Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 46

LA 49 Ha Yehowa Bua Nɛ Jɔ

Nyɛmimɛ Nyumuhi—Anɛ Nyɛɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa Asafo Mi Sɔmɔli Lo?

Nyɛmimɛ Nyumuhi—Anɛ Nyɛɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa Asafo Mi Sɔmɔli Lo?

“Bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.”NÍTS. 20:35.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ní kasemi nɛ ɔ maa wo nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ he wami konɛ a ya a hɛ mi, nɛ a he nɛ su nɛ a sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔli.

1. Kɛ bɔfo Paulo naa asafo mi sɔmɔli ha kɛɛ?

 ASAFO mi sɔmɔli tsuɔ ní tsumihi nɛ a he hia ngɛ asafo ɔmɛ a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo Paulo bua jɔ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a ngɛ Filipi ɔ, e nga asafo mi sɔmɔli ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ tsuo.—Filip. 1:1.

2. Kɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Luis ɔ nu he ha kɛɛ benɛ e ba pee asafo mi sɔmɔlɔ ɔ?

2 Nyɛmimɛ nɛ a ji nihewi kɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a baptisi mɛ ɔ bua jɔɔ kaa a ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔli. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Devan ba pee asafo mi sɔmɔlɔ benɛ e ye jeha 18. Nɛ nyɛminyumu Luis hu ba pee asafo mi sɔmɔlɔ benɛ e ye jeha 50 kɛ se bɔɔ. Benɛ e ba pee asafo mi sɔmɔlɔ ɔ, kɛ e nu he ha kɛɛ? E de ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa i ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ sɔmɔe ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ. A je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mi, nɛ amlɔ nɛ ɔ, imi hu ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, asafo mi sɔmɔli fuu nuɔ he jã nɔuu!

3. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Ke o ji nyɛminyumu nɛ́ a baptisi mo nɛ o ba pee we asafo mi sɔmɔlɔ lolo ɔ, anɛ o kɛ ma nyɛ maa pee oti kaa o ma sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ lo? Mɛni ma nyɛ maa wo mo he wami konɛ o nyɛ nɛ o pee jã? Mɛni ji hlami níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ ko nɛ su he loko e he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ? Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto. Se kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu ní tsumi nɛ asafo mi sɔmɔli ɔmɛ tsuɔ ɔ he.

MƐNI NÍ TSUMI NƐ ASAFO MI SƆMƆLI TSUƆ?

4. Mɛni ní tsumi nɛ asafo mi sɔmɔli tsuɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

4 Asafo mi sɔmɔli ji nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ, nɛ Mawu kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ hla mɛ konɛ a ye bua asafo mi nikɔtɔmahi kɛ tsu níhi nɛ a he hia ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he ní. Ní tsumihi nɛ asafo mi sɔmɔli komɛ tsuɔ ji kaa a hyɛɛ konɛ fiɛɛli nɛ a ná zugba kpɔ nɛ sa kɛ womihi nɛ a kɛ ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. A kpɛti ni komɛ hu yeɔ buaa ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ dlami kɛ e nɔ hyɛmi mi. Asafo mi sɔmɔli komɛ hu tsuɔ ní kaa nibwɔhi a kpeeli, a tsuɔ audio/video klama amɛ a he ní ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní tsumihi fuu nɛ asafo mi sɔmɔli ɔmɛ tsuɔ ɔ biɔ he wami. Se nɔ́ nɛ pe kulaa a, asafo mi sɔmɔli ji nyumuhi nɛ a suɔ Yehowa nɛ a kɛ e mlaa amɛ tsuɔ ní. Jehanɛ hu ɔ, a suɔ a nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ. (Mat. 22:​37-39) Mɛni nɛ nyɛminyumu ko nɛ a baptisi lɛ ɔ ma nyɛ maa pee konɛ e he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ?

