Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yehowa Ji Mawu Nɛ Toɔ Níhi A He Blɔ Nya

Yehowa Ji Mawu Nɛ Toɔ Níhi A He Blɔ Nya

“Mawu sume basabasa, se mohu tue mi jɔmi e suɔ.”—1 KOR. 14:33.

1, 2. (a) Mɛnɔ nɛ Mawu bɔ kekleekle, nɛ kɛ Yehowa kɛ lɛ tsu ní ha kɛɛ? (b) Mɛni tsɔɔ kaa a to blɔ nya kɛ ha hiɔwe bɔfo ɔmɛ?

YEHOWA nɛ ji je mluku ɔ Bɔlɔ ɔ toɔ níhi a blɔ nya. Kekleekle ɔ, e bɔ e Bi Yesu. Baiblo ɔ tsɛɛ Yesu ke “Munyu ɔ,” ejakaa e ji Mawu we otsiamɛ. Munyu ɔ sɔmɔ Yehowa jehahi babauu, ejakaa Baiblo ɔ de ke: “Loko nɔ́ tsuaa nɔ́ je sisi ɔ, Munyu ɔ ngɛ momo. Munyu ɔ kɛ Mawu nɛ ngɛ.” Baiblo ɔ de wɔ hu ke: “Munyu ɔ nɔ Mawu gu kɛ pee nɔ́ tsuaa nɔ́. Níhi tsuo nɛ a pee ɔ, a si we Munyu ɔ se kɛ pee ekoeko.” Jeha 2,000 kɛ se ji nɛ ɔ, Mawu tsɔ Munyu ɔ nɛ ji Yesu Kristo kɛ ba zugba a nɔ. E ye mluku, nɛ e pee e Tsɛ ɔ suɔmi nya ní kɛ pi si.Yoh. 1:1-3, 14.

2 Loko Mawu Bi ɔ maa ba zugba a nɔ ɔ, e tsu ní kaa Mawu “ga ní tsulɔ kpanaa.” (Abɛ 8:30) Yehowa gu e nɔ kɛ bɔ bɔfohi ayɔ akpehi abɔ ngɛ hiɔwe. (Kol. 1:16) Baiblo ɔ de ngɛ bɔfo nɛ ɔmɛ a he ke: “Nihi akpeakpehi ngɛ lejɛ ɔ ngɛ lɛ sɔmɔe, nɛ akpe nyɔngma totoe akpe nyɔngma daa si ngɛ e hɛ mi.” (Dan. 7:10) A tsɛɛ bɔfo nɛ ɔmɛ ke Yehowa “tabo,” ejakaa Yehowa to blɔ nya saminya kɛ ha mɛ.La 103:21.

3. Dodoehi kɛ si bɔlemi dodoehi enyɛmɛ lɛ ngɛ? Anɛ a bɔ mɛ pue hiɔwe basaa kɛkɛ lo?

3 Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ dodoehi kpɛ̃kpɛ̃ɛkpɛ̃ kɛ si bɔlemi dodoe ɔmɛ a he? Adafi fiami womi ko (the Houston, Texas, Chronicle) bɔ amaniɛ kaa níhi a mi hlami ko nɛ a pee lingmi nɛ ɔ tsɔɔ kaa dodoehi ayɔ akpe totoe ayɔ akpehi abɔ lɛ ngɛ. A tsɔɔ kaa dodoehi a yibɔ nɛ je mi si kpali tsɔɔ be ko nɛ be ɔ, jã totoe etɛ lɛ ngɛ. Anɛ a bɔ dodoe ɔmɛ kɛ si bɔlemi dodoe ɔmɛ pue hiɔwe basaa kɛkɛ lo? Ohoo. A gba mɛ kɛ wo kuu nyafinyafihi kɛ kuu nguanguahi a mi. Ngɛ kuu ɔmɛ eko tsuaa eko mi ɔ, dodoe ayɔ akpehi abɔ nɛ ngɛ mi.

4. Mɛni he je nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa Mawu maa to blɔ nya kɛ ha e we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ?

4 Mawu to blɔ nya saminya kɛ ha hiɔwe bɔfo ɔmɛ, nɛ e bɔɛ dodoe ɔmɛ hu kɛ pue we hiɔwe basaa kɛkɛ. (Yes. 40:26) Enɛ ɔ he ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Yehowa maa to blɔ nya kɛ ha e sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ. E suɔ kaa a pee a ní ngɛ blɔ nya tomi nya, ejakaa a ma tsu ní tsumi ko nɛ he hia. Kɛ je blema tɔ̃ɔ nɛ Yehowa toɔ blɔ nya kɛ haa e we bi konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ lɛ nɛ a ye lɛ anɔkuale. Odase yemihi fuu ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Mawu ji e we bi a se kɔkɔɔkɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e ji Mawu nɛ “sume basabasa, se mohu tue mi jɔmi e suɔ.”Kane 1 Korinto Bi 14:33, 40.

