɔ́ kpakpa” a? Nɔ́ he je ji kaa a ngɔɔ be babauu kɛ yeɔ buaa nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ a woɔ mɛ he wami. Jehanɛ hu ɔ, a tsuɔ ní tsumihi nɛ a kɛ wo a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he ní. (1 Pet. 5:​1-3) E ngɛ mi kaa a ní tsumi ɔ be gbɔjɔɔ mohu lɛɛ, se e haa nɛ a bua jɔɔ wawɛɛ.—Níts. 20:35.

6. Mɛni ji blɔ komɛ a nɔ nɛ́ o ma nyɛ maa gu kɛ ‘pee nihi nibwɔ’? (Hebri Bi 13:​2, 16; hyɛ foni ɔ hulɔ.)

6 Ke o peeɔ ní kpakpahi kɛ haa o huɛmɛ kɛ nihi nɛ a pi o huɛmɛ tsuo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa ‘o peeɔ nɔ nibwɔ.’ (1 Pet. 4:9) Womi ko de ke: “Nɔ nɛ jeɔ nubwɔ peemi su kpo ɔ jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ e li mɛ po, nɛ e fɔɔ mɛ nine kɛ baa e we mi.” Mo bi o he ke: ‘Anɛ nihi le mi kaa i ji nɔ ko nɛ e peeɔ nihi nibwɔ lo?’ (Kane Hebri Bi 13:​2, 16.) Nɔ nɛ peeɔ nɔ nubwɔ ɔ jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ kpɔ mi nɔ hyɛli, ohiatsɛmɛ, nihi nɛ a jeɔ asafo kpahi a mi kɛ ba tuɔ munyu ngɛ e we asafo ɔ mi, kɛ ni kpahi nɛ a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ he wami ɔ hulɔ.—1 Mose 18:​2-8; Abɛ 3:27; Luka 14:​13, 14; Níts. 16:15; Rom. 12:13.

Nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a peeɔ nɔ nubwɔ ɔ fɔ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko kɛ e yo nine kɛ ba a we ɔ mi (Hyɛ kuku 6)


7. Mɛni nɛ nyɛminyumu ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa pi “sika suɔlɔ” ji lɛ?

7 E sɛ nɛ o pee o he “sika suɔlɔ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ o ngɔ o juɛmi kɛ ma he lo nya níhi a nɔ. Niatsɛ ji mo jio, ohiatsɛ ji mo jio, nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ e sa kaa o pee ngɛ o si himi mi ji nɛ o ma sɔmɔ Yehowa. (Mat. 6:33) E ma bi nɛ o ngɔ o be, o he wami, kɛ he lo nya níhi nɛ o ngɛ ɔ kɛ fĩ Yehowa sɔmɔmi se, nɛ o kɛ hyɛ o weku ɔ nɔ, nɛ o kɛ sɔmɔ asafo ɔ hulɔ. (Mat. 6:24; 1 Yoh. 2:​15-17) Mo bi o he ke: ‘Anɛ i naa sika kaa nɔ́ ko nɛ he hia pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ lo? Anɛ ye bua jɔ níhi nɛ i ngɛ ɔ he lo? Aloo i suɔ nɛ ma ná sika kɛ he lo nya níhi fuu lo?’—1 Tim. 6:​6, 17-19.

8. Mɛni ji ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa ‘o peeɔ o ní bɔ nɛ sa,’ nɛ ‘o yeɔ o he nɔ’?

8 “Nɔ nɛ e peeɔ e ní bɔ nɛ sa,”“nɔ ko nɛ e yeɔ e he nɔ” ɔ pee we kpɛii tsɔ ngɛ si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e ba ngɛ ní yemi kɛ ní numi blɔ fa mi ɔ, e sɛ nɛ o pee kɛ be nɔ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ o he dlami nɛ hi hɛngmɛ nɔ, nɛ o hla hɛja jemi nɛ sa. E sɛ nɛ o pee o ní kaa bɔ nɛ nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a peeɔ a ní ɔ. (Luka 21:34; Yak. 4:4) Ke nihi kɛ mo hí si saminya po ɔ, e sa nɛ o ye o he nɔ. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ nɛ nihi nɛ a le mo kaa “dã delɔ,” aloo nɔ ko nɛ e nuɔ dã fuu. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ bɔ nɛ i baa ye je mi ha a tsɔɔ kaa i peeɔ ye ní bɔ nɛ sa, nɛ i yeɔ ye he nɔ lo?’

