Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Nyɛ Maa Ye Odase Ha Mi”

“Nyɛ Maa Ye Odase Ha Mi”

‘Yesu de mɛ ke, “Nyɛ maa ye odase ha mi kɛ ya su je ɔ nyagbe he tɔɔ.”’NÍTS. 1:7, 8.

1, 2. (a) Mɛnɔ ye Yehowa he odase pe kulaa? (b) Mɛni ji biɛ Yesu ɔ sisi, mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e tsu e biɛ ɔ nya ní?

BENƐ Roma amlaalo nɛ yeɔ Yudea nɔ ɔ ngɛ Yesu Kristo kojoe ɔ, Yesu kɛ kã de lɛ ke: “Imi lɛɛ enɛ ɔ he nɛ a fɔ mi kɛ ba je ɔ mi, konɛ ma tsɔɔ anɔkuale ɔ.” (Kane Yohane 18:33-37.) Loko Yesu Kristo maa tu munyu nɛ ɔ, e sɛ hlami nɛ e ha Pilato le kaa matsɛ ji lɛ. Jeha komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo tu Yesu he munyu kaa e “ye Mawu he odase wawɛɛ ngɛ Pontio Pilato hɛ mi.” (1 Tim. 6:13) Satan ji nɔ nɛ ngɛ je ɔ nɔ yee. Ninyɛ hyi je ɔ tɔ, enɛ ɔ he ɔ, ja wa peeɔ kã loko wa nyɛ maa ye odase kaa Yesu. Baiblo ɔ tu e he munyu kaa e ji, ‘odase nɛ yeɔ anɔkuale.’Kpoj. 3:14.

2 Akɛnɛ Yuda no ji Yesu he je ɔ, e ji Yehowa we odase kɛ je e nyɛ mi mi. (Yes. 43:10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ ji nɔ nɛ pe kulaa nɛ Mawu kɛ lɛ tsu ní konɛ e ye Mawu biɛ ɔ he odase. Yesu tsu biɛ nɛ Mawu kɛ fɔ e nɔ ɔ nya ní saminya. Loko a ma fɔ Yesu ɔ, bɔfo ko de Yosef nɛ ji Yesu papaa a ke, hɔ nɛ Maria hɛɛ ɔ je mumi klɔuklɔu ɔ mi. Bɔfo ɔ de hu ke: ‘Maria ma fɔ binyumu, nɛ o maa wo lɛ biɛ ke Yesu, ejakaa e ma he e ma a yi wami kɛ je a he yayami ɔmɛ a mi.’ (Mat. 1:20, 21) Baiblo he ní leli fuu tsɔɔ kaa ngɛ Hebri gbi mi ɔ, a tsɛɛ Yesu ke Yeshua. Biɛ Yeshua a sisi ji, “Yehowa Ji Yi Wami Helɔ.” Yehowa maa gu Yesu nɔ kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Yesu de Yuda bi ɔmɛ kaa e he hia nɛ a tsake a tsui ngɛ a he yayami ɔmɛ a he, konɛ Yehowa nɛ kplɛɛ a nɔ. (Mat. 10:6; 15:24; Luka 19:10) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase kɛ kã kɛ tsɔɔ mɛ. Marko ngma ke: “Yesu ba Galilea, nɛ e ba fiɛɛ sane kpakpa a nɛ je Mawu ngɔ ɔ. E ke, ‘Be ɔ su; Mawu Matsɛ Yemi ɔ ná nyɛ haa! Nyɛɛ kpale kɛ je nyɛ he yayami ɔmɛ a he, nɛ nyɛ he sane kpakpa a nyɛɛ ye.’” (Mar. 1:14, 15) Yesu kɛ kã tu munyu kɛ si Yuda jami nya dali ɔmɛ. Lɔ ɔ hu piɛɛ he nɛ a gbe lɛ ɔ nɛ.Mar. 11:17, 18; 15:1-15.