MAWU TO BLƆ NYA KƐ HA E WE BI NƐ A HI SI BLEMA A

5. Mɛni ha nɛ blɔ nya nɛ Mawu to kaa adesahi nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo ɔ bɛ mi lolo ɔ?

5 Benɛ Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa a, e de mɛ ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ. Nyɛɛ ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, kɛ zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ.” (1 Mose 1:28) Adesahi a he maa hiɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ngɛ blɔ nya tomi nya kɛ yaa si benɛ a ma hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ zugba a tsuo maa pee Paradeiso. Se akɛnɛ Adam kɛ Hawa gbo Mawu tue he je ɔ, Mawu yi mi tomi nɛ ɔ bɛ mi lolo. (1 Mose 3:1-6) Pee se ɔ, ‘Yehowa na kaa nimli a yi mi wa, nɛ nɔ́ yaya pɛ a susuɔ daa nɛ ɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, “Mawu na kaa je ɔ puɛ, ejakaa nimli ɔmɛ tsuo ngɛ yayami pee.” Lɔ ɔ he ɔ, Mawu to e yi mi kaa e kɛ nyu afua ma kpata nimli yayahi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a hɛ mi.1 Mose 6:5, 11-13, 17.

6, 7. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa bua jɔ Noa he ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni ba nihi nɛ a bui Noa tue ɔ a nɔ?

6 Se ‘Noa lɛɛ, Yehowa bua jɔ e he,’ ejakaa “piami ko be e he; e be ɔ mi ɔ, lɛ pɛ ji dalɔ.” Akɛnɛ “e peeɔ Mawu suɔmi nya ní” he je ɔ, Yehowa de lɛ ke e kpɛ daka agbo ko. (1 Mose 6:8, 9, 14-16) A kpɛ daka a konɛ e nyɛ nɛ e he adesahi kɛ lohwehi tsuo a yi wami. Noa bu tue nɛ e ‘pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa fã lɛ ke e pee ɔ.’ E weku ɔ ye bua lɛ kɛ kpɛ daka a pɛpɛɛpɛ kaa bɔ nɛ Mawu tsɔɔ lɛ ɔ. Benɛ Noa kɛ lohwe ɔmɛ sɛ daka a mi ta a, ‘Yehowa nga sinya a kɛ wo a yi.’1 Mose 7:5, 16.

7 Nyu Afua a ba jeha 2,370 loko a fɔ Kristo. Yehowa ngɔ Nyu Afua a kɛ “kpata nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ hɛ ngmengmle ngɛ je ɔ mi ɔ hɛ mi,” se e baa Noa kɛ e weku ɔ a yi. (1 Mose 7:23) Noa kɛ e yo, kɛ a bimɛ ɔmɛ, kɛ mɛ hu a yi ɔmɛ a bibimɛ ji wɔ tsuo nɛ wa ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ nɛ. Se ni nɛmɛ nɛ Noa ‘fiɛɛ kɛ tsɔɔ mɛ kaa a pee nɔ́ nɛ da’ nɛ a bui tue ɔ lɛɛ, Nyu Afua a kpata mɛ tsuo a hɛ mi.2 Pet. 2:5.

Blɔ nya tomi kpakpa ha nɛ a baa nimli kpaanyɔ a yi ngɛ Nyu Afua a mi (Hyɛ kuku 6, 7)

