Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mɛnɔ Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Kɛ Ha?

Mɛnɔ Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Kɛ Ha?

ANƐ Mawu buɔ sɔlemihi tsuo tue lo? Nihi fuu he ye jã mwɔnɛ ɔ. Nihi babauu susu kaa jamihi tsuo hi. Enɛ ɔ he ɔ, o ma nyɛ maa sɔle kɛ ha mawu fɛɛ ko nɛ o suɔ. Se anɛ e ji anɔkuale lo?

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa behi fuu ɔ, nihi fuu sɔɛli kɛ ha anɔkuale Mawu ɔ. Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, nihi pɔɔ sɔlemi kɛ haa amagahi. Se Mawu bɔ nihi kɔkɔ si abɔ ngɛ jamɛ a ní peepee ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 115:​4-6 de ngɛ amagahi a he ke: “A ngɛ tue, se a nui nɔ́.” E ngɛ heii kaa se nami be he kaa o maa sɔle kɛ ha mawu nɛ e be nyɛe maa nu nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ.

Ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi. Eliya nɛ e ji Mawu gbalɔ ɔ de Baal gbali ɔmɛ kaa a sɔle kɛ ha a mawu ɔ, konɛ pee se ɔ, lɛ Eliya a hu e maa sɔle kɛ ha e Mawu ɔ. Eliya de kaa anɔkuale Mawu ɔ ma ha sɔlemi ɔ heto, se lakpa mawu ɔ lɛɛ e be heto hae. Baal gbali ɔmɛ kplɛɛ kaa a maa sɔle kɛ tsɛ a mawu ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a sɔle be gagaaga a, nɛ a kpa ngmlaa kɛ tsɛ a mawu ɔ, se a ná we heto ko! Ngmami ɔ de ke: “Se heto ko bɛ, nɛ gbi ko hu pɛ́.” (1 Matsɛmɛ 18:29) Se mɛni lɛ ba benɛ Eliya sɔle ɔ?

Benɛ Eliya sɔle ɔ, e Mawu ɔ ha e sɔlemi ɔ heto oya nɔuu, nɛ e ha nɛ la je hiɔwe kɛ ba sã e we afɔle ɔ. Mɛni he je nɛ Mawu bu e sɔlemi ɔ tue ɔ? Wa naa heto ɔ ngɛ 1 Matsɛmɛ 18:36, 37. E ji sɔlemi nɛ e nya kɛ we kulaa. Se kɛ̃ ɔ, Eliya wo Mawu biɛ, nɛ ji Yehowa a ta si etɛ ngɛ e sɔlemi ɔ mi.

Baal ji mawu nɛ Kanaan bi ɔmɛ jaa, nɛ a kɛ biɛ slɔɔtoslɔɔtohi tsɛɔ lɛ. Se anɔkuale Mawu ɔ biɛ ji Yehowa. E de e we bi ɔmɛ ke: ‘Ye biɛ ji Yehowa; imi pɛ ji Mawu. I be ye hɛ mi nyami ɔ ngɔe kɛ ha mawu kpahi.’​—Yesaya 42:8.

Mɛni he je nɛ a ha Eliya sɔlemi ɔ heto, se Baal gbali ɔmɛ lɛɛ a ha we a sɔlemi ɔ heto ɔ? Nihi nɛ a sɔmɔɔ Baal ɔ poɔ tuutuu, nɛ a kɛ nimli sãa afɔle. Se Yehowa sɔmɔmi be jã kulaa. E ha we nɛ e sɔmɔli nɛ a ngɔ a he kɛ wo yakayaka ní peepee nɛ ɔmɛ a mi, ejakaa e suɔ nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ klɔuu nɔ. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke o suɔ kaa o maa mane o huɛ ko sɛ womi ɔ, e sa nɛ o ngma o huɛ ɔ biɛ ngɛ sɛ womi ɔ nɔ. Ke o ngma nɔ kpa biɛ ngɛ sɛ womi ɔ nɔ ɔ, o huɛ ɔ nine be sɛ womi ɔ nɔ sue gblegbleegble.

Eliya kɛ Baal gbali ɔmɛ a sane ɔ maa nɔ mi kaa Mawu bui sɔlemihi tsuo tue

Ke o sɔle kɛ ha Yehowa a, e tsɔɔ kaa o ngɛ sɔlee kɛ ngɛ Bɔlɔ ɔ, nɛ ji adesahi tsuo a Tsɛ ɔ hae. * Yesaya de ngɛ sɔlemi mi ke, ‘Se mo Yehowa, mo ji wa tsɛ.’ (Yesaya 63:16) Benɛ Yesu ngɛ Yehowa he munyu tue kɛ ngɛ e se nyɛɛli ɔmɛ tsɔɔe ɔ, e de ke: “I ngɛ kuɔe kɛ yaa ye Tsɛ ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Tsɛ ɔ, kɛ ye Mawu ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Mawu ɔ ngɔ.” (Yohane 20:17) Yesu Tsɛ ji Yehowa. Yesu sɔle kɛ ha Yehowa, nɛ e tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa mɛ hu a sɔle kɛ ha Yehowa.​​—Mateo 6:9.

Anɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa sɔle kɛ ha Yesu, Maria, he tsɔli (saints), aloo hiɔwe bɔfohi lo? Dɛbi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa sɔle kɛ ha Yehowa pɛ. Ha nɛ waa hyɛ yi mi tomi enyɔ komɛ a he je. Kekleekle ɔ, sɔlemi piɛɛ wa jami he, nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ja Yehowa pɛ. (2Mose 20:5) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ‘pɛ lɛ e buɔ kue fami tue.’ (La 65:2) E ngɛ mi kaa e kɛ he blɔhi haa nihi mohu lɛɛ, se he blɔ nɛ ɔ lɛɛ e kɛ ha we nɔ ko nɔ ko. E wo si kaa lɛ nitsɛ e maa bu wa sɔlemi ɔmɛ tue.

Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ hlae nɛ Mawu nɛ bu o sɔlemi tue ɔ, Mo kai nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ. E de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e tsɛɔ Yehowa biɛ ɔ, a ma he e yi wami.” (Ní Tsumi 2:​21) Se anɛ Mawu buɔ sɔlemihi tsuo tue lo? Aloo nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ e sa nɛ waa le ke wa suɔ kaa Yehowa nɛ bu wa sɔlemihi tue?

^ kk. 9 Jami komɛ deɔ ke e dɛ kaa wa maa wo Mawu biɛ ɔ ta ke wa ngɛ sɔlee. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu biɛ ɔ je kpo maa pee si 7,000 ngɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e biɛ ɔ je kpo si abɔ ngɛ sɔlemihi kɛ lahi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a mi.