Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Mɛnɔ Ji Tsɔlɔ Anɔkualetsɛ Kɛ Ní Lelɔ ɔ?”

“Mɛnɔ Ji Tsɔlɔ Anɔkualetsɛ Kɛ Ní Lelɔ ɔ?”

‘Mɛnɔ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ nɛ e nyɔmtsɛ ɔ ngɔ lɛ ngɔ to tsɔli kpa amɛ a nya a?’​—MAT. 24:45.

1, 2. Mɛnɔ nɔ Yesu guɔ kɛ lɛɛ wɔ mwɔnɛ ɔ, nɛ mɛni heje nɛ e he hia nɛ waa le jamɛatsɛ ɔ?

NYƐMIYO ko ngma sɛ womi ya ha nyɛmimɛ nɛ a tsuɔ ní ngɛ asafo ɔ nítsumi he yi ɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛmimɛ nyumuhi, womihi nɛ ye nine suɔ nɔ daa nɛ i kaneɔ ɔ kɔɔ ye si himi he wawɛɛ.” Anɛ mo hu o nu he jã hyɛ lo? Wa ti nihi fuu nuɔ he jã. Anɛ e sa kaa enɛ ɔ nɛ pee wɔ nyakpɛ lo? Dɛbi.

2 Mumi mi niye ní nɛ wa nine suɔ nɔ ngɛ be nɛ sa mi ɔ ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa Yesu nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ ngɛ si nɛ e wo kaa e maa lɛ wɔ ɔ nɔ yee. Mɛnɔmɛ a nɔ e gu kɛ ngɛ enɛ ɔ pee? Benɛ Yesu ngɛ okadi nɛ maa tsɔɔ kaa e ba a he munyu tue ɔ, e de ke e kɛ “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ko ma tsu ní konɛ e ha e tsɔli kpa amɛ a “nya mi ngma ngɛ be nɛ sa mi.” * (Kane Mateo 24:45-47.) Jamɛ a tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nɔ lɛ Yesu guɔ kɛ lɛɔ e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi. E he hia nɛ wa le tsɔlɔ anɔkualetsɛ nɛ ɔ. Ja wa le jamɛ a tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ loko huɛ bɔmi kpakpa maa hi waa kɛ Mawu wa kpɛti.​—Mat. 4:4; Yoh. 17:3.

3. Mɛni a ngma ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kɛ kɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he ɔ he?

3 Lɛɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ nu Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he ɔ sisi mɔ? Be ko nɛ be ɔ, a ngma munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi. Ngɛ Pentekoste jeha 33 M.B. ɔ, Yesu hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ konɛ e da tsɔli kpa amɛ a nya. Tsɔlɔ ɔ daa si kɛ ha Kristofoli tsuo nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ ngɛ be pɔtɛɛ ko mi ɔ. Tsɔli kpa amɛ daa si kɛ ha Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ tsuaa nɔ. Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ ní lelɔ ɔ kɛ da ‘níhi tsuo nɛ e ngɛ’ nɛ ji nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ zugba a nɔ nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ nya. Se benɛ wa kase nɔ́ nɛ ɔ he ní saminya, nɛ wa sɔle, nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, wa ba na kaa e sa nɛ wa tsake sisi numi nɛ wa hɛɛ ngɛ Yesu munyu nɛ e tu kɛ kɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ he. (Abɛ 4:18) Wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa ngɛ hɛ kɛ fɔmi kaa waa maa hi zugba a nɔ jio, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ kɛ bɔnɛ e saa wa he ha a he nɛ waa hyɛ.

MƐNI BE NƆ́ HETOMI NƆ́ Ɔ BA MI?

4-6. Mɛni heje nɛ wa ma nyɛ maa ma nya si kaa Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ bɔni mi bami kɛ je jeha 1914 ɔ se ɔ?