“MAWU NÍ NGUANGUA AMƐ”

3. Benɛ Yesu gbo ligbi etɛ se ɔ, mɛni ba?

3 Benɛ Yesu gbo ligbi etɛ se ɔ, nyakpɛ nɔ́ ko ya nɔ! Yehowa tle lɛ si, nɛ e ha lɛ mumi mi nɔmlɔ tso. E be gboe hu gblegbleegble. (1 Pet. 3:18) Nyɔmtsɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kɛ ma nɔ mi ha mɛ kaa a tle lɛ si. Ligbi nɛ a tle lɛ si ɔ, ke e hí kulaa a, e je he kpo si enuɔ kɛ tsɔɔ e kaseli slɔɔtoslɔɔtohi.Mat. 28:8-10; Luka 24:13-16, 30-36; Yoh. 20:11-18.

4. Si enuɔne nɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kɛ ni kpahi ɔ, mɛni e ha nɛ a le? Mɛni ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ?

4 Si enuɔne nɛ Yesu ma je e he kpo kɛ tsɔɔ e bɔfo ɔmɛ ɔ, ni kpahi hu piɛɛ a he. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ mɛ Mawu Munyu ɔ sisi. “E bli a juɛmi nya, konɛ a nu Ngmami ɔmɛ a sisi.” Enɛ ɔ ha a ba ná le kaa Ngmami ɔ gba kɛ fɔ si kaa Mawu he nyɛli maa gbe lɛ, nɛ pee se ɔ, Mawu ma tle lɛ si. Nyagbe ɔ, Yesu tsɔɔ mɛ ní tsumi nɛ e sa kaa a tsu. E de mɛ ke: “A maa fiɛɛ ha je ma amɛ tsuo ngɛ e biɛ mi kaa a tsake a tsui, konɛ a ngɔ a he yayami ɔmɛ ngɔ pa mɛ. A maa je sisi kɛ maa je Yerusalem.” Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: ‘Nyɛ ji kikɛmɛ a ní nɛ ɔmɛ a he odase yeli.’Luka 24:44-48.

5, 6. (a) Mɛni he je nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: ‘Nyɛ maa ye odase ha mi’ ɔ? (b) Mɛni Yehowa yi mi tomi ehe nɛ e biɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a tsɔɔ nihi?

5 Ligbi 40 se nɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ, nɛ kɛ je lɔ ɔ se a nɛ lɛ hu ɔ, e bɔfo ɔmɛ nu fami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ e kɛ ha mɛ ɔ sisi: “Nyɛ maa ye odase ha mi ngɛ Yerusalem, Yudea, kɛ Samaria tsuo kɛ yaa su je ɔ nyagbe he tɔɔ.” (Níts. 1:8) Mɛni he je nɛ Yesu de ke: ‘Nyɛ maa ye odase ha mi,’ se pi kɛ ha Yehowa a? Jinɛ Yesu ko nyɛ de mɛ kaa a ye odase ha Yehowa, se e le kaa a ji Israel bi, nɛ a ji Yehowa we odasehi momo, enɛ ɔ he nɛ e de we mɛ kaa a ye odase kɛ ha Yehowa a nɛ.

Akɛnɛ wa ji Yesu kaseli he je ɔ, wa yaa nɔ nɛ wa tsɔɔ nihi níhi nɛ Yehowa to kaa e maa pee hwɔɔ se ɔ (Hyɛ kuku 5, 6)

6 Amlɔ nɛ ɔ, e biɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a tsɔɔ nihi kaa Yehowa ngɛ e yi mi tomi ehe ko he ní tsue. Jamɛ a yi mi tomi ɔ kle kulaa pe kpɔmi nɛ e kpɔ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt kɛ Babilon nyɔguɛ yemi ɔ mi ɔ. Mawu maa gu Yesu Kristo gbenɔ ɔ kɛ e si temi ɔ nɔ kɛ kpɔ wɔ kɛ je nyɔguɛ yemi ngua ko mi. E ma kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ, Yesu kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsɔɔ nihi “Mawu ní nguangua amɛ.” Nihi fuu nu, nɛ a he ye. Benɛ a tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya a, Yehowa ha lɛ he blɔ ehe. Yehowa gu e nɔ kɛ ngɛ ní tsue konɛ e kɛ he nihi akpehi abɔ a yi wami ngɛ zugba a nɔ.Níts. 2:5, 11, 37-41.