9. Ke a ke ‘nɔ ko juɛmi mi tsɔ’ nɛ ‘e toɔ e níhi a he blɔ nya saminya’ a, mɛni e tsɔɔ?

9 Ke o ji “nɔ nɛ e juɛmi mi tsɔ” ɔ, o susuɔ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ si fɔfɔɛ slɔɔtohi nɛ waa kɛ kpeɔ ngɛ si himi mi ɔ he. O pueɔ o yi mi tɛ ngɛ Baiblo sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ a he, nɛ lɔ ɔ haa nɛ o kɔɔ nɔ́ se, nɛ o mwɔɔ yi mi kpɔ nɛ da. O kɛ oya yemi mwɔɛ yi mi kpɔ, mohu ɔ, o bɔɔ mɔde kaa o maa le anɔkualehi tsuo nɛ ngɛ sane ɔ mi. (Abɛ 18:13) Enɛ ɔ ma ha nɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ e kɛ Yehowa susumi kpaa gbi. Ke o ji ‘nɔ ko o nɛ o toɔ níhi a blɔ nya saminya’ a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ blɔ nya tomi nya, nɛ o yeɔ be nɔ hulɔ. E sa nɛ nihi nɛ a le mo kaa o ji nɔ ko nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ, nɛ́ e kɛ blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní. Ke o ná su nɛ ɔmɛ nɛ wa susu he ɔ, e maa ye bua mo konɛ o ná biɛ kpakpa. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ suhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ je kpo konɛ e nyɛ nɛ e pee weku yi kpakpa.

MOO PEE WEKUYI KPAKPA

10. Mɛni nɛ huno ko maa pee kɛ tsɔɔ kaa e “hyɛɔ lɛ nitsɛ e we mi bimɛ a nɔ ngɛ blɔ kpakpa nɔ”?

10 Ke o ji huno nɛ o suɔ nɛ o he nɛ su nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e sa nɛ o weku mi bimɛ ɔmɛ hu nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha ni kpahi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ ‘o hyɛ mo nitsɛ o we mi bimɛ a nɔ ngɛ blɔ kpakpa nɔ.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa o maa je suɔmi mi kɛ hyɛ o weku ɔ nɔ, nɛ o mwɔ yi mi kpɔhi nɛ sa kɛ ha o weku ɔ. E sa nɛ o kɛ o weku ɔ nɛ pee weku Mawu jami, nɛ nyɛɛ ya Kristofohi a kpehi, nɛ o ye bua mɛ konɛ a kɛ kã nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Mɛni he je nɛ e he hia kaa o pee jã a? Bɔfo Paulo de ke: “Ke nyumu ko li bɔ nɛ e maa pee ha kɛ hyɛ lɛ nitsɛ e we mi bimɛ a nɔ ɔ, kɛ e ma plɛ kɛ hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ ha kɛɛ?”—1 Tim. 3:5.

11-12. Ke nyɛminyumu ko ngɛ hlae nɛ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, mɛni blɔ nɔ nɛ e bimɛ ɔmɛ a je mi bami ma nyɛ maa sa e he ngɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Ke o ji bitsɛ ɔ, e sa nɛ o bimɛ nɛ a yi jeha 18 lolo ɔ nɛ ‘a ba a he si saminya kɛ ha mo.’ E sa nɛ o je suɔmi mi kɛ tsɔɔ mɛ ní, nɛ o tsɔse mɛ. E ngɛ mi kaa o suɔ nɛ o bimɛ ɔmɛ a bua nɛ jɔ, nɛ a fiɛ kaa bɔ nɛ jokuɛwi kpahi peeɔ ɔ mohu lɛɛ, se e he hia nɛ o tsɔse mɛ nɛ a bu mo tue, nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi, nɛ a ba a je mi saminya. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ o ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti, a hi si ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi a nya, nɛ a kɛ pee oti kaa a ma ha nɛ a baptisi mɛ.

12 “E ngɛ bimɛ nɛ a he ye nɛ nɔ ko pui a nya kaa a baa a je mi basabasa aloo a ji atua tsɔli.” Ke jokuɛ ko nɛ e kɛ e fɔli ngɛ ɔ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, kɛ lɔ ɔ maa sa e papaa he ha kɛɛ? Ke asafo mi nɔkɔtɔma amɛ na kaa fɔlɔ ɔ ngmɛɛ jokuɛ ɔ je mi bami he kɛ ha lɛ loko ji jokuɛ ɔ ya pee yayami ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma tsi lɛ blɔ nɛ e be nyɛe ma ná he blɔ nɛ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma.—Hyɛ October 15, 1996, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 21, kk. 6-7 ɔ.

Wekuyihi tsɔseɔ a bimɛ konɛ a pee ní kpakpahi kɛ ha Yehowa kɛ e we asafo ɔ (Hyɛ kuku 11)


MOO HYƐ ASAFO Ɔ NƆ SAMINYA

13. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa o ‘nuɔ nɔ́ sisi’ nɛ ‘o pee we o tsui nya ní’?