4 Munyu kpahi nɛ ngɛ Mateo yi 24 ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ bɔni mi bami ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi, se pi ngɛ Pentekoste jeha 33 M.B. ɔ mi. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔnɛ Ngmami ɔ ye bua wɔ nɛ wa nu munyu nɛ ɔ sisi ha.

5 Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ piɛɛ Yesu gbami nɛ kɔɔ okadi nɛ maa tsɔɔ kaa e ba nɛ e ngɛ, nɛ wa ngɛ je nɛ ɔ nyagbe be ɔ mi ɔ he. (Mat. 24:3) Gbami ɔ kekleekle fã nɛ a ngma ngɛ Mateo 24:4-22 ɔ, ba mi ngɛ blɔ enyɔ nɔ. Kekleekle nɔ́ ɔ ba mi kɛ je jeha 33 M.B. ɔ mi kɛ ya si 70 M.B. ɔ mi. Enyɔne ɔ nɛ ji e mi bami ngua a maa ba mi ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Anɛ enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa Yesu munyu nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ hu maa ba mi ngɛ blɔ enyɔ nɔ lo? Dɛbi.

6 Kɛ je Mateo 24:29 kɛ yaa a, Yesu tu munyu kɛ kɔ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ a he titli. (Kane Mateo 24:30, 42, 44.) Benɛ e ngɛ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ tsɔɔe ɔ, e de ke, ‘nyɛ maa na Nɔmlɔ Bi ɔ nɛ ma ngɛ bɔku ɔmɛ a mi.’ Lɔɔ se ɔ, e de nihi nɛ a maa hi si ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ ke: ‘Nyɛ li ligbi ɔ nɛ nyɛ Nyɔmtsɛ ɔ ma.’ E de mɛ hu ke: ‘Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba tlukaa be mi nɛ nyɛ hɛ be nɔ.’ * Benɛ Yesu ngɛ níhi nɛ maa ba ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ tsɔɔe ɔ nɛ e ha tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa ma nya si kaa e munyu nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he ɔ, bɔni mi bami benɛ nyagbe ligbi ɔmɛ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ se. Sisi numi ngɛ he kaa wa ma nya si jã. Mɛni heje?

7. Mɛni sane nɛ e he hia nɛ e sa kaa a he heto benɛ ngma kpami be ɔ je sisi ɔ, nɛ mɛni heje?

7 Mo susu sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he bɔɔ nɛ o hyɛ: ‘Mɛnɔ tutuutu ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ?’ E he hia we kaa nihi nɛ a bi sane nɛ ɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Kaa bɔnɛ wa kase ngɛ Munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ nyɛɔ peeɔ nyakpɛ níhi, nɛ a nyɛɔ haa nɛ ni kpahi hu náa nyakpɛ nike ní ɔ eko. Enɛ ɔ ma nɔ mi kaa Mawu fĩ a se. (Níts. 5:12) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia we nɛ nɔ ko nɛ e bi ke mɛnɔmɛ a nɔ nɛ Kristo gu kɛ ngɛ asafo ɔ lɛe? Se ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, si himi ɔ ba tsake kulaa. Ngma kpami be ɔ je sisi ngɛ jamɛ a jeha a mi. Jehanɛ lɛɛ be su nɛ e sa kaa a je ngma a ngɛ hu ɔ mi. (Mat. 13:36-43) Benɛ ní kpami be ɔ je sisi ɔ, e he ba hia nɛ a ha sane bimi nɛ he hia nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ heto: Ngɛ lakpa Kristofoli kpɛ̃kpɛ̃ɛkpɛ̃, nɛ mɛ tsuo hu a tsɛɔ a he ke Yesu anɔkuale se nyɛɛli ji mɛ ɔ a kpɛti ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ le ngma a, nɛ ji Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛɛ? Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he ɔ ha sane bimi nɛ ɔ heto. Kristo se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ji nihi nɛ a nine suɔ mumi mi niye ní babauu nɔ.

MƐNƆ JI TSƆLƆ ANƆKUALETSƐ KƐ NÍ LELƆ Ɔ?