Asafo mi sɔmɔli kaseɔ Yesu kɛ guɔ a tsui mi nɛ a jeɔ kɛ sɔmɔɔ ni kpahi ɔ nɔ (Hyɛ kuku 4)


5. Mɛni nɛ nyɛminyumu ko ma nyɛ maa pee konɛ e he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ?

5 Baiblo ɔ tsɔɔ níhi nɛ e sa nɛ nyɛminyumu ko nɛ su he loko e he maa su kaa asafo mi sɔmɔlɔ. (1 Tim. 3:​8-10, 12, 13) O ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ ke o kase Ngmami ɔ nya hlami ní nɛ ɔmɛ, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa su a he. Se kekleekle ɔ, e he hia nɛ o susu yi mi tomi he je nɛ o suɔ nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he saminya.

MƐNI HE JE NƐ O SUƆ NƐ O SƆMƆ KAA ASAFO MI SƆMƆLƆ Ɔ?

6. Mɛni lɛ e sa kaa e wo mo he wami nɛ o sɔmɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ? (Mateo 20:28; hyɛ foni ɔ hulɔ.)

6 Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa nɛ ji Yesu nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha e Tsɛ ɔ kɛ ni kpahi ɔ ji nɔ́ nɛ kudɔ lɛ ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ mi. Suɔmi nɛ ɔ wo lɛ he wami nɛ e tsu ní tsumihi nɛ ni kpahi susu kaa a ba si ɔ. (Kane Mateo 20:28; Yoh. 13:​5, 14, 15) Ke suɔmi ji nɔ́ nɛ woɔ mo he wami ɔ, lɛɛ Yehowa maa jɔɔ mo nɛ e maa ye bua mo konɛ o he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ.—1 Kor. 16:14; 1 Pet. 5:5.

Yesu gu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee ɔ nɔ kɛ tsɔɔ e bɔfo ɔmɛ kaa a je he si bami mi nɛ a sɔmɔ ni kpahi, mohu pe nɛ a ma hla blɔ nya kɛ ha a he (Hyɛ kuku 6)


7. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ nyɛminyumu ko nɛ hla hɛ mi nyami kɛ ha e he ɔ?

7 Ngɛ je ɔ mi ɔ, ke nɔ ko peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ ni kpahi nɛ a na lɛ kaa e he hia wawɛɛ ɔ, a bua jɔɔ jamɛatsɛ ɔ he. Se Yehowa sɔmɔli lɛɛ a be jã. Ke nyɛminyumu ko suɔ ni kpahi kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, e be suɔe kaa e maa ye ni kpahi a nɔ loo a na lɛ kaa e he hia. Ke nyɛminyumu ko nɛ e woɔ e he nɔ loo e naa e he kaa e he hia pe ni kpahi ɔ ba pee asafo mi sɔmɔlɔ ɔ, e he maa wa kaa e ma tsu ní tsumihi nɛ a ba si nɛ e sa kaa a tsu kɛ hyɛ Yehowa jijɔhi nɛ a he jua wa a nɔ ɔ. E ma nyɛ maa nu he kaa e nɔ kuɔ pe jamɛ a ní tsumi ɔmɛ. (Yoh. 10:12) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa be nɔ nɛ woɔ e he nɔ nɛ e foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi ɔ jɔɔe.—1 Kor. 10:​24, 33; 13:​4, 5.

8. Mɛni ga womi nɛ Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ?

8 Be ko ɔ, Yesu huɛmɛ nɛ e suɔ mɛ ɔ po suɔ nɛ a ná he blɔ komɛ. Se yi mi tomi he je nɛ a suɔ nɛ a ná jamɛ a he blɔ ɔmɛ dɛ kulaa. Mo susu nɔ́ ko nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ nɛ ji Yakobo kɛ Yohane pee ɔ he nɛ o hyɛ. A ya bi Yesu kaa e ha mɛ he blɔ klɛdɛɛ ko ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi. Yesu je we a yi ngɛ he blɔ nɛ a ngɛ hlae ɔ he. Mohu ɔ, e de e kaseli 12 ɔmɛ tsuo ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e pee nɔmlɔ ngua ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ e pee nyɛ sɔmɔlɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e ye kekleekle blɔ he ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ e pee nyɛ tsuo nyɛ nyɔguɛ.” (Maak. 10:​35-37, 43, 44) Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a hɛɛ juɛmi nɛ da kaa a ma sɔmɔ ni kpahi ɔ maa pee jɔɔmi kɛ ha asafo ɔ.—1 Tɛs. 2:8.