8. Benɛ Mawu fã Israel bi ɔmɛ kaa a ho Si Womi Zugba a nɔ ya a, mɛni tsɔɔ kaa e to blɔ nya kpakpa kɛ ha mɛ?

8 Benɛ Nyu Afua a ba jeha 800 se ɔ, Mawu to blɔ nya kɛ ha Israel bi ɔmɛ kaa ma. E to nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ peeɔ ɔ blɔ nya ha mɛ, titli ɔ, bɔ nɛ e sa kaa a plɛ kɛ ja lɛ ha a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e hla Levi bi ɔmɛ konɛ a sɔmɔ kaa osɔfohi. Jehanɛ se hu ɔ, e hla ‘yihi konɛ a sɔmɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ sinya a nya.’ (2 Mose 38:8) Se benɛ Yehowa Mawu fã Israel bi ɔmɛ kaa a ho Kanaan zugba a nɔ ya a, Israel bi ɔmɛ a ti nihi fuu ye gbeye, nɛ a sume kaa a maa ya. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa de mɛ ke: “A ti nɔ kake be zugba a nɛ i ka kita ke i kɛ ma ha nyɛ nɛ nyɛɛ hi nɔ ɔ nae, ja Yefune bi Kaleb, kɛ Nun bi Yoshua pɛ,” ejakaa benɛ a ya slaa Si Womi Zugba a, mɛɛ lɛɛ a kɛ amaniɛ bɔmi kpakpa ba. (4 Mose 14:30, 37, 38) Pee se ɔ, Yehowa ha nɛ Yoshua ba ye Mose se nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi. (4 Mose 27:18-23) Loko Yoshua maa nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ, Yehowa de lɛ ke: ‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Koo nu sawale, nɛ o nine mi ko je wu. He tsuaa he nɛ o maa ya a, imi, Yehowa, o Mawu ɔ, ma piɛɛ o he kɛ ya.’Yosh. 1:9.

9. Mɛni Rahab pee ngɛ Yehowa kɛ Israel bi ɔmɛ a he?

9 Niinɛ, Yehowa Mawu piɛɛ Yoshua he ngɛ he tsuaa he nɛ e ya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nɔ́ nɛ ba benɛ Israel bi ɔmɛ ya to si ngɛ Kanaan ma nɛ ji Yeriko ɔ kasa nya a he nɛ o hyɛ. Ngɛ jeha 1,473 loko a fɔ Kristo ɔ, Yoshua tsɔ slaali enyɔ kɛ ho Yeriko ma a mi ya. Slaali ɔmɛ ya na yo ajuama ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rahab. Rahab ngɔ slaali ɔmɛ ya laa ngɛ e tsu ɔ yi mi konɛ Yeriko matsɛ ɔ tsɔli ɔmɛ nɛ a ko na mɛ. Rahab de slaali ɔmɛ ke: ‘I le kaa Yehowa ngɔ zugba a ha nyɛ. Wa nu bɔ nɛ Yehowa ha Wo Tsu ɔ mii ngɛ nyɛ hɛ mi ɔ. Jehanɛ hu wa nu nɔ́ nɛ nyɛ pee Amon bi ɔmɛ a matsɛmɛ ɔmɛ ɔ.’ Rahab de hu ke: “Yehowa nyɛ Mawu ɔ pɛ ji Mawu nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba.” (Yosh. 2:9-11) Rahab kɛ e weku ɔ fi Israel bi ɔmɛ a se. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yehowa ngɛ Yeriko ma a hɛ mi kpatae ɔ, e baa Rahab kɛ e weku ɔ a yi. (Yosh. 6:25) Rahab ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ e je bumi kpo kɛ ha Yehowa kɛ e blɔ nya tomi ɔ.

A TO BLƆ NYA KƐ HA KRISTOFOHI NƐ A HI SI NGƐ KASELI ƆMƐ A BE Ɔ MI Ɔ

10. Mɛni Yesu de Yuda bi ɔmɛ a jami nya dali ɔmɛ? Mɛni he je nɛ e de mɛ jã a?

10 Benɛ Yoshua ngɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛe ɔ, Israel bi ɔmɛ nyɛ nɛ a ye mahi fuu a nɔ, nɛ a nine su Kanaan zugba a nɔ. Se pee se ɔ, mɛni ba? Israel bi ɔmɛ kɛ Mawu mlaa amɛ tsu we ní si abɔ maa pee jeha 1,500. Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, Israel bi ɔmɛ bui Yehowa kɛ e gbali ɔmɛ tue fɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu tu Israel bi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ a he munyu ke: “Mo nɛ o gbee gbali ɔmɛ.” (Kane Mateo 23:37, 38.) Akɛnɛ Yuda bi ɔmɛ a jami nya dali ɔmɛ yi Mawu anɔkuale he je ɔ, Mawu hu kɛ mɛ pee we nɔ́ ko. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “A ma kpɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nyɛ dɛ, nɛ a kɛ ma ha ma je li a ma ko nɛ maa wo yiblii bɔ nɛ sa.”Mat. 21:43.

11, 12. (a) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, mɛni tsɔɔ kaa Yehowa to blɔ nya kɛ ha ni kpahi, nɛ e kɛ mɛ ngɛ ní tsue mohu pe blema Israel bi ɔmɛ? (b) Mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ Mawu blɔ nya tomi ehe nɛ ɔ mi?