8. Mɛni heje nɛ sisi numi ngɛ he kaa e sa nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nɛ pee Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ?

8 E sa nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nɛ pee Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ. A tsɛɔ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ ke “odehe osɔfohi.” Kristo ‘hla mɛ nɛ e tsɛ mɛ kɛ je diblii mi kɛ ba lɛ nitsɛ e la nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ he, konɛ a ba fiɛɛ nyakpɛ níhi nɛ e tsu ɔ.’ (1 Pet. 2:9) Sisi numi ngɛ he kaa nihi nɛ a ji ‘odehe osɔfo ɔmɛ’ ɔ nɛ́ a tsɔɔ a nyɛmimɛ Kristofoli ɔmɛ anɔkuale ɔ.​—Mal. 2:7; Kpoj. 12:17.

9. Anɛ Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ lo? Moo tsɔɔ nya.

9 Anɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ lo? Dɛbi. Tsa pi nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo nɛ a haa a nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ mumi mi niye ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti ni komɛ sɔmɔɔ kaa asafo mi sɔmɔli loo asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ a we asafo ɔmɛ a mi. A yaa nihi a wehi a mi ya tsɔɔ mɛ ní, nɛ a tsɔɔ ní ngɛ mɛ nitsɛmɛ a we asafo ɔmɛ a mi hulɔ. A kɛ anɔkuale yemi fĩɔ blɔ tsɔɔmi nɛ jeɔ asafo ɔ nítsumi he yi ɔ se. Se a piɛɛ we nihi nɛ a gbaa mumi mi niye ní kɛ haa nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ a he. Jehanɛ se hu ɔ, yihi nɛ a baa a he si hu piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he, nɛ a be mɔde bɔe gblegbleegble kaa a maa tsɔɔ ní ngɛ a we asafo ɔmɛ a mi.​—1 Kor. 11:3; 14:34.

10. Mɛnɔ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ?

10 Lɛɛ mɛnɔ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ mɔ? Kaa bɔnɛ Yesu gu nihi bɔɔ ko pɛ a nɔ kɛ lɛ nimli babauu ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, tsɔlɔ ɔ hu ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a toɔ mumi mi niye ní he blɔ nya nɛ a gbaa kɛ haa nihi ngɛ be nɛ Kristo ba nɛ e ngɛ ɔ mi. Ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ asafo ɔ nítsumi he yi ɔ. Tsɔlɔ nɛ ɔ ji Yehowa Odasefoli a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ɔ nɛ. Se mo kadi kaa “tsɔlɔ” nɛ Yesu kɛ tsu ní ngɛ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ kake. Enɛ ɔ he ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ peeɔ kake kɛ mwɔɔ yi mi kpɔ.

MƐNƆMƐ JI TSƆLI KPA AMƐ Ɔ?

11, 12. (a) Mɛni nítsumi enyɔ nɛ a kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ dɛ? (b) Mɛni be Yesu ngɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ da e tsɔli kpa amɛ a nya, nɛ mɛnɔmɛ e hla konɛ a sɔmɔ kaa tsɔlɔ nɛ ɔ?

11 Mo kadi kaa ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, a kɛ nítsumi ekpaekpahi enyɔ nɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ dɛ. Kekleekle nítsumi ɔ ji, nɛ́ e hyɛ tsɔli kpa amɛ a nɔ; nítsumi enyɔne ɔ ji, nɛ́ e hyɛ nyɔmtsɛ ɔ weto ní tsuo a nɔ. Akɛnɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ maa ba mi ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi pɛ heje ɔ, a kɛ nítsumi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo maa wo tsɔlɔ ɔ dɛ ngɛ jeha 1914 ɔ se, benɛ Yesu ba nɛ e ngɛ Matsɛ yee ɔ.