13 Nyɛminyumuhi nɛ a jeɔ Kristofohi a su kpakpahi kpo ɔ ji nike ní kɛ ha asafo ɔ. Nyumu nɛ “e nuɔ nɔ́ sisi” ɔ diɔ tue mi jɔmi se. Ke o suɔ nɛ nihi nɛ a le mo kaa nɔ ko nɛ e nuɔ nɔ́ sisi ɔ, e sa nɛ o bu nihi tue ke a ngɛ munyu tue, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa le bɔ nɛ a ngɛ he nue ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nyɛ ya nikɔtɔmahi a kpe, nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ e tĩ si kɛ wui Baiblo sisi tomi mlaahi ɔ, anɛ o maa kplɛɛ nɔ lo? “Nɔ ko nɛ e pee we e tsui nya ní” ɔ nyɛ we ni kpahi a nɔ kaa doo ɔ a kplɛɛ e susumi nɔ. E le kaa e sa kaa e bu ni kpahi a ga womi tue. (1 Mose 13:​8, 9; Abɛ 15:22) Jehanɛ hu ɔ, ke o ji nɔ ko nɛ ‘e sume pɛ’ loo ‘e tsui be e nguɛ nya’ a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ o kɛ mɛ sɛ́ nya, nɛ o jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi. Akɛnɛ o he jɔ he je ɔ, o suɔ nɛ o kɛ nihi nɛ a hi si ngɛ tue mi jɔmi mi ke si fɔfɔɛ ɔ mi wa po. (Yak. 3:​17, 18) Akɛnɛ o kɛ nihi tuɔ munyu ngɛ mi mi jɔmi mi he je ɔ, e ha we nɛ nihi a mi mi fuɔ, nɛ nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ po peeɔ kpoo.—Many. 8:​1-3; Abɛ 20:3; 25:15; Mat. 5:​23, 24.

14. Ke a ke ‘nɔ ko tsake e tsui kɛ we’ ɔ, mɛni e tsɔɔ? Nɛ ke a ke nɔ ko ‘fĩɔ nɔ se’ loo e yeɔ anɔkuale ɔ, mɛni e tsɔɔ?

14 E sɛ nɛ nyɛminyumu ko nɛ a maa hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a nɛ pee “nyumu nɛ e tsake e tsui kɛ we.” E ngɛ mi kaa e he hia we nɛ a baptisi mo jeha babauu loko o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma mohu lɛɛ, se e sa nɛ o pee Kristofono nɛ e nane pi si. Loko a maa hla mo kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e sa nɛ o ba o he si kaa Yesu, nɛ o tsu ní tsumi saisaa nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ. E sa nɛ o to o tsui si konɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kaa e ma ha mo ní tsumi kpahi kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ngɛ be nɛ sa mi. (Mat. 20:23; Filip. 2:​5-8) O ma nyɛ maa tsɔɔ kaa o ‘fĩɔ nɔ se’ loo o yeɔ anɔkuale kɛ gu blɔ tsɔɔmihi nɛ asafo ɔ kɛ haa nɛ o kɛ ma tsu ní, kɛ Yehowa mlaahi nɛ o maa ye nɔ ɔ nɔ.—1 Tim. 4:15.

15. Anɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi tsuo a he nɛ be ngɛ magbɛ nɔ munyu tumi mi lo? Moo tsɔɔ nya.

15 Baiblo ɔ ha nɛ wa na heii kaa e sa nɛ nɔ hyɛli nɛ a pee nihi ‘nɛ a he su nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ ní.’ Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa jã nɔ ko le magbɛ nɔ munyu tumi saminya loko e ma nyɛ ma pee nɔ hyɛlɔ lo? Dɛbi. Tsa pi asafo mi nikɔtɔmahi tsuo nɛ a he be ngɛ magbɛ nɔ munyu tumi mi, se ke e ba lɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ nyɛmimɛ a slaami mi ɔ, a ti ni komɛ bɔɔ lɔ ɔ he mɔde wawɛɛ. (Hyɛ study note nɛ ji “qualified to teach” nɛ ngɛ 1 Timothy 3:2 ɔ he ɔ; kɛ to 1 Korinto Bi 12:​28, 29 ɔ kɛ Efeso Bi 4:11 ɔ he.) Ke eko ɔ, o be nyɛe maa pee tsɔɔlɔ nɛ e he be kɛ pi si ngɛ munyu tumi mi po ɔ, e sa nɛ o ya nɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o pee tsɔɔlɔ kpakpa. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o nyɛ nɛ o pee tsɔɔlɔ kpakpa?

16. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee tsɔɔlɔ nɛ e he be? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

16 “Nɔ ko nɛ e hɛɛɔ anɔkuale munyu ɔ mi wawɛɛ.” Loko o maa pee tsɔɔlɔ nɛ e le ní tsɔɔmi saminya a, ke o ngɛ ní tsɔɔe aloo o ngɛ nyɛmi ko ga woe ɔ, bɔɔ mɔde kaa o kɛ nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ maa da Mawu Munyu ɔ nɔ. Loko o ma nyɛ maa pee jã a, e sa nɛ o kase Baiblo ɔ, kɛ asafo womi ɔmɛ saminya. (Abɛ 15:28; 16:23; hyɛ study note nɛ ji “holding firmly to the faithful word” nɛ ngɛ Titus 1:9 ɔ he ɔ.) Ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, moo bɔ mɔde kaa o ma yɔse bɔ nɛ a tsɔɔ ngmami ɔmɛ a mi ha a saminya, nɛ o kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ke o ngɛ ní tsɔɔe hu ɔ, bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa o maa su o tue buli ɔmɛ a tsui he. Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o pee tsɔɔlɔ nɛ e he be ɔ, o ma nyɛ ma bi ga womi kɛ je asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a ngɔ. (1 Tim. 5:17) E ngɛ mi kaa e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ‘a wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami’ mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ a ‘kã nyɛmimɛ ɔmɛ a hɛ mi’ loo a wo mɛ ga. Se e sa nɛ be fɛɛ be ɔ, a je mi mi jɔmi mi kɛ pee jã. Ke o peeɔ kpoo nɛ o jeɔ suɔmi kpo, nɛ o ngɔɔ o ní tsɔɔmi kɛ daa Baiblo ɔ nɔ ɔ, o ma ba pee tsɔɔlɔ nɛ e he be, ejakaa o ngɛ Tsɔɔlɔ Nɛ Pe Kulaa a nɛ ji Yesu ɔ kasee.—Mat. 11:​28-30; 2 Tim. 2:24.

Asafo mi sɔmɔlɔ ko nɛ e ngɛ bɔ nɛ e maa da Baiblo ɔ nɔ kɛ tsɔɔ ní ha a kasee be mi nɛ e kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ níhi a si kpami ɔ ya slaa nɔ ko. Asafo mi sɔmɔlɔ ɔ hu daa si ngɛ ahuhuɛ hɛ mi nɛ e ngɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ tu e magbɛ nɔ munyu ɔ ha a kasee (Hyɛ kuku 16)


YAA NƆ NƐ O BƆ O HE MƆDE

17. (a) Mɛni ma nyɛ maa ye bua asafo mi sɔmɔli konɛ a ya nɔ nɛ a su oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ he? (b) Mɛni e sa nɛ e hi asafo mi nikɔtɔma amɛ a juɛmi mi ke a ngɛ nyɛminyumu ko he susue konɛ a hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma? (Hyɛ daka nɛ ji “ Koo Pee Kpɛii Ke Nyɛ Ngɛ Nyɛminyumu Ko He Susue” ɔ.)

17 Asafo mi sɔmɔli komɛ ma nyɛ maa nu he kaa a be nyɛe ma ba pee asafo mi nɔkɔtɔma, ejakaa a ma nyɛ ma susu kaa suhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa a je lɛ kpo ɔ hyɛ tsɔ. Se ke o ngɛ he nue jã a, mo kai kaa Yehowa kɛ e we asafo ɔ hyɛ we blɔ kaa o je su nɛ ɔmɛ tsuo kpo kɛ pi si. (1 Pet. 2:21) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ nɛ ngɛ he wami ɔ lɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o je su nɛ ɔmɛ kpo konɛ o he nɛ su kaa asafo mi nɔkɔtɔma. (Filip. 2:13) Anɛ su pɔtɛɛ ko ngɛ nɛ e he waa ha mo kaa o ma je lɛ kpo lo? Ke jã a, moo sɔle ha Yehowa ngɛ he, nɛ o hla níhi a mi kɛ kɔ jamɛ a su ɔ he, nɛ o bi asafo mi nikɔtɔma amɛ a ti nɔ kake nɛ e tsɔɔ mo níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ya o hɛ mi.

18. Mɛni nɛ a ngɛ asafo mi sɔmɔli tsuo he wami woe kaa a pee?

18 Ke wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa ma sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi jio, wa ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nikɔtɔmahi momo jio, nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ wa je suhi nɛ wa susu he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ kpo. (Filip. 3:16) Anɛ asafo mi sɔmɔlɔ ji mo lo? Ke jã a, lɛɛ moo ya o hɛ mi nɛ o ba pee asafo mi nɔkɔtɔma! Mo bi Yehowa nɛ e tsɔse mo, nɛ o ya nɔ nɛ o pee babauu ngɛ e sɔmɔmi mi kɛ e we asafo ɔ mi hulɔ. (Yes. 64:8) Yehowa nɛ jɔɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe konɛ o he nɛ su nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a nɔ wawɛɛ.

LA 101 Nyɛ Ha Waa Pee Kake Kɛ Tsu Ní