11 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa je e nine ngɛ Israel bi nɛ a yi lɛ anɔkuale ɔ a he. Se loloolo ɔ, e ngɛ sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ ngɛ zugba a nɔ nɛ e to blɔ nya kɛ ha mɛ. Mɛɛ lɛɛ a bu Kristo tue, nɛ a kɛ níhi nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ tsu ní. Yehowa to blɔ nya kɛ ha ni kpahi, nɛ e kɛ mɛ ngɛ ní tsue mohu pe blema Israel bi ɔmɛ. E pee enɛ ɔ ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu kaseli maa pee 120 bua a he nya ngɛ he ko ngɛ Yerusalem. “Si kake too ɔ, a nu nɔ́ ko nɛ pɛ kɛ je hiɔwe kaa kɔɔhiɔ nɛ nya wa lɛ ngɛ fiae; nɛ e ba hyi we ɔ mi he nɛ a hii si ngɛ ɔ tɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, “ní komɛ kaa la lilɛ nɛ a gba mi ba ma a yi mi kakaaka. Mumi klɔuklɔu ba mɛ tsuo a nɔ saminya, nɛ a bɔni gbi slɔɔtoslɔɔtohi tumi ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ he wami nya.” (Níts. 2:1-4) Nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ nɛ ba a ha nɛ e pee heii kaa Yehowa fĩ blɔ nya ehe nɛ e to nɛ ji Kristo kaseli ɔmɛ ɔ a se.

12 Jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, a baptisi nimli ‘maa pee 3,000’ kɛ ba piɛɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ a he. Jehanɛ se hu ɔ, “daa ligbi ɔ, nihi nɛ Nyɔmtsɛ ɔ he a yi wami ba piɛɔ asafo ɔ he.” (Níts. 2:41, 47) Yesu kaseli ɔmɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii wawɛɛ. Baiblo ɔ de ke: “Mawu munyu ɔ ya nɔ nɛ e gbɛ fĩa saminya. Nihi nɛ he ye ɔ a he ba hiɛ babauu ngɛ Yerusalem.” ‘Osɔfo ɔmɛ po a kpɛti nihi saii nitsɛ he Mawu munyu ɔ ye.’ (Níts. 6:7) Nihi fuu nɛ a suɔ kaa a maa kase Mawu he ní ɔ, kplɛɛ ní nɛ Kristo kaseli ɔmɛ tsɔɔ mɛ ɔ nɔ. Pee se ɔ, Yehowa ha nɛ “ma je li ɔmɛ” hu ba piɛɛ Kristofohi asafo ɔ he. Enɛ ɔ nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e fĩ blɔ nya tomi ehe ɔ se.Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:44, 45.

13. Mɛni ní tsumi Mawu kɛ wo e we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a dɛ?

13 Atsinyɛ jemi ko be he kaa wa le ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a dɛ. Yesu nitsɛ hu tsu jamɛ a ní tsumi ɔ eko. Benɛ a baptisi Yesu pɛ ɔ, e bɔni “hiɔwe Matsɛ Yemi” ɔ he sane fiɛɛmi. (Mat. 4:17) Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ mɛ hu a tsu jamɛ a ní tsumi ɔ eko. E de mɛ ke: “Nyɛ maa ye odase ha mi ngɛ Yerusalem, Yudea, kɛ Samaria tsuo kɛ yaa su je ɔ nyagbe he tɔɔ.” (Níts. 1:8) Kristo se nyɛɛli ɔmɛ le nɔ́ nɛ e sa kaa a pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo kɛ Barnaba fiɛɛ ngɛ Antiokia ngɛ Pisidia. A kɛ kã de Yuda bi ɔmɛ ke: “Nyɛ kekle e sa kaa a jajeɔ Mawu munyu ɔ ngɔ tsɔɔ. Se akɛnɛ nyɛ kua munyu ɔ, nɛ nyɛ bui nyɛ he kaa nyɛ sa neneene wami ɔ he je ɔ, wa dɔ wa yi kɛ yaa ma je li ɔmɛ a ngɔ. Ejakaa jã ji mlaa nɛ Nyɔmtsɛ ɔ wo wɔ. Nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘I hla mo ngɔ to kaa ma je li ɔmɛ a la, nɛ o nɔ Mawu maa gu kɛ he je ɔ tsuo yi wami.’” (Níts. 13:14, 45-47) Kɛ je kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ blɔ nɔ nɛ Mawu maa gu kɛ he nihi a yi wami ɔ he gɔgɔ fiae.