12 Mɛni be nɛ Yesu ngɔ tsɔlɔ ɔ kɛ da e tsɔli kpa amɛ a nya? Loko wa ma nyɛ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, e he hia nɛ waa kpale susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1914 ɔ, benɛ ngma kpami be ɔ je sisi ɔ he nɛ waa hyɛ. Kaa bɔnɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, jami kuuhi fuu deɔ ke a ji Kristofoli. Kuu nɛ ɔmɛ a kpɛti te nɛ mi nɛ Yesu maa hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ngɛ konɛ e kɛ nítsumi nɛ wo a dɛ nɛɛ? Wa na sane bimi nɛ ɔ heto benɛ Yesu kɛ e Tsɛ ɔ ba slaa sɔlemi we ɔ ngɛ jeha 1914 kɛ ya si 1919 ɔ sisije ɔ. Sɔlemi we ɔ ji blɔ nya nɛ Mawu to konɛ a kɛ ja lɛ. * (Mal. 3:1) Yehowa kɛ Yesu a bua jɔ Baiblo Kaseli bɔɔ nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ a tsɔɔ kaa a suɔ Yehowa kɛ e Munyu ɔ a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he hia nɛ a tsu a he. Benɛ a ba ka mɛ nɛ a tsu a he ɔ, a kplɛɛ tsɔsemi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ nɔ. (Mal. 3:2-4) Baiblo Kaseli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ji anɔkuale Kristofoli aloo ngma a nɛ. Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yesu hla nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a he su kɛ je nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti konɛ a sɔmɔ kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ, nɛ e ngɔ mɛ kɛ da e tsɔli kpa amɛ a nya.

13. Mɛnɔmɛ piɛɛ tsɔli kpa amɛ a he, nɛ mɛni heje?

13 Lɛɛ mɛnɔmɛ ji tsɔli kpa amɛ mɔ? Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, mɛ ji nihi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ngɛ mɛ lɛe ɔ nɛ. Benɛ nyagbe ligbi ɔmɛ je sisi ɔ, tsɔli kpa amɛ tsuo ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu. Pee se ɔ, to kpa amɛ a mi nimli asafo ɔ hu ba piɛɛ tsɔli kpa amɛ a he. Amlɔ nɛ ɔ, Kristo “to kuu kake” ɔ a kpɛti nihi hiɛhiɛɛ ji to kpahi. (Yoh. 10:16) Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ to kpa amɛ tsuo náa mumi mi niye ní nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ gbaa a he se. Nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nɛ mwɔnɛ ɔ, a le mɛ kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ hu nɛɛ? E he hia nɛ mɛ hu a ná mumi mi niye ní nɛ a ye. Enɛ ɔ he ɔ, a baa a he si nɛ a yɔseɔ kaa, mɛ hu a ti nɔ tsuaa nɔ piɛɛ tsɔli kpa amɛ a he kaa bɔnɛ Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ kpa amɛ hu ngɛ ɔ nɔuu.

Wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, wɔ tsuo wa piɛɛ tsɔli kpa amɛ a he, nɛ wa hia mumi mi niye ní nɛ a kɛ haa ngɛ be nɛ sa mi ɔ eko

14. (a) Mɛni nítsumi nɛ a kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ dɛ, nɛ mɛni ji ekomɛ? (b) Mɛni kɔkɔ Yesu bɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “Ke Tsɔlɔ Yaya a . . .”)

14 Yesu ngɔ nítsumi nɛ mi jiɔ kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ dɛ. Blema a, tsɔlɔ ji nɔ ko nɛ e nyɔmtsɛ heɔ lɛ yeɔ nɛ e toɔ e we mi níhi tsuo kɛ woɔ e dɛ. (Luka 12:42) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ a to Kristo níhi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ dɛ konɛ e hyɛ nɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, sika kɛ weto ní, fiɛɛmi nítsumi ɔ, kpe nguahi kɛ kpe wawi a he blɔ nya tomihi, Baiblo kasemi womihi a peemi kɛ ha fiɛɛmi nítsumi ɔ, dɛhe nikasemi, kɛ asafo mi kpehi. Tsɔli kpa amɛ yeɔ mumi mi niye ní nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ gbaa a.