MƐNI MAA WO MO HE WAMI KONƐ O NÁ SUƆMI Ɔ KAA O MA SƆMƆ NYƐMIMƐ ƆMƐ?

9. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kaa o ma sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ?

9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ heii kaa o suɔ Yehowa, nɛ o suɔ nɛ o sɔmɔ ni kpahi. Se eko ɔ, e he maa wa ha mo kaa o ma ná suɔmi kɛ ha ní tsumihi nɛ asafo mi sɔmɔli tsuɔ ɔ. Ke jã a, mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná suɔmi ɔ kaa o ma sɔmɔ? Mo susu bua jɔmi nɛ o ma ná ke o sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ a he. Yesu de ke: “Bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.” (Níts. 20:35) Yesu nitsɛ ngɔ munyu nɛ e tu nɛ ɔ kɛ tsu ní. Akɛnɛ e sɔmɔ ni kpahi he je ɔ, e bua jɔ wawɛɛ nitsɛ, nɛ ke mo hu o pee jã a, o ma ná bua jɔmi.

10. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ kaa e ma sɔmɔ ni kpahi? (Maako 6:​31-34)

10 Mo susu nɔ́ ko nɛ Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e sɔmɔ ni kpahi ɔ he nɛ o hyɛ. (Kane Maako 6:​31-34.) Be ko ɔ, pɔ tɔ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a he. Lɔ ɔ he ɔ, a nyɛɛ kɛ yaa he ko nɛ e ngɛ dii konɛ a ya jɔɔ a he. Se asafo kuu ɔ na mɛ, enɛ ɔ he ɔ, a tu fo nɛ a ya su lejɛ ɔ loko Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya su. A pee jã ejakaa a suɔ nɛ Yesu nɛ e tsɔɔ mɛ ní. Jinɛ Yesu ko nyɛ de ke akɛnɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ “ná we deka nɛ a kɛ maa ye ní tete po” he je ɔ, e be nyɛe maa tsɔɔ mɛ ní. Aloo Yesu ko nyɛ tsɔɔ mɛ ní bɔɔ pɛ konɛ lɔ ɔ se ɔ, é wo mɛ blɔ. Se akɛnɛ e suɔmi mɛ he je ɔ, “e bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi,” nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ mɛ ní hluu kɛ ya si ‘je bɔni jɔmi.’ (Maak. 6:35) Pi nɛ Yesu tsɔɔ ni ɔmɛ ní akɛnɛ e ji e blɔ nya ní tsumi ɔ he je, mohu ɔ, e pee jã, ejakaa e suɔ mɛ, nɛ “a he pee lɛ mɔbɔ.” Ni kpahi nɛ Yesu sɔmɔ ɔ ha nɛ e ná bua jɔmi nɛ se be.

11. Mɛni Yesu pee kɛ ye bua e tue buli ɔmɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Benɛ Yesu tsɔɔ asafo kuu ɔ ní se ɔ, e pee nɔ́ kpa ko hu kɛ ye bua mɛ. E ha mɛ a he lo nya hiami níhi. E gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha mɛ niye ní, nɛ e de e kaseli ɔmɛ kaa a gba kɛ ha mɛ. (Maak. 6:41) E gu jã nɛ e pee ɔ nɔ kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a ma sɔmɔ ni kpahi ha. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔɔ mɛ kaa ní tsumihi kaa jã nɛ a ma tsu ɔ he hia, nɛ jamɛ a ní tsumi ɔmɛ nɔuu nɛ behi fuu ɔ, asafo mi sɔmɔli tsuɔ mwɔnɛ ɔ nɛ. Moo hyɛ bɔ nɛ kaseli ɔmɛ a bua maa jɔ ha kaa a ná he blɔ kɛ gba niye ní nɛ Yesu gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ pee ɔ kɛ ha ni ɔmɛ kɛ ya si “mɛ tsuo a ye nɛ a tɔ”! (Maak. 6:42) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi pɛ nɛ Yesu ngɔ ni kpahi a hiami níhi nɛ́ e ma tsu he ní ha mɛ ɔ kɛ sɛ hlami. E ngɔ e wami be ɔ tsuo kɛ sɔmɔ ni kpahi benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ. (Mat. 4:23; 8:16) Akɛnɛ Yesu tsɔɔ ni kpahi ní nɛ e je e tsui mi kɛ tsu a hiami níhi a he ní ha mɛ he je ɔ, e bua jɔ, nɛ e tsui hu nɔ e mi. Jã nɔuu nɛ ke mo hu o fia o pɛɛ si kaa o maa je o tsui mi kɛ sɔmɔ ni kpahi kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ.

Suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ ni kpahi ɔ maa ye bua mo konɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ sɔmɔ asafo ɔ (Hyɛ kuku 11) a


12. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa ti nɔ ko nɔ ko nɛ susu kaa e be nyɛmi nɛ e kɛ maa ye bua asafo ɔ?

12 Ke o nuɔ he kaa o be nyɛmi pɔtɛɛ ko ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃. Atsinyɛ jemi ko be he kaa o ngɛ suhi nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua ngɛ asafo ɔ mi. Ke o susu nɔ́ nɛ Paulo de ngɛ 1 Korinto Bi 12:​12-30 ɔ he, nɛ o sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua mo konɛ o na bɔ nɛ ngmami nɛ ɔ kɔɔ o he ha a, o ma ná he se. Paulo munyu ɔmɛ ha nɛ e pee heii kaa, kaa bɔ nɛ Yehowa sɔmɔli kpahi tsuo a he hia nɛ a he jua wa kɛ ha asafo ɔ, mo hu o he hia ngɛ asafo ɔ mi. Ke o sui hlami níhi nɛ ma ha nɛ o he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he lolo ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃. Mohu ɔ, yaa nɔ nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ o ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ asafo ɔ mi. Mo ná nɔ mi mami kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ ma susu nyɛmi nɛ o ngɛ ɔ he, nɛ a maa ngɔ ní tsumi nɛ o ma nyɛ ma tsu ɔ kɛ wo o dɛ.—Rom. 12:​4-8.

13. Mɛni yi mi tomi he je nɛ nyɛminyumu ko he ma nyɛ maa su kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ?

13 Yi mi tomi kpa ko hu he je nɛ e sa kaa o ya o hɛ mi nɛ o he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ ji kaa hlami níhi nɛ e sa kaa o su he ɔ fuu kɔɔ Kristofohi tsuo a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he, nɛ́ a bua nɛ jɔ he kaa a ma ha nɔ nɔ́, nɛ́ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kaa Kristofohi. Se mɛni ji nɔ́ titli nɛ nyɛminyumu ko ma nyɛ maa pee konɛ e he nɛ su kaa asafo mi sɔmɔlɔ?

NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ O YA O HƐ MI

14. Ke a ke nɔ ko “hɛ dɔɔ” ɔ, mɛni e tsɔɔ? (1 Timoteo 3:​8-10, 12)

14 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu hlami níhi nɛ a wo ta ngɛ 1 Timoteo 3:​8-10, 12 ɔ ekomɛ a he. (Kane.) E sa nɛ asafo mi sɔmɔlɔ nɛ e pee nɔ ko nɛ e “hɛ dɔɔ.” A ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi hu ke “nɔ ko nɛ e sa bu,” aloo “nɔ ko nɛ e peeɔ e ní ngɛ bumi mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ o muɔ loo o wo ni kpahi a nya muɔ. (Fiɛɛ. 3:​1, 4) Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e sa nɛ o kɛ hɛdɔ nɛ tsu ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ saminya. Ke a le mo kaa nɔ ko nɛ e tsuɔ e blɔ nya ní tsumi saminya, nɛ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ ɔ, nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ maa bu mo.