NIHI FUU A HƐ MI KPATA, SE MAWU WE BI A YI NÁ WAMI

14. Mɛni ba Yerusalem ma a nɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi? Mɛnɔmɛ ná yi baami?

14 Yuda bi fuu kplɛɛ we sane kpakpa a nɔ, enɛ ɔ he ɔ, a hɛ mi kpata. Yesu bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Ke nyɛ na nɛ he nyɛli ba sa Yerusalem ma a yi ɔ, kɛkɛ nyɛ maa le kaa ma a hɛ mi kpatami be ɔ su ta. Jamɛ a be ɔ, nihi nɛ ngɛ Yudea a, a tu fo kɛ ya yo ɔmɛ a nɔ; nihi nɛ ngɛ ma a mi ɔ, a je, nɛ nihi ngɛ ngmɔ si ɔ, a ko ba ma a mi.” (Luka 21:20, 21) Nɔ́ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ ba mi. Yuda bi ɔmɛ tsɔ Roma bi ɔmɛ a hɛ mi atua. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 66 mi ɔ, Cestius Gallus nyɛɛ Roma ta buli ɔmɛ a hɛ mi nɛ a ya sa Yerusalem ma a yi. Se nɔ ko li nɔ́ nɛ ba nɛ Roma ta buli ɔmɛ kpale kɛ je ma a he. Enɛ ɔ ha nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ná he blɔ nɛ a tu fo kɛ je Yerusalem kɛ Yudea ma amɛ a mi kɛ ho. Yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Eusebius ɔ tsɔɔ kaa kaseli ɔmɛ a ti nihi fuu tu fo kɛ po Yordan Pa a kɛ ho Pella ya ngɛ Perea. Ngɛ jeha 70 ɔ mi ɔ, Tatsɛ Titus nyɛɛ Roma ta buli a hɛ mi kɛ ya kpata Yerusalem ma a hɛ mi. Se akɛnɛ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ bu Yesu kɔkɔ bɔmi ɔ tue he je ɔ, a ná yi baami.

15. Mɛni si himi Kristo se nyɛɛli ɔmɛ kɛ kpe nɛ ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, nihi ba piɛɛ a he?

15 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a wa Kristo se nyɛɛli ɔmɛ yi mi nɛ a kɛ si himi nɛ mi wa hu kpe. Se kɛ̃ ɔ, nihi babauu ba piɛɛ a he. (Níts. 11:19-21; 19:1, 19, 20) Mɛni he je? Ejakaa Mawu fĩ a se.Abɛ 10:22.

16. Loko Kristofo no tsuaa Kristofo no he maa wa ngɛ Mawu jami mi ɔ, mɛni e sa kaa e pee?

16 Ja Kristofo no tsuaa Kristofo no bɔ mɔde wawɛɛ loko e he maa wa ngɛ Mawu jami mi. Baiblo ɔ nɛ wa maa kase saminya, asafo mi kpehi nɛ wa maa ya daa, kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ waa kɛ wa he maa wo mi vii ɔ he hia wawɛɛ nitsɛ. Yehowa we bi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee jã loko kake peemi hi a kpɛti, nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hu hi a kɛ Yehowa a kpɛti. A to blɔ nya kɛ ha asafo ɔ. A ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ asafo mi sɔmɔli nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ yeɔ bua asafo ɔ, enɛ ɔ ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa. (Filip. 1:1; 1 Pet. 5:1-4) A ngɛ kpokpa nɔ hyɛli nɛ ya slaa mɛ nɛ woɔ mɛ he wami. A ti nɔ kake ji Paulo. (Níts. 15:36, 40, 41) Blɔ nɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ gu kɛ ja Mawu ɔ, kɛ blɔ nɔ nɛ wɔ hu wa guu kɛ jaa Mawu ɔ sɔ. Enɛ ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. Wa naa Yehowa si kaa e to blɔ nya saminya kɛ ha e sɔmɔli nɛ a hi si blema a, nɛ mwɔnɛ ɔ hu e ngɛ jã pee! *

17. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ wa maa kase ɔ mi?

17 Wa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. E be kɛe kulaa nɛ a ma kpata Satan je ɔ hɛ mi. Se kɛ̃ ɔ, Mawu we bi ngɛ nɔ yae wawɛɛ pe sa a. Anɛ o kɛ Mawu asafo ɔ ngɛ nyɛɛe lo? Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ pee jã ha.

^ kk. 16 Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “Christians Worship With Spirit and Truth” kɛ “They Keep On Walking in the Truth” nɛ je kpo ngɛ July 15, 2002 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ. A tu Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he munyu fitsofitso ngɛ womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom ɔ mi.