MƐNI BE NƐ A KƐ TSƆLƆ Ɔ TO NÍHI TSUO NƐ NYƆMTSƐ Ɔ NGƐ Ɔ NYA?

15, 16. Mɛni be Yesu ngɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ to e weto ní tsuo nya?

15 Mɛni be nɛ Yesu ngɔ “e weto ní tsuo,” nɛ ji nítsumi enyɔne ɔ kɛ wo tsɔlɔ ɔ dɛ? Yesu de ke: “Tsɔlɔ nɛ ke e nyɔmtsɛ ɔ ba we mi, nɛ e ma ba na kaa e ngɛ jã pee ɔ, a gbaa lɛ. Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɔmtsɛ ɔ maa ngɔ tsɔlɔ nɛ ɔ ngɔ pee e weto ní tsuo nɔ hyɛlɔ.” (Mat. 24:46, 47) Mo kadi kaa Yesu ngɔ nítsumi enyɔne ɔ kɛ wo tsɔlɔ ɔ dɛ benɛ e ba nɛ e ba na kaa “e ngɛ jã pee ɔ” se. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ba na kaa e kɛ anɔkuale yemi ngɛ mumi mi niye ní ɔ gbae. Lɔɔ he ɔ, benɛ nyɔmtsɛ ɔ ngɔ kekleekle nítsumi ɔ kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ dɛ ɔ, be saii pue mi loko e kɛ nítsumi enyɔne ɔ hu wo tsɔlɔ ɔ dɛ. Loko wa maa le bɔnɛ Yesu plɛ nɛ e kɛ nítsumi ɔ wo tsɔlɔ ɔ dɛ kɛ be nɛ e pee jã a, e he hia nɛ waa le ní enyɔ komɛ: benɛ e ba, kɛ níhi nɛ e weto ní ɔmɛ ji.

16 Mɛni be Yesu ba? Heto ɔ je kpo ngɛ kuku nɛ sɛ hlami ngɛ Mateo yi 24 ɔ mi. Mo kai kaa ngɛ kuku nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Yesu ‘bami’ ɔ kɔɔ be nɛ e maa ba nɛ e ma ba kojo yayami peeli nɛ e ma kpata a hɛ mi ngɛ je nɛ ɔ nyagbe ɔ mi ɔ he. * (Mat. 24:30, 42, 44) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ‘bami’ nɛ a wo ta ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi kɛ kɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ he ɔ maa ba mi ngɛ amanehlu ngua a mi.

17. Mɛni piɛɛ Yesu weto ní ɔ he?

17 Mɛni piɛɛ ‘Yesu weto ní ɔmɛ tsuo’ a he? Pi zugba a nɔ pɛ nɛ Yesu weto ní ngɛ. Níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ hu piɛɛ e weto ní ɔ he. Be ko ɔ, e de ke: ‘A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ.’ (Mat. 28:18; Efe. 1:20-23) Amlɔ nɛ ɔ, níhi nɛ piɛɛ e weto ní ɔ he ji, Mesia Matsɛ Yemi ɔ. Yesu nine su Matsɛ Yemi nɛ ɔ nɔ ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ.​—Kpoj. 11:15.

18. Mɛni ma ha nɛ Yesu bua maa jɔ nɛ e maa to weto ní tsuo nɛ e ngɛ ɔ kɛ wo tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ dɛ?

18 Ngɛ níhi nɛ wa sɛ hlami susu he ɔ nya a, kɛ wa maa mwɔ sane ɔ nya ha kɛɛ? Ke Yesu ba konɛ e ba kpata yayami peeli a hɛ mi ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ, e ma ba na kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ anɔkuale yemi ngɛ tsɔli kpa amɛ mumi mi niye ní hae ngɛ be nɛ sa mi. Lɔɔ ma ha nɛ Yesu bua maa jɔ nɛ e kɛ weto ní tsuo nɛ e ngɛ, nɛ ji nítsumi enyɔne ɔ hu maa wo tsɔlɔ ɔ dɛ. Nihi nɛ a ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nine maa su nítsumi nɛ ɔ nɔ ke a ho hiɔwe ya nɛ a ya piɛɛ Kristo he kɛ ngɛ matsɛ yee ɔ.