15. Ke a ke nɔ ko ‘hɛ tsu we ngɛ se nami nɛ ngɛ zo he,’ nɛ ‘pi nya enyɔɔnyɔtsɛ’ ji lɛ ɔ, mɛni e tsɔɔ?

15 ‘Pi nya enyɔɔnyɔtsɛ.’ Enɛ ɔ tsɔɔ nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale, nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ. Ke e de ke e maa pee nɔ́ ko ɔ, e peeɔ, nɛ e sisi we nɔ. (Abɛ 3:32) Nɔ nɛ e ‘hɛ tsu we ngɛ se nami nɛ ngɛ zo he’ ɔ ji nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ ní tsumi mi, nɛ ke nyɛmimɛ ɔmɛ ngɔ sika ko kɛ ha lɛ kaa e hyɛ nɔ ɔ, e hyɛɛ nɔ saminya hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, e be suɔ nɛ e sisi e nyɛmimɛ Kristofohi konɛ e kɛ ná ní.

16. (a) Ke a ke ‘nɔ ko nɛ e pee nɔ nɛ nui wai fuu’ ɔ, mɛni e tsɔɔ? (b) Mɛni nɛ “he nile nɛ he tsɔ” nɛ nɔ ko ma ná a tsɔɔ?

16 ‘Pi nɔ nɛ nuɔ wai fuu.’ Munyu nɛ ɔ tsɔɔ nɔ nɛ e nui dã fuu, loo nɔ ko nɛ a le lɛ kaa e nui dã wawɛɛ. Nɔ nɛ e ngɛ “he nile nɛ he tsɔ” ɔ ji nɔ nɛ e baa e je mi ngɛ Yehowa mlaa amɛ a nya. E ngɛ mi kaa o yi mluku mohu lɛɛ, se ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ, e haa nɛ o bua jɔɔ.

17. Ke a ke a ‘ka nɔ ko nɛ́ a hyɛ kaa e sa lo’ ɔ, mɛni e tsɔɔ? (1 Timoteo 3:10; hyɛ foni ɔ hulɔ.)

17 “A ka ni nɛ ɔmɛ kekle nɛ a hyɛ kaa a sa lo.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a hyɛ kaa o tsuɔ o blɔ nya ní tsumihi a he ní saminya, nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ o nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɔ ní tsumi ko kɛ wo o dɛ ɔ, bɔɔ mɔde kaa o kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ ngɛ ní tsumi ɔ he ɔ ma tsu ní pɛpɛɛpɛ. Ke a kɛ ní tsumi ko wo o dɛ ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o le nɔ́ tutuutu nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa o tsu he ní ɔ, kɛ be nɛ e sa kaa o kɛ gbe nya. Ke o tsuɔ ní tsumi fɛɛ ní tsumi nɛ a kɛ woɔ o dɛ ɔ saminya a, ni kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ maa na kaa o ngɛ o hɛ mi yae, nɛ a bua maa jɔ o he. Asafo mi nikɔtɔmahi, nyɛɛ pee klaalo kaa nyɛ ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ. (Kane 1 Timoteo 3:10.) Anɛ nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ nyɛ we asafo ɔmɛ a mi nɛ a yi jeha 15 lolo lo? Anɛ a peeɔ dɛ he ní kasemi nɛ nuu tso be fɛɛ be lo? Anɛ a haa sane heto ke a ya asafo mi kpe sisi, nɛ a kɛ a he woɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi be fɛɛ be lo? Ke jã a, lɛɛ nyɛɛ da jeha nɛ a ye ɔ nɔ kɛ ngɔ ní tsumihi nɛ sa kɛ wo a dɛ. Ke nyɛ pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ mɛ ‘kae nɛ nyɛɛ hyɛ kaa a sa lo.’ Enɛ ɔ ma ha nɛ ke a yi jeha 20 lolo po, se a he su ɔ, a ma nyɛ maa hla mɛ kaa asafo mi sɔmɔli.

Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɔɔ ní tsumi kɛ woɔ nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ a dɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua konɛ a kɛ ‘ka mɛ nɛ a hyɛ kaa a sa lo’ (Hyɛ kuku 17)


18. Ke a ke ‘sane ko be nɔ ko he’ ɔ, mɛni e tsɔɔ?

18 “Nɔ nɛ sane ko be e he.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa odase ko be nɛ a maa da nɔ kɛ po nɔ ɔ nya kaa e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ ko ma nyɛ maa po munyu kɛ fɔ Kristofono ko nɔ. Nihi po lakpa munyu kɛ fɔ Yesu nɔ, nɛ e de kaa a maa pee e se nyɛɛli ɔmɛ hu jã nɔuu. (Yoh. 15:20) Se kɛ̃ ɔ, ke o baa o je mi saminya kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, o ma ná biɛ kpakpa ngɛ asafo ɔ mi.—Mat. 11:19.

19. Ke Baiblo ɔ de kaa e sa nɛ nyumuhi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a pee “hunomɛ nɛ a ngɛ yi kakaakahi” ɔ, mɛni e tsɔɔ?

19 “Hunomɛ nɛ a ngɛ yi kakaakahi.” Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, o kɛ Yehowa mlaa nɛ tsɔɔ kaa huno nɛ e hi yo kake, nɛ yogbayo hu nɛ e hi huno kake ɔ nɛ tsu ní. (Mat. 19:​3-9) E sɛ nɛ nyumu ko nɛ e ji Kristofono ɔ nɛ bɔ ajuama. (Heb. 13:4) Se e biɔ babauu pe jã. E sa nɛ o ye o yo ɔ anɔkuale, nɛ o ko pee nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa o ngɛ yo kpa ko he suɔmi náe.—Hiob 31:1.

20. Kɛ huno ko ma plɛ kɛ hyɛ lɛ nitsɛ e we mi bimɛ a nɔ “ngɛ blɔ kpakpa nɔ” ha kɛɛ?

20 ‘Nɔ nɛ e ngɛ e bimɛ kɛ lɛ nitsɛmɛ e we mi bimɛ a nɔ hyɛe ngɛ blɔ kpakpa nɔ.’ Ke o ji wekuyi ɔ, e sa nɛ o kɛ hɛdɔ nɛ tsu o blɔ nya ní tsumihi. O kɛ o weku ɔ nɛ pee weku Mawu jami be fɛɛ be. O kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ o weku ɔ mi ɔ nɛ pɔ fiɛɛmi yami. Moo ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti. (Efe. 6:4) Ke nyumu hyɛɛ e weku mi bimɛ a nɔ saminya a, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa hyɛ asafo ɔ nɔ hulɔ.—Kɛ to 1 Timoteo 3:5 ɔ he.

21. Ke o sɔmɔ we kaa asafo mi sɔmɔlɔ lolo ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?

21 Nyɛmimɛ nyumuhi, ke nyɛ sɔmɔ we kaa asafo mi sɔmɔli lolo ɔ, wa kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ kɛ sɔlemi nɛ susu ní kasemi nɛ ɔ he saminya. Nyɛɛ kase hlami níhi nɛ a hyɛɛ blɔ kaa e sa nɛ asafo mi sɔmɔli nɛ a su he ɔ, nɛ nyɛɛ bɔ mɔde wawɛɛ kaa nyɛ maa su hlami ní nɛ ɔmɛ a he. Mo susu suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ɔ he, nɛ o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kaa o ma sɔmɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ mi nɛ wa. (1 Pet. 4:​8, 10) Moo bɔ mɔde nɛ o ba pee asafo mi sɔmɔlɔ, nɛ o bua maa jɔ wawɛɛ be mi nɛ o yaa nɔ nɛ o ngɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔe ɔ. Yehowa nɛ jɔɔ mo ngɛ mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o maa ya o hɛ mi nɛ o ba sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he!—Filip. 2:13.

LA 17 “I Suɔ”

a FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Muɔ nɔ: Yesu nɛ e je he si bami mi kɛ ngɛ e kaseli ɔmɛ sɔmɔe. Hiɔ nɔ: Asafo mi sɔmɔlɔ ko nɛ e ngɛ nyɛminyumu ko nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ ye buae.