“E NGƆ E WAMI NGƆ HA, NƐ E KƐ HE NIHI FUU A YI WAMI”

7. Níhi nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ tsɔɔ mɛni?

7 Níhi nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ, tsɔɔ kaa Yehowa bua jɔ Yesu nɔmlɔ tso nɛ e kɛ sã afɔle kɛ kpata wa he yayami ɔmɛ ɔ he. (Heb. 9:11, 12, 24) Yesu tsɔɔ kaa “e bɛ nɛ a sɔmɔ lɛ, se e ba sɔmɔ mohu, konɛ e ngɔ e wami ngɔ ha, nɛ e kɛ he nihi fuu a yi wami.” (Mat. 20:28) Tsa pi Yuda bi nɛ a pia a he ɔ pɛ nɛ a ma ná Yesu kpɔmi nɔ ɔ he se, mohu ɔ, “nihi fuu” hu ma ná he se. Mawu suɔmi nya ji kaa “nimli tsuo nɛ le anɔkuale ɔ, konɛ a he a yi wami.” Kpɔmi nɔ́ ɔ, ‘woɔ je ɔ he yayami ɔ kɛ yaa.’1 Tim. 2:4-6; Yoh. 1:29.

8. Jije Yesu kaseli ɔmɛ ye odase kɛ ya su? Mɛni ye bua mɛ nɛ a nyɛ pee jã?

8 Anɛ Yesu kaseli ɔmɛ nyɛ nɛ a kɛ kã ye e he odase lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a nyɛ nɛ a pee jã, se pi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a he wami nya. Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ wo mɛ he wami nɛ a nyɛ nɛ a ye odase. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:30-32.) Maa pee jeha 27 se ɔ, a nyɛ nɛ a de ke, a fiɛɛ “anɔkuale sɛ gbi nɛ ji sane kpakpa a” kɛ ha Yuda bi kɛ ma jeli “tsuo ngɛ je ɔ mi.”Kol. 1:5, 23.

9. Kaa bɔ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ, mɛni ba Kristofohi asafo ɔ nɔ?

9 Se aywilɛho sane ji kaa ni komɛ bɔni lakpa tsɔɔmihi tsɔɔmi ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. (Níts. 20:29, 30; 2 Pet. 2:2, 3; Yuda 3, 4) Kaa bɔ nɛ Yesu tsɔɔ ɔ, jamɛ a hemi kɛ yemi kuali ɔmɛ tsu Satan, nɛ ji “nɔ yayami ɔ” yi mi tomihi a he ní. Yesu tsɔɔ hu kaa loko e maa su “je nɛ ɔ nyagbe” ɔ, hemi kɛ yemi kuali ɔmɛ a he ma ba hiɛ pe Kristo we bi ɔmɛ po. (Mat. 13:37-43) Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa maa wo Yesu Matsɛ nɛ e ye adesahi a nɔ. Yehowa pee enɛ ɔ ngɛ October, jeha 1914 ɔ mi. Satan je ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” je sisi kɛ je jamɛ a be ɔ mi.2 Tim. 3:1.

10. (a) Mɛni be Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma bɔni nɔ yemi? (b) Mɛni ba ngɛ October, jeha 1914 ɔ mi, nɛ kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?

10 Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ, a sɛ hlami nɛ a fiɛɛ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma bɔni nɔ yemi ngɛ October, jeha 1914 ɔ mi. Mɛni nɔ a da kɛ de jã a? A da gbami nɛ Daniel gba kɛ kɔ tso ngua ko nɛ a po fɔ si, nɛ e ma tsɛ̃ ngɛ “jeha kpaago” aloo be kpaago mi ɔ nɔ. (Dan. 4:16) Yesu gba kɛ fɔ si nɛ e tsɔɔ okadi nɛ ke e ba a, wa maa na, kɛ okadi hu nɛ maa tsɔɔ kaa wa ngɛ “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ mi. E tu jamɛ a be ɔ he munyu kaa ‘je ma amɛ a be.’ Kɛ je jeha 1914 ɔ nɔ kɛ ma nɛ ɔ, ‘okadi nɛ tsɔɔ kaa Kristo ba’ a pee heii. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ matsɛ yee. (Mat. 24:3, 7, 14; Luka 21:24) Enɛ ɔ he ɔ, Matsɛ nɛ Yehowa wo Yesu ɔ, piɛɛ Mawu “ní nguangua amɛ” a he.