19. Anɛ ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ho hiɔwe ya a, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ma ná hiɔwo nɛ kle pe ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lo? Moo tsɔɔ nya.

19 Anɛ ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ho hiɔwe ya a, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ma ná hiɔwo nɛ kle pe ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lo? Dɛbi. A ma nyɛ maa wo nihi bɔɔ ko pɛ si kaa a ma ha mɛ nɔ́ ko ngɛ be ko mi, se pee se ɔ, ni kpahi hu ma nyɛ ma ná he se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ Yesu de e bɔfo anɔkualetsɛmɛ 11 ɔmɛ nyɔ mi nɛ e nɔ jena nɛ e ma gbo ɔ he nɛ o hyɛ. (Kane Luka 22:28-30.) Yesu wo jamɛ a nimli bɔɔ ɔ si kaa a ma ná hiɔwo ngua ngɛ anɔkuale nɛ a ye ɔ heje. A maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Se pee se ngɛ jeha komɛ a se ɔ, Yesu tsɔɔ kaa nimli 144,000 ɔ tsuo maa hi matsɛ sɛhi a nɔ nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye nɔ. (Kpoj. 1:1; 3:21) Jã kɛ̃ nɛ kaa bɔnɛ a tsɔɔ ngɛ Mateo 24:47 ɔ, Yesu wo si kaa e maa to e weto ní tsuo kɛ wo nyumuhi bɔɔ ko pɛ nɛ, a ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a peeɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ dɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nimli 144,000 ɔ tsuo maa hyɛ Kristo weto ní ɔmɛ a nɔ.​—Kpoj. 20:4, 6.

Nimli 144,000 ɔ tsuo maa hyɛ Kristo weto ní ɔmɛ a nɔ (Hyɛ kuku 19)

20. Mɛni heje nɛ Yesu hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ, nɛ mɛni o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa pee?

20 Kaa bɔnɛ Yesu gu nihi bɔɔ ko pɛ a nɔ kɛ lɛ nimli babauu ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, jã kɛ̃ nɛ e gu tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ nɔ kɛ ngɛ nihi babauu lɛe. Yesu hla jamɛ a tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ konɛ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, e bɔ mɔde nɛ e ha e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ, nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ to kpa amɛ tsuo mumi mi niye ní ngɛ be nɛ sa mi. Nyɛ ha nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa ya nɔ maa tsɔɔ kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ peeɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ ngɛ tsue ɔ he, konɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ a se.​—Heb. 13:7, 17.

 

^ kk. 2 Kuku 2: Yesu sɛ hlami nɛ e ha nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ ngɛ kaa enɛ ɔ nɔuu.—Luka 12:42-44.

^ kk. 6 Kuku 6: E slo Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ Mateo 24:42, 44 kaa Kristo “ma” aloo “e maa ba” a (erʹkho·mai) ngɛ Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ Mateo 24:3 kaa “bami be” ɔ (pa·rou·siʹa) he. Kekleekle ɔ, e maa ba nɛ́ a be lɛ nae, loko lɔɔ se ɔ, e maa ba nɛ e ma ba kpata yayami peeli a hɛ mi.

^ kk. 12 Kuku 12: Hyɛ munyu nɛ e yi ji, ‘Hyɛ, I Kɛ Nyɛ Maa Hi Si Daa’ nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ bafa 16-18, kuku 5-8.

^ kk. 16 Kuku 16: Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “Mɛni Be Ní Nɛ Ɔmɛ Tsuo Maa Ba Mi?” nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ bafa 13-14, kuku 14-18.