11, 12. (a) Mɛni Matsɛ Yesu Kristo bɔni peemi kɛ je jeha 1919 kɛ ma nɛ ɔ? (b) Kɛ je jeha 1935 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, mɛni wa na heii kaa Matsɛ Yesu Kristo bɔni peemi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)

11 E kɛ we kulaa nɛ Matsɛ Yesu Kristo bɔni e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kpɔmi kɛ je ‘Babilon ngua a mi.’ (Kpoj. 18:2, 4) Kɛ je benɛ a hwu kekle Je Mi Ta a ta ngɛ jeha 1919 ɔ mi pɛ nɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ná he blɔ nɛ a bɔni fiɛɛmi ngɛ je ɔ mi tsuo. A ye kpɔmi nɔ́ ɔ, kɛ Mawu Matsɛ Yemi sane kpakpa a he odase. Enɛ ɔ ha nɛ nimli akpehi abɔ ba kase anɔkuale ɔ nɛ mɛ hu a pɔ mɛ nu konɛ hwɔɔ se ɔ, a ya piɛɛ Kristo he ngɛ hiɔwe kɛ ye matsɛ.

12 Kɛ je jeha 1935 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, wa na heii kaa Kristo bɔni nimli ayɔhi abɔ nɛ ji “to kpa” amɛ a nya buami konɛ a ba pee “nimli asafo” ɔ. Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ngɛ nimli asafo nɛ ɔ hae. Enɛ ɔ he ɔ, mɛ hu a kaseɔ kã nɛ Yesu je kpo ɔ, nɛ a ngɛ fiɛɛe kaa Mawu kɛ Kristo ji ni nɛmɛ nɛ heɔ a yi wami. A le kaa ke a fĩ si, nɛ a tsu odase yemi ní tsumi nɛ ɔ, nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, a ma nyɛ ma ná yi baami ngɛ “haomi kpetekpleenyɛ” ɔ mi, nɛ a maa hi Mawu je ehe ɔ mi.Yoh. 10:16; Kpoj. 7:9, 10, 14.

‘O KƐ KÃ NƐ FIƐƐ SANE KPAKPA A’

13. Akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, mɛni wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee? Mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa pee jã a?

13 E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa maa ye “ní nguanguahi” nɛ Yehowa Mawu pee, kɛ ní nɛmɛ nɛ e maa pee hwɔɔ se ɔ he odase. Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ he blɔ nɛ ɔ he. Se anɔkuale sane ji kaa pi be tsuaa be nɛ wa náa ní tsumi nɛ ɔ gbɔjɔɔ. Wa nyɛmimɛ fuu yeɔ odase ngɛ zugba kpɔhi nɛ nihi bui sɛ gbi ɔ tue, a yeɔ wa he fɛu, nɛ a waa wɔ yi mi ngɛ mi ɔ mi. Wa ma nyɛ maa pee kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ pee ɔ. Paulo de ke: “Wa Mawu ɔ wo wɔ kã kaa wa ba fiɛɛ e sane kpakpa a ngɔ tsɔɔ nyɛ.” (1 Tes. 2:2) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ya nɔ ma tsu wa he nɔ nɛ wa jɔɔ kɛ ha Mawu ɔ nya ní hluu kɛ yaa si a ma kpata Satan je nɛ ɔ hɛ mi. E sɛ nɛ wa kɔni mi nɛ wo nyu kɔkɔɔkɔ. (Yes. 6:11) Wa be nyɛe maa pee enɛ ɔ ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa he wami nya. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kase Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nɛ́ waa sɔle kɛ bi Yehowa mumi ɔ, konɛ e ha wɔ “he wami kpetekpleenyɛ.”Kane 2 Korinto Bi 4:1, 7; Luka 11:13.

14, 15. (a) Kɛ nihi kɛ Kristofohi hi si ha kɛɛ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, nɛ mɛni bɔfo Petro de mɛ? (b) Ke nihi wa wɔ yi mi ngɛ Yehowa he odase nɛ wa yeɔ ɔ he ɔ, kɛ e sa kaa waa pee wa ní ha kɛɛ?

14 Mwɔnɛ ɔ, nimli ayɔhi abɔ tsɔɔ kaa a ji Kristofohi, “se a ní peepee tsɔɔ we jã.” (Tito 1:16) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nihi fuu ja we Mawu ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi fuu wa anɔkuale Kristofohi nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ yi mi. Enɛ ɔ he je ɔ, bɔfo Petro ngma ke: ‘Ke nihi jɛ nyɛ kaa Kristo se nyɛɛli ji nyɛ ɔ, a gbaa nyɛ pɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa mumi nɛ je Mawu ngɔ ɔ kɛ nyɛ ngɛ.’1 Pet. 4:14.

15 Anɛ Petro munyu ɔ ma nyɛ maa wo Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ he wami lo? Ee, e ma nyɛ maa wo mɛ he wami, ejakaa, wɔ hu wa yeɔ odase kaa Yesu ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ. Nihi wa Yesu hu yi mi ngɛ Yehowa he odase nɛ e ye ɔ he je. Yesu de nihi nɛ a te si kɛ wo lɛ ɔ ke: “I ba ngɛ Tsaatsɛ biɛ mi po nyɛ he we mi.” (Yoh. 5:43) Lɔ ɔ he ɔ, ke nihi wa mo yi mi ngɛ odase nɛ o ngɛ yeɔ he ɔ, mo kai kaa Mawu bua jɔ o he, nɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ o nɔ.

16, 17. (a) Kɛ Yehowa we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ buɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?

16 Mo kai hu kaa ngɛ je kɛ wɛ ɔ, nihi ngɛ bue yuu kɛ ngɛ asafo ɔ mi bae. Ngɛ zugba kpɔhi nɛ wa tsu a mi ní saminya a po a mi ɔ, loloolo ɔ, wa naa nihi nɛ a suɔ kaa a maa bu wa sɛ gbi ɔ tue. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa na nihi nɛ a bua jɔ munyu ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kpale kɛ ya slaa mɛ nɛ waa kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a ba le Yehowa, nɛ a jɔɔ a wami nɔ kɛ ha lɛ, konɛ a baptisi mɛ. Ke o ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue ɔ, kɛ e peeɔ mo ha kɛɛ? Odasefo no ko nɛ e je South Africa, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sarie, nɛ e bɔni fiɛɛmi jeha 60 sɔuu ji nɛ ɔ de ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa kɛ gu Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, huɛ bɔmi kpakpa ngɛ i kɛ Yehowa nɛ ji je mluku ɔ Matsɛ ɔ wa kpɛti. Ye bua jɔ hu kaa i tsɔɔ nihi Mawu biɛ klɔuklɔu ɔ.” Sarie kɛ e huno Martinus ye bua a bimɛ etɛ kɛ ni kpahi nɛ a ba ngɛ Yehowa jae. Sarie de hu ke, “Ní tsumi kpa ko be nɛ haa nɔ tsui nɔɔ nɔ mi pe fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Yehowa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ wo wɔ tsuo he wami. Enɛ ɔ he ɔ, wɔ hu wa ná he blɔ nɛ wa ngɛ ní tsumi nɛ heɔ nɔ yi wami nɛ ɔ eko tsue.”

17 Ke a baptisi wɔ momo jio, kpaako a maa baptisi wɔ jio, e sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa waa kɛ Yehowa Odasefohi ngɛ bɔe. Enɛ ɔ he ɔ, moo ya nɔ nɛ o kɛ Yehowa we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ ye Yehowa he odase kɛ pi si. Koo ngɔ o he kɛ wo Satan je ɔ mi. Ke o kɛ ga womi nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o maa wo wa hiɔwe Tsɛ Yehowa hɛ mi nyami daa.